Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/302/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206220615
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1206220615.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou,

v právnej veci navrhovateľky: V. J., bytom: L. XX, Z., zastúpená V.. V. K., advokátom, so sídlom: L. X,
Z., proti odporcovi: V. J., bytom: Z. XXX/XX, Z., zastúpený V.. B.. R. B., advokát, so sídlom: N. XX, Z.,
zastúpený V.. N. I., bytom: M. XXX/XX, Z., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
pre čas po rozvode k maloletej G. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny B., pracovisko M., takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo V. J., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX a V. J., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane

XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.

Maloletá G. J., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky , ktorá
je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Súd ukladá maloletej G. J., nar. XX.XX.XXXX a rodičom maloletej G.: V. J., rod. Š.N., nar. XX.XX.XXXX
a V. J., nar. XX.XX.XXXX, výchovné opatrenie podľa ktorého maloletá G. a jej rodičia sú povinní podrobiť

sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v B., odbor sociálnej kurately,
pracovisko M., N. XX, M. a to 3krát do týždňa počas 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otecjepovinný platiťvýživnénamaloletúG. vsume100,-EURmesačne,vždydo15-tehodňavmesiaci
vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd upravuje styk otca s maloletou G. nasledovne:

OtecjeoprávnenýstretávaťsasmaloletouG.každýpondelokvčaseod14,00hod.do16,30hod.,každú
stredu od 14,00 hod. do 16,30 hod. a každý piatok od 14,00 hod. do 16,30 hod. Styk sa bude realizovať
za prítomnosti matky a za prítomnosti Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v B., pracovisko M..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 25.08.2006 sa navrhovateľka domáhala vydania

rozsudku, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Súčasne sa domáhala úpravy práv a
povinností k maloletej G. na čas po rozvode, tak aby maloletá bola na čas po rozvode zverená do
jej osobnej starostlivosti pričom súčasne ona bude maloletú G. zastupovať a spravovať jej majetok.
Navrhovateľka zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcu na platenie výživného na maloletú G. sumou1.500,-Sk t.j. 49,79,-EUR mesačne. Matka navrhla, aby styk otca s maloletou dcérou upravil súd. Návrh
na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom je len formálne, s odporcom spolu
nežijú a manželstvo si neplní svoje funkcie.

Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva vo viacerých podaniach doručených súdu písomne vyjadril
tak, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva avšak nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v návrhu na
rozvod manželstva a taktiež vôbec nesúhlasí s návrhom na úpravu práv a povinností k maloletej G. na
čas po rozvode.

V danej veci súd rozhodol rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX - XXX zo dňa 04.05.2010, v rámci ktorého
rozhodol tak, že manželstvo V. J., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX a V. J., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené
dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zväzku X, ročník XXXX,
na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozviedol. O úprave práv a povinností k maloletej G. súd
rozhodol, že maloletú G. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená

maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. V rámci uvedeného rozsudku súd otca zaviazal platiť
výživné na maloletú G. v sume 70,- EUR mesačne, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred, k rukám
matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Styk otca s maloletou dcérou
ponechal neobmedzený.

Na odvolanie odporcu bol predmetný rozsudok Krajským súdom v Z. a to konkrétne uznesením č.k. XX
H.-XXX zo dňa 02.02.2011 zrušený a vrátený súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
V rámci odôvodnenia predmetného rozsudku bolo konštatované, že zo súdneho spisu vyplýva, že
odporca sa opakovane v konaní domáhal, aby mu súd ustanovil zástupcu z radov advokátov, s
poukazom na to, že je plne oslobodený od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa bez toho, aby o tejto

žiadosti navrhovateľa rozhodol, vec prejednal a rozhodol v merite veci rozsudkom na pojednávaní dňa
04.05.2010.Týmporušilústavnéprávoodporcupodľačl.47ÚstavySlovenskejrepubliky,ktorékaždému
zaručuje právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, a súčasne aj jeho právo na spravodlivú súdnu
ochranu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.
Odvolací súd v rámci odôvodnenia predmetného uznesenia konštatoval, že týmto postupom bola

odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom a konanie bolo zaťažené takou procesnou vadou, ktorú je
možné napraviť len opätovným prejednaním veci za súčasného rešpektovania práva odporcu na právnu
pomoc v súdnom konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, výsluchom kolízneho

opatrovníka, listinnými dôkazmi - sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, znaleckým
posudkom č. 38/2009, odborným vyjadrením č. 13/2009 , doplneným znaleckým posudkom č. 38/2009,
ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, pričom je zapísané v knihe manželstiev Matričného

úradu Z.. Obaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, ich posledné spoločné bydlisko bolo Z. XXX/
XX, Z., pričom na uvedenej adrese býva odporca aj v súčasnosti respektíve aj v čase podania návrhu
na rozvod manželstva, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.

U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa a to maloletá G. J.,

nar. XX.XX.XXXX.

Z návrhu vo veci samej a z výpovedí účastníkov súd zistil, že manželia uzatvorili manželstvo z lásky.
Navrhovateľka má za to, že príčiny rozvratu manželstva sú v tom, že keď odporca sa po čase opäť
zamestnal navrhovateľka mala za to, že sa začal k nej správať tak, že ju urážal, pričom sa často vracal

zo zamestnania pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľka poukázala na to, že často medzi účastníkmi
dochádzalo k hádkam a nezhodám, ktoré podporovali rodičia odporcu nakoľko s nimi žili v jednej
domácnosti. Navrhovateľka má za to, že príčiny rozvratu manželstva sú aj v tom, že odporca je neustále
pod vplyvom svojich rodičov, od ktorých sa nechce osamostatniť. Navrhovateľka v konaní pred súdom
uviedla, že už približne 5 rokov spolu intímne nežijú, pričom už v súčasnosti má vzťah s iným mužom,

s ktorým má aj maloletého syna M., nar. XX.XX.XXXX.
Odporca v rámci svojho písomného vyjadrenia poukázal na to, že pokiaľ ide o príčiny rozvratu
manželstva má za to, že tieto sú niekde inde. Pokiaľ ide o jeho rodičov, odporca uviedol, že rodičia sa k
nim správali korektne a nezištne im pomáhali. Odporca poukázal na to, že nie je alkoholik ani konfliktnýčlovek. Má za to, že účastníci uzavreli manželstvo pred orgánom cirkvi - bratskej jednoty baptistov, ktorej
sú všetci členmi. Odporca ďalej uviedol, že vždy bol spoľahlivý a výkonný pracovník. Odporca taktiež
poukázal na to, že manželka často telefonovala, sms-kovala, respektíve bola neustále pripojená na sieti

