Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/349/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111223869
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111223869.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom
T., ul. H. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Burianom, advokátom, so sídlom
W., ul. R. č. X, proti odporcovi: E.. S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., ul. H. J. č. XXB, zastúpený
splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Adriánou Sojkovou, advokátkou, so sídlom C. F. R., F. E. slovenskej
č. XXXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č. k. 17C/170/2011-107 zo dňa 6. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku č.
RRS2011/08 zo dňa 15. 06. 2011, vydaný rozhodcovským súdom v Žiline, V. Tvrdého 17, zamietol.
Navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia

vo výške 289,31 eur, a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu Mgr. Adriána Sojková, F. E. J.
XXXX, C. F. R., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania a to najmä z predloženia originálu
dohody o pôžičke č. 3/J/2010 zo dňa 18. 10. 2010, ktorej súčasťou je dohoda o rozhodcovskom konaní,
že o sporoch, ktoré medzi účastníkmi vzniknú z tohto ako aj z iných právnych vzťahov sa rozhodne v
rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline, V. Tvrdého 17, ktorého zriadenie, štatút

a Rokovací poriadok boli zverejnené v obchodnom vestníku č. 207A z 27. 10. 2008, súd dospel k
záveru, že toto dojednanie je rozhodcovskou zmluvou tak, ako to predpokladá ustanovenie § 4 zákona
o rozhodcovskom konaní a z tejto rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ide o dohodu, podľa ktorej spor
vzniknutý z tohto zmluvného vzťahu sa rozhodne v rozhodcovskom konaní. Predmetná posudzovaná
rozhodcovská zmluva sa týka konkrétneho zmluvného právneho vzťahu a súd nemal žiadne pochybnosti
o tom, že navrhovateľ túto dohodu vlastnoručne podpísal a bola prejavom ich slobodnej a vážnej vôle, na

znak čoho ju po vzájomnom odsúhlasení účastníci podpísali a je štandardnou rozhodcovskou doložkou
použitou priamo v tejto konkrétnej zmluve o pôžičke. Pokiaľ navrhovateľ namietal platnosť zmluvy o
pôžičke pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť (poskytnutá spoludlžníkom, t. j. viacerým osobám a plne
absentuje v danej zmluve označenie a podpisy ostatných spoludlžníkov) je potrebné uviesť, že súd
nezistil žiadny dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť zmluvy v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho
zákonníka.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že na základe uzavretej písomnej zmluve o pôžičke mu nebola vyplatená suma
31.000 eur, bolo toto jeho tvrdenie v rozpore s obsahom citovanej zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 10. 2010
článok III., kedy ako dlžník svojim podpisom potvrdil sumu, ktorá bola vyplatená pred podpisom tejto
zmluvy a teda popieral pravdivosť vystaveného potvrdenia, bolo na ňom dôkazné bremeno tvrdených
skutočností, keďže dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto
skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Okresný súd bol toho názoru,

že len samotné spochybňovanie pravdivosti tejto rozhodcovskej doložky ničím nepodložené zo stranynavrhovateľa nemôže mať za následok oslabenie dôkaznej sily predloženej písomnej dohody o pôžičke.
Teda nemožno z tohto vyvodiť záver (ako sa mylne domnieval navrhovateľ), že len samotné popieranie
má za následok vznik dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena druhého účastníka, ktorý z existencie

potvrdenia (kvitancie) vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, t.j. preniesť dôkazné bremeno
na odporcu. Navrhovateľ v žalobnej odpovedi zo dňa 17. 05. 2011 v rozhodcovskom konaní neoznačil
žiaden dôkaz, ktorý by viedol k spochybneniu a vyvráteniu tvrdení druhej strany, aby vylúčil taký dôkaz,
ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v ustanovení

§ 40 písm. f/, že sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil predpojatý rozhodca, v konaní
zo skutkových zistení vyplynulo, že Rozhodcovský súd v Žiline uznesením zo dňa 09. 06. 2011
rozhodol, že rozhodca rozhodcovského súdu JUDr. Milan Chovanec v predmetnej veci nie je zaujatý.
Je teda zrejmé, že pred vydaním rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd sa zaoberal i vznesenou
námietkou zaujatosti žalovaného v žalobnej odpovedi a procesne svojim rozhodnutím o tom rozhodol.
Rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní v postavení odporca) 13. 06.

