Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010467
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4414010467.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr.
Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu v trestnej veci odsúdeného E. Z., o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06.11.2014, sp. zn. 2Nt/23/2014, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 8. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného E. Z., narodeného

XX.XX.XXXX,

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 2
Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného E. Z. na povolenie obnovy konania v trestnej veci
vedenej menovaným súdom pod sp. zn. 3T/115/2011, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa
§ 394 Trestného poriadku.

Uvedeným návrhom sa odsúdený domáhal zmiernenia mu právoplatne uloženého (súhrnného) trestu

odňatia slobody vo výmere 25 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom menovaného súdu z 02.02.2012
sp. zn. 3T/115/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 03.04.2012, č.k.
1To/28/2012-345. Argumentačne návrh oprel o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28.
novembra 2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011 (č. 428/2012 Z.z.) účinného 21. decembra 2012 (ďalej tiež
„nález ústavného súdu“), ktorým ústavný súd vyslovil za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky
časť ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného poriadku, upravujúceho tzv. aperačnú zásadu, spôsobom

vo všeobecnosti priaznivejším pre obvinených, ktorým sa má v trestnom konaní ukladať trest pri jej
aplikácii tým, že sprísnenie trestnej sadzby odňatia slobody sa vykoná len úpravou -zvýšením jej hornej
hranice (a nie aj zvýšením jej dolnej hranice).
Súd I. stupňa zamietnutie tohto návrhu odôvodnil tým, že odsúdenému síce bol uložený trest odňatia
slobody s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona, ustanovenia ktorého časť prvej vety za bodkočiarkou
stratilo účinnosť v dôsledku nálezu ústavného súdu, avšak odsúdenému bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 25 rokov obligatórnym postupom podľa § 47 odsek 2 Trestného zákona, tj. podľa
tzv. „zásady trikrát a dosť“, a teda mimo rámca trestnej sadzby odňatia slobody upravenej podľa v tom
čase účinného § 41 odsek 2 Trestného zákona (162 mesiacov a 1 deň až 20 rokov). Súd tak pri ukladaní
trestu odsúdenému vôbec nevyužil trestnú sadzbu upravenú podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona
v znení účinnom do 21.12.2012, ale obligatórne postupoval podľa zásad uvedených v § 47 odsek 2
Trestného zákona a uložil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, z čoho je zrejmé, že

ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21.12.2012
v posudzovanej veci na výmeru trestu uloženého odsúdenému nemali vôbec žiadny dopad. Na uloženietrestu odňatia slobody v rovnakej výmere podľa § 47 odsek 2 Trestného zákona by boli u odsúdeného
splnené podmienky aj vtedy, ak by mu nebol ukladaný súhrnný trest podľa § 42 odsek 1 a § 41 odsek
2 Trestného zákona.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť odsúdený, ktorú následne sám písomne
odôvodnil, poukazujúc na vyššie citovaný nález ústavného súdu, s ním súvisiace zákonné ustanovenia
§ 41b odsek 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, § 394 odsek 1 Trestného poriadku,

ako aj stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.11.2013, č. Tpj 44/2013, majúc za to, že
nakoľko mu bol trest v posudzovanej trestnej veci ukladaný podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona v čase
pred účinnosťou citovaného nálezu ústavného súdu, táto skutočnosť je dôvodom na uloženie mu trestu
v nižšej výmere a je povinnosťou súdu „ex lege“ obnovu konania v tejto trestnej veci povoliť. Navrhol
preto, aby „nadriadený súd jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel a napadnuté rozhodnutie
súdu I. stupňa v časti výroku o treste zrušil“.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek
1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, účinným 21.
decembra 2012, vyslovil, že v § 41 odsek 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s
článkom 1 odsek 1 ústavy.
Podľa § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii
ústavného súdu“) ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil
účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata
účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy
konania podľa Trestného poriadku.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo (okrem iného aj)
právoplatným rozsudkom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Z relevantného spisového materiálu vyplýva, že odsúdený bol v pôvodnom konaní v posudzovanej
trestnej veci právoplatne uznaný za vinného zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, 2
písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a zločinu lúpeže
podľa § 188 odsek 1, 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného
zákona, a súčasne s poukazom na ustanovenie § 47 odsek 2 Trestného zákona.