na internete, a preto sa nevenovala maloletej dcére. Odporca ďalej uviedol, že v priebehu manželskej
krízy, a to konkrétne v čase, keď mali manželia choré dieťa, ktoré päť dní nejedlo, zvracalo, a malo
zvýšené teploty došiel odporca do konfliktu s navrhovateľkou, pretože jej ho nechcel dať von, načo
manželka odišla z domu a vrátila sa až neskoro večer potajme zobrala časť oblečenia a deky, následne
savrátilaazačalasadomáhaťdieťaťa,čojejvšakodporcaneumožnil,nakoľkomázato,ženeprirodzene

správa a má obavu o život dieťaťa. Odporca má za to, že navrhovateľka sa prejavuje ako psychicky
narušená osoba. Odporca má za to, že dieťa navrhovateľku „bavilo“ iba krátko, nakoľko mala niekoľko
mimomanželských vzťahov.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené, že
ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú v spoločnej
domácnosti už viac ako šesť rokov, nevedú spoločnú domácnosť, spolu nehospodária, nie sú si

navzájom oporou, nevychovávajú spoločne svoju maloletú dcéru.

Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií manželstva, tento stav je
dlhodobý. Vzhľadom na vzájomné odcudzenie účastníkov ako manželov, ich neochotu žiť v spoločnej
domácnosti a prispôsobovať sa jeden druhému nie je predpoklad, že by títo manželské spolužitie

obnovili.

Na základe uvedeného súd manželstvo rozviedol.

Podľa § 23 ods. 2 cit. Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Súd dospel k záveru, že príčinou rozvratu manželského vzťahu je vzájomná neschopnosť komunikácie
medzi manželmi, pričom súd má za to, že každý z manželov má svoj podiel viny na rozpade manželstva,

keďže obaja neboli schopní riešiť zásadné životné situácie dohodou, kompromisom a vzájomnou
komunikáciou.

Podľa § 24 ods. 1 cit. Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.

Podľa ods. 4 cit. ust. súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

V predmetnej veci obaja rodičia požadovali zverenie maloletej Tamary do osobnej starostlivosti. Otec
maloletej G. v rámci svojich písomných vyjadrení ako aj otec odporcu ako jeho zástupca v konaní pred
súdom namietali sexuálnu deviáciu matky - navrhovateľky.Na základe uvedeného podnetu odporcu (resp. otca odporcu ako zástupcu) súd nechal vypracovať
odborné vyjadrenie za účelom, či niektorí z rodičov trpí sexuálnou deviáciou.
Na základe uvedeného znalec B.. X. M., doručil súdu dňa 10.09.2009 odborné vyjadrenie č. 13/2009.

Súd z predmetného odborného vyjadrenia zistil, že v psychodiagnostickom náleze sa nepotvrdila
sexuálna deviácia V. J.. Samotný záujem o sexualitu, ako bol prezentovaný nemá deviantný charakter.
Jej manžel v priebehu vyšetrenia ani nenaznačil, že by jej priame sexuálne správanie malo deviantný
charakter, skôr sugestívne súhlasil s tvrdením otca, že bola pristihnutá ako masturbuje v prítomnosti
dieťaťa, respektíve udržuje iné sexuálne vzťahy. Takéto správanie vyšetrenej však vzhľadom k

získaných údajom považuje znalec za málo pravdepodobné. Znalec poukázal na to, že možnosť
využívať informačnú techniku, internet je v súčasnosti natoľko dostupný, že možnosť kontroly je mimo
kompetencie znalca. Nakoľko v tomto smere nejde o trestnoprávne konanie, tento dôvod rozpadu
manželstva, ktorý zdôraznil vo svojom podaní V..J. starší, z psychologického hľadiska znalec považuje
za nepodstatný.
Znalec poukázal na to, že bazálnou príčinou rozchodu manželov J. nebola prítomnosť sexuálne

deviantného správania sa V. J. - Š., ako to tvrdí J. starší. Pri objektívnom zvážení všetkých zistených
údajov z psychologického vyšetrenia probandov je zrejmé, že to bola podľa znalca osobnostná nezrelosť
a nesúlad ich pováh a hodnotových systémov. Dôležitú rolu zohrali aj situačné premenné prostredia,
v ktorom mladí manželia začínali svoj rodinný život a direktívne správanie sa rodičov, najmä otca V.
J. staršieho. Tolerancia V. J.Č. k manželovému správaniu v prípade jeho lepšej emočnej odozvy voči

jej osobe, by bola rozhodne vyššia. Konfrontuje sa s neschopnosťou manžela reagovať samostatne a
adaptívne na ich problémy. Zdôrazňuje význam emočnej zložky, lásky, nehy a pozitívnych vzťahov, ako
u partnera tak jeho rodiny. Jej varieta sexuálneho správania a emocionality je zrelšia ako u partnera.
Tieto faktory, z psychologického hľadiska dôležité pre harmonický vzťah, v profile jej manžela a jeho
rodiny absentujú.

Znalec ďalej uviedol, že sa nezistilo organické poškodenie CNS ani prítomnosť psychického ochorenia
v zmysle psychózy. Chorobné vymýšľanie a konfabulácie je možné vylúčiť. Je možné očakávať účelové
klamstvo v rámci hájenia svojich tvrdení v intenciách jej osobnostnej štruktúry a populačnej skupiny.

Znalec k osobnostnému profilu V. J. uviedol, že v diagnostickom osobnostnom profile sú

prvky akcentovaného správania, s prevahou obsedantnej, schizotypovej, narcistickej a depresívnej
symptomatológie.
Znalec poukázal na to, že u odporcu je zjavná vysoká miera nesamostatnosti, sugestibilita, závislosť
na rodičoch, najmä na dominantnom, hypomanickom a manipulatívnom otcovi. Jeho otec je v pozícii,
kedy sa snaží dohnať zameškané a realizovať patriarchálny model dominantného rodiča, čím bráni

synovi v samostatnosti, dozretí a rozhodovaní o svojom osude a budúcnosti. Na druhej strane je značne
nekritický, sugestibilný, preberá hodnotiace názory svojho otca, považuje ju za promiskuitnú, skazenú,
to isté správanie, ktoré hodnotil pozitívne, pokiaľ bol vzťah funkčný a vychádzala mu v ústrety, hodnotí
negatívne, pokiaľ ho odmieta.
Znalec ďalej uviedol, že psychosexuálny vývoj u odporcu bol oneskorený. Pomerne neskoro oproti

svojej populačnej skupine začal s heterosexuálnym životom. Dôležitú rolu pri formovaní jeho modelu
sexuálneho správania mala rodinná klíma v čase detstva, kde spolunažívanie rodičov pravdepodobne
nebolo tak harmonické ako to popisuje. Spôsob komunikácie a prejavovania emócií v rodine popísaný
V. J.. nasvedčuje tomu, že je tam dlhodobá absencia pozitívnych emócií.
Znalec uviedol, že v psychodiagnostickom náleze sú znaky psychosexuálnej nezrelosti, je