2011, kedy nadobudlo i právoplatnosť. Navrhovateľ uplatnil svoje právo vzniesť námietku zaujatosti v
rozhodcovskom konaní v súlade s ustanovením § 9 rozhodcovského zákona a o vznesenej námietke
bolo v súlade s rokovacím poriadkom článok 18 Rozhodcovského súdu v Žiline rozhodnuté. Preto súd
bol toho názoru, že ani uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v tomto konaní zo strany
navrhovateľa nebol preukázaný a ani nie je daný.

Navrhovateľ sa tiež domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 - účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom
konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká
možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.). V tomto smere súd uviedol, že poškodený účastník
môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásad rovnosti, ak sa mu

neposkytla rovnaká možnosť na uplatnenie a ochranu jeho práv. Zásada rovnosti účastníkov konania
môže byť porušená, ak druhá strana nedostala návrh na začatie konania, ak sa jej odňala možnosť
konať pred rozhodcovským súdom, alebo sa jej odňalo právo vyjadrenia, či podania vzájomného
návrhu. Navrhovateľ v prejednávanej veci namietal porušenie zásady ako účastníka rozhodcovského
konania v obsahu meritórneho výroku rozhodnutia a v arbitrárnom odôvodnení, v nezákonnom postupe

v hodnotení dôkazov a skutočností, nevykonaním dostupných dôkazov, keď nevypočul účastníkov
konania, ktorých vypočutie bolo z hľadiska zistenia skutkového stavu veci a posúdenia žalovaného
návrhu viac ako relevantné. V tomto smere okresný súd poukázal na ust. § 26 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní a článku 21 ods. 1 Rokovacieho poriadku. Zo skutkových zistení mu vyplynulo,
že uznesením vydaným rozhodcovským súdom dňa 10. 05. 2011 doručeného navrhovateľovi (v

rozhodcovskom konaní v postavení odporca) dňa 13. 05. 2011 bolo rozhodnuté, že vo veci sa nariaďuje
písomné konanie. V zmysle citovaného ustanovenia § 26 ods. 1 veta druhá rozhodcovský súd nariadi
ústne pojednávanie aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, pričom v žalobnej odpovedi zo dňa
17. 05. 2011 navrhovateľ nežiadal o nariadenie ústneho pojednávania. Okresný súd zdôraznil, že voľba
formy rozhodcovského konania závisí predovšetkým od dohody účastníkov rozhodcovského konania a

pokiaľ účastníci rozhodcovského konania takúto dohodu neuzavreli, rozhodne rozhodcovský súd o tom,
či nariadi ústne pojednávanie alebo či rozhodne v písomnom konaní.

V súvislosti s ďalším dôležitým prvkom rovnosti účastníkov konania, podľa ktorej každá listina a každý
písomný prejav jednej strany sa musí doručiť druhej strane a v danom prípade okresný súd uviedol,
že rovnosť účastníka v rozhodcovskom konaní v postavení odporcu nebola porušená a odporca ako

