Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Tulejová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/89/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108216332
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1108216332.7
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J. Š., bytom J. XX, K., proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o
náhradu škody, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 09.04.2008 domáhal náhrady škody voči odporcovi. Svoj
návrh odôvodnil tým, že odbor odškodňovania a rehabilitácií Ministerstva spravodlivosti SR mu na jeho
žiadosť o odškodnenie neodpovedal ani po šiestich mesiacoch. Navrhovateľ poukázal na článok 16
Ústavy SR, vyhlášku č. 120/1976 a zákony č. 125/1996 Zb. a 553/2002 Zb. V žalobnom petite žiadal, aby
súd za bezdôvodné a nezákonné sledovanie jeho osoby vyniesol rozsudok v ktorom odporcu zaviaže
k zaplateniu 200.000,-Sk. Navrhovateľ potom ako mu bolo doručené písomné vyjadrenie odporcu k
návrhu, dňa 11.10.2010 doručil súdu doplnenie návrhu. Uviedol, že náhradu škody žiada na základe
zákona o ochrane osobnosti, ktorý nie je premlčateľný. Poukázal na § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a čl. 19 ods. 1 Ústavy SR. Uviedol, že o odškodnenie nežiada podľa zákona č. 58/1969 Zb.,
nakoľko tento zákon bol podľa § 28 zákona č. 514/2003 Z.z. zrušený. Uviedol, že odškodnenie žiada
na základe § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Následne dňa 20.10.2010 doručil navrhovateľ súdu písomné podanie označené
ako doplnenie žaloby II. Uviedol, že pripája rozsudky Okresného aj Krajského súdu v Trnave, z ktorých
vyplýva, že o odškodnenie zo sledovania jeho osoby v žalobe nežiadal, materiálny pripojil iba ilustračne.
Dňa 10.01.2011 navrhovateľ doručil súdu písomné podanie v ktorom uviedol, že tretí krát dopĺňa žalobu.
Uviedol, že sumu, ktorú žiada ako odškodné za protiprávnosti totalitného režimu pokladá za príliš
nízku za útrapy, ktoré mu týmto režimom boli spôsobené a žiada sumu 6660 ,- eur, ktorá je doslovne
smiešna. Tvrdil, že bol jednoznačne porušený Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach s
platnosťouaúčinnosťouod23.03.1976.Poukázalnačlánky2,16,17uvedenéhopaktuanačl.47Listiny
základných práv Európskej únie. Záverom uviedol, že v prípade, že jeho požiadavky nebudú splnené,
obráti sa na Európsky súd pre ľudské práva v Strassburgu. Následne dňa 31.01.2011 doručil navrhovateľ
súdu písomné podanie označené ako doplnenie žaloby V. Navrhovateľ uviedol, že nie je pravda, tak ako
sa uvádza v spise Ministerstva vnútra ČSSR reg. č. 275 70, že navrhovateľ v roku 1978 emigroval do
USA. Uviedol, že v skutočnosti emigroval do USA v roku 1979 a do Talianska emigroval v roku 1977.
Ďalej sa vyjadril k tomu, že podľa spisu nemal byť v pracovnom pomere. Uviedol, že vykonával rôzne
práce na dohodu s rôznymi organizáciami a teda žiadneho trestného činu sa nedopúšťal. Čo sa týka
tvrdenia, že navrhovateľ nabádal X. O., aby sa zamestnal v televízii, navrhovateľ uviedol, že o jeho
pracovných vzťahoch nič nevedel a k ničomu ho nenabádal. Ďalej navrhovateľ uviedol, že tvrdenie, že
udržiaval konšpiratívny písomný styk dokazuje, že boli otvárané listy navrhovateľa, čo je v rozpore s
Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Taktiež sa navrhovateľ vyjadril k tvrdeniuuvedenému v spise MV SR č. 275 70, že si priniesol filmovaciu techniku z USA. Uviedol, že toto tvrdenie
nie je pravdivé. Poukázal na to, že sledovanie navrhovateľa sa uskutočnilo bez akéhokoľvek súhlasu
sudcu, či iného orgánu tak, ako to bolo bežné v demokratických krajinách. Navrhovateľ vyjadrenie
Štátnej bezpečnosti ČSSR o tom, že nikde nepracuje, považuje za urážku. Dňa 16.08.2011 navrhovateľ
doručil súdu ďalšie písomné podanie, ktoré označil ako doplnenie žaloby VI. Uviedol, že doterajším
zhromažďovaním materiálov bývalej Štátnej bezpečnosti možno povedať, že zachované materiály sú
kompletné a iné už nie je možné zabezpečiť, nakoľko tieto boli zničené. Navrhovateľ uviedol, že z
dostupných materiálov sa možno dočítať o protiprávnom sledovaní navrhovateľa, bez jeho vedomia, o
protiprávnych zásahoch do jeho práce, o bezdôvodných podozreniach z filmovania vojenských objektov
s cieľom vykonávania nepriateľskej činnosti a zisťovanie pobytu a pohybu, čo je nezákonný zásah
do súkromia navrhovateľa. Dňa 08.11.2011 doručil navrhovateľ opätovne súdu písomné doplnenie
žaloby, tento krát pod číslom VIII. Uviedol, že z priložených materiálov označených ako prísne tajné
vyplýva, že vtedajšia štátna moc porušovala medzinárodnú zmluvu z roku 1976, a to medzinárodný
pakt o občianskych a politických právach, konkrétne článok 17. Uviedol, že vtedajšia štátna bezpečnosť
sledovala bezdôvodne jeho osobu, a to bez jeho vedomia, čo je zásah do súkromného života. Otvárala
a zadržiavala jeho listy do USA, z ktorých mnohé sa nedostali k svojmu adresátovi.
Z úmrtného listu vydaného matričným úradom Trnava zväzok 97, ročník 2014 strana 87, por.č.574 súd
zistil, že navrhovateľ dňa 14.07.2014 zomrel.
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). /§ 103 O.s.p./
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten,
komu ju zákon priznáva. /§ 19 O.s.p./
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. /§ 7 ods.1 veta prvá Občianskeho
zákonníka/
Smrťou táto spôsobilosť zanikne. /Podľa § 7 ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka/
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. /§ 104
ods.1 veta prvá O.s.p./
Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. /§
107 ods. 1 O.s.p./
Súd má preukázané, že navrhovateľ po začatí konania dňa 14.07.2014 zomrel. Vzhľadom k tejto
skutočnosti navrhovateľ stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Predmetom
konania bola náhrada nemajetkovej ujmy, titulom ochrany osobnosti, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi
v rokoch 1980 - 1988. Súd vec posúdil podľa § 107 ods. 1 O.s.p. a keďže ochrana osobnosti nie je
majetkovým právom, rozhodol o zastavení konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods.1 písm.a O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.