Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/10/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225627

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213225627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci
navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
zast.: Advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,

proti odporcovi: V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. N. M. XXXX, XXX XX F. B., o zaplatenie 370,73 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 171,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 23,71 eur od 06.01.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
148,02 eur od 04.02.2011 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.12.2013 domáhal na tunajšom súde vydania platobného rozkazu,
ktorým súd zaviaže odporcu k zaplateniu istiny 370,73 eur s príslušenstvom. Poukázal na tú skutočnosť,
že so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Bratislava dňa 24.06.2013 uzavrel zmluvu o postúpení, na
základe ktorej mu táto spoločnosť postúpila pohľadávku voči žalovanej z titulu nasledovných faktúr:

- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 05.01.2011, znejúca na sumu 23,71 eur

- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 03.02.2011, znejúca na sumu 148,02 eur

- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 03.12.2011, znejúca na sumu 199,00 eur

Nakoľko neboli splnené predpoklady na rozhodnutie veci platobným rozkazom, súd

vzhľadom na výšku žalovanej istiny rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyššie uvedenými faktúrami, zmluvou o pripojení
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo zmluvy o pripojení jednoznačne vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili

zmluvuopripojeníanáslednevyššieuvedenýmifaktúramivyfakturovalprávnypredchodcanavrhovateľa
odporcovi k úhrade istinu 370,73 eur s príslušenstvom. V predmetnej veci je nepochybné, že čiastočne
predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o
pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov a zároveň o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 OZ. Z priložených faktúr

vzťahujúcich sa k tejto zmluve čiastočne okrem faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 03.12.2011 na sumu
199,00 eur je preukázané, že odporca nesplnil svoju zákonnú povinnosť zo zmluvy a to riadne a včas
platiť za cenu poskytovaných služieb, preto v časti v ktorej súd žalobe vyhovel sa navrhovateľ dôvodne
domáhal súdnej ochrany. Je preukázané, že odporca za uvedené obdobia nezaplatil cenu poskytnutých
služieb, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a s poukazom na § 517 ods. 2 OZ priznal navrhovateľovi
z tejto sumy aj úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z. v znení

platnom ku dňu, kedy sa odporca dostal do omeškania.

Čo sa týka istiny 199,00 eur s príslušenstvom, v tejto časti súd dospel k tomu záveru, že žaloba nie
je dôvodná. Podľa vyjadrenia navrhovateľa účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie
zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa,
ktorá mu vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti

v zmluvnom vzťahu.

Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami

zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa . To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení ako aj dodatku k predmetnej zmluve. Z formy a

obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač bola pripravená právnym
predchodcom navrhovateľa, ktorý následne dopisoval do uvedenej predtlače konkrétne údaje týkajúce
sa odporcu, pričom odporca obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a
ani neovplyvnil.

Zákon č. 40/1964 Zb. OZ, v čase uzavretia Zmluvy o pripojení a Dodatku k predmetnej zmluve definoval

ako spotrebiteľskú zmluvu, každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom, t.j. Zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje všeobecná právna
úprava o spotrebiteľských zmluvách. Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že
sú pre spotrebiteľ vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu alebo jej
zmeny pred ich uzavretím. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom

túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli tiež Všeobecné obchodné podmienky, ktoré odporca
ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluvná podmienka
dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení medzi účastníkmi znevýhodňuje spotrebiteľa, lebo umožňuje
navrhovateľovi uplatniť si zmluvnú pokutu v podstate za akékoľvek porušenie povinností odporcom,
či už podľa Zmluvy o pripojení, jej dodatku, prípadne Všeobecných podmienok právneho predchodcu

navrhovateľa, pričom výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej
povinnosti. Toto ustanovenie je neprimerané i vzhľadom na dĺžku trvania vzťahu, ktorý podľa zmluvných
podmienok má trvať 28 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 199,00 eur s príslušenstvom pritom
nerozlišuje, či k porušeniu tejto podmienky dôjde už bezprostredne po uzavretí zmluvy resp. tesne pred
jej skončením, čo možno považovať za značnú nerovnováhu vo vzťahu k spotrebiteľovi. Zo samotného

návrhu, priložených listinných dôkazov k návrhu vôbec nevyplýva, akú povinnosť odporca mal porušiť,
kedy došlo k porušeniu povinnosti zo strany odporcu a aká bola intenzita porušenia povinností.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, tak súd považoval takto dojednanú zmluvnú pokutu
za neprijateľnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa - odporcu. V predmetnej veci tak právny predchodca navrhovateľa ako

postupca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného
dôvodu tak súd nepriznal navrhovateľovi toto právo, ktoré na neho prešlo Zmluvou o postúpení
pohľadávok. Treba mať za to, že ani nárok na náhradu škody, nakoľko navrhovateľ zmenil právnu
kvalifikáciu zmluvnej pokuty na škodu nie je dôvodný, pretože zmluvou o postúpení pohľadávok od
právneho predchodcu prešiel na neho nárok na zmluvnú pokutu a nie nárok na náhradu škody.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd návrh v uvedenej časti týkajúcej sa
zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca v konaní uplatnil istinu spolu 370,73 Eur. Úspešný nebol v časti o zaplatenie 199,00 eur z titulu

zmluvnej pokuty, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/

O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu

( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.