účastník rozhodcovského konania mal právo podať písomné stanovisko k predloženým listinám - žaloba
s prílohami doručenými dňa 13. 05. 2011. Poznamenal, že pri dokazovaní v rozhodcovskom konaní
neplatí vyhľadávacia zásada, ale rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi konania
a posudzuje listiny a iné dôkazy nimi predložené. Pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávne hodnotenie
dôkazov, súd bol toho názoru, že nejde o dôvod, ktorý by viedol k porušeniu zásady rovnosti účastníkov

rozhodcovského konania. V tomto smere poukázal na čl.6 ods.1 Dohovoru ako aj I.ÚS 97/97, treba
dodať navyše, že podľa ustálenej judikatúry nepatrí do obsahu základného práva podľa článku 46 ods.
1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97, II.ÚS3/97, II.ÚS251/03). Naša

právna úprava zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje požiadať príslušný všeobecný súd o zrušenierozhodcovského rozsudku, avšak len za predpokladu v zákone vymedzených formálnych dôvodov, nie
je možné požiadať o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenia hmotnoprávnych predpisov a
teda napadnúť aj vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania mal za nepochybné, že v konaní nebola preukázaná
existencia dôvodov tvrdených navrhovateľom pri existencii ktorých možno podľa ustanovenia § 40
zákona o rozhodcovskom konaní podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a preto súd návrh
navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RRS2011/08 v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)

a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta
prvá O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd o jeho odvolaní
rozhodol v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Prvostupňovému súdu vytýkal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že
konajúci súd I. stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

Uvádzal, že trvá na svojich písomných a ústnych vyjadreniach ohľadom návrhu na zrušenie

rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Žilina, č. k. RRS2011/08 podľa ust. § 40 ods. 1 písm.
c/ a g/ zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, v tomto smere vychádza rozhodnutie
prvostupňového súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou Dohody o pôžičke č. 3/3/2010 zo dňa 18. 10. 2010
v bode VII v znení: Účastníci sa dojednávajú, že o sporoch, ktoré medzi účastníkmi vzniknú z

tohto ako aj z iných právnych vzťahov, sa rozhodne v rozhodcovskom konaní; môže byť pre tretiu
nezainteresovanú stranu mätúca, nakoľko tretia strana nebude vedieť úmysel strán bez ďalšieho vyložiť.
Takýmto spôsobom formulovaná dohoda môže totiž viesť aj k tomu, že medzi stranami vznikne spor,
ktorý je z rozhodcovského konania vylúčený a podľa ich všeobecnej dohody má byť predmetom
rozhodcovského konania, príp. môže dôjsť aj k sporu o výklad prejavu vôle. Z uvedeného dôvodu

bol navrhovateľ toho názoru, že rozsah a okruh sporov, teda PREDMET rozhodcovskej zmluvy, resp.
doložky MUSÍ byť vymedzený určito, zrozumiteľne a konkrétne, pričom uvedenú skutočnosť, teda
neplatnosť rozhodcovskej doložky namietal navrhovateľ už v samotnom rozhodcovskom konaní, vo
vyjadrení sa k žalobe odporcu.

Okrem toho odôvodnenie rozsudku RRS 2011/08 sa obmedzuje len na konštatácie ohľadom priebehu

rozhodcovského konania, o doručených podaniach oboch účastníkov, a citáciu zákona. Rozhodca sa
v odôvodnení rozsudku nezaoberá vysvetlením, akým spôsobom vyhodnotil účastníkmi predložené
dôkazy, atd. Rozhodnutie nie je podľa názoru navrhovateľa preskúmateľné, nakoľko z jeho odôvodnenia
nie je neúspešnej strane jednoznačne zrejmé, z akého dôvodu rozhodcovský súd rozhodol tak, ako
rozhodol, teda nie je jednoznačne zrejmý pohľad rozhodujúceho rozhodcu na sporné skutkové a právne

otázky.

Čo sa týka dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. f/ zákona o rozhodcovskom konaní, teda že sa na
vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre
predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského
rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, navrhovateľ je toho názoru, že v tejto časti je rozhodnutie

Okresného súdu Žilina zmätočné, nepreskúmateľné a navyše súd v tomto smere neúplné zistil skutkový
stav veci, pretože riadne nevykonal navrhovateľom navrhnuté listinné dôkazy.