nevyhranený, má určité problémy s vlastnou sexuálnou identifikáciou a tým i správaním sa voči
partnerom. Suspektne nález odporcu nasvedčuje na sexuálnu deviáciu v zmysle poruchy sexuálnej
identifikácie. Sexuálne emócie sú nezrelé; v intenciách zistenej poruchy osobnosti je zvýšená
absencia zmyselnosti, pravdepodobne len subjektívne pociťovaná znížená výkonnosť, pocity osobnej
insuficiencie, nedostatočná komunikácia a z toho vyplývajúca frekvencia stykov. Nediferencuje v

kvalitatívnych ani kvantitatívnych rozdieloch medzi sexuálnymi partnerkami, hoci popiera u seba možnú
úchylku, vo viacerých diagnostických technikách sa vyskytujú znaky svedčiace na uvedenú sexuálnu
deviáciu. Pokiaľ ide o sexuálne správanie odporcu znalec uviedol, že u odporcu je zjavná orientácia
na uspokojenie vlastného pudu čo najjednoduchším a najrýchlejším spôsobom, v popredí je nezrelý
egocentrizmus. Sexuologické znalecké vyšetrenie, ktoré by presnejšie určilo jeho deviáciu by mohlo byť

indikované v prípade trestnoprávneho konania.
V rámci odborného vyjadrenia znalec uviedol, že sa nezistilo organické poškodenie CNS ani prítomnosť
psychického ochorenia v zmysle psychózy. Chorobné vymýšlanie a konfabulácie je možné vylúčiť.Účelové klamstvo v rámci hájenia svojich vlastných tvrdení je možné očakávať v intenciách jeho
osobnostnej štruktúry. Je ovplyvnený inou osobou.

V rámci záveru odborného vyjadrenia znalec na otázku súdu, či navrhovateľka V. J. trpí sexuálnou
deviáciou, prípadne poruchami správania, znalec uviedol, že u vyšetrenej sa nezistila sexuálna deviácia
videntifikáciianivorientácii,anivaktivite.Poukázalnato,žejejosobnosťjejednoduchšieštrukturovaná,
emočne nezrelá mierne akcentovaná, naznačený je vývoj v zmysle narcistickej a hraničnej poruchy
osobnosti a správania ľahšieho stupňa. Nezistila sa u nej prítomnosť duševného ochorenia ani

organického poškodenia CNS.
Na otázku súdu, či odporca V. J. trpí sexuálnou deviáciou, prípadne poruchami správania znalec v rámci
odborného vyjadrenia uviedol, že u V. J. sú suspektné náznaky sexuálnej deviácie v zmysle sexuálnej
identifikácie. Psychosexuálny vývoj bol oneskorený, je neukončený. Presnejšie určenie deviácie môže
poskytnúť odborné sexuologické vyšetrenie znalcom sexuológom. Znalec konštatoval, že osobnosť V.
J. je jednoduchšie štrukturovaná, emočne nezrelá, introvertná, submisívna, sugestibilná. U V. J. ide o

akcentovanú osobnosť s abnormným vývojom v zmysle zmiešanej, polymorfnej poruchy osobnosti a
správania.

Vzhľadom ku skutočnosti, že maloletá G. je stále v starostlivosti otca t.j. od kedy matka odišla zo
spoločnej domácnosti súd považoval za potrebné v predmetnej veci nariadiť znalecké dokazovanie

znalcom z odboru detská psychológia, aby zistil, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady vo vzťahu k
starostlivosti o maloletú G..
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletej G. do osobnej starostlivosti matky súd prihliadol k záverom
posudku, ako aj k záverom odborného vyjadrenia pričom zobral do úvahy aj odporúčanie kolízneho
opatrovníka.

Zo znaleckého posudku č. 38/2009 súd zistil, že čo sa týka osobnostných vlastností rodičov pre výchovu
dieťaťa, znalec sa domnieva, že každý z rodičov má isté charakteristiky, ktoré sú z hľadiska výchovy
dieťaťa menej výhodné. Matka je impulzívnejšia, je u nej sklon ku kolísaniu nálad, aj ku kolísaniu
reakcií v sociálnych vzťahoch. Znalec ďalej poukázal na to, že otec dieťaťa je na druhej strane málo
samostatný, málo kritický ku svojmu vlastnému správaniu, má tendenciu k závislejším vzťahom, jeho

vnútorné prežívanie je „chudobnejšie“, príliš dbá na vonkajší dojem.
Znalec ďalej uviedol, že vo všeobecnosti neexistuje žiadny „model“ ideálneho rodiča, nedostatky v jednej
„oblasti“ môže rodič kompenzovať prednosťami druhej a pod.
Podľa znalca, ak porovnáme osobnostné vlastnosti rodičov z hľadiska výchovy dieťaťa, znalec sa na
základe výsledkov psychologického vyšetrenia domnieva, že lepšie predpoklady má matka dieťaťa,

pretože je vo svojich prejavoch spontánnejšia má „bohatší“ respektíve „dynamickejší“ vnútorný život
ako otec dieťaťa, u ktorého je vnútorné prežívanie chudobné, oploštené, a má menej „vnútorných“
psychických zdrojov. Okrem toho dokáže byť matka dieťaťa vo svojom konaní samostatnejšia a
cieľavedomejšia, ako otec dieťaťa, ktorý má tendenciu k závislých vzťahom a je menej samostatný.
Znalec ďalej uviedol, že čo sa týka maloletej G. J. (4 ročnej) táto je aktuálne silno viazaná na svoju

starú matku, ktorú výraznejšie uprednostňuje pred inými blízkymi osobami. Jej viazanosť na starú matku
ide až na úkor jej samostatnosti, čo sa prejavuje aj v kontakte s cudzími osobami. Tu sa okrem iného
prejavuje aj to, že maloletá nemá vybudovaný pocit „základnej istoty“, respektíve bezpečia, ktorý dieťa
potrebuje k tomu, aby dokázalo postupne fungovať vo vonkajšom svete.
Tu by si znalec dovolil vysloviť domnienku, že „starostlivosť“ o dieťa zo strany starej matky je až natoľko

„intenzívna“, že obmedzuje dieťa v rozvoji jeho samostatnosti, čo pôsobí na dieťa skôr negatívne.
Čo sa týka vzťahu maloletej k rodičom, znalec sa podľa pozorovania domnieva, že má pozitívny vzťah
k otcovi a vo vzťahu k matke sa neprejavuje strach, alebo odmietanie, voči matke prejavovala skôr
zvedavosť a záujem. Toto jej správanie je pochopiteľné, pretože jej rodičia sa rozišli a vtedy mala ešte
asi len rok a odvtedy „vidí“ podstatne častejšie otca ako matku, nakoľko stretávania sa matky s ňou sú

spojené s mnohými problémami.
V zmysle záverov znaleckého posudku znalec na otázku aký je vzťah maloletej G. k matke znalec
uviedol, že sa znalec domnieva, že maloletá nemá z matky strach, nemá ani tendenciu ju odmietať, vo
vzťahu k nej prevláda skôr záujem a zvedavosť, čo je pochopiteľné na pozadí toho, že s matkou sa už od
svojho útleho veku (cca rok..) stretáva málo, resp. málo ju „vidí“ a okrem toho je vysoko pravdepodobné,

že je „proti matke“ ovplyvňovaná aj prostredím, v ktorom žije, t.j. otec a jeho rodičia.
Na otázku súdu aký je vzťah maloletej G. k otcovi znalec uviedol, že na základe pozorovania sa znalec
domnieva, že vzťah maloletej k otcovi je v zásade pozitívny, keď prišiel do miestnosti znalca „vysielala“
maloletá voči nemu skôr „ústretové“ signály.Na otázku súdu, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady vo vzťahu k starostlivosti o maloletú G. znalec
uviedol, na základe výsledkov psychologického vyšetrenia sa znalec domnieva, že lepšie „osobnostné“
predpoklady vo vzťahu k starostlivosti o maloletú G. má matka dieťaťa - V. J.. Matka je vo svojich

prejavoch spontánnejšia, má „bohatší“ respektíve „dynamickejší“ vnútorný život ako otec dieťaťa, u
ktorého je vnútorné prežívanie chudobné, oploštené, a má menej „vnútorných“ psychických zdrojov.
Okrem toho dokáže byť matka dieťaťa vo svojom konaní samostatnejšia a cieľavedomejšia ako otec
dieťaťa, ktorý má tendenciu k závislých vzťahom a je menej samostatný.

Vzhľadom na to, že od vypracovania posledného posudku v predmetnej veci uplynuli už cca 3 roky,
súd na podnet kolízneho opatrovníka nechal vypracovať dodatok k uvedenému znaleckému posudku č.
38/2009, ktorý znalec doručil tunajšiemu súdu dňa 20.07.2012.
Z predmetného znaleckého posudku súd zistil, že čo sa týka maloletej G. J., jej situácia je veľmi
komplikovaná a znalec si dovolí vysloviť názor, že „dobré riešenie“ pre ňu momentálne neexistuje.
Maloletá bola v kontakte so znalcom pasívna, pôsobila, „vážne“ a smutne. Na otázky o rodine buď

nechcela odpovedať vôbec, alebo niektoré jej vyjadrenia pôsobili „naučene“ respektíve ako prevzaté od
dospelých. Napríklad hneď potom ako zostala so znalcom sama, spontánne hovorila o tom, že „nechce
ísť preč... nechce ísť k cudzím ľudom.., takým, čo sa nestarajú o deti“, čo pôsobilo skôr „naučene“
respektíve pripravene. Opakovane sa počas kontaktu so znalcom pýtala, na to, čo je s tatkom a dedkom.
Spontánne si pýtala papier a začala na ňom počítať príklady.. Hovorila, že babke hovorí mama a má ju

najradšej...Maminuvrajnemá...Neskôrhovorila,žesinašlainéhomuža...Neskôrspontánnehovorila,že
tatinojejpovedal,žemaminunemá,málenbabku.Tiežznalcovihovorila,ženechodívonskamarátkami,
je s nimi len v škole doma sa hrá na počítači a pod...
Znalec ďalej uviedol, že maloletá vyrastá už 6 rokov v rodine otca dieťaťa, kde zrejme zabezpečuje
podstatnú časť starostlivosti o ňu jej stará matka, t.j. matka otca a jej kontakt s matkou je minimálny,

resp. žiadny.
Aj podľa vyjadrení maloletej, ktoré sú uvedené v spisovom materiáli, aj podľa vyjadrení maloletej v
kontakte so znalcom je vysoko pravdepodobné, že maloletá je ovplyvňovaná otcom resp. jeho rodinou
„proti“ matke. Negatívny postoj maloletej k matke je teda podmienený tým, čo o matke otec, respektíve
jeho rodina hovorí a nie tým, že by maloletá mala sama s matkou negatívnu skúsenosť. Maloletá

vlastne ani nemala príležitosť na to, aby si vytvorila k matke tak negatívny postoj. Matka „ od nej
odišla“, keď mala dcéra rok (vtedy si dieťa ešte zážitky nepamätá) a odvtedy je v rodine otca..... je teda
vysoko nepravdepodobné, že by mala sama tak negatívnu skúsenosť s matkou, ktorá by tento jej postoj
oprávňovala...
Maloletá v rozhovore so znalcom chvíľami hovorila, že matku nemá, chvíľami hovorila, že matku má,

ale táto sa o ňu nestará, lebo si našla iného. Hovorila aj to, že má babku, ale tejto hovorí mama. Na
základe týchto jej vyjadrení, sa možno domnievať, že má v tom „zmätok“ a vlastne nevie, či má matku
alebo nie, respektíve, ako sa k nej „má správať“... Už na začiatku znalcovi spontánne hovorila, že nechce
„ísť k cudzím ľudom“, ktorí sa nestarajú o deti... Potom znalcovi zas spontánne povedala, že otec jej
hovoril, že ona nemá mamu, má len babku... Z uvedeného je zrejmý negatívny vplyv otca a jeho rodiny

na maloletú vo vzťahu k jej matke.
V správe Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22.02.2012 sa uvádza, že sa dostavil osobne
starý otec maloletej G. J., spolu s maloletou G. a táto hovorila, že tata má strašne rada a babku a dedka
tiež... Nemá maminu, má len starú maminu... Páči sa jej bývať s tatom, babkou a dedkom... chodí za ňou
teda, čo hovorí, že je jej mamina a podvádza V.... Nevie, či chodí často, lebo sa s ňou nerozpráva....Ani

už nevie, či je jej matka. K nej by nechcela ísť bývať...
Znalec uviedol, že dieťa predsa nemôže vedieť, či niekto niekoho podvádza.. To vie len vtedy, keď mu
to niekto povie... Okrem toho by 6-7 ročné dieťa malo vedieť, či je „nejaká teta“ jeho matka, alebo nie,
a to aj vtedy, keď sa táto prípadne k nemu správa zle... Ak otec dieťaťu hovorí, že nemá matku ale len
babku (ako to hovorila znalcovi maloletá), je zrejmé, že ide o výrazne negatívny vplyv otca na dieťa v

