Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/128/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205226
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814205226.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
IČO: 35855673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanej: E. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. Ž. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený JUDr.
Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, AK ul. Dobrianskeho č. 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie
554,45 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 303,-eur s prísl. zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 242,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne z uvedenej sumy od 30.11.2012 až do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 20,-
eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, na adrese žalobcu, pod
následkami straty výhody splátok, až do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 57,89
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 554,45 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 30.11.2012 do zaplatenia a trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvy č. A6368568, č. A5651202, ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných Zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 2 ks
SIM kariet, ktoré jej umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM kartám boli
priradené účastnícke telefónne čísla.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 303,- eur, keďže ustanovenie
Dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka, je tak žalobca ako

dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa žalobca
žalobou v súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá vznikla
žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Ace a to vo výške
184,- eur a Nokia X3 Touch and Type a to vo výške 119,- eur, (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi
spôsobila tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti
a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv.
doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala
ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade
porušenia Zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť tým, že žalobca si svoje povinnosti
poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil,
avšak žalovaná si svoju základnú povinnosť (t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti
a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnila. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo
strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani
pre prípad keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanej a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový
prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia
základného zmluvného záväzku žalovanej. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku žalobca
ustanovenia Zmluvy (konkrétne Dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu so
zákonom a týmto súdnym rozhodnutím. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že
sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie,
žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný
proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá
si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca
neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných
od škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dohadované paušalizované
zmluvné pokuty. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 251,45 eur
vyfakturovaných v období 2012/07 - 2012/09. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 15.11.2012 oznámil
žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala
žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej
sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim
po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 30.11.2012. Z vyššie
uvedeného dôvodu žiadal súd, aby žalobcovi priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 734,27
eur aj nárok na zaplatenie sumy 81,00 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody,
ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla.

Žalovaná uviedla, že žalobe žalobcu porozumela, žiadala o povolenie zaplatiť žalovanú sumu v splátkach
po 20 eur mesačne.

Vedľajší účastník na strane žalovanej žiadal zamietnuť žalobu žalobcu ohľadne náhrady škody vo výške
303 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou č.
A6368568 zo dňa 25.6.2012 a dodatkom k zmluve č. A6368568 zo dňa 25.6.2012 a prílohou č.
1 k dodatku, zmluvou č. A5651202 zo dňa 9.5.2011 a Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa
10.12.2011 a prílohou č. 1 k dodatku, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
účinnými od 1.1.2012, pokusom o pokonávku zo dňa 15.11.2012 s kópiou doručenky, faktúrou č.
2160262624, faktúrou č. 2160275582, faktúrou č. 2163741952, faktúrou č. 2163746571, faktúrou
č. 2163734744, faktúrou č. 2167223020, faktúrou č. 2167236216. Ďalej súd vykonal dokazovanie

oboznámením sa s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 2.9.2014 a zo dňa 31.10.2014, oznámením o
vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovanej zo dňa 4.7.2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej zo dňa 21.8.2014 a dňa 3.11.2014, výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový
stav:

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6368568 zo dňa 25.6.2012 uzavretej medzi účastníkmi
tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi
SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Maximum2 a služby Nekonečný sms/mms balík,
Zákaznícka zóna, TV v mobile, Orange Chat, CLIP, CLIR, Klasik.

Z Dodatku k Zmluve o pripojení č. A6368568 zo dňa 25.6.2012 vyplýva, že v súvislosti s kúpou
koncového telekomunikačného zariadenia (ďalej len „MT“) typu Samsung Galaxy Ace, sa účastníci
dohodli na kúpnej cene za prístroj vo výške 1,- eur. Žalovaná sa zaviazala splniť povinnosti jej
vyplývajúce z Článku 2. tohto dodatku, teda riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu za zakúpený akciový
mobilný telefón vo výške uvedenej v Článku 1 bode 1.2, ako aj Poplatok vo výške 8,- eur uvedený v
Článku 1 bod 1.5 a pravidelne mesačne platiť poplatok v sume rovnej alebo vyššej ako 39,99 eur. V
Článku 2 bod. 2.5 sa žalovaná zaviazala za porušenie zmluvných povinností podľa bodu 2.3 a 2.4 tohto
článku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 184,- eur. V zmysle bodu 2.3 tohto článku sa žalovaná zaviazala
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto dodatku.