V zmysle ust. § 9 zákona o rozhodcovskom konaní , ak možno vzhľadom na pomer ustanoveného
rozhodcu k veci alebo k zmluvným stranám mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti, sám rozhodca je
povinný o tejto skutočnosti informovať zmluvné strany, príp. zmluvné strany môžu podať voči rozhodcovi

námietky zaujatosti.Tvrdil, že riadne podal námietku zaujatosti rozhodcu JUDr. Milana Chovanca, vzhľadom na jeho pomer
k zmluvným stranám, tak ako je uvedené v žalobnom návrhu na str. 4. O jeho námietke skutočne
Rozhodcovský súd v Žilina rozhodol svojím uznesením zo dňa 09. 06. 2011, v ktorom však paradoxne

na jednej strane má za to, že dôvody na vznesenie námietky zaujatosti nie sú dané a rozhodca zaujatý
nie je, na druhej strane však priznáva, že sa rozhodca pozná so žalobcom (v tomto konaní odporca)
a pozná aj jeho rodinu, pričom to isté platí aj o žalovanom (v tomto konaní navrhovateľ). V závere
predmetného uznesenia je dokonca napísané, že „skutočnosť, že ako rozhodca jedného z účastníkov
pozná viac ako druhého nemá vplyv na MÔJ nestranný pohľad na vec a nezávislé rozhodovanie o

nároku“. Je teda zrejmé, že o navrhovateľovej námietke zaujatosti nerozhodovala W. S., ako to deklaruje
predmetné uznesenie Rozhodcovského súdu v Žiline, ale samotný rozhodca JUDr. Milan Chovanec.
Touto skutočnosťou a zároveň tým, že proti tomuto uzneseniu nebol prípustný opravný prostriedok,
sa navrhovateľ dostal takpovediac do bezvýchodiskovej situácie, nakoľko nie zo svojej viny, nemohol
ustanoveného rozhodcu JUDr. Milana Chovanca vylúčiť z rozhodovania predmetnej veci.

Možnosť zaujatosti ustanoveného rozhodcu JUDr. Milana Chovanca navrhovateľ v konaní na Okresnom

súde Žilina deklaroval tým, že konajúcemu súdu predložil niekoľko listinných dôkazov, na základe
ktorých bolo zrejmé, že u JUDr. Milana Chovanca boli predpoklady predpojatosti voči navrhovateľovi
(v rozhodcovskom konaní žalovaný) - v roku 2005 podal navrhovateľ na JUDr. Chovanca sťažnosť na
SAK, v roku 2010 sa viedlo trestné konanie voči navrhovateľovi, v ktorom poškodenou stranou bol JUDr.
Chovanec, v roku 2005 žaloval JUDr. Chovanec navrhovateľa o zaplatenie sumy 47.084,- Sk s prísl.

Navyše, JUDr. Chovanec, po tom čo ako rozhodca vydal Rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. RRS
2011/08, zastupuje odporcu (v rozhodcovskom súde na strane žalobcu) v exekučnom konaní vedenom
na navrhovateľa začatého práve na základe právoplatného a vykonateľného Rozsudku rozhodcovského
súdu sp. zn. RRS 2011/08, o ktorého zrušenie v tomto konaní ide, čo dokazuje nadštandardný pomer
rozhodcu k odporcovi (v rozhodcovskom konaní žalobca).

S uvedenými skutočnosťami, a teda s týmito navrhovateľom navrhnutými a predloženými dôkaznými
listinami sa konajúci prvostupňový súd náležité nevysporiadal. V odôvodnení svojho rozsudku v časti
týkajúcej sa dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. f/ zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd zaoberal
výlučne uznesením Rozhodcovského súdu Žilina, ktorým bolo rozhodnuté, že rozhodca JUDr. Milan
Chovanec nie je zaujatý, s čím sa konajúci súd uspokojil pre posúdenie, či je daný tento dôvod pre

zrušenie rozhodcovského rozhodnutia.

