Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304119238
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8304119238.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36
864 421, proti povinnému : Q. F., bytom B. XX, o vymoženie 219,07 eur, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Humenné, č. k. 7 Er 196/2004-43 zo dňa 6.3.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len ,,prvostupňový súd“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju,
pričom zároveň zaviazal oprávneného uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Lucii Žužovej
vo výške 47,52 eur. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na ust. §§ 22 ods. 2, 31 ods. 1, 574 ods. 2

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) tým, že notárska zápisnica nemôže byť
exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu
ako na titul pre exekúciu kladú. Plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s ust. § 31 OZ. Uznanie
záväzku, ktoré vzniklo podľa ust. § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“)
spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, sú neplatné. Preto napriek tomu, že
sa exekúcia začala, notársku zápisnicu ako exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný

titul, a preto súd v danej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Prvostupňový súd zároveň poukázal na
rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o úvere, nakoľko povinný
nemal možnosť výber zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzavrel, je zrejmé, že v
tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala
meno splnomocnenca, čo spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej
moci. Zároveň si zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť v zmysle §

323 Obchodného zákonníka, teda ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v
uznanom rozsahu tento zväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka
veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Na základe uvedených skutočnosti dospel súd k záveru,
že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba
konajúca na základe plnej moci v mene povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojím účelom
odporovali zákonu a preto sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné. Prvostupňový súd

skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica, spĺňa materiálne a formálne predpoklady,
aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom, pričom dospel k záveru, že pri vydávaní exekučnéhotitulu - notárskej zápisnice boli porušené zákonné podmienky. Notárska zápisnica ako exekučný titul
je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené
zákonné podmienky na vedenie exekúcie, preto v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

vyslovil exekúciu za neprípustnú a následne podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastavil aj bez návrhu
a zároveň rozhodol aj o trovách exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu
nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s predmetným uznesením a

vytýkal súdu prvého stupňa, že tento rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom
odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

V priebehu odvolacieho konania ešte oprávnený podaním doručeným súdu dňa 10.8.2012 navrhol s

poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie
prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. §212 OSP preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §214 ods.
2 OSP a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)

rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby jubolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci dňa 17.12.2003 uzatvorili zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol
uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý substitučne splnomocnil Mgr. Bruna

Žlnaya na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa za
platný právny úkon označiť nedá a preto tento advokát nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie
záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného a to pre
rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods.2 OZ. Podľa tohto

ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani
ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedený rozpor zo záujmami povinného
spočíva v tom, že jeho právny zástupca, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej
zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný
si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra, resp. Mgr. Bruna Žlnaya ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej

vôle.

Keďže ust. § 22 ods. 2 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ)
išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. § 22
ods.2 OZ je v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Mgr. Tomáš

Kušnír, resp. Mgr. Bruno Žlnay nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného
uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska
zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a
to preto lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd
prvého stupňa správne postupoval ak po vyhlásení exekúcie za neprípustnú túto zastavil podľa ust. §

57 ods.1 písmeno g) Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č. k. IV.
US183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako
exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov
Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul,

keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z
ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje
notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ
čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods.1 Exekučného

poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2 Exekučného
poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom
ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným ust. §57 ods.1
písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. §219 ods. 1 O. s. p.
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo
návrh na ich priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.