Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Vladimír Gurka

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/172/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508201918
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8508201918.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, zast. plk. Mgr. Dušanom Sabolom, riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ v
Prešove proti povinnému G. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX o vymoženie sumy 16,59 eur takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský
úrad Prešov, Kúpeľná 3, Prešov vo výške 34,81 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil
súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený (SR, v tom čase zastúpená Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove) podal exekútorovi návrh
na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 16,59 eur (500,- Sk) na základe
právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 252950 zo dňa 1.9.2006,

ktorý vydalo Obvodné oddelenie PZ v Starej Ľubovni. Súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič
požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi
dňa 20.5.2008 pod číslom 5710 013341.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa
12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 11 zák.
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom
písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p. MF/024448/2012-441 zo dňa
06.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií
prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd
preto ako so zástupcom oprávneného ďalej konal s Ministerstvom vnútra, ktoré na konanie vo veci

splnomocnilo riaditeľa KR PZ v Prešove.

V priebehu exekučného konania exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu preklúzie vymáhaného
nároku podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exek. poriadku.

.Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké

dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením
bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,

ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je
preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení
sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1

zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie.
Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné
rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti
a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom

vznikli.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone
jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,
osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta
výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností

nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

.

Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne

platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej
normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v
zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase
aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a

nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba
použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka,
ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie
rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon
o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy
prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zák. o
priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa

nej aj skončiť. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 16.9.2009.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

O trovách oprávneného a povinného rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251
ods. 4 O.s.p. tak, že nemajú právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/95 Z.z. tak že zaviazal

povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy
exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu,
zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie
znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola
exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz, (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto
prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností
prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie včas (takmer rok a pol pred uplynutím

.prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu
vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania
tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu
konania, nemohol ovplyvniť.

O trovách exekúcie teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. a §§ 14, 15 a 22 vyhl.
MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 tak, že
priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,81 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi
v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 14 cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie

- prijatie návrhu, preštudovanie materiálov 10 min.

Spolu 10 min.= 1 začatá hodina á 6,64 eur/hodina 6,64 eur2/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur

- zisťovanie bydliska povinného - Obec. úrad 3,32 eur

- zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Soc. poisť. 3,32 eur

- zisťovanie účtu povinného - Daň. úrad 3,32 eur

- zisťovanie majetku povinného - ODI OR PZ 3,32 eur

3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné 2,45 eur

3/ 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov (t.j. zo sumy 29,01 eur) 5,80 eur

Trovy exekúcie celkom: 34,81 eur

Súdny exekútor si uplatnil okrem odmeny priznanej za vyššie uvedené úkony aj odmenu vo výške 3,32
eur za zisťovanie bydliska povinného na obecnom úrade. Ako vyplýva z exekútorského spisu, exekútor
podaním zo dňa 22.6.2009 požiadal obecný úrad o doručenie písomnosti adresovanej povinnému.

Takúto žiadosť súd nepovažoval za zisťovanie bydliska povinného, za ktorý by mala prislúchať odmena
podľa § 15 ods. 1 písm. g) cit. vyhlášky. Ak si túto odmenu uplatnil za zisťovanie bydliska povinného
vykonanémailomdňa15.7.2011,totozisťovaniebolovykonanépouplynutívyššieuvedenejprekluzívnej
lehoty, teda za tento úkon neprislúcha exekútorovi odmena z dôvodu jeho neúčelnosti.

Súd pri priznávaní odmeny aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. účinnej do 31.4.2008

vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumy odmeny v slovenských
korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade

.s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2
ods. 3 tohto zákona.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia
tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 6 zák. č. 233/1995
Z.z. v znení účinnom od 1.11.2013 v spojení s 202 ods. 2 O.s.p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.