Navrhovateľ pokladal za dôležité, že rozhodcovská doložka, ktorú uzavrel s odporcom v rámci Dohody
o pôžičke č. 3/3/2010 zo dňa 18. 10. 2010, založila právomoc a príslušnosť ROZHODCOVSKÉHO
SÚDU V ŽILINE, nie samotného rozhodcu JUDr. Milana Chovanca. Nie je teda namieste prípadná
argumentácia, že navrhovateľ v čase jej uzavierania mal vedomosť o pomere rozhodcu JUDr. Milana

Chovanca k účastníkom Dohody o pôžičke č. 3/3/2010 zo dňa 18. 10. 2010, nakoľko v čase uzatvárania
rozhodcovskej doložky nemohol vedieť, ktorý z rozhodcov Rozhodcovského súdu v Žiline bude prípadný
spor vyplývajúci z tejto Dohody rozhodovať a tiež sa spoliehal na možnosť riadneho uplatnenia svojho
práva namietnuť zaujatosť ustanoveného rozhodcu s tým, že právna vec bude následne rozhodnutá
iným rozhodcom, ktorý nemal k účastníkom Dohody žiaden pomer.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.

Podľa odporcu okresný súd svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil tak, že sa riadne
vysporiadal jednak s vykonanými dôkazmi, ako aj so všetkými tvrdeniami navrhovateľa, ktorými
odôvodňoval legitímnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku.

V odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu I. stupňa vo veci samej navrhovateľ konštatoval, že súd I.
stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy (pričom však navrhovateľ
neuvádza, ktoré konkrétne ním navrhnuté dôkazy neboli vykonané), súd I. stupňa podľa navrhovateľa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (pričom navrhovateľ ďalej
tento odvolací dôvod bližšie nekonkretizuje) a rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa navrhovateľa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (pričom tento jediný odvolací dôvod navrhovateľ
bližšie odôvodňuje -opakovaním skutočností prezentovaných pred súdom prvého stupňa).Odporca zotrval na svojich písomných aj ústnych tvrdeniach, stotožnil sa s právnym posúdením veci
zo strany súdu prvého stupňa, napadnuté rozhodnutie považoval za preskúmateľné ak jednotlivým
námietkam navrhovateľa uviedol nasledovné:

V čl.VII. Dohody o pôžičke, uzavretej dňa 18. 10. 2010 medzi účastníkmi konania (ďalej len „Dohoda o
pôžičke“), sa títo dohodli na nasledovnom: „Účastníci sa v zmysle predpisov o rozhodcovskom konaní
dojednávajú, že v sporoch, ktoré medzi účastníkmi konania vzniknú z tohto ako aj iných právnych
vzťahov, sa rozhodne v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline 010 01 Žilina, V.
Tvrdého17,ktoréhozriadenie,štatútarokovacíporiadokbolizverejnenévObchodnomvestníkuč.207A

z 27.10.2008. Rozhodcovský súd rozhoduje s odbornou starostlivosťou, podľa zásad spravodlivosti,
pričom účastníci podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h/ zákona č. 244/2002 Z. z. v aktuálnom znení,
vylučujú“.'

Ak by aj bolo sporné, pochybné a nejednoznačné, akých a ktorých všetkých do úvahy pripadajúcich
sporov sa uvedená rozhodcovská doložka dotýka, je nesporné a nepochybne, že spor, ktorý prebiehal
pred rozhodcovských súdom a predmetom ktorého bolo vrátenie pôžičky peňazí na základe Dohody

o pôžičke, je práve sporom z tohto právneho vzťahu, založeného právnym úkonom, v ktorom je
rozhodcovská doložka obsiahnutá. Na účely daného rozhodcovského konania teda nebolo sporné, či sa
právomoc rozhodcovského súdu vzťahuje na spor z Dohody o pôžičke alebo nie.

