Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/352/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512200671
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3512200671.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta
č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Prešov, Masarykova 1, proti povinnému DOVAN
s.r.o., so sídlom Pažického 412/12, 907 01 Myjava,

IČO: 36 489 484, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 49,19 eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. júla 2014,

č. k. 4Er/83/2012-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,43 eur.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora dňa

07.02.2012 vykonaním exekúcie. Dňa 17.06.2014 bol tamojšiemu súdu doručený návrh súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu výmazu
povinného ako spoločnosti z Obchodného registra SR spolu s vyčíslením trov exekúcie vo výške
64,43 eur. Súd prvého stupňa po preštudovaní spisového materiálu a po preverení existencie subjektu
povinného zistil, že povinný bol ku dňu 30.01.2013 ex offo vymazaný z Obchodného registra SR, a
to na podklade Uznesenia Okresného súdu v Trenčíne č. k. 28CbR/233/2011-26 zo dňa 30.10.2012,

právoplatným dňa 28.12.2012, ktorým bola spoločnosť DOVAN, s.r.o. zrušená bez likvidácie. Vzhľadom,
ktomu,žepovinnýbolzrušenýbezlikvidácie,zdôvodu,ženemalobchodnýmajetok,ktorýbypostačoval
na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, súd konanie zastavil v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého
stupňa podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi v zmysle Vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov

náhradu trov exekúcie vo výške 52,43 eur vrátane 20 % DPH, ktorá predstavuje: a) odmenu exekútora
v zmysle §14 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 eur, b) náhradu hotových výdavkov
podľa § 22 vyhlášky vo výške 10,50 eur, c) DPH (§ 196 EP) z odmeny, ktorá bola súdnemu exekútorovi
priznaná v uplatnenej výške 20 % , a to vo výške 8,74 eur (20 % zo sumy 43,69 eur).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu, že
uznesenie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne a mal za to, že exekúcia bola zastavená

z nesprávneho dôvodu, a nie sú splnené podmienky pre uplatnenie výnimky zo zásady, že podľa
ustanovenia§197EPuhrádzatrovykonaniapovinný.Zastavenieexekúciežiadnymspôsobomnezavinil
oprávnený, pretože zrušenie a zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra nemohol
predpokladať, ani predvídať. Mal za to, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval § 203 ods. 2
Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil, resp. zmenil a nepriznal náhradu trov exekučného konania.K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril súdny exekútor a žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil. Uviedol, že súd prvého stupňa v zmysle judikatúry NS SR (uznesenie NS SR 3 M
Cdo 4/2012 zo dňa 05.02.2013) správne aplikoval § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si
osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
OSP a na zdôraznenie správnosti dodáva:

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom
za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie
účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa

24.01.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 49,19 eur s príslušenstvom,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-2711532511-
GC04/11 zo dňa 02.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.12.2011.

Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.06.2014, súdny
exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného

registra.Následnesúdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímexekúciuzastavilaoprávnenéhozaviazal
na náhradu trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou, z ktorej správne
vychádzal aj súd prvého stupňa, je potrebné sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu
povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie

v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod
zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách
exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného
zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra.
Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez

likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho
nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného za preukázané, že
nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel
na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením

č. k. 28CbR/233/2011-26 zo dňa 30.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2012, zrušil
obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V
posudzovanej veci preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktoré
je podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie
exekúcie nezavinil, nakoľko v danej veci je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť

povinného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci sú
splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, ktorých výšku oprávnený v podanom odvolaní ani nerozporoval.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.