Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Šofranková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/196/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202847
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8714202847.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Profi Credit Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 352, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanej: K. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. T., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, Košice, Sofijská 13,
IČO: 42 247 268, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, IČO: 35 569 298 o

zaplatenie sumy 626,34 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k.
10C/116/2014-43 zo dňa 30. 05. 2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že žalobca
je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 95,76 Eur na účet JUDr. Ladislava Mikluša,
advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia 626,34 Eur s prísl.. Do konania vstúpil vedľajší
účastník a namietal premlčanie.

Okresný súd Poprad („prvostupňový súd“) v dôsledku vznesenia námietky premlčania vedľajším

účastníkom na strane žalovanej žalobu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov
právneho zastúpenia 118,98 Eur postupom podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Proti tomuto rozsudku, len proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
na strane žalovanej, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania
nepriznáva. Namieta neúčelnosť trov právneho zastúpenia s tým, že vedľajší účastník do konania
nepriniesol žiaden prínos.

Vedľajší účastník na strane žalovanej k podanému odvolaniu navrhol rozsudok v jeho napadnutom
výroku ako vecne správny potvrdiť a priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania 33,77

Eur.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania, vo výroku
o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej (§ 206 ods. 3 O. s. p.)
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §
214 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.Podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností.

Účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil (§ 146
ods. 2 O.s.p.), má v zásade nárok na náhradu trov tohto konania Tento postup môže súd prelomiť a
nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.),
na ktorú skutočnosť v podstate žalobca aj poukazuje. Odvolací súd preto podrobil žalobcom označené

skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami
na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý
sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

Táto argumentácia je nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho konania.
Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby má byť
vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne
záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho dvora Európskej

únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada
účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá
na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní
môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania
protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi.

Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je
zjavné, že žalovaný spotrebiteľ čelil žalobe profesionála naviac zastúpeného advokátom, ktorého trovy
navrhované v žalobe predstavovali 114,36 Eur.

Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05)

a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok (smernica
Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých
vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s
výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že
s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj

obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj význam.

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, cit. ,,Vo
všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
prijehoriadnompriebehunevznikli,uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil“,tiežuznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011 )

Dôležitá je pri trovách konania aj ich satisfakčná funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovejsprávy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv

spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na

kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v

konaní advokátom. Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.

Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod
C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho
účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa Smernice
Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

Inštitút zastúpenia vedľajšiu intervenciu len ťažko nahradí, pretože plnomocenstvo je z hľadiska jeho
získania značne problematické ak nie takmer nemožné (napr. prípady osôb na neznámom mieste,
ako je to aj v prejednávanej veci). Vedľajšia intervencia vo svetle ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. je
efektívnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa. V prejednávanej veci trovy vedľajšiemu účastníkovi v
konaní preukázateľne vznikli a sú aj účelné (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k žalobe.

Súd prvého stupňa však pochybil, keď stanovil základnú sadzbu za jeden úkon právnej služby 51,45
Eur, resp. sa v celom rozsahu stotožnil s výpočtom trov právneho zastúpenia vyčíslenou vedľajším
účastníkomnastranežalovanej.Prihodnotesporu626,34Eurjezákladnásadzbazajedenúkonprávnej
služby 39,84 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy prvostupňového konania za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobnému návrhu) vo výške 2 x 39,84 Eur + 2 x

režijný paušál 8,04 Eur. Spolu trovy vo výške 95,76 Eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť vedľajšiemu
účastníkovi na účet JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta.

Keďže súd prvého stupňa nesprávne vyčíslil trovy právneho zastúpenia, odvolací súd zmenil rozsudok
vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom (§ 220 O. s. p.) tak, že žalobca

je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 95,76 Eur na účet JUDr. Ladislava Mikluša,
advokáta, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. V odvolacom konaní bol úspech tak žalobcu, ako aj vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného len čiastočný, a preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo vydané senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.