K námietke zaujatosti odporca opakovane uvádza, že rozhodcovský súd o vznesení námietky
zaujatosti zo strany navrhovateľa rozhodol v súlade s ust. § 9 ZoRK a čl. 18 Rokovacieho poriadku

„Rozhodcovského súdu v Žiline“ zo dňa 29. 09. 2008 uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť, na
základe čoho vo veci ustanovený rozhodca pokračoval vo vedení rozhodcovského konania a na základe
predložených listinných dôkazov a tvrdení účastníkov rozhodcovského konania, v merite veci rozhodol
rozhodcovským rozsudkom.

Dôvod podľa ust. § 40 ods. l písm. f/ ZoRK nie je daný, nakoľko nebola naplnená ani jedna z dispozícií

tejto právnej normy

- rozhodca ani nebol vo veci vylúčený pre predpojatosť ani

- nebolo navrhovateľovi znemožnené dosiahnuť vylúčenie tohto rozhodcu pred vydaním
rozhodcovského rozsudku.

Otázkou ostáva, z akého dôvodu skutočnosti uvádzané pred súdom prvého stupňa navrhovateľ

neuviedol už v priebehu rozhodcovského konania pri preskúmavaní možnej nezaujatosti vo veci
konajúceho rozhodcu, ale uvádza ich dodatočne až teraz, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Podľa názoru odporcu navrhovateľ musí niesť procesnú zodpovednosť za to, že všetky
tvrdené skutočnosti neuviedol v čase aktuálneho rozhodovania o zaujatosti/nezaujatosti rozhodcu, svoju
námietku pred rozhodcovským súdom ničím konkrétnym nezdôvodnil a rozhodcovský súd o námietke

rozhodol na základe vyjadrenia rozhodcu, ktorý vyjadril svoj subjektívny postoj, že vo veci sa necíti byť
zaujatý.Dôvoddanýust.§40ods.lpísm.f/ZoRKtedaneexistujeanatakútoargumentáciunavrhovateľa
nemožno v tomto konaní prihliadnuť. Súd v tomto konaní nemá zákonný rámec k tomu, aby preskúmaval
procesné rozhodnutie rozhodcovského súdu o tom, že rozhodca nie je predpojatý.

Pre poriadok sa poznamenáva, že v rozhodcovskom konaní neboli porušené nijaké práva navrhovateľa

a vo veci konajúci rozhodca nevykonal nijaký úkon, ktorým by procesné zvýhodnil alebo znevýhodnil
ktorúkoľvek procesnú stranu. Rozhodca rozhodol na základe tvrdení účastníkov rozhodcovského
konania a predložených listinných dôkazov.

Svojim podpisom na Dohode o pôžičke navrhovateľ potvrdil, že od odporcu prevzal hotovostnú pôžičku
vo výške 31.000 eur, čo potvrdil aj na pojednávaní v tejto právnej veci pred súdom prvého stupňa.

Ako je zrejmé z jeho doterajších úkonov, jeho jediným zámerov je vyhnúť sa vráteniu požičanej sumy
peňazí, a to vytváraním procesných obštrukcií a uvádzaním zavádzajúcich tvrdení. Odporca verí, že
súd takémuto konaniu neposkytne navrhovateľom požadovanú právnu ochranu vo forme zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ktorý rozhodcovský rozsudok umožňuje odporcovi nútene vymáhať svoj
nárok, ktorý navrhovateľ nijakým spôsobom nepopiera.Podanú žalobu, rovnako ako podané odvolanie, odporca považoval v celom rozsahu za nedôvodné,
nakoľko ani jeden z navrhovateľom uvádzaných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nebol
preukázaný a neexistuje.

