Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8700898869
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8700898869.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom v
Bratislave proti povinnému ANEKO spol. s r. o., so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Trenčianska 13
o vymoženie sumy 3 724,16 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Jána Gavuru, so sídlom
v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17 proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 28. 12. 2012, č. k.
Er/1975/2000-25 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

Súdny exekútor nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenej sa ich náhrada
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu konania došlo k výmazu povinného z obchodného registra.
V dôsledku uvedeného bolo potrebné exekúciu zastaviť.

Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, o týchto sa rozhodlo v súlade s ust. § 203 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 30. 01. 2002. Keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávnenej, súdnemu
exekútorovi náhrada trov exekúcie byť priznaná nemohla.

Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie súdny exekútor. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vec
vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že zastavenie exekúcie síce oprávnená procesne nezavinila,
avšak pri rozhodovaní o trovách exekúcie sa malo vychádzať z ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O. s. p. a zistil, že odvolanie súdneho exekútora nie je opodstatnené.

V danom prípade exekučné konanie sa začalo na návrh oprávnenej ešte v roku 2000. V tejto súvislosti
je právne významné ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa
začali do 01. 02. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času, čo je zrejmé z ust. § 196 Exekučného poriadku. Odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie zároveň predstavujú trovy exekúcie (§ 200 ods. 1 veta
prvá Exekučného poriadku).

V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie, vychádzajúc z ust. § 197 ods. 1 a ust. § 200 ods.
1 veta druhá Exekučného poriadku, môže byť iba povinný. V prejednávanej veci však povinný zanikol
výmazom z obchodného registra dňa 19. 05. 2009, a preto tomuto už neexistujúcemu subjektu nemožno
ukladať žiadne povinnosti.

Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávnenej
uložená len pri splnení podmienok vyplývajúcich z ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31. 01. 2002. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Skutočnosť, podľa ktorej v roku 2009 došlo k zániku povinného, oprávnená nemohla ani pri náležitej
opatrnosti predvídať. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.) nemožno považovať za
zavinenie oprávnenej, v dôsledku čoho aplikácia ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31. 01. 2002 pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy.

Rovnako nie je možné oprávnenú zaviazať na znášanie trov exekúcie len z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až
novelizáciou ust. § 203 uskutočnenou s účinnosťou od 01. 02. 2002 zákonom č. 32/2002 Z. z.. Táto
novela Exekučného poriadku, ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01. 02. 2002 (§
235 ods. 2 Exekučného poriadku).

Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi,
súd prvého stupňa správne postupoval, ak náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. V
dôsledku uvedeného bolo potrebné uznesenie vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnej oprávnenej
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.