Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204545
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204545.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kencelária
Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanému: U. M., O.. X.XX.XXXX, V. F. XX/XX,
XXX XX F. P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, Petrovská č. 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom, AK Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 417,40 eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 181,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,025 % denne zo sumy 181,74 eur od 26.5.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobu čo do zvyšku z a m i e t a.

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa právo na náhradu trov konania n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.5.2014, domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 417,40 eur, úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 286,11 eur 24.5.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že žalobca dňa 18.3.2010 uzatvoril
so žalovaným Úverovú zmluvu č. 4003067161 (ďalej len „Úverová zmluva"). Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli úverové podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške

539,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť úroky vo výške 21,54 % ročne. Poskytnutý úver sa
žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti
je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za
vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu a
poskytnutý úver v dohodnutej dobe nevrátil. Dňa 26.5.2011 ho preto vyzval k úhrade dlžnej sumy vo
výške 686,11 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 1,65 eur, zo zosplatnenej istiny úveru v sume
252,67 eur ( výška dlžnej sumy úveru bez úrokov a poplatkov, ktorý by žalovaný mal uhradiť v prípade

riadneho platenia úveru), z úroku v sume 5,- eur ( úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia), z
ušlého úroku v sume 25,93 eur ( úrok, ktorý by bol žalovaný povinný zaplatiť v prípade riadneho platenia
úveru), dlžného poistného v sume 0,86 eur, sankčného úroku z omeškania v sume 130,43 eur + 0,86
eur ako dopočet k aktuálnemu dlhu ( ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe - zákonný
úrok z omeškania bol 9,25 % ročne). Zároveň si uplatňuje aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 0,025 % denne zo sumy 286,11 eur od 24.5.2014 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho
po podaní žaloby.Žalovaný s podanou žalobou súhlasil.

Vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 8.9.2014. K žalobnému návrhu sa nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere zo

dňa 18.3.2010, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, splátkovým kalendárom, oznámením o
zosplatnení úveru zo dňa 26.5.2011, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 7.10.2013, výsluchom
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 18.3.2010 zmluvu o úvere č. 4003067161, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 539,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 24
splátkach vo výške 28,72 eur mesačne. Žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil

so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, že sú mu všetky
ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito
podmienkami. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 21,54 % ročne, výška RPMN bola 24 % ročne.
Podľa bodu 62 zmluvy klient označením Balíčka plus súhlasí, aby bol poistníkom poistený pre prípad
dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za

poistenie je 0,86 eur ( 3,07 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).

Podľa hlavy 1 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej
len ,,Úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle §
273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie
úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových
podmienokpovinnýplatiť,akzúdajovnalícnejstranevyplývainak.Zauzatvorenieúverovejzmluvyklient

uhradil v hotovosti ku dňu podpísania tejto zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške stanovenej
v úverovej zmluve. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku
poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistení o výšku úhrady za poistenie, a počtu splátok
a výšky poskytnutého úveru.

V zmysle Hlavy 5. § 6 Úverových podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná

tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu
ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie
úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.

Ako vyplýva z Hlavy 7 § 3 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky

záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež
spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého
úveru (úverov) alebo dohodnutý úver neposkytnúť.

Podľa Hlavy 7 § 6 Úverových podmienok, v prípade vzniku skutočnosti uvedenej pod písm. a), b), c)

§3 Hlavy 7, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.Podľa Hlavy 17 § 3 Úverových podmienok, v prípade omeškania úhrady splátky, splátky revolvingového
úveru I. či revolvingového úveru II. alebo ich časti, alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy
7 § 6 týchto úverových podmienok je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške. V

prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky revolvingového úveru I. či revolvingového
úveru II. alebo ich časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 15 % pri úvere z čiastky z ktorej úhradou je v omeškaní a 8 % pri revolvingovom úvere I.
či revolvingovom úvere II.. Ustanoveniami o zmluvnej pokute týchto úverových podmienkach nie sú
žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri

zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania klientovi celkom
alebo čiastočne odpustiť. Klient je povinný spoločnosť uhradiť poplatok za upomienku vo výške 4,- eurá
v prípade 1 upomienky a 12,- eur v prípad druhej a ďalšej upomienky.

Ako vyplýva z hlavy 17 § 9 Úverových podmienok, ÚZ, ÚP, Metodická príručka, Metodická príručka
KK a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných
vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov,

ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v platnom znení.

Žalobca písomným prípisom zo dňa 26.5.2011 si voči žalovanému uplatnil svoje právo na splatenie
celého čerpaného úveru, vyzval žalovaného na zaplatenie celého dlžnej sumy vo výške 686,11 eur a
k uvedenému dňu zosplatnil celý úver. Zároveň žalovanému stanovil dodatočnú lehotu na plnenie a to
do 15 dní od vystavenia výzvy.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný do zosplatnenia úveru v prospech žalobcu
uhradil sumu 11,30 eur a po zosplatnení v prospech žalobcu uhradil sumu 400,- eur. Teda celkovo uhradil
sumu 411,30 eur. Z toho suma 284,68 eur bola započítaná na istinu úveru, suma 98,71 eur na úrok,
suma 11,18 eur na poistenie Bill protection, suma 16,- eur na poplatky za upomienku, suma 0,73 eur
na úrok z omeškania do zosplatnenia.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 7.10.2014 špecifikoval uplatnený nárok nasledovne:

1. istina - t.j. dlžná suma úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia vo výške 1,65 eur,

2. zosplatnená istina - t.j. dlžná suma úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mal žalovaný
uhradiť v prípade riadneho platenia úveru,

3. úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia - 5,- eur,

4. dlžné poistné v sume 0,86 eur,

5. suma 130,43 eur + 0,86 eur - ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe - zákonný úrok
z omeškania bol 9,25 % ročne.

Ďalej žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne
zo sumy 286,11 eur od 24.5.2014 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby. Nakoľko

sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením viacerých splátok, stal sa splatným celý zostatok
čerpaného úveru , splatnosť celého úveru nastala dňa 26.5.2011, kedy žalobca žalovaného vyzval na
zaplatenie celej dlžnej sumy a to v lehote 15 dní.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý svojej podlžnosti voči žalobcovi a že uznáva svoju
pohľadávku v celom rozsahu.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzkedopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva
obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa§791ods.1Občianskehozákonníka,preprávneúkonytýkajúcesapoisteniajepotrebnápísomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu,
kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde

kustratealebokzničeniupoistky,vydápoistiteľtomu,ktosnímpoistnúzmluvuuzavrel,najehožiadosťanáklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva
na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,

že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používanianeprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a

žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol

poskytnutý úver vo výške 539,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 splátkach. Zo strany žalobcu
došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 26.5.2011.

V prospech žalobcu žalovaný uhradil finančné prostriedky vo výške 411,30. Z toho 284,68 eur bola
započítaná na istinu úveru, suma 98,71 eur na úrok, suma 11,18 eur na poistenie Bill protection, suma
16,- eur na poplatky za upomienku, suma 0,73 eur na úrok z omeškania do zosplatnenia.

Prvým žalobcom uplatňovaným nárokom je nárok na zaplatenie istiny vo výške 254,32 eur.
Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 539,- eur a žalovaný celkovo uhradil v
prospech žalobcu sumu 411,30 eur. Na istinu úveru zo strany žalobcu však bola započítaná iba suma
284,68 eur a zvyšok bol započítaný na príslušenstvo úveru. Žalobca tak postupoval v zmysle v zmysle
ustanovenia § 6 Hlavy 5. Úverových podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi

použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá
nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené
ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach
plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva
pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným.

Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka
vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa
a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho
ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR:

„Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS
55/2011-19). Preto takto dojednanú zmluvnú podmienku súd považoval za priečiacu sa dobrým mravom

a preto aj celom rozsahu za neplatnú.

Žalovaný je tak povinný po započítaní celej uhradenej sumy vo výške 411,30 eur na istinu úveru,
zaplatiť ešte sumu 127,70 eur. Pri istine úveru 539,- eur a počte splátok 24, tak výška každej plátky
predstavujúcej časť istiny bola v sume 22,46 eur a vzhľadom na uhradenú sumu žalovaným, došlo kzaplateniu istiny 18 splátok v celej výške a časti 19. splátky v sume 7,02 eur a to ešte pred podaním
žalobného návrhu, pričom splatnosť 19. splátky nastala dňa 26.5.2011 z dôvodu zosplatnenia úveru
zo strany žalobcu.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
úveru a nárok na zaplatenie úroku v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok v celkovej sume 30,93 eur.
Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, keď prepočtom v zmysle všeobecných podmienok
( hlava 5 § 1 ) a berúc do úvahy žalobcom vyčíslenú sumu úroku z úveru do zosplatnenie v sume
25,93 eur a úroku zo zosplatnenej istiny úveru vo výške 103,71 eur ( podľa predloženého splátkového

kalendára), určil, že úrok bol vo výške 11,39 % ročne, keď zohľadnil počet mesačných splátok - 24 a
poskytnutú sumu úveru 539,- eur.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( marec 2010 spotrebiteľský úver
od1rokado5rokov)činilaúrok12,66%p.a.Ztohojezrejmé,žeuplatnenýročnýúrokzúveružalobcom
je nižší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Takto
uplatnený nárok na úrok z úveru neodporuje predpisom o ochrane spotrebiteľa a preto súd požadovaný

nárok na úrok z úveru, tak ako ho žalobca vyčíslil, pri mesačnej výške úrokovej sadzby 11,39 %,
považoval za primeraný.

Vzhľadomnauvedenébolžalovanýpovinnýztituluposkytnutiaúveružalobcovinaúrokuzúveru uhradiť
celkovo sumu 129,64 eur a pri počte splátok 24, v každej jednej splátke bol povinný uhradiť úrok z úveru
v sume 5,40 eur.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej
praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho

voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z
úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie
zostatku nesplatenej istiny úveru, t.j. finančných prostriedkov reálne poskytnutých žalovanému v sume
127,70 eur, je dôvodný. Dňa 26.5.2011 došlo k zosplatneniu celého úveru, pričom zo strany žalovaného,

tak ako súd vyššie uviedol, bolo uhradených v celom rozsahu 18 splátok a časť 19. splátky, ktorej
predčasná splatnosť bola zo strany žalobcu vyhlásená ku dňu 26.5.2011. Pri všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote, keď žalobca podal žalobný návrh dňa 26.5.2014, trojročná premlčacia doba uplynula
dňa 26.5.2014, t.j. zo strany žalobcu bola žaloba včas podaná. Preto súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie sumy 127,70 eur a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol.

Pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z úver, tak v tejto časti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je iba
čiastočne dôvodný. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd nemohol žalobcovi priznať nárok
na zaplatenie úroku z úveru pri splátkach splatných od 15.4.2010 do 15.5.2011 v sume 75,60 eur ( 5,40
eur x 14) a preto žalovaného z titulu úroku z úveru zaviazal iba na zaplatenie sumy 54,04 eur a čo do
zvyšku v tejto časti žalobu zamietol. Sú pre úplnosť uvádza, že zosplatnením úveru sa stali splatnými iba
splátky úveru splatné po tomto dátume, v danom prípade po dátume 26.5.2011, predčasné vyhlásenie

splatnosti nemá vplyv na splatnosť splátok splatných pred týmto vyhlásením.

Ďalším uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie časti poistného v sume 0,86 eur dojednaného v
bode 62 úverovej zmluvy ako Balíček Plus. Súd je toho názoru, že poistenie tak ako bolo v predmetnej
úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o
poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením uvedeného produktu mala súhlasiť s tým, aby

bola poistníkom poistený, pričom dojednané poistné predstavovalo 3,07% z mesačnej splátky, t.j.
sumu 0,86 eur mesačne. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia,
nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí.
Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 62 predmetnej zmluvy
bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou

pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej
zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred
naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto
žalovanému mala vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu
poistenie. Pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým mravom a
preto v tejto časti nárok žalobcu ako nedôvodný.

Posledným žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania
vyčísleného za obdobie od zosplatnenia úveru do podania žaloby, t.j. za obdobie od 26.5.2011 do
23.5.2014 v sume 131,29 eur a úroku z omeškania vo výške 0,025 % zo sumy 286,11 eur ( istina úver,

úrok z úveru, poistenie) od 24.5.2014 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že súd priznal žalobcovi iba nárok
na zaplatenie sumy 181,74 eur, súd síce priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v ním požadovanej
výške 0,025 %, čo predstavuje 9,125 % ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, keď výška zákonného úroku z omeškania ku dňu
26.5.2011 bola 9,25 % ročne, ale zaviazal žalovaného zaplatiť tento úrok z omeškania iba zo sumy

181,74 eur od 26.5.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu tiež zamietol.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami žalobu
považoval za dôvodnú iba pokiaľ sa jedná o zaplatenie nesplatenej istiny úveru v sume 127,70 eur,
úroku z úveru v sume 54,04 eur, úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 181,74 eur od
26.5.2011 do zaplatenia a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notáraza vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti o zaplatenie sumy 235,65 eur s prísl. zamietol a žalobe čo do
sumy 181,74 eur s prísl. vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešný žalovaný.
Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca. V predmetnej veci mal žalobca úspech v
rozsahu 43 % a žalovaný v rozsahu 57 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného (57%

- 43 %), žalovanému vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 14 % z jeho celkových
priznaných trov konania

Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu žiaden nárok
nevyplýva, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Popri žalovanom sa na jeho strane konania zúčastnil vedľajší účastník, pričom jeho nárok na náhradu

trov konania sa odvíja od miery úspechy strany, na ktorej vystupuje v konaní. Vzhľadom na uvedené aj
vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 % z jeho celkových trov.
Vedľajší účastník si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu žiaden nárok nevyplýva, preto
súd aj jemu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.