Podľa článku 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení č. A6368568 zo dňa 25.6.2012 účastník si je vedomý,
že MT je mu predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou
zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4)
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku
(pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Zo zmluvy o pripojení č. A5651202 zo dňa 9.5.2011 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva,
že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom
zmluvy bol účastnícky program Volania do všetkých sietí 100+Večer a víkend a služby CLIP, Obnova
Prima kreditu s Paušálom, Roaming - bez blokovania prichádzajúcich hovorov roamingu.

Z Dodatku k Zmluve o pripojení č. A5651202 zo dňa 9.5.2011 vyplýva, že v súvislosti s kúpou koncového
telekomunikačného zariadenia (ďalej len „MT“) typu Nokia X3 Touch and Type, sa účastníci dohodli na
kúpnej cene za prístroj vo výške 9,- eur. Žalovaná sa zaviazala splniť povinnosti jej vyplývajúce z Článku
2. tohto dodatku, teda riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu za zakúpený akciový mobilný telefón vo výške
uvedenej v Článku 1 bode 1.2, ako aj Poplatok vo výške 8,- eur uvedený v Článku 1 bod 1.5 a pravidelne
mesačne platiť poplatok v sume rovnej alebo vyššej ako 18,01 eur. V Článku 2 bod. 2.5 sa žalovaná
zaviazala za porušenie zmluvných povinností podľa bodu 2.3 a 2.4 tohto článku zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 129,- eur. V zmysle bodu 2.3 tohto článku sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu
so žalobcom po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto dodatku.

Ako vyplýva z čl. 3 bod 3.6 Dodatku k zmluve o pripojení č. A5651202 zo dňa 9.5.2011, tento je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 3.7 účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný
za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorého výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
(trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho
dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle
ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
(konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo
spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 15.11.2012 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby. Pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie
07/2012 až 09/2012 v sume 251,45 eur a zároveň, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných
povinností vyplývajúcich z predmetných dodatkov k zmluvám o pripojení a samotných zmlúv o pripojení
zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 303 eur. Pohľadávku žiadal uhradiť najneskôr do 29.11.2012.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry, a to faktúru č. 2160262624 zo dňa
17.7.2012 na sumu 65,18 eur s dátumom splatnosti do 31.7.2012, č. 2160275582 zo dňa 17.7.2012
na sumu 77,90 eur s dátumom splatnosti do 31.7.2012, faktúru č. 2163741952 zo dňa 17.8.2012 na
sumu 1,33 eur s dátumom splatnosti do 31.8.2012, faktúru č. 2163746571 zo dňa 17.8.2012 na sumu
48,32 eur s dátumom splatnosti do 31.8.2012, faktúru č. 2163734744 zo dňa 17.8.2012 na sumu 58,55
eur s dátumom splatnosti do 31.8.2012, faktúru č. 2167223020 zo dňa 17.9.2012 na sumu 3,98 eur s
dátumom splatnosti do 1.10.2012, faktúru č. 2167236216 zo dňa 17.9.2012 na sumu 9,49 eur s dátumom
splatnosti do 1.10.2012.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 31.10.2014 žiadal konanie zastaviť ohľadne nároku na náhradu
škody v sume 303,- eur a vo zvyšnej časti ohľadne sumy 251,45 eur žiadal žalobe vyhovieť.

Vedľajší účastníka na strane žalovanej vo svojom podaní zo dňa 21.8.2014 uviedol, že v žalobe sú
spojené dva skutkovo a právne samostatné nároky. Jedným je nárok na tzv. hovorné, druhým je nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty transformovanej na náhradu škody. Vedľajší účastník do konania vstúpil
na podporu spotrebiteľa, teda len v rozsahu, v ktorom sú žalobcom porušované spotrebiteľské práva
žalovanej. Ak sú v žalobe spojené viaceré skutkovo a právne samostatné nároky, nič by nemalo brániť
tomu, aby do konania vstúpil len vo vzťahu k nároku, ktorý bol voči spotrebiteľovi uplatnený nedôvodné,
v rozpore so spotrebiteľským právom. Do majetkovej sféry a teda do vlastníctva žalovanej sa telefón
telekomunikačné zariadenie dostalo po tom ako zaplatila dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca nepopiera,
že by žalovaná túto sumu nezaplatila, a teda jej úhradou sa stala vlastníkom veci. Žalobca v pozícií
predávajúceho ako jediný mohol ovplyvniť to, či vôbec tretej osobe nejakú vec predá a za akú cenu. Cenu
veci určil on a žalovaná ju zaplatila. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť na telefóne/telekomunikačnom
zariadení škoda, keďže už nebol jej vlastníkom a žiadna iná povinnosť žalovanej voči žalobcovi z
titulu „zľavnenej kúpnej ceny“ nevznikla pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve upravená nie je.
Žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 303 eur. Tvrdí že ide o nárok z náhrady
škody, ktorý považuje za nárok vyplývajúci zo zmluvných podmienok ako nárok ktorý tvorí rozdiel medzi
trhovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Ide vlastne o
paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala,
lebo opäť by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil,
a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Vedľajší účastník navrhol žalobu v tejto časti zamietnuť a
priznať náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Dôvod pre zamietnutie žaloby je nepreukázanie
uplatneného nároku. Vedľajší účastník v ďalšom poukázal na judikatúru súdov týkajúcu sa obdobných
vecí.

