Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207749
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114207749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: JUDr. Miroslav Hlad, so sídlom Vajanského 588, Kysucké Nové Mesto, správca
konkurznej podstaty úpadcu NAJ NÁBYTOK, s.r.o., „v konkurze", Športová 2757, Kysucké Nové Mesto,
právne zastúpený: Mgr. Branislav Samec, so sídlom Sad SNP 8, Žilina, proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o
zaplatenie 31.837,82 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 146,62 eur a tieto mu
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 31.360,27 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 31.360,27 € odo dňa 20.8.2013 až do zaplatenia, ako aj
nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1.528,44 €.

Návrh odôvodnil tým, že zo strany polície k nesprávnemu úradnému postupu pri úschove vecí, ktoré boli
uložené v policajnej úschove na základe rozhodnutia vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline zo dňa 1.7.2010 (CVS:ORP-378/OVK-ZA-2010). Veci
(nábytok žalobcu), ktoré boli predmetom úschovy, sa v jej priebehu stratili a nemohli byť odovzdané
žalobcovi,vdôsledkučohomuvzniklaškoda.Dňa17.2.2010vyšetrovateľOdboruvšeobecnejkriminality

OR PZ Čadca začal podľa §199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie za zločin krádež podľa §212
ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „TZ") spáchaný v štádiu pokusu podľa §14 ods. 1
TZ, ktoré bolo vedené pod ČVS:ORP-93/OVK-CA-2010.

Poukázal na to, že trestné stíhanie bolo začaté dňa 17.2.2010 vykonaním zaisťovacieho úkonu a
to vydaním veci podľa §89 ods. l Trestného poriadku (ďalej len „Tr.por.") I., nar. 6.12.1971, trvalé
bytom F. konateľom spoločnosti JJP nábytok, s.r.o. so sídlom G. 1491, Y. nad Y., V.: XX XXX XXX. O
uvedenom vydaní veci bola spísaná zápisnica o vydaní veci. Tomu predchádzala skutočnosť, že na

vydanie veci si robila nárok spoločnosť FORTES, s.r.o., ktorej vlastnícke právo k predmetným veciam
podľa vyšetrovateľa nebolo jednoznačne preukázané. Preto dňa 18.2.2010 rozhodol vyšetrovateľ
OR PZ Čadca uznesením podľa §94 ods. 2 Tr. por. o uložení vecí do bezplatnej úschovy, pričom
uschovávateľom sa stala spoločnosť JJP nábytok, s.r.o., ktorá uložila časť vecí v priestoroch skladu
spoločnosti na adrese ul. G. a časť vecí v budove spoločnosti na ul. I., pričom uschovávateľovi
vyšetrovateľ zakázal akúkoľvek manipuláciu s danou vecou. Na všetky veci uvedené v uznesení
preukazovala vlastnícke právo spoločnosť FORTES, s.r.o. tvrdiac, že tieto nadobudla na základe kúpnejzmluvy zo dňa 16.1.2010 od spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o.. Dňa 5.3.2010 vydal vyšetrovateľ OR
PZ Čadca uznesenie, ktorým rozhodol podľa §87 ods. Tr. por. o vrátení veci spoločnosti FORTES,
s.r.o.. Nakoľko následkom policajnej úschovy vecí nemohla spoločnosť FORTES, s.r.o. nakladať s

vecami ako vlastník, dna 1.4.2010 táto odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 16.1.2010, na základe čoho
spoločnosťNAJNÁBYTOK,s.r.o.opätovnenadobudlavlastníctvokvšetkýmveciamnachádzajúcimsav
policajnej úschove. K vráteniu vecí spoločnosti FORTES, s.r.o. a ani NAJ NÁBYTOK, s.r.o. však nedošlo,
nakoľko vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Žilina mal na základe vykonaného
dokazovania pochybnosti o práve k vydaným veciam vydal dňa 1.7.2010 uznesenie o ponechaní