zmysle jeho vytvárania vzťahov k rodičom.
Uvedené formulácie potvrdzujú vyjadrenia znalca, že maloletá má vlastne zmätok v tom, či matku má,
alebo nie, a že jej vyjadrenia na adresu matky sú podmienené tým, čo o jej matke hovorí jej okolie.
Je pravdou, že maloletá má dobrý vzťah k otcovi respektíve k jeho starým rodičom, tento vzťah je však
až „prehnaný“, možno hovoriť, že maloletá je na otcovi a jeho rodine až závislá (počas kontaktu so

znalcom sa opakovane pýtala, čo je s jej otcom a dedkom) a to na úkor toho, že jej vzťah k matke je
výrazne negatívny. Maloletá zrejme „cíti“, že postoj rodiny jej otca k jej matke je výrazne negatívny, a
preto si ani „nedovolí“ prejaviť sa voči nej pozitívne, respektíve ani rozmýšľať o nej pozitívne, lebo vie,
že by to vyvolalo negatívnu reakciu okolia, na ktorom je závislá (otec a jeho rodina). Na pozadí tohtosú psychologicky zrozumiteľné výrazné negatívne prejavy maloletej voči matky, ako ich popísal Úrad
práce sociálnych vecí a rodiny (kričala na matku, aby išla preč, že je zlá a pod...). Uvedené prejavy
poukazujú na to, že vzťah maloletej k matke je patologicky podmienený a nie na to, že by mala s ňou

tak zlé skúsenosti, ktoré by takéto správanie vyvolávali....
Je preto reálna domnienka, že „výchova maloletej“ v rodine otca jej síce poskytuje určité pozitívne
podnety, ale na druhej strane vplýva na ňu škodlivo, a to jednak z hľadiska jej vzťahu k matke, jednak z
hľadiskajejsociálnejzrelosti,t.j.nadväzovaniakontaktovsrovesníkmi.(Maloletásamaznalcovihovorila,
že s kamarátkami sa nestýka, respektíve len v škole, inak je doma a pod..).

Znalec uviedol, že ak teda vychádzame zo skutočnosti, že maloletá vyrastá vlastne v nevhodnom
prostredí, ale na druhej strane je na toto prostredie výrazne naviazaná, je situácia jej budúcnosti veľmi
výrazne obtiažna a ako už bolo vyššie uvedené, v súčasnosti už nemá „dobré riešenie“.
Na jednej strane by perspektívne dieťa v tomto prostredí v tomto prostredí nemalo dlhšie zostávať, na
druhej strane, by ale bolo pre dieťa „násilné“ vytrhnutie z tohto prostredia zrejme traumatizujúce.
Preto sa teraz nezdá byť priaznivé, aby maloletá bola zverená do starostlivosti matky, v tom zmysle,

že by „musela náhle odísť“ z rodiny otca a išla bývať k matke.. Vzhľadom na to, že je maloletá dosť
výrazne naviazaná na otca a jeho rodinu, tomuto by sa prirodzene bránila a nútiť ju k tomu násilím, by
bolo pre ňu traumatizujúce....
Taktiež aktuálne nie je prakticky možná ani striedavá starostlivosť, pretože by bolo dieťa nútené „striedať
sa“ v prostrediach, ktoré sú navzájom voči sebe výrazne nepriateľsky nastavené a toto by tiež nebola

maloletá schopná znášať bez toho, aby to u nej vyvolávalo negatívne reakcie a prejavy.
Asi jedinou psychologicky zhodnou cestou za aktuálnej situácie je, že maloletá potrebuje pravidelnú
psychologickú starostlivosť (buď v rámci Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, alebo v rámci
psychologickej poradne...), v rámci ktorej by sa začala učiť vnímať matku svojimi očami a budovať si
svoj vzťah k nej, rovnako ako budovať vzťahy s rovesníkmi a „uvoľniť“ do istej miery svoju závislosť na

otcovi a jeho rodine. Súčasťou tejto starostlivosti (ale nie jedinou úlohou!), by mali byť aj stretnutia s
matkou v prítomnosti psychológa.
Toto však bude veľmi zložitá a dlhá cesta, nakoľko maloletá vyrastá už 6 rokov v prostredí, ktoré je voči
jej matke výrazne nepriateľsky zamerané a maloletá je týmto smerom, zrejme aj cielene ovplyvnená.
K tomu, aby sa podarilo nadviazať aspoň „aký taký“ kontakt maloletej s matkou, a aby k tomu maloletá

začala vnímať celú situáciu (a aj osobu svojej matky) reálnejšie, je však potrebné, aby „dôkladný
pohovor“ s psychológom opakovane absolvoval aj otec dieťaťa, prípadne aj jeho rodičia, aby boli aspoň
čiastočne schopní si uvedomiť, že svojím správaním maloletej vlastne škodia, vedú k sociálnej izolácii
a deformujú jej vzťah k matke.
Tu musí znalec zopakovať, že také vyjadrenia maloletej ako odzneli buď na Úrade práce sociálnych

vecí a rodiny, alebo aj v priamom kontakte so znalcom sú s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
výsledkom pôsobenia rodiny otca a nie „vlastným názorom maloletej...
Preto je v tejto fáze potrebné pracovať aj s otcom a jeho rodičmi, pričom sa ale znalec obáva, že odozva
z ich strany bude zrejme „problematická“
Z tohto dôvodu si znalec myslí, že snaha o „riešenie“ tohto prípadu vyžaduje intenzívne zapojenie

Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, respektíve jeho „psychologickej zložky“ a odporúčal by pravidelné
sledovanie uvedenej rodiny, pretože je predpoklad, že pokiaľ zostane maloletá v rodine otca, môže vplyv
z tejto strany úspešne torpédovať pokroky dosiahnuté psychologickými prostriedkami.
V rámci toho by znalec odporúčal psychologické vedenie aj matke dieťaťa, ktorá danú situáciu
tiež nezvláda adekvátnym spôsobom, čo je vzhľadom na jej osobnostné vlastnosti psychologicky

zrozumiteľné. ...
Pre matku by bolo preto tiež vhodné, aby toto mohla prebrať s psychológom, v rámci čoho by tiež mohla
získať istý náhľad na svoje správanie a korigovať niektoré reakcie.
Znalec v rámci znaleckého posudku ďalej uviedol, že sa neodváži odhadnúť, ako sa bude situácia
ďalej vyvíjať, chce však opäť zdôrazniť, že „perspektívne“ by bolo pre maloletú lepšie, aby vyrastala v

spoločnosti matky. Je tu totiž predpoklad, že táto sa napriek svojím negatívam dokáže lepšie postarať
o dcéru, ako otec dieťaťa, ktorý sa v prípade zníženej funkčnosti svojich rodičov môže ocitnúť v úplne
bezradnej situácii.

