Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112222116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112222116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu 1/ PEMZO, s. r. o., so sídlom Cesta ku smrečine 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 049
765, zast. JUDr. Blanka Gondová, advokátka, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, žalobcu 2/ H.
R., podnikajúci pod obchodným menom H. R. - Reno spol, miesto podnikania Sládkovičova 50, 974 00
Banská Bystrica, IČO: 41 383 061, zast. JUDr. Blanka Gondová, advokátka, Skuteckého 30, 974 01
Banská Bystrica, žalobcu 3/ H. F., nar. XX. XX. XXXX, J. 8, XXX XX U. U., zast. JUDr. Blanka Gondová,
advokátka, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica a žalobcu 4/ J. X., J. R. T. XXXX/XX, XXX XX U.

U., Z.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Blanka Gondová, advokátka, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému TERAPO, spol. s r. o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 16, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31
603 467, v konaní o splnenie povinnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 64Cb/161/2012-174 zo dňa 17. januára 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/161/2012-174 zo dňa 17. januára 2014 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi 2/, žalobcovi 3/ a žalobcovi 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uvedeným rozsudkom návrh žalobcu 1/ zamietol (prvá výroková veta),
Žalovaného zaviazal dodávať žalobcovi 2/ elektrickú energiu podľa Zmluvy o odbere elektrickej energie
zo dňa 25. 01. 2007 (druhá výroková veta), žalovaného zaviazal dodávať žalobcovi 3/ elektrickú
energiu podľa Zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 01.03.2006 (tretia výroková veta), žalovaného
zaviazal dodávať žalobcovi 4/ elektrickú energiu podľa rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 61Cb/70/2009-385 zo dňa 15. 06. 2011, právoplatného a vykonateľného dňa 25. 05. 2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/239/2011 zo dňa 23. 05. 2012 (štvrtá výroková

veta), žalovanému proti žalobcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal (piata výroková veta) a zaviazal
žalovaného nahradiť žalobcovi 2/, žalobcovi 3/ a žalobcovi 4/ iné trovy konania v sume 132,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 647,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (šiesta výroková veta).

Žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 4/ sa v konaní domáhali proti žalovanému uloženia povinnosti dodávať žalobcom
elektrickú energiu podľa platných zmlúv o odbere elektrickej energie a u žalobcu 4/ aj podľa rozsudkov
OS Banská Bystrica a KS Banská Bystrica. Uviedli, že majú prenajané priestory v objekte vo vlastníctve

prenajímateľa spoločnosti AUTO IM-EX, s.r.o. Banská Bystrica na Zvolenskej ceste 37, Banská Bystrica
a vyššie uvedenými rozsudkami OS a KS Banská Bystrica bol zamietnutý návrh žalobcov 1/ až 3/
o povinnosti uzatvoriť Zmluvu o odbere elektrickej energie, návrhu žalobcu 4/ bolo vyhovené a súd
nahradil vyhlásenie vôle žalovaného. Súd v danom konaní prejudiciálne dospel k záveru, že výpoveďdaná žalovaným žalobcom 1/ - 3/ zo dňa 22. 10. 2008 zo zmluvy o odbere elektrickej energie je
absolútne neplatným právnym úkonom a pôvodne uzavreté zmluvy o odbere elektrickej energie medzi
žalovaným a žalobcami 1/ - 3/ ďalej trvajú za pôvodne dohodnutých podmienok. Žalovaný však napriek

tomu dňa 11. 09. 2012 za asistencie hliadky polície odpojil žalobcov od dodávky elektrickej energie, v
súvislosti s čím žalobca 4/ podal dňa 11. 09. 2012 trestné oznámenie. Vlastník nehnuteľnosti príslušným
špecialistom zabezpečil opätovné zapojenie elektrickej energie, následne dňa 17. 10. 2012 sa žalovaný
opätovne za prítomnosti polície pokúsil odpojiť žalobcov od dodávky elektrickej energie. Žalobcovia
tvrdili, že žalovaný namiesto toho, aby riadne im dodával elektrickú energiu a za jej odber im vystavoval

