Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512222958
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512222958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: I. P., K.
K., Q.. W. X, E..Č.. K. K., K. X, proti odporcovi: Y. P., K. O., K. XXX/XX, o určenie výživného na manželku,
na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 331/2012-315 zo
dňa 19.02.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia výživného na manželku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 71 ods. 1 a § 77 ods. 1 zák. o rodine a
ust. § 79 ods. 1, § 82 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa konštatoval, že podľa § 75 ods. 1 O.s.p. sa

pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia uviedol, že výživné nemožno
priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa. Súd prvého stupňa mal preukázané, že v čase podania návrhu na súd manželia spoločne
nebývali a neviedli spoločnú domácnosť. Odporca už v tom čase býval a aj v súčasnosti býva v O.,
navrhovateľka bývala do augusta 2012 v byte na W. F.. Z. K., ktorý bol ich spoločným vlastníctvom
patriacim do BSM a následne sa presťahovala do bytu na K. F.. Z. K., ktorého vlastníčkou je dcéra

účastníkov. V čase podania návrhu na súd až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode
bývala navrhovateľka sama na K. X Z. K.. Z výpovede odporcu, ako aj svedkyne V. Rusnákovej aj
samotnej navrhovateľky mal súd prvého stupňa preukázané, že po celé uvedené obdobie si bývanie
navrhovateľka nefinancovala, keď v plnej miere ho finančne zabezpečoval odporca, ktorý za byt na K.
F.. hradil nájomné, energie a služby spojené s užívaním bytu vrátane nedoplatku vo výške XXX €.
Navrhovateľka takto nemala žiadne výdaje spojené s bývaním. Odporca v predmetnom období uhradil
navrhovateľke aj opravu vodovou v sume XXX € a do bytu jej zakúpil novú pračku. Okrem toho odporca

prispieval na živobytie aj nákupmi prostredníctvom spoločnej dcéry účastníkov a svedkyne v tomto
konaní. Svedkyňa chodila nakupovať spoločne s navrhovateľkou potraviny, hygienické a kozmetické
potreby a oblečenie v priemernej výške XX Q. XXX € mesačne, z čoho polovicu hradil odporca. Za
spornéobdobieodporcovpríjembolXXX,XX€starobnýdôchodokazarok2012aXXX,XX€vroku2013
spolu so starobným dôchodkom, ktorý bol vyplácaný P. republikou v mesačnej výške XXX,XX € v roku
2012 a XXX,XX € v roku 2013. Okrem toho mal vyplatené nezdanené provízie od firmy E. A. A..P..U.. v
rozsahu od XX,XX €. Q. XXX,XX €. Príjem z prenájmu za rok 2012 uviedol vo výške X.XXX € a výdavkyz toho X.XXX €. Celkový mesačný príjem odporcu za rok 2012 bol v priemere XXX,XX €. Navrhovateľka
mala príjem zo starobného dôchodku vo výške XXX,XX € za rok 2012 a výške XXX, XX € za rok 2013.
Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľka nemala žiadne výdaje spojené s užívaním bytu, či

jeho údržbou, odporca kúpil navrhovateľke práčku a mesačne prostredníctvom nákupov realizovaných
s dcérou V.u prispieval sumou v rozsahu XX Q. XX € mesačne. Navrhovateľka súdu nepredložila
žiadny relevantný dôkaz o tom, že má zvýšené náklady na svoju výživu, resp. že ich mala v spornom
období. Na výžive navrhovateľky sa podieľala aj ich spoločná dcéra. Navrhovateľka nepreukázala, že
by mal odporca vyšší príjem, než bol v konaní preukázaný. Súd prvého stupňa vyhodnotil návrh ako

nedôvodný, pretože odporca si voči navrhovateľke svoju vyživovaciu povinnosť plnil dobrovoľne a v
dostatočnej miere. Uvedené potvrdila aj svedkyňa dcéra účastníkov konania, ktorá je v stálom kontakte s
obidvomi účastníkmi, životná úroveň odporcu v spornom období nebola výrazne vyššia, aby bol mimo už
vykonanýchdobrovoľnýchplnenízaviazaný ajďalšouformouvyživovacejpovinnostivočinavrhovateľke.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní úspešný, avšak si
trovy konania neuplatnil.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého
stupňa, pričom opätovne poukazovala na to, že odporca má päť príjmov, prenajíma 10 izieb s
príslušenstvom, kuchyne a kúpeľne, poberá provízie. Medzi jednotlivými súdnymi pojednávaniami
vybavoval rôzne prepisy, aby sa tejto vyživovacej povinnosti zbavil. Snažil sa očierniť jej osobu tým,
že stále tvrdí klamstvá na polícii, na súdoch. Ona sa starala o celú rodinu aj o druhého vnuka, ktorého

prinieslastaršiadcéraporozvodezozahraničia.Popísalapriebehspolužitiasodporcom,pričomzároveň
uviedla, že sa nestotožnila s tým, že nepredložila lekárske potvrdenia, pričom poukázala na ťažké
prekonané operácie, diagnózy, po ktorých má chronicky poškodené zdravie. Diagnózy, ktoré vymenoval
súd prvého stupňa sú iba zlomkom jej diagnóz. Nesúhlasila s tým, že nikdy neprispievala do spoločného
rozpočtu finančne, starala na najprv o svojich rodičov, potom sa starala o celú rodinu a zúčastňovala sa

na živote rodiny a pracovala tak, aby rodina prosperovala. Nesúhlasila s výmyslami, že je duševne chorá
a že ju musí oparovať dcéra, tieto skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Všetky tvrdenia sú nepravdivé
a musí ich vyvrátiť.

Odporca uviedol, že navrhovateľka je duševne chorá osoba, preto jej tieto vyjadrenia je potrebné
odpustiť, ona za to nemôže. Naviac sa nelieči, jej stav je zo dňa na deň horší a horší. Obvinenia, ktoré

uviedla nie sú pravdivé, žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a

svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali
za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že súd prvého stupňa
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne sa vyporiadal s jednotlivými námietkami účastníkov.
Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné
priznať navrhovateľke výživné na manželku. Navrhovateľka nepreukázala, že odporca dosahuje taký
zárobok aký tvrdila a zo zárobku, ktorý konštatoval súd prvého stupňa a príspevkov, ktoré odporca

navrhovateľke poskytuje, nemožno vyvodiť jeho povinnosť prispievať ešte navrhovateľke výživným
na manželku. Znenie ust. § 71 Zák. o rodine predpokladá, že manželia si budú svoju vzájomnú
vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne. V predmetnom konaní bolo preukázané, že odporca si plní
dobrovoľne túto vyživovaciu povinnosť úmerne svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovýmpomerom. Zo svojich možností, schopností a majetkových pomerov odporca uspokojuje základné
potreby navrhovateľky, pričom možno konštatovať, že týmto vyrovnáva vzájomnú životnú úroveň počas
trvania nároku navrhovateľky.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu tieto v
odvolacom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.