V rámci záverov zo znaleckého posudku, znalec na otázku, či sa stotožňuje so závermi znaleckého

posudku č. 38/2009 z roku 2009 znalec uviedol, že znalec sa aj po získaní nových údajov stotožňuje so
závermi znaleckého posudku č. 38/2009 a to najmä v tej časti, že matka dieťaťa má lepšie osobnostné
predpoklady pre výchovu dieťaťa ako otec dieťaťa.Znaleczároveňspochybňujemožnosť,žesaotecdieťaťadokážesámodieťapostarať.Otecjepodveľmi
silných vplyvom svojich rodičov (najmä otca..) a jeho schopnosť samostatného uvažovania a konania
je značne obmedzená.

Na otázku, či by striedavá starostlivosť oboch rodičov bola v prospech a v záujme maloletej Tamary,
znalec uviedol, že odpoveď na túto otázku je obtiažna. Ako znalec podrobne popísal vyššie, za aktuálnej
situácie by striedavá starostlivosť zrejme nebola v prospech maloletej, pretože „prostredie u otca“ a
„prostredie u matky“ sú vo vzájomnom vyhrotenom konfliktom vzťahu a „striedanie“ týchto prostredí by

bolo pre maloletú škodlivé.
Ako znalec podrobne popísal vyššie, pre maloletú by bolo lepšie, keby vyrastala v spoločnej domácnosti
s matkou.

V rámci iných zistení znalca znalec uviedol, že situácia maloletej G. je veľmi obtiažna a jej perspektíva
veľmi komplikovaná.

Vyrastá v prostredí na ktoré sa naviazala, ale na druhej strane nepôsobí toto prostredie na ňu pozitívne
a to najmä v oblasti sociálneho vývinu (vzťah k matke, ale aj k rovesníčkam).. Zotrvávanie v tomto
prostredí nie je pre ňu vhodné z perspektívneho hľadiska, zmena je mimoriadne náročná pre jej aktuálne
prežívanie.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletej G. do osobnej starostlivosti matky súd prihliadol k záverom
posudku, ako aj k záverom dodatku k znaleckému posudku, a k záverom odborného vyjadrenia pričom
zobral do úvahy aj odporúčanie kolízneho opatrovníka.

Kolízny opatrovník maloletej, taktiež na základe záverov znaleckých posudkov ako aj na základe

odborného vyjadrenia navrhol súdu zveriť maloletú G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá zároveň
bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že lepšie predpoklady vo vzťahu k starostlivosti
o maloletú G. má matka maloletej a to s poukazom na závery znaleckého posudku znalcom z odboru
detská psychológia B.. R. T., ako aj zo záverov odborného vyjadrenia znalca B.. X. M., H.., z ktorých

jednoznačne vyplynulo, že matka maloletej G. netrpí žiadnou sexuálnou deviáciou ani poruchami
správania, avšak u otca maloletej bolo predmetným odborným vyjadrením preukázané, že sa u neho
vyskytujú suspektné náznaky sexuálnej deviácie v zmysle sexuálnej identifikácie, pričom až podrobné
sexuologické znalecké vyšetrenie, ktoré by presnejšie určilo jeho deviáciu by mohlo byť indikované v
prípade trestnoprávneho konania. Zo záverov znaleckého posudku B.. R. T. jasne vyplynula skutočnosť,

že lepšie predpoklady vo vzťahu k starostlivosti o maloletú G. má matka maloletej. Tento svoj záver
potvrdil znalec aj dodatku svojho znaleckého posudku, v rámci ktorého uviedol, že „znalec sa aj po
získaní nových údajov stotožňuje so závermi znaleckého posudku č. 38/2009 a to najmä v tej časti,
že matka dieťaťa má lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu dieťaťa ako otec dieťaťa. Znalec
zároveň spochybňuje možnosť, že sa otec dieťaťa dokáže sám o dieťa postarať. Otec je pod veľmi

silných vplyvom svojich rodičov (najmä otca..) a jeho schopnosť samostatného uvažovania a konania
je značne obmedzená“.
Súd v tomto prípade má za to, ako aj s poukazom na vek maloletej a stanovisko kolízneho opatrovníka,
že zverenie maloletej G. do osobnej starostlivosti matky bude na prospech maloletej, aj keď v súčasnosti
žije s otcom, ktorý maloletej G. bráni v styku s matkou a tak ako vyplynulo zo znaleckého posudku

vytvára u maloletej G. negatívny postoj voči matke.
Na základe vyššie uvedeného súd maloletú G. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá však bude
musieť veľmi citlivo po dlhom odlúčení pristupovať k samotnej starostlivosti o maloletú.

Vzhľadom k dodatku znaleckého posudku č. 38/2009 doručeného súdu dňa 20.07.2012 súd ustálil, že

pri danom stave je potrebné nariadiť tzv. výchovné opatrenie, ktoré súd uložil tak maloletej ako aj jej
rodičom.
Zo znaleckého posudku totiž vyplýva, že asi jedinou psychologicky zhodnou cestou za aktuálnej situácie
je, že maloletá potrebuje pravidelnú psychologickú starostlivosť (buď v rámci Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny, alebo v rámci psychologickej poradne...), v rámci ktorej by sa začala učiť vnímať matku

svojimi očami a budovať si svoj vzťah k nej, rovnako ako budovať vzťahy s rovesníkmi a „uvoľniť“ do
istej miery svoju závislosť na otcovi a jeho rodine. Súčasťou tejto starostlivosti (ale nie jedinou úlohou!),
by mali byť aj stretnutia s matkou v prítomnosti psychológa.Znalec taktiež uviedol, že k tomu, aby sa podarilo nadviazať aspoň „aký taký“ kontakt maloletej s matkou,
a aby k tomu maloletá začala vnímať celú situáciu (a aj osobu svojej matky) reálnejšie, je však potrebné,
aby „dôkladný pohovor“ s psychológom opakovane absolvoval aj otec dieťaťa, prípadne aj jeho rodičia,

aby boli aspoň čiastočne schopní si uvedomiť, že svojím správaním maloletej vlastne škodia, vedú k
sociálnej izolácii a deformujú jej vzťah k matke.
V rámci znaleckého posudku znalec uviedol, že by odporúčal psychologické vedenie aj matke dieťaťa,
ktorá danú situáciu tiež nezvláda adekvátnym spôsobom, čo je vzhľadom na jej osobnostné vlastnosti
psychologicky zrozumiteľné. ...