Vyššie uvedená vedľajší účastník na strane žalovanej namietal aj podaním zo dňa 3.11.2014.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

Zo Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že Zmluva a
Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange, ktoré nie sú
v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona a ak tieto
nie sú upravené v Zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 spoločnosť Orange
Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú Službu ani
do 45 dní po dni jej splatnosti.

V zmysle bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 ukončením platnosti
Zmluvy nezaniká povinnosť Účastníka uhradiť cenu poskytnutých Služieb, ako aj uhradiť všetky iné
peňažné záväzky voči spoločnosti Orange a súčasne vysporiadať všetky svoje ostatné záväzky voči
spoločnosti Orange. Spoločnosť Orange pri zániku Zmluvy zašle Účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré
je Účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 písm. a), b) článku 6 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 okrem povinností
upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať Službu iba v súlade so
Zmluvou alebo jej dodatkom, Zákonom a týmito Všeobecnými podmienkami a pritom dodržiavať zásady
dobrých mravov a verejného poriadku; platiť cenu za poskytnuté Služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka,
ako aj cenu za Iné služby až na základe predloženia faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8
týchto Všeobecných podmienok;

V zmysle bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 spoločnosť Orange má
nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny Účastníkovi

poskytnutej alebo Účastníkom požadovanej Služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je
Účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej
výške. Nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jej
zaplatenia, ak je Účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v
zákonom stanovenej výške má spoločnosť Orange voči Účastníkovi aj z akéhokoľvek iného peňažného
záväzku Účastníka voči nej. V prípade, ak platná právna úprava stanoví vyššie úroky z omeškania, ako
sú dohodnuté v tomto bode, má spoločnosť Orange nárok na úroky z omeškania v takejto zákonnej
výške.

Podľa bodu 18.7 článku 18 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 tieto v plnom rozsahu
nahrádzajú doteraz platné a účinné Všeobecné podmienky.

Podľa § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka. Ku dňu 30.11.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 %
p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 8,75 % ročne.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013

V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase
uzavretia zmlúv o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po dni splatnosti.

Z § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetný právny vzťah zo zmlúv medzi účastníkmi súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral žalobca ako dodávateľ
a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv s dodatkami, ako aj Všeobecných podmienok bol daný
žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvy o pripojení č.
A6368568, č. A5651202 a dodatky k zmluvám, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté
služby, no táto sumy za služby tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe
vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume
242,16 eur je opodstatnený. Jedná sa o nárok z predložených faktúr mimo nároku na zaplatenie
poplatkov za upomienky a odpojenie, ktoré boli zahrnuté žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb a
ktorými nárokmi sa bude súd zaoberať nižšie.

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v
pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok
z omeškania v súlade s príslušným ustanovením §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu, a to vo výške
8,75% ročne.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd
uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovanej, ktorá má vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu, pričom žalovaná dostáva iba materský príspevok a jej manžel poberá iba minimálnu mzdu, súd
jej povolil uspokojiť nárok žalobcu v splátkach poukazujúc na ust. § 160 ods. l O.s.p.

V zmysle ust. § 96 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť
v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak
dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním zo dňa 31.10.2014 žalobca zobral späť žalobu v časti sumy 303,- eur s príslušenstvom.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalovaná so späťvzatím súhlasila, súd konanie v rozsahu
späťvzatia zastavil.

Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma 7,96 eur (2x3,98 eur) predstavujúca poplatok za
odpojenie z dôvodu neplatenia, ktorú sumu si žalobca uplatnil vo faktúre č. 2167223020 a vo faktúre č.
2167236216, v sume bez DPH po 3,3194 eur.

V zmysle bodu 1.15 Čl. 1 Všeobecných podmienok „pripojenie SIM karty“ je aktivácia SIM karty je
technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko a účastníka, ktorým sa umožní prístup
k službám účastníkovi, ktorý splnil dohodnuté podmienky pre poskytovanie služieb. „Deaktivácia SIM
karty“ v zmysle bodu 1.16 je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko, ktorým
sa znemožní prístup k službám spoločnosti. Možno teda konštatovať, že odpojenie znamená opak
aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá
v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaná ako spotrebiteľ
bola povinná platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb jej už nebude dodávať služby, dokonca akoby
sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý,
a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. Poplatok za aktiváciu bol na celú dobu
trvania vzťahu medzi žalobcom a účastníkom a platil sa len raz, pričom zmluvy boli v zmysle čl. 4 bod
4.1 Všeobecných podmienok uzavreté na dobu neurčitú. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných
podmienok služba je elektronická komunikačná služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose
signálov v Sieti, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie, dátovej komunikácie, alebo iných foriem
komunikácie; Služby pozostávajú z verejnej mobilnej telefónnej služby alebo zo služby prenosu dát,
z iných služieb a s nimi súvisiacich služieb alebo z iných produktov (všeobecné podmienky účinné
od 1.1.2012, v čase vystavenia predmetných faktúr). Zaplatením poplatku za odpojenie žalovanej ako
spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak deaktiváciou mu bol znemožnený
prístup k službám, preto je súd toho názoru, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom
v zmysle § 39 OZ a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatok za odpojenie v celom rozsahu
zamietol.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur za upomienky tak, ako
bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 2163741952. V zmysle bodu 16.2. písm. d) Všeobecných
podmienok upomienky sa považujú za oznámené dňom odoslania správy spoločnosti Orange Slovensko
do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou elektronickej pošty alebo iným
elektronickým spôsobom (SMS,MMS). V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie
je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť
a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného je súd toho názoru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v
časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívne posúdiť a preveriť výšky pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
Aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti, považuje
súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním
upomienky, kde pri zaslaní upomienky formou SMS správy nemôžu náklady žalobcu predstavovať
1,33 eur za 1 SMS. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd považoval dojednanie ohľadom poplatkov
za upomienky za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech
žalovanej ako spotrebiteľa a s poukazom na neunesenie dôkazného bremena v tejto časti žalobu
zamietol.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre
nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.
Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie
muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto

záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník
úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2
dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie
konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov
konania pričíta opačnej strane sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 1. 2011, sp. zn. 6 M
Cdo 19/2010).

Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j.
účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj
návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť jeho trovy odporca.

Pretože žalobca zobral žalobu čiastočne späť, pričom dôvody späťvzatia neuviedol, zavinil tým z
procesného hľadiska, že konanie muselo byť v tejto časti zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Vzhľadom na vyššie cit. uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, má ohľadne tejto časti žaloby
neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaná vychádzal
z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 554,45 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 242,16 eur spolu s
príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 43,68% a neúspech 56,32%. Úspešnejšej žalovanej
tak vznikol nárok na náhradu trov konania ( v rozsahu 12,64 % po odrátaní neúspechu žalovanej od jej
úspechu), avšak žalovaná trovy konania nežiadala priznať, preto jej súd ani žiadne trovy nepriznal.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovanej, súd
vychádzal z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb a zmluvnej pokuty vo výške 303,-
eur. K uvedenému preto súd pristúpil tak, že uplatnené nároky sú samostatne žalovateľnými nárokmi
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012).
Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy
303,- eur je preto opodstatnené a vzhľadom na tú skutočnosť mu súd priznal náhradu trov konania v
zmysle § 142 ods. 1, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 57,89 eur podľa vyhlášky, ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 32,16 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky a to za nasledovné
úkony (základ pre určenie odmeny 303,-eur):

- prevzatie a príprava zastupovania ......................................................................... 24,90 eur

- písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 21.8.2014 ...................................... 24,90 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 16,08 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál), rok 2014
vo výške 2 x 8,04 eur bez DPH.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu. Právnemu zástupcovi žalobcu tak patrí aj DPH vo výške 20 % zo sumy 48,24 eur v
sume 9,65 eur. Odmena a náhrady podľa vyhlášky spolu s DPH predstavujú sumu 57,89 eur.

Spolu priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú vo výške 57,89 eur. Takto súd priznal
vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil na strane žaovanej, náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia zástupcu tak, ako tieto boli vyčíslené právnym

zástupcom, na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu ako neúspešného účastníka konania v časti, do ktorej
vedľajší účastník vstúpil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.