faktúry sa neustále snaží ich žalobcovi od dodávky elektrickej energie odpojiť a podáva na nich žaloby
za nelegálny odber elektriny. Na návrh žalobcov bolo v konaní vydané aj predbežné opatrenie, keď
OS Banská Bystrica uznesením č. k. 64Cb/161/2012-63 zo dňa 20.10.2012, právoplatným dňa 24.
01. 2013 zakázal žalovanému odpojiť žalobcov 1/ - 4/ od dodávky elektrickej energie v prenajatých
priestoroch a uložil mu povinnosť zdržať sa konania, ktorým by došlo k zníženiu dodávok alebo k ich
pozastaveniu až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej. Pokiaľ sa žalovaný odpojenia

dodávkyelektrickejenergiedomáhanazákladeuzneseniaonariadenípredbežnéhoopatreniavydaného
OS Banská Bystrica dňa 16. 01. 2009 pod č. k. 63Cb/236/2008-81, súd poukázal na to, že týmto
uznesením nariadené predbežné opatrenie zaniklo z dôvodu, že žalovaný (v konaní 63Cb/236/2008
žalobca) nepodal v stanovenej lehote návrh na začatie konania vo veci samej. Súd tiež poukázal na
to, že rozsudok OS Banská Bystrica č. k. 61Cb/70/2009-385 zo dňa 15.06.2011 v spojení s rozsudkom

KS Banská Bystrica č. k. 41Cob/239/2011 zo dňa 23. 05. 2012 (právoplatný dňa 25. 05. 2012) nahradil
vyhlásenie vôle žalovaného, že uzatvára so žalobcom 4/ zmluvu o dodávke a distribúcii elektrickej
energie, pričom súd v uvedenom rozsudku návrh žalobcov 1/ - 3/ na nahradenie prejave vôlu žalovaného
v uvedenom smere zamietol z dôvodu, že prejudiciálne dospel k záveru, že pôvodne uzavreté zmluvy
medzi žalovaným a žalobcami 1/ - 3/ trvajú, pričom žalovaný neoprávnenosť odberu elektrickej energie

podnikateľskými subjektami a osobami v objektoch nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste 37, Banská
Bystrica neosvedčil ani v konaní OS Banská Bystrica č. k. 64Cb/162/2012.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, namietal, že žalobcovia nemajú vyrovnané záväzky vyplývajúce z
daných zmlúv za odber elektriny, tieto sú riešené súdnou cestou, kde žalovaný žaluje jednotlivých

žalobcov, a súd už v niektorých prípadoch aj rozhodol a zaviazal ich na zaplatenie dlhu voči žalovanému.
Namietal tiež, že žalobca 3/ nie je už podnikateľom, svoju činnosť ukončil 07. 02. 2011, a preto
pôvodná zmluva o odbere elektrickej energie stratila dňom ukončenia podnikania súčinosť, pričom o
uzatvorenie novej zmluvy žalobca 3/ doposiaľ nepožiadal. Tvrdil tiež, že žalovaný, ktorý je pre žalobcov
prevádzkovateľomdistribučnejsústavymôževzmysleZák.č.656/2004Z.z.prerušiťdistribúciuelektriny,

táto možnosť je zakotvená aj v príslušných zmluvách uzavretých so žalobcami. Tvrdil tiež, že žalobcovia
porušujú viaceré ustanovenia Zák. č. 656/2004 Z.z.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním posúdil v zmysle § 31 ods. 1 písm. e), § 40 ods. 1, 3, 6, 8, 9 a § 96 ods. 7

Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike.

