Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/824/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413211825
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413211825.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E.
námestie XX/XX, XXX XX T., proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andra Cviková, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad

Hronom zo dňa 16. 06. 2014, č. k. 19C/41/2013 - 44, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že predkladá vec podľa č1. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (Ú. V. EÚ C 115, 2008 „ZFEU“) a č1. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii Súdnemu
dvoru Európskej únie s prejudiciálnou otázkou:

Či sa má Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou
je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok tým, že veriteľ postihuje majetok spotrebiteľa mimosúdne zrážkami zo mzdy a spotrebiteľ
nemá priamo možnosť tieto zrážky zastaviť.

Súd prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o predloženej prejudiciálnej otázke.

V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľka sa domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo
dňa 13. 03. 2012 uzavretá s odporcom je neplatná, keď si v nebankovej spoločnosti odporcu dňa 13.
03. 2012 zobala na obdobie 42 mesiacov úver vo výške 1 170,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe úveru

vo výške 76,21%. Zmluva je podľa svojho obsahu spotrebiteľskou zmluvou, neobsahuje však všetky
podstatné náležitosti, ktoré podľa platných predpisov mala obsahovať. Zároveň podpísala dohodu o
zrážkach zo mzdy na osobitnej listine, keďže sa dostala do omeškania so splácaním záväzku, odporca
vyzval zamestnávateľa odporkyne, aby na podklade tejto dohody vykonával zrážky zo mzdy.

Súd preto riešil otázku, či inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je v súlade s únijným právom, pretože

priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Poukázal na
vnútroštátnu právnu úpravu podľa § 551 ods. 1, 2, čl. 38 Charty základných práv a slobôd a čl. 17 Charty
základných práv a slobôd.

Zároveň poukázal, že predbežným opatrením odporcovi uložil zdržať sa použitia o zrážkach zo mzdy.
Z týchto dôvodov konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. predložil za účelom položenia otázky

Súdnemu dvoru Európskej únie.Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca. Žiadal zmeniť uznesenie okresného súdu tak, že návrh zamietne.
Namietal nepreskúmateľnosť predloženia veci na prejudiciálne konanie Súdnemu dvoru Európskej únie
z hľadiska tých podmienok, ktoré nedefinoval samotný Súdny dvor.

Poukázal na to, že prvostupňový súd žiadnym spôsobom neodôvodnil nutnosť predloženia
prejudiciálnej otázky. Tú je totiž možné v zmysle relevantnej rozhodovacej činnosti Súdnemu dvoru
Európskej únie využiť až vtedy, pokiaľ vnútroštátny súd sa nevie s otázkou prípadného rozporu
vnútroštátnej právnej úpravy s únijnou úpravou sám vysporiadať. Primárne právo zveruje otázku

aplikácie únijného práva samotným vnútroštátnym súdom, a to už od rozhodnutia vo veci Simmenthal C
106/77 kde zakotvuje princíp, že vnútroštátny súd nemusí čakať na zrušenie predpisu v rámci členského
štátu, pokiaľ odporuje únijnému právu. Zdôvodnenie nevyhnutnosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke
je podmienkou, na ktorú má predkladajúci súd klásť osobitný zreteľ a ktorú je povinný osobitne
odôvodniť. Prvostupňový súd takto nepostupoval.

Z uznesenia nie je možné ani zistiť odôvodnenie, prečo sa vnútroštátnemu súdu zdá výklad práva
Európskej únie a vnútroštátneho práva sporným, a teda aj prečo aj z tohto dôvodu považuje za
nevyhnutné položenie prejudiciálnej otázky. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza všetku,
pre vec relevantnú právnu úpravu. Potom by akékoľvek tvrdenie o spornosti nemohlo byť relevantným.
Zdôraznil, že prvostupňový súd úplne ponecháva stranou úpravu ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z. z.

účinného od 01. 05. 2014. Prvostupňový súd sa pýta na taký výklad, ktorý z hľadiska platného právneho
stavu nemá a nebude mať žiaden relevantný význam.

Prejudiciálne konanie nie je prípustné v prípade, ak niektorá otázka už bola riešená pred Súdnym
dvorom tzv. acta éclaire. Ani v tomto smere procesný súd nekonštatuje, že ním predkladaná otázka je

nevyhnutnou a že je novou. Napríklad vo veci C - 76/10 bolo rozhodnuté, ako sa má vykladať Smernica
93/13/EHS vo vzťahu k vnútroštátnej úprave.
Súdny dvor podáva výklad sekundárneho práva a nie je určený na to, aby posudzoval ad hoc každú
špecifickú otázku. Poukázal na zákon č. 102/2004 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. a dopĺňa
ho o ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) v znení „neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky

alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v
prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť“. V tejto novele boli
plne zohľadnené a prebrané viaceré právne záväzné akty Európskej únie, ako aj Smernica Rady 93/13/
EHS z 05. 03. 1993.

