Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/204/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705211870
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6705211870.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX
J. o vymoženie 836,49 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom,
Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska 17 pod sp. zn. Ex 2870/05, o odvolaní oprávneného
proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/2565/2005-28 zo dňa 18. júna 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/2565/2005-28 zo dňa 18. júna 2014, ktorým súd exekúciu
zastavil a oprávneného zaviazal k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
35,30 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, p o t v r d z u j e.

Odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/2565/2005-28 zo dňa 18.
júna 2014, ktorým návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/2565/2005-28 zo
dňa 18. júna 2014 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Druhou
výrokovou vetou zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 35,30
Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Treťou výrokovou vetou návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Uznesením
č.k. 11Er/2565/2005-24 zo dňa 04. mája 2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. júna 2010.O trovách exekučný súd rozhodol podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného. Exekučný súd návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol vzhľadom k tomu, že exekučný súd exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a následne exekúciu zastavil z dôvodu, že daný exekučný titul nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul pre vykonanie exekúcie a za daného stavu nebolo možné poveriť
iného exekútora vykonaním predmetnej exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal oprávnený podaním zo dňa 02.07.2014. V odvolaní uviedol, že sa
nestotožňuje s predmetným uznesením exekučného súdu, pretože tento posudzoval vec, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol, keď udelil súdnemu exekútorovi na základe jeho žiadosti poverenie na vykonanie
exekúcie a predmetná notárska zápisnica bola už predmetom skúmania pri rozhodovaní o udelení
poverenia súdnemu exekútorovi. Oprávnený nesúhlasil ani so záverom exekučného súdu o vadnosti
udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. Predmetné plnomocenstvo preskúmal notár
pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj exekučný súd pri posudzovaní súladu
exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Povinná ako dlžníčka
mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r. 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“) odvolať, pričom tak neurobila.
Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril
možnosť uznania záväzku za jeho osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Namietal, že

zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul
bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom spdnom konaní a vyniesol o
tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v
rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie
ide nad rámec preskúmania formálne a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Nestotožnil sa
preto ani s priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora. Nesúhlasil ani s výrokom, ktorým súd
zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora a na svojom návrhu naďalej trval. Oprávnený preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu s poukazom na § 221 O.s.p. zrušil v celom
rozsahu.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie exekučného súdu s poukazom na § 219 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil. Odvolanie oprávneného proti uzneseniu, ktorým návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora zamietol, podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že exekučný súd potom, ako uznesením č.k.
11Er/2565/2005-24 zo dňa 04. mája 2010, vydaným vyšším súdnym úradníkom, v spojení s uznesením
Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2565/2005-24 zo dňa 04. mája 2010 vydaného sudcom, právoplatne
vyhlásil exekúciu za neprípustnú, napadnutým uznesením predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku zastavil.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd právoplatným rozhodnutím vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
existuje procesný dôvod na zastavenie exekúcie podľa cit. ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku. Exekučný súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď exekúciu zastavil, pričom dôvody
neprípustnosti exekúcie boli podrobne špecifikované v uznesení o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
(vydanom vyšším súdnym úradníkom), ktoré rozhodnutie v spojení s uznesením vydaným sudcom
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 28. júna 2010. Exekučný súd vzhľadom na uvedené
skutočnosti nemohol postupovať inak, ako s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
exekúciu zastaviť. Odvolacie dôvody uvedené v odvolaní oprávneného preto nie sú spôsobilé napadnúť
správnosť napadnutého rozhodnutia exekučného súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej odvolateľ nesúhlasil s priznaním trov
exekútorovi výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd
rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Odvolací súd
uvádza, že nejde o vadu konania, ak súd súčasne s rozhodnutím o zastavení exekúcie rozhodne aj o
trovách exekúcie. Tento postup priamo vyplýva z § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, a preto exekučný
súd správne rozhodol aj o trovách exekúcie, pričom takýto postup je aj z hľadiska hospodárnosti správny.
Navyše odvolací súd uvádza, že exekučný súd správne aplikoval ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,
nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného. Navyše odvolateľ nenamietal
výšku priznaných trov. Exekučný súd preto správne rozhodol o náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods.
1 Exekučného poriadku.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie exekučného súdu v prvej a druhej výrokovej
vete ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, pretože sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia
exekučného súdu.

Zo spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo doručením návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 04. novembra 2005 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekučný súd na základe žiadosti súdneho exekútora zo dňa 16. novembra 2005 vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5611 005577 zo dňa 22. novembra 2005. Dňa 02.
novembra 2009 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
ktorom navrhol poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.
Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 11Er/2565/2005-28 zo dňa 18. júna 2014 treťou
výrokovou vetou návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

„Podľa dôvodovej správy zakotvením možnosti zmeny exekútora na základe žiadosti bola snaha o
dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj o zabezpečenie ochrany
oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. “( komentár k Exekučnému poriadku Ján Mazák). Súd
žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora nemusí vyhovieť. V takom prípade jeho žiadosť
uznesením zamietne. Proti takémuto rozhodnutiu (a to platí aj pre prípad vyhovenia žiadosti o zmenu)
nie je prípustné odvolanie.

Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že oprávnený podal odvolanie aj proti výroku
uznesenia, ktorým návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p.). Preto odvolací
súd odvolanie oprávneného proti tomuto výroku uznesenia, ktorým exekučný súd návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora zamietol, s poukazom na § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.