Súd ako prejudiciálnu otázku posudzoval platnosť zmlúv o odbere elektrickej energie uzatvorených
medzi žalobcami 1/, 2/, 3/ a žalovaným, keď zistil, že žalovaný listom zo dňa 22.09.2008 predmetné
zmluvy vypovedal ku dňu 31. 12. 2008 z dôvodu znemožnenia prevádzkovania elektrického zariadenia

nachádzajúceho sa na pozemku spoločnosti KOROX-office market, s. r. o. Banská Bystrica. Otázku
platnosti zmlúv v súvislosti s podanou výpoveďou ako prejudiciálnu otázku posudzoval už súd v
právoplatne skončenom súdnom konaní vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 61Cb/70/2009,
kde prejudiciálne dospel k záveru, že výpoveď daná žalovaným žalobcom 1/ - 3/ lisotm zo dňa 22. 09.
2008 je absolútne neplatným právnym úkonom. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 24 ods.

2 písm. b) a c) Zák. č. 656/2004 Z.z., keď žalovaný nerovnakým spôsobom zaobchádzal so žalobcami
1/ - 3/ v porovnaní s ostatnými odberateľmi elektrickej energie v danom objekte, výpovede porušujú
zákaz diskriminácie a sú v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení v plnom rozsahu
stotožnil a osvojil si právny názor vyslovený v konaní na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 61Cb/70/2009
ohľadne platnosti zmlúv, a preto považoval za preukázané, že ku dňu začatia tohto súdneho konania

(13. 09. 2012) mali žalobcovia 1/, 2/ a 3/ so žalovaným platne uzatvorené zmluvy o odbere elektrickej
energie. Rovnako tak mal platne uzavretú aj Zmluvu o dodávke a distribúcii elektrickej energie aj žalobca
4/, na základe vyhlásenia vôle žalovaného s vyššie uvedenými rozsudkami. Súd potom považoval zapreukázané, že na základe uzatvorených zmlúv mal žalovaný povinnosť dodávať žalobcom elektrickú
energiu na dohodnuté odberné miesto.
Pokiaľ ide o žalobcu 1/, vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca 1/ si voči žalovanému nesplnil

povinnosť uhradiť cenu za elektrickú energiu, a preto žalovaný má právo obmedziť, resp. prerušiť
dodávku elektrickej energie žalobcovi 1/, a preto súd návrh žalobcu 1/ voči žalovanému zamietol.
Súd dospel k záveru, že žalovaný vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie tvrdenia, že žalobcovia 2/ - 4/ si nesplnili zmluvne dohodnuté platobné povinnosti
voči žalovanému, keď ani nepreukázal, že voči žalobcom 2/ - 4/ účtoval spotrebu elektrickej energie

podľa platne uzavretých zmlúv. Pokiaľ žalovaný predložil faktúry, ktorými žalobcom 2/ - 4/ účtoval cenu
za elektrickú energiu, táto nezodpovedala dodanému množstvu, a v súdnych konaniach vedených
žalovaným ako navrhovateľom voči žalobcom 2/ - 4/ ako odporcom o zaplatenie ceny elektrickej energie
nebola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému cenu elektrickej energie, keď tieto súdne konania skončili
tým,žežalobcoviazodpovedajúcucenuzaskutočnedodanúaodobratúelektrinupodľastavumeracieho
zariadenia uhradili a v zostávajúcej časti súd návrh zamietol, resp. žalovaný v procesnom postavení

navrhovateľa zobral návrh späť. Podľa súdu prvého stupňa neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že
žalobcovia nedali do súladu právne a technické veci, pretože predovšetkým žalovaný si nesplnil svoje
zákonné povinnosti ako napr. povinnosť dodať meracie zariadenia, keďže podľa tvrdení samotného
žalovaného umiestnené meracie zariadenia nezodpovedajú zákonným požiadavkám. Rovnako pokiaľ
má žalovaný za to, že niektoré ustanovenia uzatvorených zmlúv nie sú v súlade so zákonom v

energetike, pričom žalovaný je zo zákona povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny, súd má za to, že
žalovaný ako odborne zdatná osoba v tejto oblasti je povinný predložiť aj návrh dodatku k zmluvám ak
má za to, že niektoré ustanovenia zmlúv sú v rozpore so zákonom, resp. ho obchádzajú. Súd na základe
záveru, že žalobcovia 2/ - 4/ majú so žalovaným platne uzavreté zmluvy o odbere elektrickej energie,
resp. o dodávke a distribúcii elektrickej energie a žalovaný nepreukázal naplnenie žiadneh zákonného

ustanovenia,ktorébyzakladaloprávožalovanéhouvedenýmtromžalobcomdodávkuelektrickejenergie
obmedziť, resp. prerušiť, súd vyhovel návrhu žalobcov 2/ - 4/ o splnenie povinnosti žalovaného, ktorá
vyplýva z uzavretých zmlúv.

O trovách konania rozhodoval súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP. Keďže súd návrh žalobcu

zamietol, žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi 1/ plný úspech a vzniklo mu právo na náhradu trov konania,
nakoľko však žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal vznik žiadnych trov konania, súd rozhodol,
že žalovanému proti žalobcovi 1/ náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobcovia 2/ - 4/ boli proti žalovanému plne úspešní, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalovanému, a to vo výške 132,50 Eur za zaplatený súdny poplatok za návrh 99,50 Eur a 33,- Eur
za poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a na trovách právneho zastúpenia vo výške
647,48 Eur (trovy právneho zastúpenia súd prvého stupňa určil podľa príslušných ustanovení vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
Proti tomuto rozsudku podal v časti výroku, kde mu bola uložená povinnosť dodávať žalobcom 2/ - 4/

elektrickú energiu, ako aj proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný tvrdil, že
súd prvého stupňa nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil.

Žalovaný uviedol, že na posudzovaný spor sa vzťahuje právna úprava Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike

v znení Zák. č. 251/2012, pričom z prechodných a záverečných ustanoveniach Zák. č. 251/2012 vyplýva,
že zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti a ustanovenia zmlúv, ktoré sú
v rozpore s týmto zákonom sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. 12.
2012. Napriek tomu, že žalovaný sa so žalobcom 2/ v priebehu rokov 2012 - 2013 pokúšal o zosúladenie
zmluvných vzťahov, k uzavretiu zmluvy, resp. k uzavretiu dodatku k pôvodnej zmluve, ktorý by bol v

súlade so súčasnou platnou legislatívou však nedošlo. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvého stupňa
vo vzťahu k žalobcom 3/ a 4/ za nevykonateľný, pretože pri uložení povinnosti súd neurčil konkrétne
miesto, kde je potrebné elektrickú energiu dodávať, uviedol len, že sa tak má diať na základe zmluvy
zo dňa 25. 01. 2007, čo však podľa žalovaného nie je možné, pretože okrem toho, že v rozsudku je
uvedený H. R. a zmluva je na H. R., v zmluve nie je bližšia špecifikácia označenia popisným a súpisným

číslom objektu na M. O., kde má byť elektrina dodávaná.

Pokiaľ ide o žalobcu 3/, žalovaný poukazuje na to, že zmluva o dodávke elektrickej energie uzavretá so
žalobcom 3/ a žalovaným dňa 01. 03. 2006 bola uzavretá v čase, keď žalobca 3/ bol podnikateľskýmsubjektom na základe živnostenského oprávnenia a vykonával svoju podnikateľskú činnosť na adrese
M. O., žalobca 3/ však zrušil svoju živnosť v ňom 07. 02. 2011, prestal vykonávať podnikanie, a preto so
zánikom živnostenského oprávnenia zaniklo aj miesto podnikania žalobcu 3/ na M. O., čím odvodene

zanikla aj platnosť zmluvy o dodávke elektrickej energie zo dňa 01. 03. 2006. Súd prvého stupňa sa
nedostatočne vysporiadal s tým, že zákon o energetike kategorizuje odberateľov do 3 kategórií (1.
neregulovaní odberatelia, 2. regulovaní odberatelia s odberom elektrickej energie do 30 MWh ročne -
malý podnik, 3. domácnosti). Podľa žalovaného žalobca 3/ po zániku jeho živnostenského oprávnenia
musí mať uzavretú novú zmluvu o dodávke elektrickej energie z kategórie domácnosti, čo však nemá.

Žalovaný tiež tvrdil, že nemá oprávnenie dodávať, resp. distribuovať elektrickú energiu pre domácnosti,
t. j. pre fyzické osoby - občanov.

Pokiaľ ide o povinnosť dodávať elektrickú energiu žalobcovi 4/, žalovaný tvrdil, že zmluva so žalobcom
4/ bola ukončená odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného dňa 05.11.2012, žalobca 4/ toto
odstúpenie nikdy nerozporoval a nenapadol ho na súde, pričom k nemu došlo po právoplatnosti súdnych

rozhodnutí citovaných súdom prvého stupňa vo svojom rozsudku. Nesprávne právne posúdenie má
podľa žalovaného svoj základ v nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov a v neúplnom zistení
skutkového stavu, keď žalovaný v konaní na súde prvého stupňa navrhoval, aby sa súd zaoberal
znaleckým posudkom znalca Z.. H. J. z odboru elektrotechnika, odvetvie elektroenergetické stroje a
zariadenia, ktorý pod č. 83a/2012 bol vyhotovený v konaní vedenom na OS Banská Bystrica pod sp.

zn. 64Cb/132/2011, v ktorom posudku sa rieši odborná problematika vzťahujúca sa aj k tomuto konaniu,
súd sa však s týmto znaleckým posudkom neoboznámil.

Žalovaný na záver tvrdil, že k zamietnutiu návrhu voči všetkým žalobcom malo dôjsť už len z toho
dôvodu, že žalobcovia sa domáhali uloženia povinnosti voči žalovanému dodávať elektrickú energiu

podľa zmlúv, ktoré boli uzavreté v dávnejšej minulosti, legislatívna úprava v oblasti energetiky sa však
v priebehu zmluvného vzťahu zmenila a najmä z pohľadu Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike nie je
možné v súčasnosti dodávať zo strany žalovaného elektrickú energiu žalobcom podľa zmlúv, ktoré nie
sú v súlade s platnou právnou úpravou. Novelou zákona došlo k zásadným zmenám v oblasti práv a
povinnosti tak na strane dodávateľa, ako aj odberateľa.

Žalobcovia 2/ - 4/ sa k odvolaniu vyjadrili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním
zo dňa 20. 03. 2014 a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Vo vyjadrení uviedli, že žalobca 2/ bol ochotný uzavrieť so žalovaným zmluvu, ale nie za podmienok
stanovených žalovaným, nedošlo k dohode o obsahu zmluvy, keď žalovaný podľa žalobcu 2/ používal

voči nemu diskriminačné praktiky, ako to konštatoval už OS BB v právoplatne skončenom konaní sp.
zn. 61Cb/70/2009. Tvrdil, že v návrhu novej zmluvy žalovaný požadoval od žalobcu, aby si na vlastné
náklady zriadil elektrickú prípojku a rozvodnú skrinku. Pokiaľ ide o žalobcu 3/, otázka jeho postavenia
bola riešená už v konaní č. k. 61Cb/70/2009, keď žalobca 3/ vysvetlil, že už nemá živnostenské
oprávnenie, ale vykonáva funkciu súdneho znalca v prenajatých priestoroch, do ktorých mu žalovaný

dodáva elektrickú energiu, pričom tieto priestory sú nebytové a nejde o domácnosť. Žalobca 4/ tiež
uviedol, že v spise sa nachádzajú písomné doklady, ktorými žalobca 4/ vyjadril nesúhlasné stanovisko
k odstúpeniu žalovaného od zmluvy.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v

senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli súdu.

Pozhodnotenískutočností,zistenýchzpredloženéhospisu,odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvého
stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď

vyhlásil napadnutý rozsudok.

Žalobcovia 2/ a 3/ sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť dodávať im elektrickú energiu
podľa zmlúv o odbere elektrickej energie uzavretých medzi žalovaným a žalobcom 2/ dňa 25. 01. 2007
a žalovaným a žalobcom 3/ dňa 01. 03. 2006, žalobca 4/ žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

dodávať mu elektrickú energiu podľa rozsudku OS Banská Bystrica č. k. 61Cb/70/2009-385 zo dňa
15. 06. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 05. 2012 v spojení s rozsudkom
KS Banská Bystrica č. k. 41Cob/239/2011 zo dňa 23. 05. 2012, ktorým súd nahradil vyhlásenie vôle
žalovaného uzavrieť zmluvu so žalobcom 4/. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď najprvriešil otázku platnosti vyššie uvedených zmlúv a následne zisťoval, či na strane žalovaného je daný
nejaký relevantný dôvod na to, aby dodávku elektrickej energie žalobcom podľa uzavretých zmlúv, resp.
podľa uvedeného rozsudku zastavil.

Záver súdu prvého stupňa v tom, že zmluvy uzavreté medzi žalobcom 2/, žalobcom 3/ a žalovaným
sú platné, považuje odvolací súd za správny. Je nepochybné, že uvedené zmluvy o odbere elektrickej
energie boli uzavreté za účinnosti Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktorý bol s účinnosťou od 01. 09.
2012 nahradený Zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike. Podľa ust. § 96 ods. 7 Zák. č. 251/2012 zmluvy

uzatvorenépodľadoterajšíchpredpisovzostávajúvplatnostistým,žeustanoveniatýchtozmlúv,ktorésú
v rozpore zo Zák. č. 251/2012 sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu so zákonom do 31. decembra
2012. Povinnosť uviesť ustanovenia zmlúv uzatvorených podľa predpisov platných a účinných pred 01.
09. 2012, ktoré sú v rozpore so Zák. č. 251/2012 do súladu so Zák. č. 251/2012 Z.z. a to do 31. 12. 2012
ukladá zákon účastníkom zmlúv, ako však správne uviedol aj súd prvého stupňa, je to práve žalovaný
ako dodávateľ elektriny, ktorý je povinný zmluvy o dodávke elektriny uzatvárať a ako osoba odborne

zdatná v tejto oblasti je povinný odberateľom predložiť aj návrhy na zmeny zmlúv, resp. dodatky k nim,
ktoré by prípadné rozpory so zákonom riešili. Samotná skutočnosť, že zmluvy medzi účastníkmi konania
boli uzatvorené za účinnosti predchádzajúceho zákona nie je dôvodom na to, aby tieto zmluvy boli
považované za neplatné, resp. aby žalovaný nemohol podľa nich dodávať elektrickú energiu žalobcom.
Samozrejme,pokiaľbyžalobcoviapriodbereelektrickejenergiepožadovaliodžalovanéhoplnenie,ktoré

by bolo v rozpore so zákonom, žalovaný má právo takéto plnenie odmietnuť.

Pokiaľ ide o žalovaným udávaný spôsob ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom 2/ jeho tvrdenia
o porušovaní povinnosti zo strany žalobcu 2/ v tom smere, že nezaplatil žalovanému cenu elektrickej
energie, poukazuje odvolací súd na odôvodnenie súdu prvého stupňa a súhlasí s ním, že žalovaný v

konaní na súde prvého stupňa nepreukázal, že žalobcovia 2/ - 4/ majú voči žalovanému nesplnené
záväzky. Pokiaľ ide o žalobcu 3/, ktorému zaniklo živnostenské oprávnenie, táto skutočnosť tak isto
nemá vplyv na platnosť uzavretej zmluvy a povinnosť žalovaného postupovať podľa nej. Ako vyplýva
zo spisu, žalobca 3/ vykonáva funkciu súdneho znalca, a to v prenajatých nebytových priestoroch, do
ktorých mu žalovaný dodáva elektrickú energiu, nejde teda o domácnosť. Tvrdenia žalovaného o tom, že

od zmluvy uzavretej so žalobcom 4/ platne a účinne odstúpil a to ku dňu 05. 11. 2012, pričom žalobca 4/
toto odstúpenie od zmluvy podľa žalovaného nikdy nerozporoval, tak isto nezodpovedá skutočnostiam
zisteným zo spisu. V spise je založená odpoveď žalobcu 4/ na výpoveď žalovaného zo zmluvy k 05. 11.
2012, a to list zo dňa 06. 11. 2012 (č. l. 123), v ktorom považuje žalovaným udávané dôvody ohľadne
omeškania s platbami žalobcu 4/ za nepravdivé a odstúpenie od zmluvy preto za nedôvodné.

Ako odvolací súd zistil, v oboch vyššie uvedených zmluvách o dodávke elektrickej energie uzavretých
medzi účastníkmi konania (medzi žalobcom 2/ a žalovaným dňa 25.01.2007 a medzi žalobcom 3/ a
žalovaným dňa 01.03.2006), ktoré boli uzavreté na dobu neurčitú, je dohodnutá 3-mesačná výpovedná
lehota. Pokiaľ mal teda žalovaný záujem ukončiť so žalobcami 2/ a 3/ zmluvný vzťah, mohol postupovať

podľa dohody v zmluvách.

Povinnosť žalovaného dodávať elektrickú energiu žalobcovi 4/ vyplýva z rozsudku OS Banská Bystrica
č. k. 61Cb/70/2009-385 zo dňa 15. 06. 2011, právoplatného a vykonateľného dňa 25.05.2012 v spojení
s rozsudkom KS Banská Bystrica č. k. 41Cob/239/2011 zo dňa 23.05.2012, ktorými súd nahradil

vyhlásenie vôle žalovaného ako dodávateľa elektrickej energie uzavreť zmluvy o dodávke a distribúcii
elektrickej energie so žalobcom 4/, pričom vo výroku rozsudku je obsiahnutý text zmluvy. Doba trvania
zmluvy je tiež na neurčito, spôsoby ukončenia zmluvného vzťahu sú uvedené v čl. VII zmluvy. Žalovaný
v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal splnenie podmienok, pre ktoré by mohol prestať s
dodávkami elektrickej energie voči žalobcovi IV, a teda by nebol povinný plniť záväzok, ktorý pre neho

ako dodávateľa elektrickej energie vyplýva z uvedených rozsudkov.

Odvolací súd na základe uvedených skutočností súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že žalobcovia
2/ - 4/ preukázali, že majú so žalovaným platne uzavreté zmluvy o odbere elektrickej energie, resp.
o dodávke a distribúcii elektrickej energie ako odberatelia, zatiaľ čo žalovaný nepreukázal, že nie je

povinný podľa týchto zmlúv elektrickú energiu dodávať žalobcom, resp. že má právo dodávku elektrickej
energie žalobcom obmedziť, prípadne prerušiť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 OSP v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 OSP.
V odvolacom konaní boli žalobcovia úspešní, preto im vzniklo voči žalovanému, ktorý bol v odvolacom
konaní neúspešný, právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu

prostredníctvom právnej zástupkyne navrhli, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcom trovy
odvolacieho konania, v zákonom stanovenej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku ich však
nevyčíslili (§ 151 ods. 1 a 2 OSP). Nakoľko rozhodnutie v tejto veci sa vyhlasovalo (§ 151 ods. 4 OSP)
súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia náhradu trov odvolacieho konania žalobcom nepriznal a nebol
viazaný rozhodnutím pri vyhlasovaní rozsudku, kedy rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť

žalobcom 2/ - 4/ trovy odvolacieho konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení
rozsudku (§ 151 ods. 2 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.