Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/46/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507200296
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7507200296.2

Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Košice, Festivalové nám. 1, IČ 30807484, proti povinnému: M. A., F.. X.XX.XXXX, T. Č., Q. K..
XX, vedenej u JUDr. Lýdii Bujňákovej na Exekútorskom úrade Košice, Pražská 4 pod sp. zn. EX 08/07,
v konaní o podnete na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Ukladá povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 38,79 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie
s poukazom na oznámenie oprávneného zo dňa 23.10.2012, ktorým oznamuje súdnemu exekútorovi, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.
Zároveň oznamuje, že jeho podanie nie je návrhom na zastavenie exekúcie. Oznámenie je súčasťou
exekútorského spisu.

Oboznámením s listinnými dokladmi súd zistil, že vykonávané rozhodnutie, ktorým bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie bolo vydané
podľa z.č. 274/1994 Z.z.. o sociálnej poisťovni, pričom exekučný titul sa stal vykonateľným dňa
12.1.2005.

Premlčanie poistného upravuje § 24 cit.zák. Podľa ods. 1. Právo predpísať poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa ods. 2 cit.zák. ust. Právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie
sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru
(ďalej len "rozhodnutie"), ktorým sa toto poistné predpísalo.
Podľa ods. 3 cit. zák. ust. Odseky 1 a 2 platia rovnako aj na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.
Podľa ods. 4 Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa
nepremlčuje, ak nebola splnená oznamovacia povinnosť podľa § 18.

Citovaný zákon bol zrušený a nahradený z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého § 277
ods. 1 Ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie,
poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z
povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu
vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení
a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, tzn.,
že pri posudzovaní behu lehôt sa použije znenie zák. ust. z.č. 274/1994 Z.z, § 24.

Vykonaným dokazovaním s poukazom na uvedené súd uzavrel, že došlo k zániku práva oprávneného
na vymáhanie pohľadávky uplynutím zákonnej lehoty, preto dokončenie exekúcie na vymoženie
pohľadávky oprávneného už nie je možné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd v súlade s vyššie cit. zák. ust. exekúciu zastavil pre zánik práva uplynutím lehoty, na ktorý súd
prihliadne z úradnej povinnosti.

Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (EP) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197).

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z.. v platnom, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti.
Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti
Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony
exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 cit. vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne,
keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného ( § 203 ods. 1) môže súd zaviazať k náhrade
trov exekúcie i oprávneného a ďalej pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2) znáša trovy
exekúcie oprávnený.

Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 zákona, pretože k zastaveniu došlo v
dôsledku uplynutia času, ktorý je zákonom určený na vymáhanie pohľadávky. Taktiež pri rozhodovaní
o náhrade trov exekúcie súd nemohol použiť ust. § 203 ods. 2, nakoľko tento sa viaže na zastavenie
exekúcie podľa písm. h), kedy dochádza k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie
je však tento prípad, pretože exekučné konanie bolo zastavené pre zánik práva oprávneného. Súd
preto postupoval podľa § 197, keďže mal za to, že nemožno pripočítať oprávnenému zavinenie na
zastavení exekúcie a tiež keďže u povinného nebol nezistený postihnuteľný majetok, nemožno mu ani
uložiť povinnosť k náhrade trov exekúcie, preto osobou povinnou k ich náhrade exekútorovi môže byť
len povinný. Tiež by bolo proti základnej myšlienke zákona, keby z dôvodu nedostatočného časového
priestoru umožneného zákonom na vymoženie uložených pokút v priestupkovom konaní zaviazal k
náhrade trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú, ale by dokonca znášal
ďalšie finančné náklady z titulu náhrady trov exekútora. A pritom tým, kto nesplnil svoju povinnosť
a nezaplatil včas čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie je povinný. Dokonca z pohľadu zásad
ovládajúcich rozhodovanie o trovách konania v sporovom konaní sa tiež i v exekučnom konaní musí
vychádzať z toho, že oprávnený je procesnou stranou, ktorej svedčí plný úspech vo veci, pretože
nariadením exekúcie (t.j. udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie) bolo jeho
návrhu vyhovené. Keďže však súd exekúciu zastavil, zaniklo poverenie exekútora k výkonu exekúcie a
exekútor už nemôže robiť žiadne úkony smerujúce k vykonaniu exekúciu, teda ani tie, ktorými by postihol
majetok povinného pre trovy exekučného konania.

Naopak na základe tohto súdneho rozhodnutia bude mať súdny exekútor dostatočný časový priestor na
vymoženie svojich trov od povinného.
Okrem toho Najvyšší súd SR k tejto veci zaujal stanovisko, že „Pokiaľ oprávnený podal včas návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia
prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní,
resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné
vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho
súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v
priebehu konania.“(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 10/2009)
Ustanovenie § 203 sa týka iba úhrady trov exekúcie oprávneným, teda iba nárokov súdneho exekútora
voči oprávnenému.

Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách exekučného konania tak, že zaviazal povinného na
zaplatenie trov exekúcie vo výške 38,79 Eur. Trovy pozostávajú z odmeny za 1 aj začatú hodinu
exekučnej činnosti po 6,64 Eur, z odmeny za 8 úkony exekučnej činnosti po 3,32 Eur, z náhrady za
hotové výdavky (poštovné náklady) vo výške 5,59 Eur.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom
súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a
treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie
(§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.