vecí v úschove v priestoroch spoločnosti JJP nábytok, s.r.o., pričom vyzval obe spoločnosti, aby si
uplatnili vlastnícke právo k zaisteným veciam v rámci občianskeho súdneho konania. Uznesením zo
dňa 16.2.2011 Okresný súd Žilina v konaní č.k. 18 Erd 1/2010 zamietol žiadosť spoločnosti JJP nábytok
s.r.o. o súpis hnuteľných vecí súdnym exekútorom. Následne dňa 12.1.2012 vydal vyšetrovateľ OR PZ
Žilina uznesenie, na základe ktorého podľa §97 ods. 1 Tr. por. rozhodol o vrátení časti špecifikovaných
v samotnom uznesení v prospech spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o., ktorá preukázala vlastníctvo k nim

na základe predložených listinných dôkazov. Listom zo dňa 23.1.2012 vyzval konkurzný správca JUDr.
Miroslav Hlad OR PZ Žilina na poskytnutie súčinnosti - vrátenie veci. Dňa 9.2.2012 vyšetrovateľ OR
PZ Žilina oznámil poškodenej spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o., že predmetné veci sa na mieste, na
ktorom boli uložené do úschovy spoločnosti JJP nábytok s.r.o. nenachádzajú, teda bolo s nimi naložené
doposiaľ nezisteným spôsobom a preto nie je v súčasnosti možné v zmysle uznesenia ich vrátenie.

Zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku
ktorého vznikla na strane úpadcu, spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o. škoda stratou, resp. odcudzením
nábytku, ktorý bol podľa §94 ods. 2 Trestného poriadku uložený do bezodplatnej úschovy. Na
základe rozhodnutia vyšetrovateľa UJKP OR PZ Žilina zo dňa 12.1.2012 mala byť časť tovaru presne
špecifikovaného v uznesení vrátená spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o., avšak tento sa už v čase vrátenia

na mieste uloženia nenachádzal, a teda nedošlo k jeho vráteniu zo strany polície, čím vznikla spoločnosti
NAJ NÁBYTOK, s.r.o. škoda vo výške minimálne 31.360,27 €.

Škodu špecifikoval ako skutočnú škodu vo výške nákupnej ceny tovaru vo výške 15.478,94 €, DPH
2.941,00 € podľa zoznamu vecí do policajnej úschovy bol vypracovaný presný zoznam vecí prevzatých
do úschovy, a ušlého zisku vo forme marže k tovaru vo výške 12.940,33 eur, za ktorú bolo možné tovar

predať.

Uviedol, že medzi prípady nesprávneho úradného postupu sa okrem iného radí aj poškodenie, resp.
strata veci v dobe, kedy ju štátny orgán odňal z dispozície vlastníka. Štát teda zodpovedá aj za škodu na
veci ktorá po dobu jej úschovy v zmysle ust. §94 ods. 2 Tr. por. nebola chránená pred jej poškodením,
stratou resp. odcudzením. Tu je potrebné vychádzať z toho, že účelom inštitútu zaistenia veci podľa

§ 89 ods. 1 Tr. por. je umožniť orgánom činným v trestnom konaní prevziať a zaistiť veci dôležité
pre účely trestného konania, a ak neslúžia zaistené veci naďalej tomuto účelu, musia byť vydané
alebo vrátené tomu kto ich vydal, komu boli odňaté, prípadne tomu, o ktorého práve niet pochýb
(§97 Tr. por). Z toho, že zákon ukladá orgánu činnému v trestnom konaní povinnosť vrátiť zaistenú
(vydanú) vec osobe, ktorej bola zaistená (odňatá, kto ju vydal)), resp. osobe, ktorá preukázala vlastnícke

právo k tejto veci, je potrebné vyvodiť to, že vec má byť vrátená v stave zodpovedajúcemu tomu,
v akom stave bola policajným orgánom prevzatá. Ak má orgán činný v trestnom konaní splniť túto
požiadavku, ktorou sa pomeruje správnosť úradného postupu, musí prispôsobiť spôsob uskladnenia
veci po dobu jej zaistenia charakteru veci a jej vlastnostiam, tak aby nepodliehala poveternostným či
iným vplyvom, ktoré ju môžu poškodiť, vrátane zabezpečenia ochrany proti jej odcudzeniu. Vyslovil

názor, že nesprávnym úradným postupom je aj celkom bez pochýb nevydanie alebo oneskorené vydanie
rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však
samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá
právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal na

objektívny charakter zodpovednosti štátu, lebo je celkom ľahostajné, z akých dôvodov k nesprávnosti
došlo, rozhodujúci je výsledok, ktorý sa objektívne pomeruje so stavom, aký mal byť správne dosiahnutý.

