Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310203638
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8310203638.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. H. P., bytom M., T. XXXX/XX, 2/ X. P., bytom
W., C. XXXX/XX, obaja právne zastúpení AK NOVIKMEC s.r.o., IČO: 36 868 701, so sídlom Rázusova
125, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: P. I., bytom M., T. XXXX/XX, právne zastúpeného
advokátom Mgr. Valérom Podoľským, so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, o vypratanie
nehnuteľnosti, o náhrade trov konania, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Humenné

č.k. 17C/63/2010-108 zo dňa 29.11.2013, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania

Žalobcovia s ú p o v i n n í nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému na účet jeho právneho
zástupcu Mgr. Valéra Podoľského trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 17,17 eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Uložil žalobcom povinnosť uhradiť
žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 193,28 eur k rukám
právneho zástupcu žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že konanie je potrebné zastaviť podľa § 96 O.s.p. z dôvodu, že
žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. O náhrade trov
konaniarozhodolpodľa§146ods.2vetaprváO.s.p..Vdanomprípadežalobcoviazavinili,žekonaniesa
muselo zastaviť, keďže podanú žalobu vzali späť, preto nesú procesné zavinenie na zastavení konania,

a tým na účelne vynaložených trovách, ktoré vznikli žalovanému v tomto spore. Prvostupňový súd preto
zaviazal žalobcov zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 193,28 eur, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia.

Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania včas podali žalobcovia odvolanie. Nesúhlasia so
súdom prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 146 ods.2 O.s.p..
Majú za to, že ust. § 146 ods.2 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 146 ods.1 O.s.p.,

v zmysle ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v prípade, ak sa konanie
zastavilo. Sú toho názoru, že daný prípad nie je výnimkou, na základe ktorej ich súd zaviazal na náhradu
trov konania. Majú za to, že žaloba bola podaná dôvodne, preto súd postupoval nesprávne, ak ich
zaviazal na náhradu trov konania z dôvodu, že zavinili zastavenie konania. Sú toho názoru, že v danom
prípade nie je možné uplatniť princíp zavinenia na zastavení konania z ich strany. V danom prípade
sa nemôže jednať o výnimku ustanovenú v § 146 ods.2 O.s.p., t.j. že žalobcovia zavinili zastavenie

konania napriek tomu, že žalobu vzali späť, nakoľko v čase podania žaloby o vypratanie nehnuteľnosti
nebol podaný návrh o určenie dražby za neplatnú, teda žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalobcomsvedčilo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a domáhali sa len jeho ochrany, naopak žalovaný
svojim správaním sám zavinil podanie žaloby, nakoľko nerešpektoval právny stav toho času existujúci.
Uviedli, že žalobu vzali späť v dôsledku súdneho rozhodnutia o neplatnosť dražby. Majú za to, že v

danom prípade žiadnemu z účastníkov konania nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania.
Uviedli, že pokiaľ súd rozhoduje o trovách konania v zmysle ust. § 146 ods.2 O.s.p. mal by skúmať či nie
sú splnené podmienky v zmysle ust. § 150 O.s.p.. Sú toho názoru, že ich nie je možné viniť za zastavenie
konania napriek tomu, že vzali žalobu späť, pretože žaloba bola podaná dôvodne a rozhodnutie v konaní
záviselo od iného rozhodnutia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok o náhrade trov konania zmenil

tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva, alternatívne, aby napadnuté uznesenie
vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žeodvolaniežalobcovpovažujevcelomrozsahuza
nedôvodné. Je toho názoru, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil a náležite aplikoval ust. §
146ods.2O.s.p.,nakoľkožalobcoviazavinilizastaveniekonaniaspäťvzatímžaloby.Pokiaľideotvrdenie
žalobcov, že súd mal zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. poukazuje na

skutočnosť, že žalobcovia podali žalobu o vypratanie nehnuteľnosti pred uplynutím troch mesiacov odo
dňa príklepu licitátora, teda nepočkali, či v tejto zákonnej lehote nebude napadnutá platnosť predmetnej
dražby. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia o náhrade trov konania potvrdil a
zaviazal žalobcov na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Pretože odvolanie smeruje proti uzneseniu a len proti výroku o náhrade trov konania, prejednal odvolací

súd toto odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolaním nebol dotknutý výrok
uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania. Tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa
nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 251 ods.
4, § 159 ods. 1, 3, § 167 ods. 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti
uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený

toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

V danom prípade došlo k zastaveniu konania preto, že žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť z

dôvodu právoplatného súdneho rozhodnutia v inej právnej veci.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p.. Ustanovenie druhého odseku § 146

O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak trovy konania vznikli, a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. K späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku právoplatného súdneho rozhodnutia v inej právnej veci.Z uvedeného vyplýva, že k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného, ako to predpokladá
ust. § 146 ods.2 veta druhá O.s.p.. Preto, ak v danom prípade vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu
späť, možno konštatovať len jediný záver, a to, že predmetný návrh žalobcov bol podaný (objektívne)

nedôvodne, a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku ich procesného zavinenia. Preto im podľa prvej vety
§ 146 ods. 2 O.s.p. vznikla povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď zaviazal žalobcov k povinnosti
zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania, ktoré predstavujú trovy jeho právneho
zastúpenia.

Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a žalobcovia v

odvolaní nenamietali, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnili správnosť výpočtu
priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto otázkou (výškou
priznaných trov konania) nezaoberal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd poukazuje na to, že použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by
mal ináč právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní

naplnenézákonnépredpokladynapriznanieprávananáhradutrovkonania,avšakzosobitnýchdôvodov
súd náhradu trov neprizná.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované
ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol ináč
povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada

predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti
podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní,
ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávneného
účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť
pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k

odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Použitie tohto
ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter. V podanom odvolaní žalobcovia len uviedli, že pokiaľ súd rozhoduje o trovách konania v
zmysle § 146 ods.2 O.s.p. mal by skúmať, či nie sú splnené podmienky v zmysle § 150 O.s.p., pričom

nekonkretizovali okolnosti, ktoré považujú za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania žalovanému. Na dôvody hodné osobitného zreteľa súd prihliada len na základe konkrétnych
skutočností uvedených účastníkom konania. Len to, že neplatnosť dražby bola určená v inom konaní, nie
je možné považovať za okolnosť, ktorá by odôvodňovala nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.
Žalobcoviamusianiesťdôsledkytoho,akýmspôsobomuplatnilinároknasúde,aakospodanoužalobou

naložili. Preto ani odvolací súd nevidí dôvod, aby sa malo pri náhrade trov postupovať podľa§ 150 ods.1
O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 224 ods. 1 v

spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie
citovanýchustanovenívznikloprávonanáhradutrovodvolaciehokonania.Žalovanýsitrovyodvolaciehokonania uplatnil riadne a včas. Na základe týchto skutočností odvolací súd zaviazal žalobcov, ktorí
boli v odvolacom konaní neúspešní, k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy
odvolacieho konania v celkovej sume 17,17 Eur. Uvedené trovy konania predstavujú trovy právneho

zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu žalobcov, a keďže predmetom sporu (odvolania) je zaplatenie trov
prvostupňovéhokonaniavovýške193,28Eur,tvorítarifnúhodnotuvecivodvolacomkonanítátočiastka.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tejto hodnoty je 18,26 eur v zmysle § 10
ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“). V súlade s § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky

sa odmena znižuje na jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. na čiastku 9,13 eur. K
tejto náhrade sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných
poplatkov (§ 16 ods. 3 Vyhlášky), ktorej výška v roku 2014 sa rovná sume 8,04 eur.

Prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 17,17 eur sú žalobcovia povinní zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalovaného číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.