Zároveň si uplatnil i trovy odvolacieho konania v sume 66,32 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa §

221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.
07. 2011 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného pod sp. zn. RRS2011/08 zo dňa
15. 06. 2011, a to z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/, f/, g/ zákona č. 244/2002 Z. z. Uviedol,
že rozhodcovský súd v Žiline dňa 15. 06. 2011 vydal rozhodnutie, ktorým zaviazal navrhovateľa

zaplatiť sumu 31.000 eur titulom pôžičky spolu s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania.
Predmetný rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľovi poštou dňa 23. 06. 2011. Porušenie
zásady účastníkov rozhodcovského konania namietal v nezákonnom postupe rozhodcovského súdu
spočívajúcom najmä v hodnotení dôkazu a skutočnosti a považoval rozsudok za vecne nesprávny
arbitrárny a ktorý vykazuje závažné vady. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní nevykonal

viaceré dostupné dôkazy, nevypočul účastníkov konania, ktoré bolo z hľadiska zistenia skutkového
stavu veci a posúdenia žalovaného nároku viac ako relevantné. Uviedol, že podľa predloženej zmluvy,
dohody o pôžičke zo dňa 18. 10. 2010 mala byť hotovostná pôžička poskytnutá spoludlžníkom tj.
viacerým osobám a plne absentuje v danej zmluve označenie a podpisy ostatných spoludlžníkov ako
aj to, ktorej konkrétnej osobe v akej výške, kedy a kde bola údajná pôžička poskytnutá. Poukázal na

skutočnosť, že rokovací poriadok rozhodcovského súdu absolútne vylučuje možnosť ústneho konania
a vykonania dôkazov a rozhodcovská doložka, ktorá sa nachádza v zmluve o pôžičke, ktorú považuje
za absolútne neplatnú; znenie rozhodcovskej doložky neobsahuje výslovný záväzok účastníkov, že sa
podrobia rozhodcovskému konaniu vedenému rozhodcovským súdom. Ďalším dôvodom pre zrušenie
rozhodcovskéhorozhodnutianavrhovateľpovažuje,ženavydanírozhodcovskéhorozsudkuzúčastnilsa

rozhodca, ktorý bol vylúčený pre predpojatosť s poukazom na ustanovenie § 40 písm. f/ s odôvodnením,
že v predmetnej veci vo svojej žalobnej odpovedi namietal zaujatosť rozhodcu JUDr. Milana Chovanca
a rozhodca vo svojej námietke vo vyjadrení nepoprel blízky pomer ku osobe odporcu a naopak priznal
priateľskýasúčasneobchodno-právnyvzťahsodporcomajepretoneprípustné,žerozhodcovskýsúdza
daného stavu rozhodol tak, že predmetný rozhodca je v danej veci nezaujatý. Ďalej namietal porušenie

zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania pre skutočnosť, že rozhodcovský súd so žalobou
mu nedoručil jeho rokovací poriadok, čo považuje za neprípustné.

Okresný súd vo veci vypočul účastníkov konania, oboznámil sa so spisom Rozhodcovského súdu v
Žiline sp. zn. RRS 2011/08 a návrh navrhovateľa rozsudkom zo dňa 6. júna 2012 zamietol.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak,

a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3)

b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd , alebo sa

o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní

c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvyd/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal

e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené.

f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť

g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§17)

h/sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený

j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa

V predmetnej veci s poukazom na odvolacie dôvody bol odvolací súd toho názoru, že odvolanie

navrhovateľa je dôvodné.

Navrhovateľ požiadal v zákonom stanovenej lehote o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. RRS
2011/089 zo dňa 15. 06. 2011. ktorý mu bol doručený dňa 23. 06. 2011. V žalobe ako dôvody podľa
ust. § 40 ods. 1 namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že bez svojej viny nemohol dosiahnuť
vylúčenierozhodcupodľa§9vrozhodcovskomkonaníavrozhodcovskomkonaníbolaporušenárovnosť

účastníkov rozhodcovského konania a zároveň poukázal na nedostatky odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.