Vyslovil názor, že pre zodpovednosť štátu podľa §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nie je významné, či
poškodený bol účastníkom konania, v rámci ktorého k nesprávnemu úradnému postupu prípadne došlo,
ale to, či poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), ktorá je v príčinnejsúvislosti s uvedeným postupom, teda či je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku, teda štát zodpovedá za škodu i iným osobám než účastníkom konania, v rámci
ktorého k nesprávnemu úradnému postupu došlo.

Odporca k žalobe uviedol, že dňa 17.02.2012 podal Ing. N. I. X.. na Obvodné oddelenie v Kysuckom
Novom Meste trestné oznámenie. Spoločnosť JJP nábytok, s.r.o., si uplatnila záložné právo podľa §
672 Občianskeho zákonníka na hnuteľné veci - nábytok (ďalej len „predmetné veci"), voči spoločnosti
NAJ NÁBYTOK, s.r.o.. Konateľ spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o., Ing. Ján Ďurina CSc. tvrdil, že
predmetné veci už neboli vo vlastníctve NAJ NÁBYTOK, s.r.o., ale vo vlastníctve spoločnosti FORTES

s.r.o.. I. Q., konateľ spoločnosti JJP nábytok s.r.o., naopak tvrdil, že predmetné veci boli v čase
uplatnenia záložného práva vo vlastníctve NAJ NÁBYTOK, s.r.o.. Trestné stíhanie za zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, bolo začaté podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Čadca (ďalej len „ORPZ Čadca")
dňa 17.2.2010 pod ČVS:ORP-93/OEK-CA-2010, na skutkovom základe, že v čase okolo 11:30 hod.
dňa 17.2.2010 z priestorov predajne NAJ NÁBYTOK s.r.o. na ul. I. č. XXXX v Y. T. I., bol bratý a

nakladaný do vopred pripravených motorových vozidiel stojacich pred uvedenou predajňou rôzny tovar
- nábytok, pričom k odvezeniu uvedeného tovaru - nábytku nedošlo. Trestné stíhanie bolo začaté
vykonaním zaisťovacieho úkonu podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku dňa 17.02.2010, vydaním
predmetných veci I. Q., vtedajším konateľom JJP nábytok s.r.o., vyšetrovateľovi OR PZ Čadca pre
účely trestného konania. Dňa 18.02.2010 vyšetrovateľ OR PZ Čadca vydal podľa § 94 ods. 2 Trestného

poriadku uznesenie o uložení predmetných vecí do bezodplatnej úschovy spoločnosti JJP nábytok
s.r.o., a to v priestoroch skladu spoločnosti na adrese ul. G. v budove spoločnosti na ul. I. XXXX v Y.
T. I., pričom spoločnosti zakázal akúkoľvek manipuláciu s predmetnými vecami. Sťažnosť spoločnosti
JJP nábytok, s.r.o., G. XXXX, Y. nad Y., v zastúpení I. Q., podanú proti uzneseniu o uložení veci,
prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina dňa 30.04.2010, podľa § 193 ods. 1 písm. b Trestného poriadku

zamietol ako podanú oneskorene. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2010. Dňa
05.03.2010 vydal vyšetrovateľ OR PZ Čadca podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie o vrátení
predmetných vecí spoločnosti FORTES, s.r.o.. Rozhodnutie vyšetrovateľa, na základe sťažnosti JJP
nábytok, s.r.o, prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina, dňa 30.04.2010, podľa § 194 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku zrušil a uložil vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Na základe

námietky zaujatosti spoločnosti JJP nábytok, s.r.o., bola opatrením Krajského riaditeľstva Policajného
zboru Žilina KRP-JKP-167/2010 zo dňa 25.03.2010, odňatá vec ORPZ Čadca a pridelená Okresnému
riaditeľstvu Policajného zboru Žilina (ďalej len „ORPZ Žilina"). Vyšetrovací spis bol následne na ORPZ
Žilina preprotokolovaný pod ČVS:ORP-378/OVK-ZA-2010.