S poukazom na čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uviedol, že Súdny dvor nie je oprávnený
vydávať predbežné nálezy v otázkach platnosti primárneho práva Európskej únie, platnosti alebo
výkladu iného práva, ako práva únie, a vnútroštátneho práva členských štátov. Preto z prejudiciálneho
konania je vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, Súdny Dvor ES nemôže v žiadnom prípade

vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak by bol v rozpore
s komunitárnym právom. Toto je prekážkou preto, aby vnútroštátne súdy dostali odpoveď na otázku, či
existuje rozpor vnútroštátneho práva a práva európskej únie. Súdny dvor ES na takúto otázku nesmie
poskytnúť priamu odpoveď, pretože by vlastne preskúmaval vnútroštátne právo a tým prekračoval svoje
právomoci. Prvostupňový súd sa však pýta na to, či existuje rozpor medzi únijným a vnútroštátnym

právom. Zabezpečovací prostriedok upravuje vnútroštátne právne normy. Základná úloha Súdneho
dvora ES spočíva v povinnosti podať po vecnej stránke správnu odpoveď na otázku platnosti práva
Európskej únie alebo výkladu práva Európskej únie. Úlohou vnútroštátneho súdu je identifikovať v
konaní, ktoré pred ním prebieha, nejasné otázky práva Európskej únie a tieto oznámiť Súdnemu dvoru
ES spolu so skutkovým a právnym stavom veci tak, aby mohol poskytnúť odpoveď na otázku podstatnú

pre rozhodnutie vo veci samej.

Účelom koncentrácie rozhodovania na Súdnom dvore ES je zabezpečiť, aby právo Európskej únie bolo
na vnútroštátnych súdoch jednotne vykladané a aplikované a zároveň zabrániť, aby sa v členskom štáte
vytvorila národná judikatúra, ktorá nie je v súlade s normami práva Európskej únie.

Zdôraznil, že zabezpečovací inštitút dohoda o zrážkach zo mzdy nebol so spotrebiteľského práva
zákonodarcom vylúčený ako neprípustný.Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu zrušil podľa ust. § 221
ods. 1 písm. i) O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je správne
a v celom rozsahu sa stotožňuje s argumentmi odporcu uvedenými v odvolaní.

V zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy v zmysle
čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Základom na takýto postup je zmluva o fungovaní Európskej únie v zmysle čl. 267, pričom Súdny

dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález v otázkach, ktoré sa týkajú v zmysle písm. a)
výkladu zmlúv a podľa písm. b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov, alebo agentúr
únie. Možnosť požiadať súd o prerušenie konania vyplýva z požiadavky zabezpečiť jednotu aplikácie
právneho poriadku Európskej únie, keď Európsky súdny dvor je jedinou inštanciou, ktorá je oprávnená
uskutočňovať výklad a platnosť zmlúv a ostatných aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr.

Časť právnych noriem komunitárneho práva je aplikovateľná priamo v členských štátoch, teda národný
sudca priamo aplikuje normy komunitárneho práva. Položiť predbežnú otázku môže z dôvodu, aby
zabezpečil jednotu aplikačnej praxe a umožnil súčinnosť pri riešení sporných otázok všeobecnej povahy
pri zachovaní nezávislosti rozhodovania v konkrétnej veci.

Predbežná otázka sa preto nekladie z hľadiska vyriešenie konkrétneho sporu, čo patrí do kompetencie
súdu členskej krajiny, ale na zabezpečenie jednotného výkladu komunitárneho práva. Predbežná otázka
môže byť položená vo vzťahu k predpisom komunitárneho práva vo svojej podstate k zakladajúcim
zmluvám,akojenapríkladzmluvaozaloženíEurópskehospoločenstva,zmluvyozaloženíSpoločenstva

uhlia a ocele a pod. Prvostupňový súd predtým, ako predloží prejudiciálnu otázku, musí akceptovať,
že pokiaľ je vnútroštátne právo v rozpore s komunitárnym právom, môže priamo aplikovať komunitárne
právo a nemusí vec riešiť začatím konania o predbežnej otázke. Ak by chýbala vnútroštátna úprava,
má možnosť, nie povinnosť, prerušiť konanie a obrátiť sa na ESD s predbežnou otázkou. Môže však
aplikovať priamo komunitárne právo.

Rozhodnutie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania musí okrem iného obsahovať vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých
ustanovení práva spoločenstva, ako aj spojenie, ktoré podľa vnútroštátneho súdu existuje medzi týmito
ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou relevantnou pre konanie.

Pri rozhodovaní v danej veci prvostupňový súd môže priamo aplikovať komunitárne právo, pričom súd
mal k dispozícii písomné pripomienky podané v zmysle čl. 23 druhého odseku štatútu súdneho dvora
Európskej únie Európskou komisiou vo veci E. C. proti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá sa týka výkladu čl.
17 a 38 Charty základných práv Európskej únie, teda totožnej otázky, ktorú predkladá prvostupňový súd

v tomto konaní. Pokiaľ predloží prvostupňový súd Súdnemu dvoru ES otázku, formulácia predbežnej
otázky musí byť mimoriadne dôležitá a musí ísť o problematiku hraníc aplikovateľnosti komunitárneho
práva a zároveň musí ísť o nóvum z toho pohľadu, že takto položená otázka ešte nebola zo strany
Súdneho dvora ES zodpovedaná. Povinnosťou vnútroštátneho súdu je preukázať, v čom je posúdenie
nastolenej otázky podstatné pre jeho konkrétne rozhodnutie vo veci.

Preto záverom odvolací súd dodáva vzhľadom na zásadu acta éclaire, že danú otázku nie je potrebné
predkladať aj vzhľadom na vyššie uvedené konanie C- 30/12 vo veci C./POHOTOVOSŤ.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.