Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/623/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203238
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614203238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava 1, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Helenou
Strachotovou,usadenoueuroadvokátkou,sosídlomM.X,P.,protiodporcom:1/X.O.,nar.XX.XX.XXXX,
2/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja F. XXX/XX, D. P., v konaní o zaplatenie 1 063,35 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/73/2014-93 zo dňa
06. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/73/2014-93 zo dňa 06. 06. 2014 vo

výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

V odvolaní v nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš konanie o zaplatenie sumy 64 eur s 12,96 %
úrokom od 19. 03. 2014 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania od 19. 03. 2014 do zaplatenia, o
zaplatenie sumy 64 eur s 12,96 % úrokom od 17. 04. 2014 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania
od 17. 04. 2014 do zaplatenia, o zaplatenie sumy 64 eur s 12,96 % úrokom od 19. 05. 2014 do
zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania od 19. 05. 2014 do zaplatenia zastavil. Odporcom v rade 1/ a
2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 532,29 eur spolu so zmluvným

úrokom vo výške 12,96 % ročne zo sumy 1.881,42 eur od 02. 08. 2011 do 30. 09. 2011, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.816,29 eur od 01. 10. 2011 do 19. 03. 2012, zo sumy
1.752,29 eur od 20. 03. 2012 do 16. 05. 2012, zo sumy 1.688,29 eur od 17. 05. 2012 do 18. 06. 2012,
zo sumy 1.624,29 eur od 17. 06. 2012 do 31. 08. 2012, zo sumy 1.560,29 eur od 01. 09. 2012 do 29.
10. 2012, zo sumy 1.496,29 eur od 30. 10. 2012 do 27. 12. 2012, zo sumy 1.432,29 eur od 28. 12. 2012
do 27. 02. 2013, zo sumy 1.398,29 eur od 28. 02. 2013 do 29. 04. 2013, zo sumy 1.364,29 eur od 30.
04. 2013 do 17. 05. 2013, zo sumy 1.300,29 eur od 18. 05. 2013 do 17. 06. 2013, zo sumy 1.236,29

eur od 18. 06. 2013 do 16. 07. 2013, zo sumy 1.172,29 eur od 17. 07. 2013 do 16. 08. 2013, zo sumy
1.108,29 eur od 17. 08. 2013 do 16. 09. 2013, zo sumy 1.044,29 eur od 17. 09. 2013 do 16. 10. 2013, zo
sumy 980,29 eur od 17. 10. 2013 do 18. 11. 2013, zo sumy 916,29 eur od 19. 11. 2013 do 16. 12. 2013,
zo sumy 852,29 eur od 17. 12. 2013 do 16. 01. 2014, zo sumy 788,29 eur od 17. 01. 2014 do 18. 02.
2014, zo sumy 724,29 eur od 19. 02. 2014 do 18. 03. 2014, zo sumy 660,29 eur od 19. 03. 2014 do 16.
04. 2014, zo sumy 596,29 eur od 17. 04. 2014 do 19. 05. 2014 a zo sumy 532,29 eur od 20. 05. 2014
do zaplatenia. Priznanú sumu súd povolil odporcom splácať v 64 eur mesačných splátkach, vždy dokaždého 15. dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku
a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
odporcovia v rade 1/ a 2/ si porušili svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce im z úverovej zmluvy č.
4263016596900 zo dňa 16. 03. 2008, ktorú prvostupňový súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a preto,
navrhovateľ listom zo dňa 09. 08. 2011 od predmetnej zmluvy odstúpil a poskytnutý úver zosplatnil ku
dňu 01. 10. 2011. Z výpisu účtu odporkyne v rade 1/ vyplynula ku dňu 02. 08. 2011 dlžná istina 2 070,64

Eur, úroky, poistenia a ostatné poplatky v sume 113,60 Eur a pokuta 34,98 Eur. Z predmetného výpisu
mal okresný súd zároveň za preukázané, že platby odporkyne v rade 1/ spolu vo výške 189,22 Eur
navrhovateľ započítal na úhradu poplatku za upomienku, poplatku za omeškanie, poplatku za odklad či
zmeškanie splátky, poplatku za vstup do vymáhania. Prvostupňový súd na rozdiel od veriteľa započítal
predmetnú sumu t. j. 189,22 Eur na úhradu istiny pohľadávky. Konštatoval, že všeobecné obchodné
podmienky veriteľa nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu, preto je uvedené dojednanie

neplatné. Za takéto platné dojednanie nemôže byť považovaný ani Sadzobník poplatkov. Všeobecné
obchodné podmienky veriteľa majú slúžiť k tomu, aby dojednania technického alebo vysvetľujúceho
charakteru nebolo nutné prepisovať do každej zmluvy, nemajú slúžiť k tomu, aby v nich zmluvný
partner spotrebiteľa skryl dojednania, ktoré môžu byť preňho nevýhodné alebo ktoré môžu uniknúť jeho
pozornosti. Tak isto prvostupňový súd navrhovateľovi nepriznal uplatnenú zmluvnú pokutu, ktorá bola