Za to mu bol podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1, § 41 odsek 2, § 38 odsek 7 a § 47
odsek 2 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov so zaradením na
výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Súčasne podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o
treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky z 12. 08. 2010, sp. zn. 0T/28/2010 ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 47 odsek 2 Trestného zákona ak súd odsudzuje za niektorý z dokonaných trestných činov v
tomto ustanovení taxatívne vymedzených páchateľa, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu

pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody
na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia
slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže
takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.Ako vyplýva z odsudzujúcich rozhodnutí (súdov oboch stupňov) odsúdenému bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 25 rokov podľa citovaného zákonného ustanovenia (upravujúceho tzv. zásadu 3-krát

a dosť) s ohľadom na to, že v minulosti bol odsúdený
- rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 09.11.2006, sp. zn. 3T/68/2006, právoplatným 25. 11.
2006, za zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal 24. 04. 2010,

- rozsudkom Okresného súdu Trnava z 27.01.1988, sp. zn. 5T/816/87, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave z 30. 03. 1988, sp. zn. 2To/157/1988, za pokus trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 8 odsek 1 k § 222 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa dopustil ako obzvlášť
nebezpečný recidivista podľa § 41 písmeno a/ citovaného Trestného zákona, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiacov so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal 02. 06. 2000, a

- rozsudkom Okresného súdu Trnava z 23.08.1982, sp. zn. 2T/522/1982, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo 04. 11. 1982, sp. zn. 6To/605/1982, za pokus trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 8 odsek 1 k § 222 odsek 1 Trestného zákona (č. 140/1961 Zb.), za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a l mesiaca so zaradením na výkon trestu do
III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal 02. 02. 1996.

Nadriadenýsúdpoukazujenato,žeustanovenie§47odsek2Trestnéhozákonaupravujeosobitnýrežim
ukladaniatrestovpáchateľomvňomvymedzenýchtrestnýchčinov,recidivujúcimspôsobomuvedenýmv
tomto zákonnom ustanovení. Citované ustanovenie je osobitným ustanovením (lex specialis) vo vzťahu
k iným ustanoveniam Trestného zákona obsiahnutým či už v jeho všeobecnej alebo osobitnej časti, t.j.

aplikačne majúcim pred nimi prednosť pri ukladaní trestu.

Tedaaksúsplnenépodmienkynauloženietrestuuvedenév§47odsek2Trestnéhozákona,páchateľovi
sa trest ukladá podľa tohto zákonného ustanovenia, bez ohľadu na to, že súčasne sú splnené podmienky
na uloženie mu úhrnného alebo súhrnného trestu podľa § 41 odsek 2 alebo 42 odsek 1 Trestného

zákona. Tieto zákonné ustanovenia je nevyhnutné formálne citovať vo výroku o treste, aby bolo zrejmé,
že ukladaný trest je úhrnný alebo súhrnný, čím sa však reálne nemení postavenie páchateľa, ktorému
je na mieste uložiť trest vo výmere 25 rokov odňatia slobody, resp. ak sú tu okolnosti hodné osobitného
zreteľa, trest v nižšej výmere, nie však kratší ako 20 rokov odňatia slobody alebo za splnenia
podmienok uvedených v § 47 odsek 1 písmeno a/, b/ trest odňatia slobody na doživotie.

Aplikácia ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona upravujúca tzv. asperačnú zásadu je v
takom prípade pri ukladaní trestu výlučne formálna, nemajúca reálny dopad na výmeru do úvahy
prichádzajúceho trestu odňatia slobody, čím sa z hľadiska do úvahy pripadajúceho trestu postavenie
páchateľa trestného činu nemení, keďže trest sa mu ukladá podľa kritérií uvedených v § 47 odsek 2

Trestného zákona a nie podľa kritérií uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona.

Za týchto okolností, keď pre výmeru trestu sú určujúce kritériá upravené v § 47 odsek 2 Trestného
zákona a podľa tohto ustanovenia bol páchateľovi trest uložený, a teda reálne nedošlo k jeho sprísneniu
podľa tzv. aperačnej zásady, neexistuje dôvod pre povolenie obnovy konania v prospech odsúdeného

vo výroku o treste s poukazom na nález ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011,
§ 41b odsek 1 zákona o organizácii ústavného súdu a § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

Súd I. stupňa preto správne rozhodol ak návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v
posudzovanej trestnej veci zamietol.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie
rozvedenými úvahami, Krajský súd v Nitre sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 odsek 1
písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.