Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/283/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313205092
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6313205092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
obchodno-právnej veci navrhovateľa E.. H. F., nar. XX.XX.XXXX, advokát, so sídlom K. XX, XXX XX
L., A.: XX XXX XXX, zast. AK Wolf & Linden s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava proti odporcovi
NemocnicaspoliklinikouBrezno,n.o.,sosídlomBanisko1,97742Brezno,IČO:31908969ozaplatenie
6.424,46 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Brezno č.k.
7Cb 229/2013-185, IČS: 6313205092 zo dňa 8. apríla 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb 229/2013-185, IČS: 6313205092 zo dňa 8. apríla 2014 v

napadnutej časti druhej výrokovej vety m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.502,65 Eur vrátane DPH s 5,5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 14.05.2013 do zaplatenia.

Rozhodnutie okresného súdu v tretej a štvrtej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozhodnutímuložilokresnýsúdodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu2.502,65
Eur vrátane DPH s 5,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.03.2014 do zaplatenia. Konanie
v časti o zaplatenie sumy 812,70 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 14.05.2013 do zaplatenia
zastavil a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že navrhovateľ vykonával na základe Zmluvy o právnej
pomoci uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 02.01.2003 v znení Dodatku č.1 zo dňa

30.09.2005 a Dodatku č.2 zo dňa 27.12.2012 pre odporcu právne služby pri jeho zastupovaní v konaní
vedenom pred Okresným súdom Brezno č.k. 6C 299/2012, pred Krajským súdom v Banskej Bystrici
č.k. 16Co 147/2012, ako aj v exekučnom konaní vedenom pod č. EX 320/2012. Za poskytnuté právne
služby vyúčtoval navrhovateľ odporcovi tarifnú odmenu a paušálne náhrady podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.
faktúrou č. 2013012 dňa 06.05.2013 so splatnosťou 13.05.2013 v celkovej sume 6.424,46 Eur.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 812,70 Eur
s prísl. späť a vystavil k fa. č. 2013012 dňa 06.03.2014 dobropis č. 2014405 s dátumom splatnosti
14.03.2014, zostala predmetom sporu len suma 5.611,76 Eur s prísl. Prílohou dobropisu je špecifikácia

právnych úkonov, ktoré vykonal navrhovateľ vo vyššie uvedenom konaní v zastúpení odporcu, a to od
prípravy a prevzatia k tejto veci až do roku 2012, kedy bolo exekučné konanie skončené.Okresný súd posúdil zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom ako mandátnu zmluvu
uzatvorenú podľa Zákona o advokácii, v čl. 4 ktorej si zmluvné strany dohodli odmenu pre advokáta v
trojakej forme, a to jednak ako paušálnu odmenu maximálne za 32 hodín mesačne, ako tarifnú odmenu,

ktorú zaplatí klient advokátovi, aj keď bude priznaná súdom voči druhému účastníkovi a v osobitných
prípadoch podielovú odmenu. Zároveň vznikol navrhovateľovi podľa tejto zmluvy aj nárok na náhradu
výdavkov a náhrad upravených výlučne vo vyhl.č. 163/2002 Z.z. platnej v čase uzavretia zmluvy a
následne podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. Dohodnutú mesačnú odmenu zmluvné strany zmenili Dodatkom
č.2 zo sumy 11.200,- Sk na 15.000,- Sk.

Okresný súd preskúmal vznik nároku navrhovateľa na náhradu tarifnej odmeny za rok 2009 za 5

úkonov právnej služby a 5x režijný paušál v celkovej s ume 2.540,- Eur a po zohľadnení námietky
premlčania, ktorú odporca v konaní voči uplatnenému nároku vzniesol navrhovateľovi túto sumu z
dôvodu premlčania uplatneného práva nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si
mal vyúčtovať tarifnú odmenu poskytnutú v roku 2009 vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca tak,
ako sa v zmluve s navrhovateľom na tom dohodol, čo neurobil. Zistil tiež, že z dôvodu nesprávne

uvedenej výšky odmeny pre jeden právny úkon musel navrhovateľ vyúčtovanie opraviť a takto opravené
vyúčtovanie zo dňa 06.03.2014, v ktorom si za jeden úkon právnej služby vyúčtoval len sumu 419,94
Eur + DPH doručoval odporcovi.

Okresný súd posúdil Zmluvu o právnej pomoci uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom dňa
02.01.2003 ako zmluvu mandátnu, upravenú Občianskym zákonníkom tak, ako to vyplýva z čl. 4 tejto

Zmluvy, na aplikácii ktorého sa zmluvné strany dohodli, preto tvrdenie navrhovateľa, že sa jedná o
obchodno-záväzkový vzťah v konaní neakceptoval. Navrhovateľ poskytol právnu službu odporcovi, ktorý
podnikateľom nie je, pretože je neziskovou organizáciou tak, ako to vyplýva z jeho štatútu, preto ani
jeho činnosť nie je podnikaním a na odporcom vznesenú námietku premlčania preto aplikoval § 100 a
§ 101 OZ. Nárok uplatnený navrhovateľom na vyplatenie odmeny za právne služby vyúčtované za rok

2009 podľa faktúry a dobropisu zo dňa 06.03.2014 vo výške 2.540,- Eur z dôvodu námietky premlčania
zamietol.

Z rovnakého dôvodu zamietol aj nárok na zaplatenie tarifnej odmeny vo výške 508,29 Eur za úkon
právnej služby vykonaný v konaní 6C 299/2008 dňa 16.02.2010, navrhovateľom vyúčtovaný až
06.05.2013, t.j. oneskorene. Lehota na uplatnenie práva voči odporcovi začala pre navrhovateľa plynúť

prvýkrát dňa 16.03.2010, v dôsledku čoho podal navrhovateľ návrh na súd neskoro.

Okresný súd priznal navrhovateľovi odmenu za úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 v konaní 6C
299/2008 za vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa k znaleckému posudku vo výške spolu 512,81 Eur.
Za rok 2012 mu priznal odmenu za 3 úkony právnej služby v celkovej sume 1.674,37 Eur a priznal mu
aj polovicu tarifnej odmeny za podané odvolanie voči uzneseniu o náhrade trov konania vo výške 69,93

Eur. Za roky 2011 a 2012 priznal súd navrhovateľovi nárok na zaplatenie tarifnej odmeny spolu vo výške
2.257,11 Eur vrátane DPH a náhradu za zastupovanie odporcu v exekučnom konaní EX 320/2012 spolu
vo výške 245,54 Eur. Celková suma, ktorú navrhovateľovi priznal tak zodpovedá čiastke 2.502,65 Eur.

Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods.2 OZ a § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. vo
výške 5,5% ročne od splatnosti dobropisu, t.j. od 15.03.2014, pretože až týmto vyúčtoval navrhovateľ

odporcovi správnu výšku tarifnej odmeny podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Odporcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší by bol priznal náhradu trov konania, avšak tento si žiadnu
náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

Proti druhej a tretej výrokovej vete rozhodnutia okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ s tým,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

preto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s právnymnázorom súdu prvého stupňa o tom, že vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom na
základe mandátnej zmluvy nie je možné považovať za obchodnoprávny vzťah, a to z toho dôvodu,
že podľa § 30 ods.1 zák.č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách môže odporca podnikať

za podmienok, že takouto činnosťou dosiahne účelnejšie využitie majetku. Právna forma odporcu
tak nevylučuje podriadenie záväzkového vzťahu vzniknutého medzi navrhovateľom a odporcom
Obchodnému zákonníku. Okresný súd mal preto skúmať úmysel zmluvných strán v čase uzavretia
mandátnej zmluvy a mal aj prihliadnuť na judikatúru súdov doloženú navrhovateľom, na základe ktorej
je potrebné na mandátnu zmluvu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože sa na strane

odporcu jedná o podnikateľa, čo je zrejmé aj z označenia v mandátnej zmluve.

Okresný súd rovnako prehliadol, že v čl. VI Zmluvy sa Občiansky zákonník uvádza ako právny predpis,
ktorým sa mandátna zmluva spravuje „najmä“, t.j. subsidiárne v prípade, keď sa neaplikuje primárny
právny predpis, a to Obchodný zákonník.

Rovnako nesprávne vyložil súd dojednanie v čl. IV písm.b/ Mandátnej zmluvy o tom, že by navrhovateľ
bol povinný vystavovať faktúry za poskytnutú právnu pomoc do 15 dní nasledujúceho mesiaca po

vykonaní úkonu. Poukázal na čl. II, 5. odrážku Mandátnej zmluvy, v ktorom sa odporca zaviazal okrem
paušálnej odmeny hradiť na základe samostatnej faktúry aj odmenu podľa vyhl.č. 163/2002 za jednotlivé
súdne prípady. Podľa 4. odrážky sa zaviazal uhradiť na účet advokáta aj paušálnu odmenu do 15 dní
nasledujúceho mesiaca. Z týchto dojednaní je preto zrejmé, že v záväzku odporcu zaplatiť paušálnu
odmenu podľa mandátnej zmluvy musí existovať aj záväzok navrhovateľa vystaviť faktúru na zaplatenie

paušálnej odmeny, nie však odmeny tarifnej. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosť vystavovať faktúru
do 15. dňa nasledujúceho mesiaca sa nemohla vzťahovať na iné druhy odmien, a teda na odmenu
tarifnú podľa čl. IV písm.b/ a ani podielovú podľa čl. IV písm.c/ Mandátnej zmluvy, čomu nasvedčuje aj
plnomocenstvo zo dňa 23.07.2007 a 18.10.2012 udelené odporcom navrhovateľovi na zastupovanie v
príslušných konaniach. Záväzok navrhovateľa vystavovať faktúry do 15. dňa nasledujúceho mesiaca

sa preto vzťahoval len na odmenu paušálnu.

Súd podľa názoru navrhovateľa nesprávne určil aj začiatok trvania omeškania odporcu so zaplatením
nároku, keď za tento začiatok považoval nasledujúci deň po splatnosti uvedenej v dobropise zo
dňa 24.03.2014. Keďže rozhodujúcim okamihom pre posúdenie vzniku omeškania je uplynutie lehoty
splatnosti záväzku uvedeného v pôvodnej faktúre splatnej ešte dňa 14.05.2013, nie je pre stanovenie

začiatku plynutia omeškania odporcu s úhradou fakturovanej sumy relevantné, či následne navrhovateľ
svoj nárok opravil dobropisom alebo nie.

Zároveň žiadal, aby odvolací súd nariadil na prejednanie veci v zmysle § 214 ods.1 písm.c/ O.s.p., aby
tak bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Zároveň si uplatnil
aj právo na náhradu trov. Navrhol preto zmeniť rozhodnutie okresného súdu tak, že zaviaže odporcu na

zaplatenie celej ním uplatnenej sumy 5.611,76 Eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 14.05.2013
do zaplatenia vrátane náhrady trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie aj odporca. Odporca v ňom s poukazom na § 205
ods.2 písm.c/ a d/ O.s.p. uviedol, že zo Zmluvy o právnej pomoci uzavretej medzi navrhovateľom ako
advokátom a odporcom dňa 02.01.2003 vyplýva, že došlo medzi nimi len k dohode o paušálnej odmene,

pretože si navrhovateľ od roku 2003 do roku 2013 žiadnu tarifnú odmenu voči nemu neuplatnil.

Odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi v snahe získať
finančný prospech od neho. Za obdobie platnosti Mandátnej zmluvy zo dňa 02.01.2003 a jej dodatkov
ani raz nevyúčtoval trovy právneho zastúpenia odporcovi tak, ako to urobil po uzatvorení dodatku č.2
k Mandátnej zmluve zo dňa 02.03.2003, preto nie je možné považovať včasnosť fakturácie len za

záležitosť účtovníctva, keďže záväzky odporcu majú vplyv na jeho hospodárenie. Žiadal odvolací súd,
aby preskúmal obsah Mandátnej zmluvy a jej dodatkov a oprávnenosť uplatňovanej tarifnej odmeny
navrhovateľom.Z vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu doručeného okresnému súdu dňa 12.05.2014 vyplýva,
že v čl. IV písm.b/ Mandátnej zmluvy bolo dohodnuté platenie tarifnej odmeny odporcom v tom prípade,
ak navrhovateľ právne zastupuje odporcu na rozhodcovských orgánoch, súde, samosprávach či iných

štátnych orgánoch, a to aj vtedy, ak nebude odporca v konaní úspešný, a teda ak bude tarifná odmena
priznaná súdom voči druhému účastníkovi. Zároveň bolo dohodnuté aj platenie výdavkov a náhrad podľa
cit. vyhl. na základe osobitných faktúr súhrnných alebo jednotlivých sporov. Podľa jeho názoru je táto
dohoda jednoznačná a jej obsah nie je možné výkladom dopĺňať.

Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu obsiahnutým v odvolaní, že navrhovateľ koná v rozpore s dobrými

mravmi v snahe získať finančný prospech od neho, pretože advokáti poskytujú právne služby za odmenu
a vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v § 2
ods.2 uvádza rôzne spôsoby dohôd, keď rozlišuje medzi odmenou hodinovou, paušálnou, podielovou a
tarifnou, pričom ich kombinácia tak, ako to vyplýva z § 2 ods.3 cit. vyhl. nie je vylúčená. Podľa názoru
navrhovateľa je preto v súlade s právnym predpisom, ak sa dohodol s odporcom na konkrétnom druhu
odmeny alebo na ich kombinácii tak, ako to vyplýva z čl. IV písm.b/ Mandátnej zmluvy, z ktorej vyplýva,

že nielen forma odmeny, ale aj spôsob jej výpočtu je presne dohodnutý.

Poukázal tiež na tú skutočnosť, že z odvolania nevyplýva, aké navrhnuté dôkazy súd prvého stupňa
nevykonal a aké sú potrebné na zistenie ďalších rozhodujúcich skutočností a z akého dôvodu okresný
súd nezistil skutkový stav veci, preto podľa jeho názoru absentujú v odvolaní náležitosti podľa § 205
ods.1 O.s.p., ktoré zakladajú odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm.c/ a d/ O.s.p. tvrdené odporcom.

Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 238,72 Eur.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.05.2014.
Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že bol vo veci pasívny, pretože od začiatku nárok navrhovateľa a
svoje záväzky voči nemu poprel.

Mandátnu zmluvu zo dňa 02.01.2003 vypracoval sám navrhovateľ, preto voľbu práva, a to aplikáciu

Občianskeho zákonníka zvolil on sám ako osoba znalá práva a od začiatku si bol vedomý skutočnosti,
že odporca ako nezisková organizácia nie je podnikateľský subjekt, čo opakovane uvádzal vo svojich
vyjadreniach v konaniach, kde odporcu zastupoval. Už z postavenia neziskovej organizácie vyplýva, že
poskytuje všeobecne prospešné služby a jej podnikateľská činnosť sa riadi prísnymi pravidlami použitia
prípadného zisku z podnikateľskej činnosti, preto tvrdenia navrhovateľa považoval za tendenčné a

odporujúce skutočnému právnemu postaveniu neziskovej organizácie a jej ekonomickej situácii.

Zdôraznil tiež, že od podpisu Mandátnej zmluvy, t.j. od 02.01.2003 k 01.02.2013 navrhovateľ nikdy
nefakturoval odporcovi tarifnú odmenu. Mal za to, že pri uzatváraní mandátnej zmluvy bola na základe
prejavu vôle dohodnutá len paušálna odmena, čoho si bol navrhovateľ vedomý. Za celých desať rokov
zastupovania nekonal tak, že by bola dohodnutá medzi účastníkmi aj tarifná odmena, preto na svoje

tvrdenie o tom, že má právo aj na vyplatenie tarifnej odmeny, nepreukázal.

Navrhovateľ ako advokát tým, že sa dal zastupovať advokátskou kanceláriou až z Bratislavy účelovo
vyvoláva ďalšie trovy konania na súde, v dôsledku čoho poukázal na Nález Ústavného súdu ČR z 2.
októbra 2013 sp.zn. II ÚS 736/2012, v dôsledku čoho by si mal trovy s poukazom na § 2 O.s.p. znášať
zo svojho. Súdy majú dbať aj na to, aby sa práva nezneužívali na úkor fyzických a právnických osôb

tým, že sa finančné prostriedky vynakladajú na presun advokáta cez celú republiku v situácii, keď v
mieste prebiehajúceho konania pôsobia viacerí advokáti a takto vynaložené prostriedky posúdiť tak,
že na účelné bránenie práva tak, ako to má na mysli § 142 ods.1 O.s.p. neboli vynaložené účelne.
Navrhol preto navrhovateľovi nepriznať trovy právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa, ako aj
pred súdom odvolacím.Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky § 214 ods.1 O.s.p., odvolací súd
nenariaďoval na prejednanie veci tak, ako to navrhoval navrhovateľ pojednávanie, avšak o vyhlásení
rozhodnutia bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p navrhovateľa včas informoval.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený za účasti odporcu v zmysle
§ 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej
Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné, avšak odvolanie odporcu

nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá Zmluva
o právnej pomoci označená aj ako Mandátna zmluva (ďalej Zmluva), predmet ktorej je špecifikovaný v
čl. I Zmluvy. V čl. II Zmluvy, odrážka 4 sa odporca zaviazal platiť navrhovateľovi za ním vykonané právne
služby do 15. dňa nasledujúceho mesiaca na jeho účet paušálnu odmenu vo výške podľa tejto zmluvy
a v požadovaných prípadoch sa zaviazal poskytnúť mu na jednanie vo vzdialenom mieste primeranú

zálohu na cestovné výdavky, resp. poskytne auto. V čl. II, odrážky 5 Zmluvy sa odporca zaviazal, že
okrem takto dohodnutej paušálnej odmeny zaplatí na základe faktúr navrhovateľovi aj odmenu podľa
vyhl.č. 163/2002 Z.z. za jednotlivé súdne prípady.

V čl. IV Zmluvy si dohodli zmluvné strany výšku odmeny dohodou tak, že navrhovateľovi bude odporca
platiť paušálnu mesačnú odmenu vo výške 11.200,- Sk za maximálne 32 hodín mesačne, ako aj hotové

výdavky a náhradu za premeškaný čas podľa § 18 a § 20 spolu s náhradami cestovných výdavkov v
súlade s vtedy platnou vyhláškou č. 163/2002 Z.z., že mu bude platiť v prípadoch, keď ho bude právne
zastupovať na rozhodcovských orgánoch, súde, samosprávach, či iných štátnych orgánoch plnú tarifnú
odmenu, aj keď bude priznaná súdom voči druhému účastníkovi a výdavky a náhrady podľa vyhl.č.
163/2002 Z.z. na základe osobitných faktúr súhrnných alebo jednotlivých sporov a dohodli si aj platenie

podielovej odmeny v osobitných prípadoch podľa samostatných dohôd v dohodnutej výške. Zmluva bola
uzavretá dňa 02.01.2003 na dobu neurčitú a menená bola Dodatkom č.1 zo dňa 30.09.2005, ktorým
bolo upravené číslo vyhlášky 163/2002 Z.z. na vyhlášku č. 655/2004 Z.z. v čl. I Zmluvy. V čl. IV. písm.a/
sa zmenila suma z 11.200,- Sk na sumu 15.000,- Sk a rovnako aj číslo vyhlášky o odmenách advokátov
a v čl. V Zmluvy sa zmenilo auto, ktoré navrhovateľ používal so súhlasom odporcu. K Zmluve o právnej

pomoci z 02.01.2003 bol vyhotovený aj Dodatok č.2 dňa 27.12.2012, ktorým sa riešila situácia ohľadom
rozhodnutia odporcu ukončiť právnu pomoc navrhovateľom ku dňu 31.12.2012 ohľadom urovnania
náhrad za paušálnu odmenu v období od 01.01.2013 do 30.06.2013 počas plynutia výpovednej doby. Z
čl. I vyplýva, že Zmluva o právnej pomoci v jej platnom znení skončila dohodou ku dňu 31.12.2012 a po
tomto dátume už bol advokát povinný vykonať pre klienta, t.j. odporcu len neodkladné úkony v súdnych

konaniach vedených na Okresnom súde Brezno a Revúca. V čl. II Dodatku č.2 si zmluvné strany
dohodli výšku sumy titulom urovnania a spôsob vyúčtovania paušálnej náhrady za obdobie 01.06.2013.
Súčasťou spisového materiálu je plnomocenstvo pre navrhovateľa udelené odporcom k tomu, aby ho
zastupoval v súdnom konaní proti Y. F. vedenom na Okresnom súde Brezno titulom náhrady škody, z
ktorého vyplýva, že súhlasí aj s tým, že podľa Zmluvy o poskytnutí právnej služby patrí navrhovateľovi

odmena za toto zastupovanie spolu so všetkými hotovými výdavkami a náhradou za stratu času a
cestovné náhrady podľa § 1.9, 15 a nasl. vyhl.č. 655/2004 Z.z.

V poslednom odstavci plnomocenstva zo dňa 23.07.2007 je uvedené, že táto listina je súčasne Zmluvou
o právnej pomoci podľa Zákona o advokácii a Občianskeho zákonníka uzavretou slobodne a vážne.
NavrhovateľsizaprávnezastúpenievkonanívedenomnaOkresnomsúdeBreznopodč.k.6C299/2008

o zaplatenie 799.785,- Sk (26.548,- Eur), ako aj pred Krajským súdom Banská Bystrica v konaní č.k.
16Co 147/2012 vyčíslil odmenu, ktorú vyúčtoval dňa 05.03.2013 za 5 úkonov právnej pomoci po 486,34
Eur vrátane DPH a režijného paušálu, ktorú sumu neskôr upravil na čiastku 419,94 Eur za jeden úkon
právnej pomoci vykonaných v roku 2009 až 2012. Zároveň si v ňom uplatnil aj trovy právnych služieb
v exekučnom konaní vedenom pod č. EX 320/12.1, v ktorom vymáhal sumu 2.989,63 Eur, pričom

hodnotajednéhoúkonuzodpovedásume121,17Eurvcelkovejvýške5.832,35Eur.Navrhovateľvystavil
faktúru č. 2013012 dňa 06.05.2013 s lehotou splatnosti 13.05.2013 na zaplatenie odmeny a nákladovpri poskytovaní právnych služieb podľa Mandátnej zmluvy zo dňa 02.01.2003, doplnenej Mandátnou
zmluvou zo dňa 23.07.2007 a 18.10.2012 v súdnom konaní č. 6C 299/08 vedenom na Okresnom súde
Breznoač.4Er1880/2012podľašpecifikácie,ktorátvoríprílohuč.1nasumu6.424,46Eur,ktorúodporca

nezaplatil.

Oznámením o odstúpení od Zmluvy zo dňa 28.12.2012 navrhovateľ odporcovi oznámil, že od Zmluvy
o poskytovaní právnej pomoci na Okresnom súde Brezno - plnej moci č.k. 6C 299/2008 odstupuje,
čo navrhovateľ akceptoval a listom zo dňa 02.01.2013 Okresnému súdu Brezno oznámil ukončenie
zastupovania v konaní vedenom pod sp.zn. 6C 299/2008.

Z výpisu registra organizácií Štatistického úradu SR zo dňa 04.06.2013 vyplýva, že odporca je

neziskovou organizáciou s predmetom prevažujúcej činnosti označenej ako činnosť nemocníc s
identifikačným číslom 31908969.

Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Brezno vyplýva, že predmetom podnikania
odporcu sú služby Centrálnej sterilizácie, prevádzkovanie odstavných plôch pre motorové vozidlá,
pranie prádla, pohostinská činnosť, podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi, s nebezpečným

odpadom, reklamná a propagačná činnosť, kancelárske a sekretárske služby, ubytovacie služby,
montáž, oprava, údržba, odborné prehliadky, odborné skúšky elektrických zariadení, odevná výroba a
dopravná zdravotná služba.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.03.2014 vzal navrhovateľ návrh sčasti späť a žiadal,
aby súd zaviazal odporcu len na zaplatenie sumy 5.611,76 Eur s 8,5% úrokom z omeškania z tejto

sumy ročne od 14.05.2013 do zaplatenia, čo odôvodnil dobropisom faktúry č. 2014005 vystaveným
dňa 06.03.2014, kde znížil výšku hodnoty jedného úkonu právnej služby na sumu 419,94 Eur v konaní
vedenom pred Okresným súdom Brezno č.k. 6C 299/2008.

Odporca nárok navrhovateľa neuznal, pretože všetky záväzky má voči navrhovateľovi vysporiadané.
Tvrdil, že sa s navrhovateľom dohodli len na paušálnej odmene, že tarifná a podielová odmena neboli v

Zmluve dohodnuté a že na uplatnenie týchto sa v zmysle zákona vzťahujú osobitné ustanovenia, keďže
obe musia byť vopred dohodnuté a klient musí byť s nimi oboznámený. Poukázal na tú skutočnosť, že
navrhovateľ koná účelovo a v rozpore s dobrými mravmi, keď v konaní, v ktorom zastupoval odporcu
si právny zástupca za druhú stranu uplatnil trovy vo výške 2.562,06 Eur a navrhovateľ až v sume
6.668,98 Eur, o čom neinformoval riaditeľa nemocnice. Zároveň odporca vzniesol námietku premlčania

navrhovateľom uplatneného nároku, pretože podľa čl. VI Mandátnej zmluvy zo dňa 03.01.2003 sa
vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom spravujú Občianskym zákonníkom, keďže sa nejedná o
obchodnú zmluvu, v dôsledku čoho žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5MObdo5/2010.Priložilzároveňštatútodporcuakoneziskovej
organizácie, ktorej účelom založenia bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a nie podnikanie. V

jeho čl. X je upravené, že odporca môže podnikať podľa osobitných predpisov, avšak len za podmienok,
že takouto činnosťou dosiahne účelnejšie využitie jej majetku a že zisk z podnikania bude po zdanení
použitý na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že vzťah medzi ním a odporcom založený mandátnou zmluvou je vzťahom
obchodnoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať § 566 Obch. zák., pretože navrhovateľ je pri

výkone právnych služieb v postavení podnikateľa a s prihliadnutím na postavenie odporcu a rozsah
poskytovanýchrôznychprávnychslužiebpodľačl.IMandátnejzmluvyuzatvorenejmedzinavrhovateľom
a odporcom dňa 02.01.2003 je potrebné túto posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V
zmysle § 24 ods.3 Zákona o advokácii sa odmena advokáta určuje na základe dohody medzi advokátom
a klientom, v ktorej môžu byť spôsoby jej určenia stanovené rôzne a teda vyhl.č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v § 2 ods.2 uvádza rôzne spôsoby
dohôd a rozlišuje medzi odmenou hodinovou, paušálnou, podielovou a tarifnou, pričom v § 2 ods.3 cit.
vyhl. nie je vylúčená ich kombinácia.Z čl. IV mandátnej zmluvy vyplýva, že medzi jej účastníkmi došlo k dohode o kombinácii rôznych foriem
odmeny, a to mesačnej paušálnej odmeny, tarifnej odmeny a odmeny podielovej, pričom predmetom
tohto konania je odmena za zastupovanie odporcu navrhovateľom na súde a teda je nesporné,

že sa jedná o tarifnú odmenu, ktorá navrhovateľovi patrí bez ohľadu na to, kto bude v konečnom
dôsledku súdnym rozhodnutím zaviazaný na náhradu trov konania. Podkladom na uplatnenie nároku
na zaplatenie tarifnej odmeny je faktúra, ktorá je vlastne vyúčtovaním v príslušnej veci.

Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich
záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 724 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že

pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
správne právne posúdil, keď vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom na základe Zmluvy
o právnej pomoci posúdil ako občianskoprávny vzťah a keď prihliadol na námietku odporcu o premlčaní
navrhovateľom uplatneného nároku, v dôsledku čoho zaviazal odporcu len na zaplatenie tej časti tarifnej

odmeny, ktorá nebola premlčaná.

Tak, ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného okresným súdom, v Zmluve o právnej pomoci si
zmluvné strany dohodli tri formy odmeny tak, ako to aj správne zistil okresný súd, pričom predmetom
sporu je zaplatenie len jednej z nich, a to odmeny tarifnej, ktorú zmluvné strany v Zmluve uzavretej
dňa 02.01.2003 v znení jej Dodatkov č.1 a 2 bližšie špecifikovali odkazom na vtedy platnú vyhlášku č.

163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, ktorú zrušila vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov. Tak, ako to vyplýva z čl. II Zmluvy o právnej pomoci, táto bola uzavretá v súlade
so Zákonom o advokácii, pričom v nej absentuje navrhovateľom tvrdené zaradenie pod právnu úpravu
Obchodného zákonníka. Ak by boli mali v úmysle zmluvné strany uzatvárať Zmluvu o právnej pomoci
tak, aby ich práva a povinnosti boli podriadené režimu Obchodného zákonníka, mohli takúto možnosť

využiť v súlade s § 262 Obch. zák. a dohodnúť si, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy
uvedené v § 261 ods. 1 Obch. zák. sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Z obsahu tejto Zmluvy
takáto dohoda a ani odkaz na Obchodný zákonník nevyplýva a nepotvrdil ju ani odporca, ktorý má
v prejednávanom vzťahu postavenie neziskovej organizácie tak, ako to vyplýva z jeho Štatútu, ktorý
nevylučuje, že za určitých okolností môže v zmluvných vzťahoch vystupovať aj ako podnikateľ. Avšak

ani z jeho označenia v záhlaví Zmluvy nevyplýva tak, ako to navrhovateľ tvrdil, že by Zmluvu o právnej
pomoci bol s navrhovateľom uzatváral výlučne ako podnikateľ. Označenie podnikateľ sa nachádza len v
zátvorke, preto o takomto postavení odporcu nie je žiaden relevantný dôvod ani uvažovať, a to aj preto,
že touto Zmluvou sa žiadne verejné potreby nezabezpečovali.

Predmetom súdneho konania je právo navrhovateľa na zaplatenie tarifnej odmeny dohodnutej v čl. IV

písm.b/ Zmluvy o právnej pomoci za právne zastúpenie odporcu v civilnom súdnom konaní na jeho
rôznych stupňoch, vyúčtovanej na základe faktúry. V čl. II. odrážka 5 Zmluvy sa odporca zaviazal zaplatiť
navrhovateľoviokrempaušálnejodmenyajtarifnúodmenu,čovyplývazodkazunavyhl.č.163/2002Z.z..
Navrhovateľ bol povinný vyfakturovať odporcovi tarifnú odmenu samostatne, keďže paušálna odmena a
jej spôsob úhrady bol upravený v čl. II odrážka 4 Zmluvy, a teda odporca mohol zaplatiť tarifnú odmenu

navrhovateľovi až potom, keď mu bola doručená samostatná faktúra. Na tento článok nadväzuje článok
III. odrážka 4 Zmluvy o právnej pomoci, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ bol povinný faktúru, ktorou
mal vyfakturovať tarifnú odmenu vystaviť do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, kedy právnu pomoc pre
odporcu vykonal. Z obsahu čl. II, III a IV Zmluvy tak jednoznačne vyplýva povinnosť odporcu zaplatiť
navrhovateľovi tarifnú odmenu, na ktorú mu vzniklo právo pri zastúpení odporcu ako klienta v súdnom

konaní, avšak len v tej výške, v akej ju bol navrhovateľ podľa právneho predpisu platného v čase
vykonania právnej služby oprávnený odporcovi vyfakturovať a v akej nebola ku dňu podania návrhu
premlčaná. Podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov bol navrhovateľ oprávnený
vyúčtovať cenu služby v súlade s § 10 ods.1 a § 14 cit. vyhl. v lehotách dohodnutých v čl. III. Zmluvy
o právnej pomoci. Navrhovateľ však vyúčtoval tarifnú odmenu prvýkrát až faktúrou č. 2013012 zo dňa

06.05.2013 so splatnosťou 13.05.2013 s tým, že táto povinnosť mu vznikla dňa 22.04.2013 v sume6.424,- Eur za 5 úkonov právnej služby a 5x režijný paušál v celkovej sume 6.424,46 Eur. Súčasťou
tejto faktúry bola aj príloha č. 1 zo dňa 06.05.2013 s podrobnou špecifikáciou odmeny a náhrad,
ktorú navrhovateľ v priebehu konania upravil a vystavil k nej dobropis dňa 06.03.2014 so splatnosťou

14.03.2014 na sumu 5.611,72 Eur.

Odvolací súd nemá žiadne výhrady voči tvrdeniu navrhovateľa v odvolaní, že odporca ako nezisková
organizácia podľa zák.č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne
prospešné služby v znení neskorších predpisov môže podnikať za podmienky, že touto činnosťou
dosiahne účelnejšie využitie jej majetku a nebude ohrozená kvalita, rozsah a dostupnosť služieb, pre

ktoré bola založená a teda, že právna forma odporcu nevylučuje podriadenie záväzkového vzťahu
režimu Obchodného zákonníka. Ak sa však o takýto prípad nejedná, prichádza aplikácia Obchodného
zákonníka do úvahy len za tej podmienky, že si to zmluvné strany v súlade s § 262 Obch. zák. dohodnú.
Z obsahu Zmluvy o právnej pomoci, aj keď je v zátvorke označená ako Mandátna zmluva, obsah takejto
dohody o aplikácii Obchodného zákonníka nevyplýva.

Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by bola bývala medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá

Mandátna zmluva podľa Občianskeho zákonníka tak, ako to posúdil okresný súd, pretože takýto typ
zmluvy Občiansky zákonník neupravuje. Podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o zmluvu príkaznú,
ktorájeupravenáv§724anasl.Občianskehozákonníka,nazákladektorejsapríkazníkzaväzuje,žepre
príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Pokiaľ je príkazník na základe zmluvy oprávnený
a povinný konať menom príkazcu v právnom konaní, potom ide o prípad, kedy príkazník vykonáva túto

činnosť ako svoju profesiu. Záväzok niečo vykonať pritom spočíva práve len vo vykonaní dohodnutej
činnosti, nie v dosiahnutí výsledku. Pokiaľ teda príkazník vykoná všetko, čo mal podľa zmluvy vykonať,
splnil svoju povinnosť a nenesie zodpovednosť za to, že sa očakávaný výsledok nedostaví. Charakter
príkaznejzmluvymápretoajplnámoc,naudeľovaníktorejsazmluvnéstranyvZmluveoprávnejpomoci
dohodli a na základe ktorej navrhovateľ menom odporcu ako príkazcu konal. V tejto súvislosti odvolací

súd uvádza, že od príkaznej zmluvy je potrebné odlišovať práve zmluvu mandátnu, ktorá je upravená
výlučne v § 566 a nasl. Obch. zák., pretože túto uzatvárajú podnikatelia a týka sa ich podnikateľskej
činnosti. Pre mandatára vyplýva z takejto zmluvy povinnosť obstarať určitú obchodnú záležitosť a táto je
vždy odplatná. Práve z tohto dôvodu si zmluvné strany v Zmluve o právnej pomoci dohodli, že odporca
zaplatí navrhovateľovi tarifnú odmenu za jeho zastupovanie pred súdmi aj v tom prípade, keď nebude

odporca v konaní úspešný. Po splnení má príkazník povinnosť predložiť príkazcovi vyúčtovanie, ktoré
má obsahovať prehľad všetkých vynaložených nákladov, ako aj odmenu, na ktorú má nárok a na platení
ktorej sa dohodli.

Mandátnu zmluvu, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, je možné uzavrieť aj
vtedy, keď zmluvné strany nie sú podnikatelia, ak takýto vzťah podradia dohodou úprave obsiahnutej

v Obchodnom zákonníku, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. V tejto súvislosti nie je podstatné ani
tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že sa okresný súd nevysporiadal s judikatúrou, na ktorú poukázal a
ktorá sa týkala podriadenia Mandátnej zmluvy ako zmluvy o právnej pomoci uzavretej medzi účastníkmi
sporu pod úpravu Obchodného zákonníka, pretože ňou žiaden obchodný vzťah založený nebol. Nie je
pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa o tom, že pri o značení odporcu je výslovne uvedené, že sa jedná o

podnikateľa, pretože pojem podnikateľ je uvedený len v zátvorke za názvom organizácie, z čoho sa dá
usúdiť len toľko, že odporca môže v určitých situáciách vystupovať aj ako podnikateľ. V prejednávanej
veci sa však o takýto prípad nejednalo.

Okresný súd preto nepochybil, keď sa pri posudzovaní podriadenia záväzkového vzťahu pod príslušný
hmotnoprávny predpis zaoberal len tými skutočnosťami, ktoré boli pre posúdenie tohto vzťahu

relevantné, a to najmä povahou subjektov a skúmaním, či si zmluvné strany zvolili aplikáciu Obchodného
zákonníka alebo nie a keď na tieto skutočnosti vykonal dokazovanie.

Z čl. VI Zmluvy o právnej pomoci, ktorým obaja účastníci argumentovali nevyplýva dohoda o aplikácii
prioritne Obchodného zákonníka a len podporne Občianskeho zákonníka, ale len tá skutočnosť, že sa
Občianskym zákonníkom spravujú len tie právne pomery, ktoré táto Zmluva neupravuje.Napriek takejto argumentácii je odvolací súd toho právneho názoru, že na obsah a rozsah práv a
povinností, ako aj následky ich porušenia, vrátane plynutia premlčacích lehôt vyplývajúcich zo Zmluvy
o právnej pomoci uzavretej medzi navrhovateľom, ktorý má postavenie podnikateľa, pretože poskytuje

advokátske služby a odporcom, ktorý postavenie podnikateľa pri uzatváraní tohto záväzkového vzťahu
nemal, je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, ako to správne okresný súd
posúdil, nie však mandátnu zmluvu, ale zmluvu príkaznú, ktorá sa svojim obsahom práv a povinností
zhoduje so zmluvou mandátnou, upravenou Obchodným zákonníkom.

OkresnýsúdpoposúdenívzťahuvyplývajúcehozoZmluvyoprávnejpomociakoobčianskoprávneho,na

základe odporcom vznesenej námietky premlčania správne postupoval aj pri počítaní behu premlčacích
lehôt podľa § 2, § 100 ods.1 a § 101 OZ, keď s prihliadnutím na dátum dôjdenia návrhu na súd, a to
17.05.2013 priznal navrhovateľovi nárok na tarifnú odmenu spätne len za obdobie troch rokov, t.j. ku
dňu 17.05.2010 a keď vo zvyšnej časti nárok navrhovateľa z dôvodu odporcom vznesenej námietky
premlčania zamietol.

Tvrdenie odporcu v odvolaní o tom, že medzi zmluvnými stranami bola výslovne len dohoda o paušálnej

odmene, ktorá bola navrhovateľovi odporcom na základe faktúr vyplácaná právne neobstojí, pretože z
obsahu Mandátnej zmluvy nesporne vyplýva dohoda o troch formách odmeny, a to paušálnej mesačnej,
tarifnej a podielovej. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že si tarifnú odmenu uplatnil navrhovateľ
až v roku 2013, pričom takáto dohoda dobrým mravom neodporuje. Vyhláška o odmenách advokátov
takéto formy odmien upravuje, tieto nezakazuje a pokiaľ sa zmluvné strany na nich dohodnú, nie je

možné hovoriť o porušení dobrých mravov. Dohoda o tarifnej odmene vyplýva najmä z odkazu na vyhl.č.
163/2002 Z.z., ktorá jediná tarifnú odmenu advokátov v tom čase upravovala a ak odporca podpísal
Zmluvuoprávnejpomociavnejsúhlasilsvyplácanímtrojakejformyodmeny,jevsúčasnostijehoobrana
právne irelevantná. Rovnako irelevantná je aj argumentácia odporcu ohľadom výšky trov vyúčtovaných
právnymzástupcomnavrhovateľa,ktoréhomáprávosikaždýúčastníkzvoliť,keďžeodporcananáhradu

trov v prospech navrhovateľa nebol rozhodnutím zaviazaný.

S prihliadnutím na oprávnenie navrhovateľa vystaviť faktúru, a to napriek tomu, že nepostupoval v
súlade so Zmluvou o právnej pomoci a čas, dokedy bol tak povinný urobiť nedodržal, je odvolací súd
toho právneho názoru, že faktúru, ktorou vyúčtoval tarifnú odmenu za ním vykonané právne služby
prvýkrát už dňa 06.05.2013 s lehotou splatnosti do 13.05.2013 bol odporca povinný zaplatiť v tej časti,

v ktorej ju považoval za dôvodnú a ak tak neurobil, dostal sa nasledujúci deň, t.j. dňom 14.05.2013 do
omeškania bez ohľadu na to, či v tomto vyúčtovaní uvedená výška tarifnej odmeny navrhovateľom bola
vypočítaná správne. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom okresného súdu o tom,
že navrhovateľovi patrí úrok z omeškania z tarifnej odmeny v jej nepremlčanej časti až od vystavenia
dobropisu k pôvodnej faktúre č. 2013012 vystavenej dňa 06.05.2013, t.j. že sa odporca dostal do

omeškania až od dátumu 15.03.2014, v dôsledku čoho rozhodnutie okresného súdu podľa § 220 O.s.p.
v napadnutej časti prvej výrokovej vety ohľadom dátumu začatia omeškania odporcu s úhradou tarifnej
odmeny zmenil tak, že zo správne určenej sumy, na ktorú zaviazal okresný súd odporcu vo výške
2.502,65 Eur je odporca povinný zaplatiť 5,5% úrok z omeškania ročne od 14.05.2013 až do zaplatenia.
Úrok z omeškania bol stanovený okresným súdom správne, a to v súlade s § 517 ods.2 OZ a Nariadením

vlády č. 87/1995 Z.z. platným v čase začatia omeškania.

Vo zvyšnej časti odvolaniami napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa tretej a štvrtej výrokovej vety
rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne, odvolací súd rozhodnutie okresného
súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.2 O.s.p. tak, že aj keď bol

navrhovateľ v odvolacom konaní sčasti úspešný, a to ohľadom začiatku omeškania s platením úroku z
omeškania z dlžnej sumy odporcom, je tento jeho úspech len v pomerne nepatrnej časti, pretože vo veci
samej v odvolacom konaní úspešný nebol. Rovnako nebol úspešný ani odporca, preto žiaden z nich
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.