dojednaná vo všeobecných obchodných podmienkach, keďže podmienkou jej platného dojednania je
podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomná forma. Nestačí odkaz len na všeobecné podmienky
CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Rozdiel medzi sumou 2 070,64
Eur a 189,22 Eur predstavuje 1 881,42 Eur. Podanou žalobou sa navrhovateľ ďalej domáhal zaplatenia
zmluvného úroku vo výške 12,96 Eur dojednaného v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V

danom prípade okresný súd konštatoval, že zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľom za poskytnuté
peňažné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia
§ 503 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti splatné úroky z tejto splátky. Keďže k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 30. 09. 2011

po tomto dátume už navrhovateľovi uplatnené úroky neprislúchajú. Zo sumy 1 881,42 Eur prvostupňový
súd odpočítal odporcami v rade 1/ a 2/ vykonané platby a to dňa 23. 09. 2011 vo výške 65,13 Eur, dňa
19. 03. 2012 vo výške 64 Eur, dňa 16. 05. 2012 vo výške 64 Eur, dňa 18. 06. 2012 vo výške 64 Eur, dňa
31. 08. 2012 vo výške 64 Eur, dňa 29. 10. 2012 vo výške 64 Eur, dňa 27. 12. 2012 vo výške 64
Eur, dňa 27. 02. 2013 vo výške 34 Eur, dňa 29. 04. 2013 vo výške 34 Eur, dňa 17. 05. 2013 vo výške

64 Eur, dňa 17. 06. 2013 vo výške 64 Eur, dňa 17. 06. 2013 vo výške 64 Eur, dňa 16. 08. 2013 vo
výške 64 Eur, dňa 16. 09. 2013 vo výške 64 Eur, dňa 16. 10. 2013 vo výške 64 Eur, dňa 18. 11. 2013 vo
výške 64 Eur, dňa 16. 12. 2013 vo výške 64 Eur, dňa 16. 01. 2014 vo výške 64 Eur, dňa 18. 02. 2014 vo
výške 64 Eur, dňa 18. 03. 2014 vo výške 64 Eur, dňa 16. 04. 2014 vo výške 64 Eur a dňa 19. 05. 2014
vo výške 64 Eur, preto dlžná suma na ktorú okresný súd zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ predstavuje

532,29 Eur. Túto sumu prvostupňový súd povolil odporcom splácať v splátkach ktorých výšku ako aj
podmienky zročnosti stanovil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku pri aplikácií ustanovenia § 160
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Ďalej súd zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/
zaplatiť navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne a to zo sumy 1 816,29 Eur
(rozdiel medzi sumou 1881,42 Eur a úhradou odporcov vo výške 65,13 Eur) od 01. 10. 2011, keďže v

sporovom konaní je súd návrhom viazaný a preto nemohol navrhovateľovi priznať uplatnené úroky z
omeškania od skoršieho dátumu do 19. 03. 2012, kedy zo strany odporcov 1/, 2/ došlo k úhrade sumy
64 Eur, do dátumu ďalších platieb zo strany odporcov tak ako je vyššie uvedené. Z uvedených dôvodov
z prevyšujúcej časti okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, v časti, v ktorej zobral som návrh späť
konanie podľa § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O .s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania vychádzajúc z toho, že obaja účastníci mali vo veci úspech pomerný.
Navrhovateľ v časti, v ktorej súd jeho návrhu vyhovel a v časti v ktorej zobral návrh späť, čo do zaplatenia
sumu 128,00 Eur s príslušenstvom. Odporcovia túto sumu uhradili po podaní návrhu. Odporcovia v rade
1/ a 2/ mali úspech v časti, v ktorej súd návrh zamietol a v časti v ktorej navrhovateľ zavinil, že sa konanie

o zaplatenie 64,00 Eur s príslušenstvom zastavilo. Keďže túto sumu odporcovia uhradili pred podaním
návrhu na súd dňa 18. 03. 2014.Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd
žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - v časti v ktorej návrh zamietol, zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne skutkové a práve

posúdenie veci. V bližších podrobnostiach ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sú všeobecné obchodné
podmienky veriteľa platné, odporcovia s nimi boli riadne oboznámení pri podpise zmluvy a tieto sú
súčasťou zmluvy. Tvrdenia prvostupňového súdu, že navrhovateľ v nich skryl dojednania, ktoré môžu
uniknúťpozornostispotrebiteľanemajúopodstatnenievuzavretejzmluveanivprevedenomdokazovaní.
Za ďalšie, okresný súd bez bližšieho zdôvodnenia konštatuje, že aj Sadzobník poplatkov je neplatný.

