Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Bzdúšek

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/238/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312219912
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4312219912.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX/XX, Q., o
vymoženie sumy 666,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Levice č. k. 3Er/218/2012-12 zo dňa 07.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 3Er/218/2012-12 zo dňa 07.11.2012 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 01.10.2012.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1,
2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 53 ods. 1, 2, 5, § 121 ods. 3 OZ, § 1, § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a príslušných
článkov smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Po preskúmaní rozhodcovského rozsudku spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a žiadosťou súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná v predpísanej forme a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na

udeleniepovereniapreexekútora.Dodal,žeotakútozmluvnúpodmienkuideajvtedy,aksícespotrebiteľ
podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Uviedol ďalej, že konanie pred rozhodcovským súdom viedlo vo svojich dôsledkoch k tomu,
že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Na základe uvedeného preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že v danom prípade exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z.. Uviedol, že formálne preskúmavanie

exekučného titulu sa obmedzuje iba na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak,
ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Tvrdil, že postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že v konaní došlo k inej vade, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutievoveci.Toutovadoujepodľaoprávnenéhonedostatočnéodôvodnenierozhodnutia,pretože
súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze
príslušnej danej normy. V uvedenom odôvodnení podľa názoru oprávneného absentuje postup súdu, na
základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. V závere dodal, že súd
pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho
vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Na základe uvedeného

preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 28.09.2012, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., sp. zn. SR 00537/11 zo dňa 17.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2011 a
vykonateľnosť dňa 07.04.2011. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal

napadnuté uznesenie.

Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
sp. zn. SR 00537/11 zo dňa 17.03.2011 bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške
920,87euraspolusozmenkovýmúrokomvovýške0,25%dennezosumy920,87euraod10.11.2010do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 920,87 eura od 27.12.2010 do zaplatenia a

nahradiťtrovyrozhodcovskéhokonaniavovýške265,48euraatovšetkodo3dníodprávoplatnostitohto
rozsudku. Rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 75, § 76 ods. 2, § 34 ods. 1,
§43ods.1,§48ods.1zákonač.191/1950Sb.,akoajvykonanýmdokazovaním,nazákladektoréhomal
preukázané, že medzi oprávneným a povinnou vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe Zmenky v
súladesDohodouovyplnenízmenky,ktorájeprávnymtitulomuplatnenéhonárokuoprávnenéhovtomto

konaní. Zistil, že oprávnený doplnil chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, teda po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú zmenku povinnej, bez
protestu a na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe zmenky, ktorej fotokópia je súčasťou
exekučného spisu a z nej vyplýva, že ide o zmenku vydanú v Šahách, dňa 24.11.2009 na nevyplnenú

sumu s prísľubom, že jej vystaviteľ zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., nevyplnenú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne od nevyplneného dátumu,
splatné: spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia".

Zo Zmluvy o úvere č. 405400143 zo dňa 24.112009 vyplýva, že predložené zmenka je blankozmenka, k

vyplneniu ktorej malo dôjsť na základe Dohody o vyplnení zmenky v bode 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktorá je jej súčasťou.

Blankozmenka je nevyplnená alebo čiastočne vyplnená zmenka, ktorá môže byť aj takto akceptovaná. V
tomto prípade musí existovať aj dohoda medzi odovzdávajúcim a preberajúcim o určení vyplňovaciehopráva. Dohoda obsahuje údaje o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky, za akých podmienok a za
akých určujúcich skutočností sa majú doplniť. Dohodu môže odovzdávajúci odvolať a môže byť časovo
obmedzená. Vystavovateľ si môže vyhradiť právo, že doplní zmenku sám. Doplnením sa zo zmenky

urobí perfektná zmenka a týmto konaním vznikajú zmenkové práva zo zmenky s účinnosťou k tomu dňu,
v ktorom ju ten, kto zmenku podpísal.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd dodáva, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52

Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na

formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého
stupňa preto správne zistil, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je
potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve.

Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,

pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej úverovej zmluvy je zrejmé, že bola vopred pripravená

oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah
a zmluvné dojednania, Ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako
formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez
ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s
ustanoveniami § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení
v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené
dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný

súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a § 58
ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu

konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu
celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa
je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods.
1 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez
návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.

ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená lenna základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“. Uvedené závery sú v súlade
aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011,
v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd

je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenú v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere

a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná úverová zmluva totiž
môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom uznesení je aj samotná rozhodcovská doložka (bod 15 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru), ktorá akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej

medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľomvneprospechspotrebiteľaanebolaindividuálnedojednaná.Takátorozhodcovskádoložka
je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o
tentoprípad.Značnánerovnováhavprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa

bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a
podaťžalobualeboakýkoľvekinýopravnýprostriedoknavšeobecnýsúd,pričomideoprávospotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou

úverových zmluvných podmienok oprávneného, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.
Povinný tak rozhodcovskú doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok
prijať alebo ako celok odmietnuť.

Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na

akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,

ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvéhostupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
ako celok. S poukazom na to, odvolací nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.