Vo vyšetrovaní jestvovali pochybnosti o práve k predmetným veciam. Z uvedeného dôvodu vyšetrovateľ

ORPZ Žilina dňa 01.07.2010 vydal podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie o ponechaní
predmetných vecí v úschove spoločnosti JJP nábytok s.r.o., a spoločnosť FORTES s.r.o., ktorá si na
predmetné veci uplatňovala nárok, vyzval, aby si tento uplatnila v občiansko-právnom konaní. Dňa
1.10.2010 vyšetrovateľ ORPZ Žilina trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
zastavil, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.12.2010. Rozhodnutím zo dňa 16.02.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.03.2011, Okresný súd v Žiline, žiadosť o súpis predmetných
vecí súdnym vykonávateľom, na základe návrhu JJP nábytok s.r.o proti odporcovi NAJ NÁBYTOK,
s.r.o zamietol žiadosť navrhovateľa, ktorý si uplatnil záložné právo k veciam voči odporcovi o súpis
hnuteľných vecí v zmysle § 672 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo veci oprávnenosti nakladania

s vecami boli stále pochybnosti, ktorá zo spoločností NAJ NÁBYTOK s.r.o. alebo FORTES s.r.o.,
mali právo k veciam. Listom zo dňa 21.06.2011 si na veci uplatňoval právo už aj JUDr. Miroslav
Hlad - predbežný správca NAJ NÁBYTOK s.r.o.. Dňa 12.01.2012 sa Ing. Ján Ďurina CS., konateľ
spoločnosti NAJ NÁBYTOK s.r.o. dostavil na OR PZ Žilina, pričom doručil listiny, z ktorých vyplývalo
vysporiadanie práv k predmetným veciam medzi spoločnosťami FORTES s.r.o. a NAJ NÁBYTOK s.r.o..

Dňa 12.01.2012 vyšetrovateľ ORPZ Žilina podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku vydal uznesenie o
vrátení veci spoločnostiam NAJ NÁBYTOK s.r.o. a FORTES s.r.o., podľa toho, ako si právo k nim
vzájomne vysporiadali. K vráteniu predmetných vecí dôjsť nemohlo, pretože tieto sa v priestoroch skladu
spoločnosti na adrese ul. G. a v budove spoločnosti na ul. I. už nenachádzali. Listom zo dňa 12.01.2012
požiadal vyšetrovateľ ORPZ Žilina I. Q., konateľa spoločnosti JJP nábytok s.r.o, o vyjadrenie, ako bolo

s predmetnými vecami naložené a kde sa v súčasnosti nachádzajú. Z listín zaslaných I. Q. vyplýva, žepredmetné veci dňa 1.4.2011 prevzal W. Q. - vtedajší spolukonateľ JJP nábytok s.r.o., pričom sa ich
vydania písomnosťami z dní 2.2.2011 a 1.4.2011 domáhal JUDr. Juraj Y. - nový konateľ JJP nábytok
s.r.o. už so zmeneným sídlom spoločnosti - Studené XXX I. pri H.. S N.. N. Y. sa vyšetrovateľ ORPZ Žilina

telefonicky spojil, avšak ten uviedol, že bude komunikovať iba písomne. Písomné zásielky doručované
na jeho adresu si nepreberal. Spoločnosť JJP nábytok s.r.o., neinformovala políciu, že predmetné veci
boli z miesta uloženia odvezené. Naloženie s predmetnými vecami vyvolalo podozrenie zo spáchania
zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, a to ku škode FORTES s.r.o. a NAJ
NÁBYTOK s.r.o., pretože s nimi bolo naložené v rozpore s rozhodnutím vyšetrovateľa OR PZ Čadca

zo dňa 18.02.2010 vydaným podľa § 94 ods. 2 Trestného poriadku, ktorým uložil veci do bezodplatnej
úschovy JJP nábytok s.r.o., a to v konkrétnych priestoroch skladu spoločnosti na adrese ul. G. v Y. nad
Y. a v budove spoločnosti na ul. I. XXXX v Y. T. I., pričom zakázal akúkoľvek manipuláciu s nimi. Z
uvedeného dôvodu dňa 09.02.2011 podal vyšetrovateľ OPRZ Žilina trestné oznámenie. V súčasnosti
na ORPZ Čadca prebieha trestné konanie vo veci ČVS: ORP-109/OVK-CA-2012 voči konkrétnemu
obvinenému, ktorý je stíhaný za zločin sprenevery podľa § 213 ods. l, ods. 3 Trestného zákona v

jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 2 Trestného
zákona. Podľa ich informácií trestné konanie doposiaľ prebieha v štádiu prípravného konania, pričom
vyšetrovateľ vykonáva procesné úkony a zatiaľ nevytýčil termín preštudovania vyšetrovacieho spisu po
skončení vyšetrovania.

Odporca navrhol pripojiť od ORPZ Žilina vyšetrovací spis č. ČVS:ORP-378/l-OVK-ZA-2010 a od

ORPZ Čadca vyšetrovací spis ČVS:ORP-109/OVK-CA-2012 a od ORPZ Čadca vyžiadať informácie o
aktuálnom stave prebiehajúceho trestného konania vo veci ČVS:ORP-109/OVK-CA-2012 a o tom, kto
má v predmetnom trestnom konaní postavenie poškodeného a či boli zo strany poškodených uplatnené
nároky na náhradu škody podľa § 46 ods.3 Trestného poriadku.

Pritom uviedol, že na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

musia byť kumulatívne splnené tri zákonné podmienky, a to nesprávny úradný postup, škoda a príčinná
súvislosť. Uviedol, že v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného
zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo
povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Ďalej poukázal na ust. § 97 ods. l Trestného
poriadku, podľa ktorého ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92

prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie,
vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona.
Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého
právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá
si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je

vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si
na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní v primeranej lehote, vec sa predá a
suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť.
Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická
osoba podľa § 94 ods. 2, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby

vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle
predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo
právnickou osobou podľa § 94 ods. 2 len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.

Taktiež poukázal na to, že z ustanovení Trestného poriadku nevyplýva žiadna konkrétna lehota na
vrátenie predmetných vecí, vrátenie predmetných vecí sa dokonca neviaže ani na zastavenie trestného

stíhania, v súvislosti s ktorým došlo k ich vydaniu. Naopak, zákon vyžaduje ponechanie vecí v úschove,
ak existujú pochybnosti o právach na vec. Zo stanoviska vecne príslušného útvaru vyplýva, že takéto
pochybnosti v predmetnej veci existovali. Vyšetrovateľ ORPZ Žilina vydal uznesenie o vrátení veci
spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o. a spoločnosti FORTES, s.r.o. a ako náhle mu boli doručené listiny,
z ktorých vyplývalo vysporiadanie práv k vydaným veciam. Zároveň zdôraznil, že vyšetrovateľ ORPZ

Čadca dňa 05.03.2010 vydal uznesenie o vrátení predmetných vecí spoločnosti FORTES, s.r.o., ktorévšak bolo prokurátorom na základe sťažnosti spoločnosti JJP nábytok, s.r.o., dňa 30.04.2010 zrušené, a
zároveň prokurátor uložil vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Ďalej poukázal na fakt, že
v zmysle § 9 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. je možné pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu

vyšetrovateľa Policajného zboru vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru prokurátorom. Takúto žiadosť však podľa dostupných informácií žiaden
oprávnený subjekt nepodal a žiaden kompetentný orgán nesprávny úradný postup nekonštatoval.
Taktiež poukázal na to, že zo strany polície bola spoločnosti JJP nábytok, s.r.o. zakázaná akákoľvek
manipulácia s vecami, ktoré boli uložené do úschovy, a teda k odvezeniu vecí z miesta úschovy došlo v

rozpore s týmto zákazom. Príslušníci Policajného zboru teda uskutočnili potrebné opatrenia na ochranu
uschovaných vecí, ba dokonca vyšetrovateľ ORPZ Žilina po zistení, že sa veci na mieste úschovy
nenachádzajú, podal trestné oznámenie, na základe ktorého vyšetrovateľ ORPZ Čadca dňa 20.03.2012
pod ČVS: ORP-109/OVK-CA-2012 začal trestné stíhanie za pokračujúci zločin sprenevery podľa § 213
ods.l, ods.3 Trestného zákona. V súvislosti s tým je zrejmé, že ku vráteniu vydaných vecí reálne dôjsť
nemohlo, nakoľko boli z miesta úschovy odvezené, a to bez vedomia polície. Preto žalobca nepreukázal

existenciu nesprávneho úradného postupu polície. Žalobca má právnym poriadkom danú možnosť
uplatniť nárok na náhradu škody v rámci trestného konania podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku a
má tiež právnym poriadkom danú možnosť domáhať sa náhrady škody v rámci občianskeho súdneho
konania od osoby, ktorá predmetné veci z miesta úschovy odobrala. V danom prípade nie je preukázaná
ani príčinná súvislosť medzi konaním príslušníkov Policajného zboru a tým, že sa veci v čase, keď mali

byť vrátené spoločnosti NAJ NÁBYTOK, s.r.o., v mieste úschovy nenachádzali, a teda podľa nášho
názoru nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním polície a tvrdenou škodou a dokonca nie je
preukázaný ani jeden predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ ani právny zástupca,
neúčasť neospravedlnili a nakoľko súd nezistil dôvody pre odročenie pojednávnia, vec prejednal v

neprítomnosti navrhovateľa.

Odporca na pojednávaní zotrval na podanom vyjadrení.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo
povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupuvyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej
správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd zistil, že žiadosťou zo dňa 17.2.2013 zaslanej MV SR požiadal odporcu písomne o predbežné
prerokovanie nároku v súlade s cit. ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zhodným s nárokom, ktorý
uplatnil v tomto konaní. Zásielka bola odoslaná na adresu odporcu pod RS 605813569 SK na pošte v
Kysuckom Novom Meste dňa 18.2.2013. Odporca žiadosti nevyhovel. Listom MV SR zo dňa 25.4.2014

oznámil navrhovateľovi, že žiadosť považujú za nedôvodnú.

Súd zistil, že tým navrhovateľ splnil podmienku pre uplatnenie nároku podľa zák. č .514/2003 Z.z. v
súdnom konaní.

Súd zistil, že uznesením OR PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície č. ČVS: ORP-93/OVK-CA-210
zo dňa 18.2.2010 bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 94 ods. 2 Tr. por., že jednotlivo označené položky

tovaru, nábytok, uvedené na strane 1-21 inventúry ku dňu 11.2.2010 v stave potvrdenom zamestnancom
exekučného úradu 17.2.2010 s jednotlivým vymedzením položiek, bol uložený do bezodplatnej úschovy
spoločnosti JJP nábytok s.r.o. so sídlom G. XXXX, Y. nad Y. v priestoroch skladu spoločnosti na ul. G.
XXXX a v budove spoločnosti na ulici I. XXXX, Y., pričom spoločnosti JJP nábytok s.r.o. bola zakázaná
manipulácia s vecou.

Kúpnou zmluvou č. 1/2010 medzi zmluvnými stranami predávajúcim Naj nábytok s.r.o. a kupujúcim
Fortes s.r.o. bol prevádzaný súbor vecí nábytok podľa zoznamu, ktorý k zmluve nebol priložený, za
kúpnu cenu 34.871,28 eur bez DPH, 41.496,82 eur s DPH.

Uznesením OR PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS ORP-93/OVK-CA-2010 zo dňa 5.3.2010
v zmysle ust. § 97 ods. 1 Tr. por. bolo rozhodnuté, že vec tovar, nábytok na strane 1-21 inventúry k

11.2.2010 potvrdený zamestnancom exekútorského úradu 17.2.2010 sa vracia spoločnosti Fortes s.r.o..
Následne však spoločnosť Fortes s.r.o. na adresu Naj nábytok s.r.o. zo dňa 18.3.2010, požiadala o
poskytnutie náhradného plnenia za tovar, ktorý zadržala polícia SR, na základe komisionárskej zmluvy
zodňa18.1.2010.Spoločnosť Najnábytoks.r.o.vystavilaspoločnostiFortess.r.o.dobropisč.10110284,
ktorým bola dobropisovaná suma 35,774,32 eur.

Uznesením OR PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 1.7.2010, ČVS ORP-378/OVK-ZA-2010
bolo v zmysle ust. § 97 ods. 1 Tr. zák. rozhodnuté, že jednotlivé uvedené veci budú naďalej ponechané
v ústave spoločnosti JPP nábytok s.r.o. s upozornením spoločnosti Fortes s.r.o., aby si nárok na vydanie
veci uplatnila v občianskoprávnom konaní v lehote do 30 dní.

Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Erd/l/2010 bola zamietnutá žiadosť spoločnosti JJP nábytok,

s.r.o. o súpis hnuteľných vecí súdnym vykonávateľom, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
29.3.2011.

Uznesením OR PZ odbor kriminálnej polície z 12.1.2012 bolo podľa § 97 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté, že
súbor hnuteľných vecí sa vracajú spoločnosti Naj nábytok s.r.o., a spoločnosti Fortes s.r.o..

Žiadosťou zo dňa 23.1.2012 JUDr. Miroslav Hlad, správca úpadcu Naj nábytok s.r.o., požiadal OR PZ

odbor kriminálnej a justičnej polície o poskytnutie súčinnosti s vrátením veci.

Súd ďalej zistil, že OR PZ Žilina o podal trestného oznámenie z dôvodu, že veci, ktoré boli uložené
do úschovy spoločnosti JPP nábytok s.r.o. sa tam nenachádzajú a bolo s nimi naložené doposiaľ
nezisteným spôsobom. Navrhovateľovi bolo oznámené, že nie je možné ich vrátenie.Súd zároveň zistil, že navrhovateľ si uplatnil žiadosťou zo dňa 22.1.2014 v zastúpení JUDr. I. PhD.
vo veci nárokov správcu konkurznej podstaty Naj nábytok s.r.o., uhradiť skutočnú škodu, ušlý zisk,
nemajetkovú ujmu a trovy konania pri nákupnej cene tovaru 18.419,94 eur a marži pri predaji tovaru

12.940,33euranákladovprávnehozastúpenia955eur,tedacelkovožiadaluhradiť31.360,27eurtitulom
náhrady škody.

Nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. sa rozumie škoda spôsobená iným
postupom orgánu štátu ako jeho rozhodnutím. Účastníci právne označili základné predpoklady pre
priznanie nároku zo škody spôsobenej orgánom štátu za nesprávny úradný postup a to 1/ nesprávny

úradný postup, 2/ škoda a 3/ príčinná súvislosť. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo 60/2003 bolo judikované, že nesprávnym úradným
postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri
tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami.

Preto štát podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovedá len vtedy, ak orgán štátu (§ 2 ods. b odr. 1/
cit.zák.) porušil povinnosti stanovené týmto zákonom. Bez porušenia povinností stanovených zákonom

môže štát zodpovedať podľa iných hmotnoprávnych predpisov, avšak nie podľa zákona č. 514/2003
Z.z.. Hoci navrhovateľ obsiahlo formuloval celý postup orgánov štátu - v tomto prípade vyšetrovateľa,
mimo poukazu na prieťahy a dĺžku konania nekonštatoval a nedôvodil žiadne iné porušenie zákona zo
strany vyšetrovateľa.