Okresný súd sa dôsledne dôvodmi navrhovateľom uvádzanými v žalobe zo dňa 30. 06. 2011 nezaoberal.
Navrhovateľ skutočne už v podaní zo dňa 17. 05. 2011 označenom ako žalobná odpoveď v
rozhodcovskom konaní namietal platnosť zmluvy o pôžičke, ktorá mala obsahovať rozhodcovskú

doložku, ktorá z dôvodu neplatnosti samotnej zmluvy podľa navrhovateľa mala byť tiež neplatnou.
Namietal zaujatosť rozhodcu JUDr. Milana Chovanca a dôvody jeho zaujatosti popísal. Namietal tiež,
že mu rozhodcovský súd nedoručil rokovací poriadok, čo podľa neho je neprípustné.

V prvom rade mal prvostupňový súd vyriešiť dôvod označený v návrhu navrhovateľa, či na vydaní
rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím vylúčený pre predpojatosť,

alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie
zo svojej viny nemohol dosiahnuť.

Je nesporným a vyplýva to z listín obsiahnutých v spise Rozhodcovského súdu Žilina RRS 2011/08, že k
námietke zaujatosti, ktorú podal navrhovateľ dňa 15. 06. 2011 sa vyjadril konajúci rozhodca, potvrdil, že
pozná navrhovateľa v konaní (Mgr. S. A.), že mu poskytoval právne služby, ale rovnako pozná aj odporcu

(Ing. H. T.), rozhodca uviedol, že práve preto, že ho obaja účastníci dobre poznajú zrejme sa rozhodli
ustanoviť ho s dôverou za rozhodcu v ich prípadnom spore. Podľa vyjadrenia rozhodcu skutočnosť, že
ako rozhodca jedného z účastníkov pozná viac ako druhého nemá vplyv na jeho nestranný pohľad a vec
a nezávislé rozhodovanie o nároku. Následne Rozhodcovský súd v Žiline vydal dňa uznesenie dňa 09.
06. 2011, podľa ktorého rozhodca rozhodcovského súdu JUDr. Milan Chovanec nie je vo veci zaujatý.

Uznesenie podpísala Zuzana Račková, avšak odvolací súd nemôže nechať bez povšimnutia, že
odôvodnenieuzneseniajepísanévprvejosobejednotnéhočísla(slovenskéhojazyka),zčohovyplývaje
písanésamotnýmrozhodcomjedatovanédňom09.06.2011.Dňa13.06.2011bolouzneseniedoručené
účastníkomrozhodcovskéhokonaniaadňa15.06.2011RozhodcovskýsúdvŽilinevydalRozhodcovský
rozsudok napadnutý v tomto konaní. Navrhovateľ potom nemal už možnosť napadnúť rozhodnutie o

nevylúčení rozhodcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku. V konaní predložil navrhovateľ listiny na
č. l. 81, č. l. 82 a č. l. 83, ktorými preukazoval zaujatosť konajúceho rozhodcu. Ako vyplýva z listiny
na č. l. 82 JUDr. Milan Chovanec ako advokát na základe Rozhodcovského rozsudku RRS 2011/08, zodňa 15. 06. 2011, ktorý vydal ako rozhodca Rozhodcovského súdu v Žiline, podal ako splnomocnený
zástupca - advokát Mgr. Romana Labáta návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade Mgr.
Bernarda Janíka v W. dňa 26. 07. 2011.

Okresný súd pri rozhodovaní na uvedené skutočnosti neprihliadol a v odôvodnení rozhodnutia sa nimi
nezaoberal.

Taktiež okresný súd nevyhodnotil dôvod označený navrhovateľom v návrhu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku a to, že predmet rozhodcovskej zmluvy resp. doložky musí byť vymedzený
určito, zrozumiteľne a konkrétne a taktiež porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania.

Pre uvedené bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie, v ktorom bude
povinnosťou okresného súdu uskutočniť dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom. Až po
doplnení dokazovania okresný súd vo veci vydá rozhodnutie a v novom rozhodnutí rozhodne o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .