Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/615/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2101899928
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2101899928.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: C. F., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. č. XXX,
zastúpenáadvokátkou:JUDr.DanielaSuchánková,Waltariho7,Piešťany,protižalovaným:1/Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 28, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 a 2/ A. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia, rozhodujúc o trovách konania, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 30. júna 2014, č.k. 17C/25/2001-560, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch I., II., IV. a V. p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 250,63 eur titulom
trov právneho zastúpenia do rúk jej advokátky do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,46 eur titulom

trov právneho zastúpenia do rúk jej advokátky do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému 2/ uložil zaplatiť žalobkyni náhradu
trov konania vo výške 7.314,70 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia do rúk jej advokátky,
žalovanému 2/ uložil zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 676,95 eur do troch dní od
právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Trnava a štátu náhradu trov konania v časti 457,55
eur nepriznal. Ďalej súd napadnutým uznesením žalovanému 2/ uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške

2.831 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Trnava a žalovanému 1/
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Ďalej súd rozhodol o vrátení preplatku poplatku vo výške
1.133 eur žalovanému 1/ prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 142 ods. 1 a 3, § 148 ods. 1, § 149 ods.
1 a § 151 ods. 1, 3 a 6 O.s.p., ako aj ustanovení zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpiszregistratrestovaustanoveníč.240/1990Zb.a655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov

za poskytovanie právnych služieb, keď v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu k žalovanému 2/
priznal žalobkyni náhradu trov konania v celkovej výške 7.314,70 eur pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia.Súdnepriznalžalobkynináhradutrovkonaniatak,akoichvyčíslilprávnyzástupcavosvojom
podaní zo dňa 18.04.2012. Na rozdiel od návrhu súd nepriznal žalobkyni tarifnú odmenu vo výške, v akej
si ju uplatnil za úkon služby vykonaného dňa 04.01.2001 a za úkon služby vykonaného dňa 10.01.2001
(oba uplatnené v hodnote 532,76 eur), ale vo výške 2 x 126,47 eur z dôvodu, že konanie bolo začaté

15.01.2001, teda za účinnosti vyhlášky č. 240/1990 Zb., ktorú bolo potrebné v tomto prípade aplikovať
na mieste žalobkyne, nakoľko hodnota úkonu sa určuje k času, kedy bol vykonaný a v účinnosti tejktorej vyhlášky. Ďalej súd nepriznal žalobkyni odmenu, DPH z danej sumy, režijný paušál, cestovné
výdavky a náhradu za stratu času za právny úkon - účasť na pojednávaní dňa 06.04.2011, nakoľko toto
pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a právna zástupkyňa žalobkyne nebola na uvedenom

pojednávaní prítomná. Súd žalobkyni nepriznal zvýšenú tarifnú odmenu o DPH, z režijného paušálu,
cestovných výdavkov a náhrady na stratu času (za obdobie do 31.05.2009) s poukazom na ust. § 18 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z platnej do 31.05.2009, podľa ktorej, ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa
tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f o DPH a teda zvýšená tarifná odmena sa nevzťahuje na režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, na cestovné výdavky podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky a

nanáhraduzastratučasupodľa§17ods.1citovanejvyhlášky.Zároveňsúdnepriznalžalobkynináhradu
cestovných výdavkov za cestu Piešťany - Trnava a späť dňa 27.01.2009, 07.10.2009, 29.06.2011 a
12.10.2011 v uplatnenej sume, ale v nižšej, a to s poukazom na to, že suma základnej náhrady za každý
1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá podľa opatrenia účinného od 01.09.2009 je 0,183 eur a
nie 0,21 eur, ako je uvedené vo vyúčtovaní trov. Ohľadne trov odvolacieho konania mal súd za to, že si
ichsícežalobkyňaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunapojednávaníkonanomdňa21.03.2012

uplatnila, avšak si ich nevyčíslila v zákonom stanovenej lehote, nakoľko súd môže priznať účastníkovi
náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len vtedy, ak účastník o náhradu trov konania požiada.
Žiadosť o náhradu trov konania je potrebné odlišovať od vyčíslenia trov. Uplatnenie nároku na náhradu
trov konania je predpokladom jeho priznania. Vyčíslenie trov konania je zase predpokladom na to, aby
boli účastníkovi priznané všetky trovy, ktoré v konaní účelne vynaložil. Zákon presne stanovuje lehotu, v

ktorej je účastník povinný trovy konania vyčísliť. Žalobkyňa bola povinná vyčísliť trovy konania do troch
dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21.03.2012,
č.k. 11Co/346/2011-428, vyhlásený na pojednávaní dňa 21.03.2012), a to bez toho, aby ho súd musel
vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Nakoľko však žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote trovy konania
nevyčíslila, právo na ich náhradu jej síce nezaniklo, ale sa obmedzilo v tom smere, že súd môže priznať

iba tie trovy, ktoré vyplývajú zo spisu (majúc na mysli súdne poplatky a zložené preddavky). Súd pri
preštudovaní spisového materiálu zistil, že v priebehu konania štát vyplatil 1.134,50 eur na znalečnom
a to ustanoveným znalcom za vyhotovenie znaleckých posudkov, pričom znalečné bolo znalcovi MUDr.
Zdenovi Moresovi priznané vo výške 776,60 eur (23.396 Sk), časť vo výške 165,96 eur (5.000 Sk)
bola poukázaná znalcovi z preddavku zloženého na účet tunajšieho súdu žalovaným 2/ a časť vo

výške 610,64 eur (18.396 Sk) bola vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.
Zároveň znalcovi MUDr. Zdenovi Moresovi bolo priznané znalečné vo výške 56,96 eur a vyplatené zo
štátnych rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu, tiež znalcovi MUDr. Máriovi Strakovi bolo priznané
znalečné a to vo výške 417,70 eur, vyplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu
a znalcovi MUDr. Róbertovi Garayovi, CSc. bolo priznané znalečné a to vo výške 199,20 eur, časť

vo výške 150 eur bola poukázaná znalcovi z preddavku zloženého na účet tunajšieho súdu a časť vo
výške 49,20 bola vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu a
preto s ohľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť o náhrade týchto trov vzniknutých štátu.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., štát nemá proti účastníkovi právo na náhradu trov konania,
ktoré platil, bezvýnimočne, ale podľa výsledku konania. Tento uvádzaný zákonný predpoklad však

nie je totožný so zákonným predpokladom "úspechu vo veci", ako sa uvádza napríklad v ust. § 142
ods. 1 alebo v ust. § 143 O.s.p.. Ustanovenie § 148 O.s.p. totiž platí tak pre konanie, v ktorom vo
vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania (napr. ust. § 142 až 145 O.s.p.) a v
ktorom účastníci majú prevažne postavenie navrhovateľov a odporcov, ako aj pre konanie v ostatných
občianskoprávnych veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť

úspech či neúspech účastníka vo veci (R80/1995). V § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, a to tým, že výnimočne
nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.
Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych

prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej
veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nakoľko teda štátu vznikli v priebehu konania
trovy konania a to v celkovej výške 1.134,50 eur za vyhotovenie znaleckých posudkov, kedy táto suma
bola z časti poukázaná znalcom zo štátnych prostriedkov na základe uznesení č.k. 17C/25/2001-207,
č.k. 17C/25/2001-236, č.k. 17C/25/2001-258 a č.k. 17C/25/2001-446 a zároveň žalobkyňa síce bola

v konaní vo vzťahu k žalovanému 2/ neúspešná na 40,33% a žalovaný 2/ neúspešný na 59,67%,
súd pri rozhodovaní o trovách konania štátu aplikoval ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a zároveň vo vzťahu k
žalobkyni uplatnil ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. V zmysle uvedeného súd zaviazal na zaplatenie trov štátu
žalovaného 2/ v rozsahu jeho neúspechu vo veci samej, t.j. na zaplatenie sumy 676,95 eur (t. j. 59,67%zo sumy 1.134,50 eur) a vo zvyšnej časti ohľadne zaplatenia trov konania štátu vo vzťahu k žalobkyni
súd nepriznal z časti náhradu trov konania štátu, a to v rozsahu určeného podľa jej neúspechu vo
veci samej vo výške 457,55 eur (t. j. 40,33% zo sumy 1.134,50 eur) v dôsledku uplatnenia § 150 ods.

1 O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol o trovách konania štátu s poukazom na § 150
O.s.p., a to tak, že štátu náhradu trov nepriznal v časti voči žalobkyni vo výške 457,55 eur, nakoľko mal
za to, že v danom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa
môžu spočívať vo vzťahu k určitým druhom konania, resp. k určitej procesnej situácii, alebo v sociálnych
aspektoch. V danom konkrétnom prípade práve charakter sporu umožnil aplikáciu ust. § 150 O.s.p., tzn.,

že počas celého konania nebolo sporné, že škodnú udalosť zavinil žalovaný 2/ a žalobkyňa v dôsledku
toho utrpela úraz a v prejednávanej veci si uplatňovala finančný nárok plynúci z mimoriadneho zvýšenia
odškodneniatohtoúrazu.TakakotoajuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozhodnutíč.k.11Co/346/2011-428
zo dňa 21.03.2012, v danom prípade boli a sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú
v tom, že žalobkyňa v pomerne mladom veku utrpela úraz, v dôsledku ktorého má prítomné keloidné
jazvy na oboch dolných končatinách, ktoré sú výrazné a pôsobia esteticky odpudzujúco. V dôsledku

jaziev je žalobkyňa hendikepovaná pri spoločenskom a športovom vyžití, nakoľko uvedeným jazvám
musí prispôsobovať svoje oblečenie a má ostych vykonávať aktivity, pri ktorých sú jej jazvy viditeľné.
Žalobkyňa je zamestnaná, ktorej príjem je v priemernej výške 415,21 eur v hrubom, pričom momentálne
je na materskej dovolenke a je poberateľom materskej dávky. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov býva spolu s manželom a dcérou u manželových rodičov,

nakoľko na zabezpečenie vlastného bývania nemajú dostatok peňazí. Vyššie uvedené skutočnosti súdu
vyplynuli z predloženého potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne a z čestného prehlásenia o majetkových
pomeroch. Vzhľadom na takýto stav veci súd považuje za spravodlivé ustáliť, že je namieste aplikácia
moderačného práva súdu a možnosť zmierniť dôsledky ust. § 148 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 150
O.s.p. práve z dôvodov vyššie uvádzaných, na základe čoho súd rozhodol tak, že štátu právo na náhradu

trov konania z časti nepriznal. Nakoľko žalobkyňa bola od súdnych poplatkov oslobodená zo zákona,
bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.831 eur v zmysle § 2
ods. 2 v spojení s § 18 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších prepisov, s tým, že výška súdneho poplatku bola určená z priznanej
sumy ako 5 % v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov, položka č. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.

účinného do 31.12.2005. Ohľadne náhrady trov dovolacieho konania úspešnému žalovanému 1/ súd
rozhodol rovnako ako pri náhrade trov konania štátu vo vzťahu k žalobkyni a uplatnil použitie ust. §
150 ods. 1 O.s.p., ktorého zdôvodnenie je už vyššie uvedené a v dôsledku uvedeného žalovanému 1/
nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Úspešný žalovaný 1/ si uplatnil trovy dovolacieho konania
vo výške zaplateného súdneho poplatku a to vo výške 6.795 eur, ktorý mu bol vyrubený na základe

výzvy súdu zo dňa 24.05.2012 v zmysle pol. č.1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov v platnom znení s poukazom na § 6 ods. 2 citovaného zákona, avšak súd
po preskúmaní zistil, že predmetný súdny poplatok bol vyrubený v nesprávnej výške, nakoľko sa malo
správne aplikovať ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého za úkony navrhnuté
alebo za konania začaté pred 1. januárom 2006 sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, i keď

sa stanú splatnými po 1. januári 2006. Vzhľadom na vyššie uvedené, pri výpočte súdneho poplatku súd
nesprávne stanovil výšku súdneho poplatku za dovolanie, pričom správne malo byť 5% z ceny predmetu
konania v zmysle položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 citovaného
zákona účinného do 31.12.2005, teda súdny poplatok za návrh je vo výške 2.831 eur, súdny poplatok za
dovolanie je vo výške 5.662 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zároveň rozhodol o vrátení preplatku

poplatníkovi žalovanému 1/ zo zaplateného súdneho poplatku, a to vo výške 1.133 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o nepriznaní náhrady trov dovolacieho konania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a
žalobkyni uložiť zaplatiť mu náhradu trov dovolacieho konania v sume 5.662 eur. Uviedol, že v konaní
mal plný úspech, keď na základe dovolacieho konania bol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušený

a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a následným rozhodnutím odvolacieho súdu bola žaloba voči
nemu zamietnutá, a teda má nárok na náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za
dovolanie. Prvostupňový súd o náhrade trov dovolacieho konania žalovaného 1/ rozhodol rovnako ako
pri náhrade trov konania štátu vo vzťahu k žalobkyni a uplatnil ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom poukázal
na zdôvodnenie svojho rozhodnutia o náhrade trov konania štátu a nepriznal úspešnému žalovanému

1/ náhradu trov dovolacieho konania. Poukázal na to, že žalobkyňa, ktorá bola od počiatku konania
zastúpená advokátkou, sa rozhodla vymáhať svoj nárok voči nesprávnemu subjektu, ktorý nebol vecnepasívne legitimovaný, pričom on žiadnym spôsobom neprispel k vzniku súdneho konania a už vôbec nie
k vzniku škodovej udalosti. V konaní sa musel účelne brániť proti neoprávneným nárokom žalobkyne
a vynaložil za týmto účelom sumu rovnajúcu sa zaplatenému súdnemu poplatku za dovolanie. Za

rozhodujúci fakt považoval, že na základe výsledku tohto súdneho konania žalobkyňa obdržala náhradu
škody vo výške 56.628 eur, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa opomenul prihliadnuť. Podľa jeho
názoru boli v konaní splnené všetky podmienky pre rozhodnutie o trovách dovolacieho konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p..

Protiuzneseniusúduprvéhostupňavčastiuloženiapovinnostináhradytrovkonaniažalobkyne,náhrady

trov konania štátu, ako aj povinnosti zaplatiť súdny poplatok podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
2/, ktoré odôvodnil svojou nepriaznivou finančnou situáciou, keďže je živnostník a za rok 2013 podľa
daňového priznania mal príjmy 16.010,33 eur a výdavky 9.291,27 eur a vznikla mu daňová povinnosť
566,79eur,zčohomáčistýmesačnýpríjem512,70eur.Poukázaltiežnato,žemávyživovaciupovinnosť
k dvom maloletým deťom, a to S., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, pričom jeho manželka
má príjem len 340 eur mesačne. Uviedol, že si museli zobrať úver, aby mohli uhradiť žalobkyni sumu

odškodnenia priznanú súdom a už samotné splácanie tohto úveru ich výrazne zaťažilo. Na základe toho
žiadal uznesenie v rozsahu napadnutom odvolaním zmeniť tak, že mu bude uložené dlžné sumy zaplatiť
v splátkach po 120 eur mesačne. Rovnako sa mu zdali priznané sumy príliš vysoké, a preto žiadal o
preskúmanie ich správnosti.

K odvolaniam žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Podľa jej názoru prvostupňový súd postupoval
správne, keď nepriznal žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania s poukazom na ust. § 150 ods.
1O.s.p.askonštatoval,žesútuokolnostinajejstrane,ktoréodôvodňujúmoderačnéprávosúduzmierniť
dôsledky ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich náhradu trov konania. Námietku
žalovaného 1/, že postup dokonca odporuje dobrým mravom a je neprimerane tvrdé voči žalovanému

1/, považovala za nenáležité tvrdenie žalovaného 1/, ktoré navyše nemá žiadne opodstatnenie. Uviedla,
že žalobu podávala proti žalovanému 1/ z opatrnosti z dôvodu, že na jej výzvy, aby odškodnil jej nároky,
vôbec nereagoval, čo považovala za odmietnutie ďalšieho plnenia z poistnej udalosti. Poukázala tiež
na skutočnosť, že aj Zákon o súdnych poplatkoch berie do úvahy mimoriadne postavenie žalobcu
v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví. Za celkom nepatrične zo strany žalovaného 1/

považovala spochybňovanie a zľahčovanie jej trvalých následkov, ktoré má po utrpenom úraze. K
odvolaniu žalovaného 2/ uviedla, že tento si musel byť vedomý od okamihu, keď sa dňa 24.07.1998
stala dopravná nehoda, ktorú zavinil a za ktorú bol odsúdený, že v dôsledku tejto dopravnej nehody
vznikla škoda a on za túto škodu zodpovedá, najmä keď túto škodu spôsobil pod vplyvom alkoholu.
Celé roky vedel, že má povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, pričom žaloba bola podaná ešte v roku

2001 a od tohto času uplynulo dlhých 13 rokov, počas ktorých žalovaný 2/ vedel o výške požadovaného
odškodnenia, ktorého sa domáhala, ako aj o tom, že toto odškodnenie bude povinný zaplatiť.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalivčasoprávnené
osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné, pretože uznesenie súdu prvého
stupňa je v napadnutých častiach vecne správne.

Žalobkyňa podaním zo dňa 10.01.2011 žiadala, by súd určil žalovaným povinnosť zaplatiť jej zvýšené
odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 93.736,31 eur (2.823.900

Sk) a ďalšiu škodu vo výške 1.156,48 eur (34.840 Sk). Svoj návrh odôvodnila tým, že vodič A.
J., nar. XX.XX.XXXX viedol motocykel zn. JAWA 350, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a
povahe vozovky a svojim schopnostiam, dostal šmyk, zišiel mimo vozovky do priekopy, kde narazil do
betónového mostíka, v dôsledku čoho prišlo k zraneniu žalobkyne, ktorá utrpela mimoriadne poškodenie
svojho zdravia.Súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 02.11.2011 č.k. 17C/25/2001-361, ktorým uložil
žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť a mimoriadne zvýšenie bolestného v
sume 49.937,76 eur a vo zvyšnej časti súd návrh voči žalovanému 2/ zamietol. súd tiež zamietol návrh

voči žalovanému 1/.

Krajský súd v Trnave rozhodol o odvolaní žalobkyne a žalovaného 2/ proti uvedenému rozsudku
rozsudkom zo dňa 21.03.2012 č.k. 11Co/346/2011-428 a to tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni
sumu 56.628 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká

v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého a vo zvyšku žalobu zamietol.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 17C/25/2001-465 zo dňa 22.06.2012 rozhodol o trovách konania,
pričom proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a žalovaný 1/. Krajský súd v Trnave
rozhodol o odvolaní žalobkyne a žalovaného 1/ uznesením zo dňa 19.02.2014 č.k. 11Co/461/2013-547
a to tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že po
právoplatnom skončení konania sa opätovne rozhodne o náhrade trov konania tak vo vzťahu medzi

účastníkmi konania, ako aj vo vzťahu k štátu, ako aj o povinnosti zaplatenia súdneho poplatku.

Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní žalovaného 1/ uznesením č.k. 7Cdo/63/2013-518 zo dňa
21.10.2013 a to tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21.03.2012 č.k. 11Co/346/2011-428 vo
výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný 1/ a žalovaný 2 sú povinní
zaplatiť žalobkyni 56.628 eur s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

druhého, v časti týkajúcej sa žalovaného 1/ zrušil a vec mu vrátil v rozsahu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 11Co/460/2013-542 zo dňa 19.02.2014 o odvolaní žalobkyne a
žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 02.11.2011 č.k. 17C/25/2001-361 rozhodol
tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia žaloby voči žalovanému 1/ potvrdil.

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému 2/ uložil zaplatiť žalobkyni náhradu

trov konania vo výške 7.314,70 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia do rúk jej advokátky,
žalovanému 2/ uložil zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 676,95 eur do troch dní od
právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Trnava a štátu náhradu trov konania v časti 457,55
eur nepriznal. Ďalej súd napadnutým uznesením žalovanému 2/ uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške
2.831 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Trnava a žalovanému 1/

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Ďalej súd rozhodol o vrátení preplatku poplatku vo výške
1.133 eur žalovanému 1/ prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti uznesenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
vo výrokoch I., II., IV. a V..

Ust. § 142 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci.

Rozhodovanie podľa citovaného ustanovenia je založené na týchto zásadách: a) účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal,
b) účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť náhrady trov konania proti
účastníkovi,ktorýmalvoveciprevažnýneúspech,c)akbolúspechaneúspechobochstránrovnaký,súd
rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, d) účastníkovi, ktorý mal vo veci

čiastočný úspech, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len
v nepatrnej časti alebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo na znaleckom posudku alebo úvahe súdu.
Účastník mal vo veci plný úspech vtedy, ak súd vyhovie jeho žalobe. Tam, kde má byť náhrada trov
konania rozdelená, je treba určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka
odpočítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany) a vo výške rozdielu má účastník právo, aby

mudruhýúčastníknahradiltrovy,ktorévynaložilpriúčelnomuplatňovaníalebobránenípráva.Vprípade,
že žalobca zoberie v priebehu konania účinne žalobu sčasti späť, súd prihliadne na to, kto späťvzatie as ním spojené čiastočné zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil (§ 146 ods. 2 O.s.p.). Ak je
dané zavinenie žalobcu, je potrebné dovodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak bolo však
pre správanie sa žalovaného vzatá sčasti späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, mal žalobca z tohto

pohľadu vo veci plný úspech. Či sa jedná o neúspech v nepatrnej časti je potrebné posúdiť s ohľadom
na povahu predmetu konania a na výsledok sporu.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj obsahu spisového materiálu, dospel k
názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania je vecne správne.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,

ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý
mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K
dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej

procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva,
ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej
úpravy, ak odporca ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav
scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa
môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností

hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých)
účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také
okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
Pôvodné znenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo

s účinnosťou od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti
a dôkazy uplatniť. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu
zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania.

Aplikáciatohtoustanoveniamusípretozodpovedaťosobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípadu.Novela
účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie
predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných
a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k

uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho,
nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka
v konaní.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219

ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré bolo dôvodné v dovolacom konaní úspešnému žalovanému 1/ nepriznať náhradu trov dovolacieho
konania, keď bolo potrebné prihliadnuť jednak na osobné pomery žalobkyne, predmet sporu, ktorým
bola náhrada škody z ublíženia na zdraví, ako aj skutočnosť, že i odvolací súd vo svojom prvom

rozhodnutí považoval za preukázanú existenciu vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 1/ a až na
základe právneho názoru vysloveného dovolacím súdom žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Odvolací
súd tiež nepovažoval za dôvodné umožniť žalovanému 2/ povoliť zaplatiť priznanú náhradu trov konania
v splátkach, keď tento minimálne od začatia súdneho konania vedel, že vzhľadom i na právoplatné
odsúdenie, ktorým bola celkom nepochybne stanovená jeho vina za spôsobenú škodu žalobkyni, a teda

moholrozhodnepredpokladať,žetútoškodubudepovinnýzaplatiťspoluisúčelnevynaloženýmitrovamikonania žalobkyne. S prihliadnutím na to len majetkové pomery žalovaného 2/ nemôžu odôvodniť či už
nepriznanie náhrady trov konania žalobkyne, alebo povolenie zaplatenia priznaných súm v splátkach.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a žalovanému 1/ uložil zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške 250,63 eur titulom
trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného 1/) vo výške 200,82 eur (vychádzajúc z hodnoty 5.662 eur), 1x režijný paušál vo výške
8,04 eur a DPH 41,77 eur. Žalovanému 2/ uložil zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 294,46 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej pomoci
(vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 2/) vo výške 237,34 eur (vychádzajúc z hodnoty 7.614,70 eur), 1x
režijný paušál vo výške 8,04 eur a DPH 49,08 eur.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.