Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoE/101/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609206691
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5609206691.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
M. XX, S. a spoločnosťou Fridrich Palko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti povinnému: Vladimírovi Vajdovi, nar. XX. XX, XXXX, bytom S., ktorý vykonával podnikateľskú
činnosť pod obchodným menom Vladimír Vajda EVO, s miestom podnikania Bodice 83, IČO: 43 159
281, pre vymoženie pohľadávky 434,18 Eur s príslušenstvom, vykonávaný súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu, H. XX, S., pod spisovou značkou Ex 5491/2009, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/640/2009-22 zo dňa
25. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba
„exekučný poriadok“). Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal (§ 200 ods. 2 exekučného
poriadku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na to, že súd bol povinný skúmať, či
sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania, a ak v priebehu konania zistil, že
podmienky núteného vymáhania pohľadávky neboli splnené, rozhodol o zastavení exekúcie. Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Prvostupňový súd mal za preukázané, že písomná forma
rozhodcovskej doložky nie je v danom prípade splnená. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami, ale je obsiahnutá takmer na konci textu všeobecných
obchodných podmienok. Je preto sporné, či mal povinný vôbec vedomosť o tom, že zároveň uzatvára aj
ďalšiu samostatnú zmluvu s oprávneným. Tým, že oprávnený rozhodcovskú doložku obsiahol do spleti
iných všeobecných ustanovení, vyvstáva otázka, či aj on určite mienil uzatvoriť dvojstranný právny úkon
s povinnou a text doložky vo všeobecných obchodných podmienkach nie je len návrhom na uzavretie
zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nemení na tom nič ani doložka v zmluve o úvere,
podľa ktorej dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Oprávnenému
nič nebránilo, aby text návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný
právny záväzok účastníkov, zahrnul do samotnej zmluvy o úvere a dal klientovi na výber, či súhlasí
s uzatvorením rozhodcovskej doložky alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola
rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Rozhodcovská doložka neuzatvorená
písomnou formou nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani
na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného
vymáhania ním priznanej pohľadávky. Rozhodcovská doložka neuzatvorená písomnou formou nemohla
platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré

by následne mohlo požívať ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky.
Nakoľko na výkon exekúcie chýba od začiatku spôsobilý exekučný titul (absencia písomnej formy
rozhodcovskej zmluvy), exekučný súd exekúciu zastavil.

Nakoľko si súdny exekútor aj napriek riadnej výzve súdu neuplatnil náhradu trov exekúcie, tieto nevyčíslil,
nepredložil ich špecifikáciu a kompletný exekútorský spis, súd mu náhradu trov exekúcie nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa zrušenia
napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v
ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O. s. p., pričom poukazoval na to, že súd rozhodol nad rámec
zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne
zistil skutkový stav, náležite nevykonal dokazovanie a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd nemal dôvod preskúmavať
exekučný titul v už prebiehajúcej exekúcii, nakoľko k tomu nebol daný žiadny podnet. Exekučný
súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom už pri vydaní poverenia. Účastník základného
konania nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a exekučný súd neopodstatnene, bez
časového obmedzenia, vstúpil do právnych vzťahov založených týmto rozhodnutím. Zákonodarca
priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v
rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd musí s takýmto rozhodnutím nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje
právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, a tak exekučný súd konal pri
revízii rozsudku rozhodcovského rozsudku mimo rámec zverenej právomoci. Takýmto spôsobom bolo
porušené právo účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Porušený bol aj princíp rovnosti zbraní, keď prvostupňový súd bez toho, aby vypočul oprávneného,
rozhodol o jeho právnom postavení a oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie.
Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dáva nezákonne povinnému dostatočnú príležitosť na to,
aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Oprávnený
nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne,
avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nesprávny je aj záver
prvostupňového súdu o neprimeranosti úrokov z omeškania. Dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie
je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Prvostupňový súd sa nijako
nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil,
prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. V danom prípade
je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor
Európskej únie. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo konanie prerušil a Súdnemu dvoru
Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré formuloval v závere podaného odvolania.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa okresného
súdu postupovala v súlade s ust. § 374 ods. 4 O. s. p. a nakoľko odvolaniu v celom rozsahu nemienila
vyhovieť, predložila vec odvolaciemu súdu. Uviedla, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím vyššieho
súdneho úradníka, nakoľko exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, pričom v priebehu exekúcie bolo zistené, že nie je splnený základný predpoklad pre vydanie
rozhodcovského rozsudku, a to absencia platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka
obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach nespĺňa zákonnú požiadavku písomnej formy, a
potom nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci. Zákonnosť exekučného titulu
je súd oprávnený skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, takže skutočnosť, že exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie neznamená, že neskôr nemôže exekúciu zastaviť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f), h),
ods. 2 O. s. p..

V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie
(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské
konanie sa týka sporu so spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa
rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona
o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania namietať nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby sa žalobou
podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského súdu, vylučujú skúmanie právomoci
rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska
právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý
stráži svoje práva“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských
veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc
rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli
by nadbytočné (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo9/2012 zo dňa 16. 01.
2013).

Nadväzne odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa ako exekučný súd založil svoje rozhodnutie
na neplatnosti rozhodcovskej doložky (pre nedostatok písomnej formy). Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia však nevyplýva, že by vzťah založený zmluvou o úvere zo dňa 05. 03. 2008 považoval za
spotrebiteľský. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na obsah predmetnej zmluvy, podľa ktorej bol
úver poskytnutý subjektu, ktorý bol identifikovaný, okrem iného identifikačným číslom (IČO) a číslom
živnostenského registra.

Samozrejme, nie je vylúčené, aby aj medzi dvoma podnikateľskými subjektami vznikol spotrebiteľský
vzťah. V súdenej veci by však tento záver bol predčasný, keďže z obsahu spisu, prípadne z odôvodnenia
napadnutého uznesenia nevyplýva, že by bolo v danom smere vykonané nejaké dokazovanie. Naviac
okresný súd už vo svojom uznesení zo dňa 27. 10. 2010 konštatoval, že zmluva o úvere zo dňa
05. 03. 2008 bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom z označenia
účastníkov zmluvy je nesporné, že táto bola uzavretá medzi podnikateľmi za účelom poskytnutia úveru.
V prípade, že vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere zo dňa 05. 03. 2008 nie
je spotrebiteľským, nemožno, ako už odvolací súd konštatoval v predchádzajúcom odseku, uvažovať o
preskúmavaní ne/platnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom (v exekučnom konaní).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Nadväzne bolo bezpredmetné rozhodovať o návrhu oprávneného na prerušenie konania
a na obrátenie sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou (samotný oprávnený formuloval
odvolací petit alternatívne; viď časť III. odvolania oprávneného).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.