Súd skutočne považuje okolnosti uschovania a odcuczenia vecí za veľmi zvláštne, kde pravdepodobne

pri snahe o ukrátenie veriteľa nastala svojpomoc, prípadne z iných dôvodov došlo k odcudzeniu vecí,
ktorévyšetrovateľzložildoúschovy,azaveľmizvláštnesúdpovažujeskutočnosti,žedošlokodcudzeniu
takýchto uložených vecí a vyšetrovateľ nemá prehľad o tom, kedy a kým došlo k takémuto konaniu.
Avšak ani takéto zvláštne okolnosti nemusia znamenať nesprávny úradný postup.

V danej veci totiž nebola predmetom nároku nesprávne nariadená úschova, teda také uloženie veci,

následkom ktorého došlo k znehodnoteniu uschovaných vecí. Predmetom nebolo ani to, že by orgány
činné v trestnom konaní vydali vec nesprávnej osobe. Rozhodujúcim faktom bola skutočnosť, že
počas úschovy došlo k odcudzeniu uschovanej veci. Táto skutočnosť však nie je porušením povinnosti
vyšetrovateľa a ani následkom prieťahov v konaní či nečinnosti orgánov štátu. Navrhovateľ porušenie
povinnosti odporcu v tomto smere ani neuviedol. Policajný orgán v konaní rozhodol o vydaní veci po

tom, ako mal preukázané, komu má vec vydať a navrhovateľovi bolo možné vec vydať len vtedy, keď
súd mal preukázané, že tretia osoba nemá k súboru vecí zádržné ani vlastnícke právo. Súd pri tomto
rozhodovaní nemal preukázané žiadne prieťahy, žiadne skoršie žiadosti navrhovateľa o vydanie veci,
uplatnenie nárokov a pod.. Navyše nesporne vlastníkom veci pri rozhodnutí o prevzatí do úschovy nebol
navrhovateľ, ale vlastnícke právo k veciam sa mohlo obnoviť až odstúpením od zmluvy, ktorou previedol

vlastnícke právo.

Podľa názoru súdu vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu nesprávny úradný postup nejudikuje ani
navrhovateľom uvádzaná judikatúra, pretože v tomto prípade nedošlo k opomenutiu uloženia veci do
úschovy (R 35/1977), ani neprávnemu uloženiu veci do úschovy a nejednalo sa ani o skutočnosť, že
by úschova nemala byť nariadená.

Súd nevylučuje, že týmto následkom nie je daná zodpovednosť za škodu podľa predpisov občianskeho
práva, avšak súd nezistil, že by odporca za škodu zodpovedal z dôvodov nesprávneho úradného
postupu. Navyše v čase uplatnenia nároku navrhovateľom u odporcu návrhom na predbežné
prejednanie škody, bolo novelizované ustanovenie § 9 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. podľa ktorého pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka

Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správy prokurátorom avšak žiadne z týchto podmienok nebola preukázaná. To že štát môže zodpovedaťza škodu neznamená automaticky, že ak za škodu zodpovedá, tak sa dopustil aj nesprávneho úradného
postupu.

Nakoľko súd nezistil dôvody vzniku nesprávneho úradného postupu, pretože škoda vznikla nie

následkom porušenia povinností orgánov štátu, ale následkom porušenia konania tretej osoby, súd sa
výškouškodyďalejaninezaoberalažalobuzamietol.Opätovnesúdzdôrazňuje,žetýmtosúdnejudikuje,
že by odporca nemohol zodpovedať za škodu z iných dôvodov, resp. že ak nemôže vydať vec z úschovy,
nemôže navrhovateľovi plniť. Ust. § 97 ods. 1 Tr. por. jasne stanovuje povinnosti orgánov činných v
trestnom konaní v súvislosti s vydaním veci.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal

nárok na náhradu trov konania vo výške 146,62 eur uplatnenú titulom náhrady cestovných výdavkov za
použitie motorového vozidla pri celkovej ceste na pojednávanie z Bratislavy do Žiliny a späť 414 km, pri
základnej náhrade 0,183 eur/km, spolu 75,762 eur a náhrade PHM benzín pri spotrebe 10,5l/100km a
cene PHM 1,63 eur/l, spolu 70,856 eur podľa vyúčtovania cestovného MV SR, sekciou hnuteľného a
nehnuteľného majetku, odbor dopravy zo dňa 4.11.2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).