V zmysle ust. § 37 ods. 2 zák. č. 36/2008 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Súd v danom prípade uložil maloletej G. a jej rodičom V. J., a V. J.T., výchovné opatrenie, podľa ktorého
maloletá G. a jej rodičia sú povinní podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce sociálnych

vecí a rodiny v B., odbor sociálnej kurately, pracovisko M., N. XX, M. a to 3x do týždňa počas 6 mesiacov,
od právoplatnosti tohto rozsudku.
O uvedenom bude Úrad práce sociálnych vecí a rodiny povinný podrobne vypracovať správu, ktorú
predloží súdu.
V danej veci je možné skonštatovať, že „pomoc“ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v B. pracovisko

M., je pre danú situáciu jediným možným zmysluplným riešením, ktoré dokáže podľa názoru súdu
stabilizovať danú situáciu.
Uvedené výchovné opatrenie súd nariadil aj z toho dôvodu, že v danej rodine mal prebehnúť sanačný
program v spolupráci s neziskovou organizáciou. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom uviedol,
že uvedený sanačný program zlyhal nakoľko maloletá G., ktorá je v súčasnosti v starostlivosti otca

(a to aj napriek právoplatnému rozhodnutiu vydanému v prospech matky na čas do rozvodu), nebola
pravidelne pripravená a motivovaná na stretnutie s matkou, čo bola hlavná podmienka na sanačný
program. Verbálne matku odmietala. Preto sanačný program nenaplnil svoj účel. Na základe uvedeného
súd uložil vyššie uvedeného výchovné opatrenie a to tak maloletej G., ako aj jej rodičom.

Podľa § 62 ods. 1 cit. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 cit. Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 cit. Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 cit. Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 cit. Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Právo na výživu dieťa sa nadobúda narodením. Výživou povinnými osobami sú rodičia dieťaťa.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, pre

zabezpečenie jeho všestranného rozvoja po stránke fyzickej i duševnej. Vyživovacia povinnosť musí byť
určená tak, aby bola v relácii k nákladom na všetky osobné potreby oprávnenej osoby, nielen iba na
niektoré z nich. Výživné musí sústavne pokrývať plynule a priebežne nabiehajúce náklady na osobné
potreby, s možnosťou primeranej rezervy na krytie jednorázových vyšších nákladov.
Na druhej strane oprávnený okrem výživného už nemôže úspešne požadovať akékoľvek ďalšie plnenie,
alebo príspevok na niektorú zo svojich osobných potrieb, napr. zvláštny príspevok na náklady spojené

s bývaním, alebo zvláštny prídavok k výživnému na jednorazove sa vyskytujúce vyššie náklady.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť.

Výška výživného, na platenie ktorého súd otca maloletej zaviazal je podľa názoru súdu primeraná

momentálnym výdavkom maloletej G..
Maloletá G. má 7 rokov, a navštevuje Základnú školu v Z. (v septembri pôjde do 2. Ročníka).
Výdavky na maloletú G. podľa vyjadrenia zástupcu otca maloletej G. predstavujú: strava doma 200,-
EUR/ mesačne, oblečenie 100,- EUR/ mesačne, hračky 30,- EUR/mesačne, kozmetika 40,- EUR/
mesačne. Zástupca odporcu v konaní pred súdom uviedol, že nevie uviesť školský príspevok t.j. ZRPŠ,

taktiež súdu uviedol, že maloletá nemá žiadne zvýšené výdavky na zdravotný stav, nie je liečená v
žiadnej ambulancii, neberie žiadne lieky. Súd výsluchom taktiež zistil, že maloletá nenavštevuje žiadne
krúžky, ani družinu.
Otec maloletej v konaní pred súdom dňa 17.04.2012 uviedol, že výdavky na maloletú G. predstavujú:
strava doma 100,- EUR/ mesačne, oblečenie 50,- EUR/ mesačne, školské potreby 20,- EUR/mesačne,

ZRPŠ 20,- EUR/mesačne, iné výdavky (výlety ) 10,- EUR - 15,- EUR/ mesačne. Taktiež v konaní pred
súdom uviedol, že maloletá nie je liečená v žiadnej ambulancii, neberie žiadne lieky. Súd výsluchom
taktiež zistil, že maloletá nenavštevuje žiadne krúžky, ani družinu.
Odporca v konaní pred súdom uviedol, že prispieva svojim rodičom sumu 140,- EUR mesačne, pričom
uvedený príspevok zahŕňa aj bývanie aj stravu.

Výška výživného je podľa názoru súdu primeraná zárobkovým možnostiam oboch rodičov. Matka
maloletej je v súčasnosti na materskej dovolenke, pričom príjem má iba z ÚPSVaR vo výške 194,70,-
EUR, a popri tom pracuje na 1 úväzok v spoločnosti L. H., M..L..T.., s príjmom 159,- EUR mesačne.
Z daňového priznania navrhovateľky V. J. za rok 2011 súd zistil, že základ dane u navrhovateľky za rok

2011 predstavoval sumu vo výške 1.994,21 EUR ( t.j. 166, 18 EUR mesačne).
Matka maloletej má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému M. nar. XX.XX.XXXX.
V rámci majetkových pomerov súd zistil, že matka maloletej na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD
XXX/XXXX X. XX/XXXX, nadobudla po smrti svojho otca nehnuteľnosti v katastrálnom území X. N.,
obec I., okres I., evidované na LV č. XXXX, v podiele 1, na LV č. XXX, v podiele 3/16, na LV č. XXXX, v

podiele 1/64, na LV č. XXXX, v podiele 1/64, na LV č. XXXX, v podiele 29/60, na LV č. XXXX, v podiele
2/6, na LV č. XXXX, v podiele 1/64, na LV č. XXXX, v podiele 31/90, na LV č. XXXX, v podiele 3/16,
a stavbu rodinný dom- súp.č. XXX, postavená na parc. č. XXXX, ako aj nehnuteľnosti v katastrálnom
území O. V., obec I., okres I., evidované na LV č. XXXX, v podiele 1.

Otec v konaní pred súdom uviedol, že v súčasnosti t.j. od 01.03.2010 pracuje na základe dohody o
vykonaní práce u svojho otca V. J. - L..
Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby za rok 2011 (a to konkrétne za mesiace od 05/2011 - do 10/2011)
súd zistil, že príjem odporcu zo závislej činnosti bol v danom období vo výške 1886,30 EUR t.j. 314,38
EUR mesačne, pričom v uvedenom období pracoval odporca pre fy. Z. F. D., F..M.., so sídlom: N. X, Z..

Z potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny B. pracovisko M., súd zistil, že odporca bol v období
od 14.10.2009 do 08.05.2011 vedený v evidencii ako uchádzať o zamestnanie. V konaní pred súdom
odporca uviedol, že nepoberal v uvedenom období žiadnu dávku ako podporu v nezamestnanosti
nakoľko mu na ňu nevznikol nárok.V rámci majetkových pomerov súd zistil, že otec maloletej G. je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti - rodinného domu v Z. č. XXX/XX (bez uvedenia výšky spoluvlastníckeho podielu).
Odporca nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť ani motorové vozidlo.

Zo súdneho spisu súd zistil, že odporca nemá žiadne zvýšené výdavky na svoj zdravotný stav, nie je
liečený v žiadnej ambulancii.
Má ukončené základné vzdelanie, pričom nedokončil Stredné odborné učilište strojnícke.
Výška výživného bola medzi účastníkmi sporná. Matka maloletej pri zverení do osobnej starostlivosti
navrhovala, aby súd otca zaviazal na platenie výživného na maloletú G. vo výške 100,- EUR mesačne.

Otec v konaní pred súdom uviedol, že sa nevie vyjadriť k výške vyživovacej povinnosti zo strany matky.
Kolízny opatrovník súdu navrhol, aby súd otca zaviazal na platenie výživného na maloletú G. vo výške
100,- EUR mesačne.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine z ktorého vyplýva,
že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Súd má v uvedenom prípade za to, že výdavky na maloletú
G. sú v súčasnosti ustálené na výšku cca 200,- EUR/mesačne (výdavky na bývanie, ktoré odporca
súdu nevedel presne vyčísliť). Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že maloletá G. nemá
žiadne zvýšené výdavky na zdravotný stav, nenavštevuje žiadne krúžky ani družinu. Súd pri určení výšky
vyživovacej povinnosti zobral do úvahy príjem odporcu, ktorý má v súčasnosti z dohody o vykonaní

práce, nakoľko v súčasnosti pracuje pre svojho otca V. J. st. vo firme V. J. - L..
Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadol k schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom otca. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že otec je podielový spoluvlastník
nehnuteľnosti a to rodinného domu v Z., pričom je pravdou, že má ukončené iba základné vzdelanie,
avšak je zdravý nemá žiadne zvýšené výdavky na zdravotný stav a je schopný aj manuálnej práce. Na

základe uvedeného má súd za to, že otec má predpoklady ako aj schopnosti a podľa názoru súdu aj
možnosti poberať príjem vyšší ako 300,- EUR mesačne (brutto) a to iba na základe dohody o vykonaní
práce.
Súd preto pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti na maloletú G. prihliadol k tomu, že otec má
možnosti aj schopnosti nájsť si lepšie platenú prácu, pričom jeho výdavky na bývanie, stravu predstavujú

sumu 120,- EUR až 140,- EUR mesačne. Súd pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti s prihliadnutím
na všetky okolnosti a súčasne vychádzal z možností a schopností otca pričom ustálil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú G. vo výške 100,- EUR/mesačne. Matka je k maloletej G. výživou taktiež
povinná.

Podľa § 25 ods. 1 cit. Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1,

súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Pokiaľ ide o úpravu styku, súd pri úprave styku prihliadol taktiež k stanovisku znalca v rámci dodatku k
znaleckému posudku, v rámci ktorého znalec uviedol, že „..Asi jedinou psychologicky zhodnou cestou
za aktuálnej situácie je, že maloletá potrebuje pravidelnú psychologickú starostlivosť (buď v rámci Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny, alebo v rámci psychologickej poradne...), v rámci ktorej by sa začala učiť

vnímať matku svojimi očami a budovať si svoj vzťah k nej, rovnako ako budovať vzťahy s rovesníkmi
a „uvoľniť“ do istej miery svoju závislosť na otcovi a jeho rodine. Súčasťou tejto starostlivosti (ale nie
jedinou úlohou!), by mali byť aj stretnutia s matkou v prítomnosti psychológa.“
Zo znaleckého posudku taktiež vyplýva, že „...Z tohto dôvodu si znalec myslí, že snaha o „riešenie“
tohto prípadu vyžaduje intenzívne zapojenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, respektíve jeho

„psychologickej zložky“ a odporúčal by pravidelné sledovanie uvedenej rodiny, pretože je predpoklad, že
pokiaľ zostane maloletá v rodine otca, môže vplyv z tejto strany úspešne torpédovať pokroky dosiahnuté
psychologickými prostriedkami.“
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd uložil maloletej G. a jej rodičom V. J., a V. J.,
výchovné opatrenie, podľa ktorého maloletá G. a jej rodičia sú povinní podrobiť sa psychologickému

poradenstvu na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v B., odbor sociálnej kurately, pracovisko M., N.
XX, M. a to 3x do týždňa počas 6 mesiacov, od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd preto v danej veci upravil styk otca s maloletou G. tak, aby „zo začiatku“ poskytol súčinnosť pri
styku otca s maloletou G. aj Úrad práce sociálnych vecí a rodiny B. pracovisko M. ako tzv. dozor zostrany štátu“, nakoľko má za to, že aj úpravu styku bolo potrebné riešiť vzhľadom na odporúčanie znalca
a súčasne aj k nariadeniu výchovného opatrenia. Či sa bude styk realizovať priamo na Úrade práce
sociálnych vecí a rodiny je v dispozícii Úradu práce, pričom uvedený model styku možno považovať

iba za dočasný model, t.j. do doby pokiaľ nedôjde k úprave vzťahov medzi maloletou G. a jej matkou,
respektíve do času, pokiaľ si maloletá na matku nevytvorí vlastný názor.
Je zrejmé, že maloletá G. si musí najskôr pomaly zvyknúť na matku, aby ju prijala ako svoju matku, a
až po čase bude môcť súd upraviť styk otca s maloletou G. iným spôsobom.
Na základe vyššie uvedeného súd upravil styk otca s maloletou G. tak, že otec je oprávnený stretávať

sa s maloletou G. každý pondelok v čase od 14.00 hod do 16.30 hod, každú stredu v čase od 14.00 hod
do 16.30 hod a každý piatok v čase od 14.00 hod do 16.30 hod. Styk sa bude realizovať za prítomnosti
matky a za prítomnosti Úradu práce sociálnych vecí a rodiny B., pracovisko M..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Právo na výživu dieťa sa nadobúda narodením. Výživou povinnými osobami sú rodičia dieťaťa.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, pre
zabezpečenie jeho všestranného rozvoja po stránke fyzickej i duševnej. Vyživovacia povinnosť musí byť
určená tak, aby bola v relácii k nákladom na všetky osobné potreby oprávnenej osoby, nielen iba na
niektoré z nich. Výživné musí sústavne pokrývať plynule a priebežne nabiehajúce náklady na osobné

potreby, s možnosťou primeranej rezervy na krytie jednorázových vyšších nákladov.
Na druhej strane oprávnený okrem výživného už nemôže úspešne požadovať akékoľvek ďalšie plnenie,
alebo príspevok na niektorú zo svojich osobných potrieb, napr. zvláštny príspevok na náklady spojené
s bývaním, alebo zvláštny prídavok k výživnému na jednorazove sa vyskytujúce vyššie náklady.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné

samo sa živiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.