V tomto smere odvolateľ vytýkal prvostupňovému súdu nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže svoj
právny názor nijako nezdôvodnil. Pokiaľ súd nepriznal zmluvný úrok od 01. 10. 2011 do zaplatenia, tiež
nerozhodol správne, keďže zo zákona nie je vylúčené, aby si účastníci dojednali zmluvný úrok aj za
dobu omeškania dlžníka so splatením pohľadávky.

Odporcovia v podanom vyjadrení uviedli, že so splátkami meškali len raz v roku 2011. Od toho času
platia pravidelne, aj keď často krát nevedia za čo.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti

podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - navrhovateľ, ako aj v
písomnom vyjadrení odporcovia, konštatujú, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust.
§ 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Navrhovateľ v preskúmavanej veci namietal nesprávne právne posúdenie okresným súdom. Podľa
súdnej praxe sa za nesprávne posúdenie považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd na danú vec správne
aplikoval ustanovenie Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.
07. 2008. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcom nároky
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16. 03. 2008. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sú explicitne vymedzené v ustanovení § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. a to v jeho odseku 2 pod.

písm. a/ až s/. Prvostupňový súd vykonal správny výklad zákona č. 258/2001 Z. z., menovite jeho
ustanovenia § 4 ods. 2, keď konštatoval, že všeobecné obchodné podmienky veriteľa t. j. navrhovateľa,
nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu a za takéto platné dojednanie nemôže byť
považovaný Sadzobník poplatkov, z ktorých dôvodov nepriznal navrhovateľom uplatnenú zmluvnú
pokutu ani navrhovateľom uplatňované ďalšie poplatky v zmysle Sadzobníka. K vyššie uvedenému

odvolací súd ešte dodáva, že v danom prípade pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľskéhoúveru došlo k nerovnomernému postaveniu vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, čo spôsobilo značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachúčastníkov,naktorúokresnýsúddôvodneprihliadol(§52anasl.
Občianskeho zákonníka). Za neprijateľné z hľadiska spotrebiteľa je možné považovať také správanie sa

navrhovateľa,ktorýnavopredpripravenejpredtlačipísomnepripravenejzmluvylenvšeobecneodkazuje
buď na Všeobecné obchodné podmienky alebo Prílohy, ktoré sú opätovne formulárovo spracované bez
možnosti individuálneho ovplyvnenia ich obsahu odporcom (spotrebiteľom). V rámci spotrebiteľských
zmlúv dojednanie uvedené v § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 nemôžu byť súčasťou tzv. Všeobecných
obchodných podmienok alebo príloh, ale len výlučne samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ odvolateľ

poukazoval na skutočnosť, že časť obsahu zmluvy sa môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné
podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky je potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy
predpísané zákonom musia byť zapracované priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti -
vedľajšiedojednaniamôžubyťuvedenéivovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachresp.vobchodných
podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Predmetné údaje bolo potrebné uviesť priamo v texte zmluvy,
aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s takýmto údajom má možnosť riadne

oboznámiť. Keďže v prejednávanom prípade uplatňovaná zmluvná pokuta, ako aj ďalšie poplatky v
zmysle Sadzobníka neboli uvedené priamo v texte zmluvy, okresný súd správe návrh navrhovateľa v
prevyšujúcej časti zamietol.

Prvostupňovýsúdtiežsprávneuzavrel,žedohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutýchprostriedkov
patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok), (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98).

Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného
zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. Z
uvedeného dôvodu považoval odvolací súd aj zamietnutie časti návrhu za správne, keďže navrhovateľ

nemohol jednostranne navyšovať zmluvne dojedané plnenie, odvolávajúc sa na Všeobecné obchodné
podmienky. V nadväznosti na uvedené prvostupňový súd zasa správne konštatoval, že obsah
samotných všeobecných obchodných podmienok odporcovia nemohli ovplyvniť. Nejedná sa preto
o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia a ako také sú v zmysle Občianskeho zákonníka v
spotrebiteľských právnych vzťahoch sankcionované neplatnosťou.

Okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade
s § 157 ods. 2 O. s. p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a
z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje
na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie,

resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo
splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným
dôkazomvzmyslečl.48ÚstavySlovenskejrepublikynepatrívyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniasúdom
vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Okresný súd správne rozhodol i o trovách konania, v súvislosti s rozhodovaním o ktorých uplatnil zásadu
úspechu v konaní toho - ktorého účastníka (§ 142 ods. 2 O. s. p.)

Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd odporcov zaviazal na zaplatenie časti žalovanej sumy zostáva

rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O. s. p. v prospech odporcov, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech. Odporcovia si však trovy
odvolacieho konania neuplatnili, z obsahu spisu nevyplýva vznik nároku na ne, a preto s poukazom na
uvedené odvolací súd odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .