Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210112
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3512210112.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľov 1/ H. V., bytom Q. XX a 2/ G.
V., trvale bytom K. Q. nad B., B. XXXX/XX, prechodne bytom E., G. XXXX, obaja právne zastúpení
JUDr. Andreou Hauptvogelovou Hudcovičovou, advokátkou so sídlom Piešťany, A. Hlinku 58/81 proti
odporcom 1/ H. O., 2/ B. Q., ml., a 3/ B. Q., st., všetci bytom K. Q. nad B., P. XXXX/XX, všetci traja

zastúpení Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom DOMUS PETRA, pod Sokolicami 1/B, Trenčín,
o odporovateľnosti právneho úkonu, na odvolania odporcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. septembra 2013, č.k. 11C/32/2013-285 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 22. Októbra 2013, č.k. 11C/323/2012-315, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Odporcovia 1/-3/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania
spolu vo výške 203,64 Eur, z ktorej sumy zaplatia odporcovia 1/ až 3/ každý sumu po 67,88 Eur, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľov 1/ a 2/ advokátky
JUDr. Andrei Hauptvogelovej Hudcovičovej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného

bremena, uzavretá formou notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Priskou Štěrbovou, č. N
366/2011, NZ 26198/2011 dňa 18.07.2011 medzi odporkyňou 1/ H. O., (darkyňa a súčasne aj osoba
oprávnená z vecného bremena) a odporcom 2/ B. Q., ml., (obdarovaným) a odporcom 3/ B. Q., st.,
(osobou oprávnenou z vecného bremena), ktorej vklad bol povolený Správou katastra Nové Mesto
nad Váhom pod číslom V 1604/11 dňa 05.08.2011 a ktorou odporkyňa 1/ previedla na odporcu 2/ byt
č. 26 nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu súp. č. 1219, vchod 11, na ul. P. v K. Q. nad

B., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti
6875/474772, zapísaný na LV č. 5584 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 4552 vo veľkosti
6875/474772, zapísaný na LV č. 5915, v k.ú. K. Q. nad B. a ktorou bolo zároveň zriadené vecné bremeno
v prospech odporkyne 1/ a odporcu 3/ - právo doživotného užívania bytu č. 26, na 5. poschodí, vchod
11, v bytovom dome súp. č. 1219, na parc. č. 4552, podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu a na zastavanom pozemku vo veľkosti 6875/474772, je voči navrhovateľovi 1/ a navrhovateľke 2/

právne neúčinná. Odporcom 1/ - 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1/
a 2/ náhradu trov konania vo výške 740,50 Eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľov 1/ a 2/ do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení konštatoval, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom domáhali, aby súd určil, že
vyššie uvedená darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, uzavretá formou notárskej

zápisnice spísanej notárkou JUDr. Priskou Štěrbovou, č. N 366/2011, NZ 26198/2011 dňa 18.07.2011
sú voči navrhovateľom 1/ a v 2/, právne neúčinné. Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ sav osobitnom konaní domáhajú od odporkyne 1/ zaplatenia sumy vo výške 8.121,80 Eur, spolu s 9,5 %
- ným úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy odo dňa 15.7.2011 do zaplatenia, nahradenia trov
konania, pričom konanie je vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/58/2011.

Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení konštatoval, že aby bol žalobca v konaní úspešný je potrebné,
aby boli kumulatívne splnené nasledujúce 4 podmienky, ktoré s ohľadom na vykonané dokazovanie
rozobral.

Prvou podmienkou je vymáhateľná pohľadávka a to aby pohľadávka existovala aspoň vo forme budúcej
pohľadávky už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Podstatné slovo je slovo
"vymáhateľná". Nosným sa v tomto prípade stal rozsudok Najvyššieho súdu SR z z 23. decembra 1999,
sp.zn. 3 Cdo 102/99, v ktorom slovo vymáhateľnosť je definovaná tak, že " ho nemožno chápať v
zmysle, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu je spojené iba s pohľadávkou, ktorej bol priznaný
exekučný titul. Ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v

základnom konaní." Ďalej sa uvedeným pojmom zoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí
z 23. decembra 1999, sp.zn. 3 Cdo 102/99, pričom súd prvého stupňa v odôvodnení podrobne uviedol,
aký názor zaujal k pojmu vymáhateľná pohľadávka. Vymáhateľná teda je pohľadávka (ako to bolo už
naznačené), ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda
pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou

a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu.
Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku,
ktorej sa možno domáhať na súde. Súd považoval na základe vykonaného dokazovanie prvú podmienku
za splnenú a poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
6C/58/2011, z ktorého vyplýva, že voči odporkyni 1/ existovala vymáhateľná pohľadávka už v čase

podpisu darovacej zmluvy. Existenciu pohľadávky nepoprela ani odporkyňa 1/, iba namietala výšku
pohľadávky.

Druhou podmienkou je skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej

pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich
vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku
dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní
napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa

z neho veriteľ uspokojil (NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2791/99). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom,
žedlžníkoveprávneúkonyukracujúuspokojeniejehopohľadávkynesieveriteľ(napr.rozhodnutiaNSČR
sp. zn. 21 Cdo 549/2001). Teda ukracovanie veriteľa môže byť konštatované iba za súčasného splnenia
dvoch podmienok, a to, že došlo k zmenšeniu majetku veriteľa a súčasne došlo k takému zmenšeniu
majetku, že nie je možné uspokojiť pohľadávku veriteľa. Ak sa v konaní o odporovacej žalobe zistí, že

odporca nadobudol od dlžníka jeho nehnuteľnosť bez toho, aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú
cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov alebo inú rovnocennú náhradu, je možné náležite posúdiť aj to, či
dlžník na odporcu previedol nehnuteľnosť v úmysle ukrátiť veriteľa (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo
4333/2007). Odporkyňa 1/ previedla na odporu 2/ Byt na základe darovacej zmluvy a s poukazom na
finančné a majetkové pomery, súd konštatoval, že došlo k takému zmenšeniu majetku, že navrhovatelia

1/ a 2/ v postavení veriteľov nemajú možnosť z tohto majetku si uspokojiť pohľadávku. Pohľadávka
veriteľov v zmysle doteraz vykonaného dokazovanie na základe znaleckého posudku v konaní vedenom
pod sp. zn 6C/58/2011 výrazne presahuje finančné a majetkové možnosti odporkyne, pretože v čase
rozhodovania odporkyňa 1/ vedie niekoľko súdnych konaní za účelom vymoženia pohľadávok voči tretím
osobám, ktoré nie sú právoplatne skončené. Teda v čase rozhodovania odporkyňa 1/ reálne vlastní

finančné prostriedky na účte vedenom Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. s výškou zostatku 1,994,67
Eur ku dňu 31.12.2012 a je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku. Súd nemôže prihliadať
na čestné prehlásenie, pretože pre posúdenie je podstatný majetok odporkyne 1/ a jeho hodnota po
uzatvorení darovacej zmluvy.

Treťou podmienkou je preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane
odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť
veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť. Avšak k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo
medzi odporkyňou 1/ a odporcom 2/, ktorý je synom odporkyne, teda osobou blízkou v zmysle § 116Občianskeho zákonníka, ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Cdo
163/2007 zo dňa 17. 12. 2008, pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle §
42a Občianskeho zákonníka, ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou je postačujúce

preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel
dlžníkaukrátiťveriteľaajvedomosťblízkejosobyotomtoúmyslepredpokladá(prezumuje).Blízkaosoba
musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného
právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Žalovaná osoba, ktorá je osobou blízkou
dlžníkovi sa môže odporovacej žalobe ubrániť, len ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným

právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana tejto žalovanej
osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o
úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale
tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že
vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť.
Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa môže v zmysle ustanovenia

§ 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri
právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto
spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila
právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak
nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky

tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (rozsudok NS ČR sp.
zn. 21 Cdo 864/2000). Je preto na žalovanej osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť
a navrhla také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené
podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe. Musí preukázať, či a akú vyvinula
v dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom

veriteľapoznala(mohlapoznať)ažetátočinnosť(aktivita)predstavovalasohľadomnaokolnostiprípadu
náležitú starostlivosť. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že či odporca 2/ alebo odporca 3/ vedeli
o finančnej situácii odporkyne 1/. Vedeli o jej majetkových pomeroch a zo strany odporcov preukázaná
žiadna aktivita v uzatvorenia darovacej zmluvy, preto sa z tohto dôvodu nemôžu ubrániť odporovacej
žalobe. Samotné tvrdenie odporu 2/, že sa o financie matky nestará, a preto nevedel o jej dlhoch nie je

pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (porovnaj aj NS ČR sp. zn. 21 Cdo 864/2000).

Štvrtou podmienkou je skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch
rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, na túto podmienku súd prihliada ex offo, pričom zistil, že k
uzatvoreniu darovacej zmluvy v spojení so zriadením vecného bremena došlo dňa 18.07.2011 a návrh

na začatie konania bol podaný 21.09.2012.
K namietanej pasívnej legitimácie súd poukázal na to, že okruh účastníkov v odporovacej žalobe je
vymedzený prvou definíciou účastníctva podľa § 90 O.s.p., pričom aktívne legitimovaným je veriteľ a
pasívne legitimovaným je osoba, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
veriteľovej pohľadávky, nesie veriteľ, pričom to platí aj v prípade, kde preukázanie úmyslu dlžníka nie
je podmienkou odporovateľnosti, t. j. pri právnych úkonoch urobených medzi dlžníkom a osobami jemu
blízkymi alebo urobenými v prospech týchto osôb, nakoľko z ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že veriteľ musí aj za tejto situácie tvrdiť a preukázať, že odporovaný právny úkon

ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo ku
kumulatívnemu naplneniu všetkých štyroch podmienok, teda navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a
to aj v časti proti odporkyni 1/ a odporcovi 3/, osobám oprávneným zo zriadeného vecného bremena,
pretože s poukazom na význam a účel odporovacej žaloby, ktorým je zabrániť nepoctivým úkonom
dlžníka, ktorými zmenšuje majetok na úkor veriteľov. Možno konštatovať, že zaťažením nehnuteľnosti

ťarchou spočívajúcou v zriadení vecného bremena zmenšuje majetok dlžníka, znižuje hodnotu majetku
a zaťažuje, ak nie neznemožňuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky z majetku dlžníka alebo osoby,
ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech. Nemusí vždy ísť len o úkony, ktorými dochádza k
scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že sa jedná o úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na
úkor veriteľa. Zmluvou o zriadení vecného bremena bolo toto vecné bremeno zriadené bezodplatne

a nejde o ekvivalentný právny úkon, ktorý by súd musel pri hodnotení zohľadniť. Zriadením vecného
bremena k bytu sa podstatne sťažuje vymáhanie pohľadávky veriteľa v exekúcii, nakoľko podľa §
153 ods. 1 EP, vydražiteľ musí prebrať vecné bremená viaznúce na veci, hoci ak ide o zmluvné
vecné bremená, preberá ich so započítaním na najvyššie podanie. Po preskúmaní podaného žalobnéhonávrhu, kedy došlo k naplneniu štyroch podmienok za kumulatívneho splnenia, ktorých súd môže
konštatovať, že právnym úkon, a to darovacou zmluvou v spojení so zriadením vecného bremena
došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku a zostávajúci majetok, ktorý odporkyňa 1/ vlastní ku dňu

rozhodnutia by nepostačoval na úhradu pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/, súd v celom rozsahu vyhovel
návrhu a učil, že daný právny úkon je voči navrhovateľom neúčinný.

Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv.
relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym

úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. To, že
odporovaný právny úkon zostáva platným úkonom znamená, že vyvolal všetky predvídané právne
následky, napríklad prevod vlastníctva k veci, a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka
nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky,
avšak len v tomto vzťahu, nenastali (uznesenie NS ČR sp. zn. 20 Cdo 364/2002).

Súd v priebehu konania zamietol návrh na prerušenie konania, aj keď to spravidla podľa súdnej praxe
býva dôvodom na prerušenie a to s ohľadom na to, že navrhovatelia nepopreli pohľadávku a jej
minimálna výška vyplýva z doteraz vykonaného dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom pod. sp. zn. 6C/58/2011.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Predmet konania sa týka neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy
spojenej so zmluvou o zriadení vecného bremena a keďže hodnota veci sa nedá zistiť, súd pri
stanovení základnej tarifnej odmeny postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov,
tj. Základná sadzba tarifnej odmeny je 1/13 z výpočtového základu. V roku 2012, 1/13 výpočtového
základu predstavovala 58,69 Eur a v roku 2013 sumu 60,07 Eur. Režijný paušál v roku 2012 bol
7,63 Eur a v roku 2013 7,81 Eur. V danej veci, ku dňu vydania rozhodnutia vo veci samej, boli
vykonané nasledujúce úkony právnych služieb: príprava a prevzatie veci dňa 19.09.2012, príprava

žalobného návrhu o odporovateľnosť právnych úkonov zo dňa 21.09.2012, 13.05.2013 - osobná účasť
na pojednávaní na OS v Novom Meste nad Váhom, s prejednaním veci, 24.05.2013 príprava písomného
vyjadreniasanavrhovateľovkpredloženýmdôkazomapredbežnémuprávnemuposúdeniuveci,osobná
účasť na pojednávaní dňa 10.06.2013, ktoré bolo odročené pre žiadosť PZO, bez prejednania veci / 1/4
základnej sadzby tar. odmeny/, 12.06.2013 príprava písomného vyjadrenia sa k písomnému vyjadreniu

odporcov a k dôkazom /najmä pripojený dedičský spis/, 17.06.2013 osobná účasť na pojednávaní, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci, pre námietku zaujatosti vznesenú odporcami a doručenú na súd v
tento deň / 1/4 základnej sadzby tar. odmeny/, písomné vyjadrenie sa navrhovateľov k dôkazom zo dňa
28.08.2013 /v ňom aj k námietkam odporcov, ktoré sa týkali aj merita veci/, účasť na pojednávaní dňa
05.09.2013, účasť na pojednávaní dňa 19.09.2013, kde dôjde len k vyneseniu súdneho rozhodnutia /

1/4 základnej sadzby tar. odmeny/; tj. 2x 58,69 Eur + 2x režijný paušál á 7,63 Eur, celkom 132,64 Eur
a 5x 60,07 Eur + 5x režijný paušál á 7,81 Eur celkom 339,40 Eur a 3x 15,02 Eur + 3x režijný paušál
á 7,81 Eur celkom 68,49 Eur; spolu 540,53 Eur. Ďalej súd v zmysle § 15 a 17 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v platnom znení priznal náhrada za stratu času za cesty na pojednávanie, teda cesta z Piešťan do
Nového Mesta nad Váhom späť, je 2x začatá pól hodina, tj. 2x 1/60 výpočtového základu tj. 2x 13,01 Eur

= 26,02 Eur, celkovo počet ciest 5, tj. 5x 26,02 Eur = 130,10 Eur. Podľa zákona o cestovných náhradách
v platnom znení patrí cestovné z Piešťan a späť, 25 km x 2 = 50 km, náhrada za každý 1 km jazdy 0,183
Eur určená zákonom o cestovných náhradách v platnom znení, cena paliva v deň 13.05.2013 1,489 Eur
za 1 L Super 95, v deň 10.06.2013 1,489 Eur za 1 L Super 95, v deň 17.06.2013 1,489 Eur za 1 L Super
95, v deň 05.09.2013 1,539 Eur za 1 L Super 95 a 11.9.2013, pričom cesty boli uskutočnené autom

FORD Focus Sedan ŠPZ: 934 BH, priemerná spotreba paliva 6,4/100 Km; 0,183 Eur + /6,4 x 1,489/ 100
x 50 = 13,91 Eur, jedna cesta z Piešťan do NMNV a späť; celkom 3x, cena paliva 1,489 Eur za 1 L, čo je
13,91 x 3 = 41,73 Eur. Auto FORD Focus Sedan ŠPZ: 934 BH, priemerná spotreba paliva 6,4/100 km,
0,183 Eur + /6,4 x 1,539/ 100 x 50 = 14,07 Eur, jedna cesta z Piešťan do NMNV a späť; celkom 2x, cena
paliva 1,539 Eur za 1 L, čo je 14,07 x 2 = 28,14 Eur. Cestovné na pojednávania a späť do sídla advokáta

celkom 69,87 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia ku dňu vydania rozhodnutia vo veci predstavujú
sumu 740,50 Eur, na zaplatenie ktorej zaviazal súd odporov 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v zmysle
§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolania odporcovia 1/ až 3/.Odporca 3/ v podanom odvolaní žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žaloba sa zamieta a
navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť odporcovi trovy konania. V odvolaní namietal, že napadnutý

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
a to najmä s ohľadom na posúdenie majetnosti či nemajetnosti odporcov 1/ až 3/ a teda možnosť
uspokojenia pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom č. k. 6C/58/2011. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že závery súdu ohľadom
majetnosti či nemajetnosti odporcov 1/ až 3/ sú postavené na domnienkach, pričom reálny stav je odlišný
a súd nemohol z vykonaných dôkazov zhodnotiť, či napriek darovaniu predmetnej nehnuteľnosti došlo
k takému zníženiu hodnoty majetku odporkyne 1/, ktorá by mala za následok neuspokojenie prípadnej
pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/, ktorá je predmetom konania 6C/58/2011. Súd sa vôbec nevysporiadal
so skutočnosťou, že predmetom dedičského konania, v ktorom ako dedič vystupuje aj odporkyňa 1/ je

aj nehnuteľnosť LV 2185. Súd nemôže vopred vylúčiť, že by odporkyňa 1/ nemala z tohto predmetu
dedičstva nadobudnúť svoju príslušnú časť. Rovnako odporkyňa je vlastníkom ďalších majetkových
hodnôt, ktoré súd nevzal do úvahy, resp. iba bez ďalšieho zhodnotil, že ide o majetkové hodnoty vo
výške nižšej ako je výška sporu v konaní 6C/58/2011. Odporkyňa 1/ teda majetkovými hodnotami
disponuje, resp. na základe dedičského konania bude disponovať, ktoré majú inú hodnotu ako sa snažili

tvrdiť navrhovatelia. Bez ohľadu na uvedené, už len z výšky sumy, ktorú má odporkyňa na účte so
stavebným sporením a podielových listov a 1/3 ornej pôdy, ktorá má byť predmetom dedičstva, je zrejmé,
že odporkyňa nekonala v úmysle ukrátiť veriteľa a navrhovatelia v prípade úspešnosti ich prípadného
nároku budú uspokojení. Odporkyňa 1/ spolu s odporcami 2/ a 3/ disponujú ďalšími majetkovými
hodnotami, teda nemôže dôjsť k neuspokojeniu prípadného nároku. Rovnako súd neprihliadal, že

odporkyňa má pohľadávky voči jej veriteľom a teda je možné, že obdrží finančné prostriedky. Tiež z
konania odporkyne 1/ v rámci exekučného konania je zrejmé, že si plní svoje povinnosti a má vôľu
aj prostriedky na uspokojenie prípadného dlhu voči navrhovateľom 1/ a 2/. Z vyššie uvedeného a z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že bez ohľadu na to ako bude skončené konanie 6C/58/2011, z
vyjadrenia odporcov ako aj ich rodinných príslušníkov, je zrejmé, že k uspokojeniu prípadného nároku

navrhovateľov dôjde. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko
súd nesprávne posúdil splnenie 3 podmienok, ktoré majú byť splnené kumulatívne. Súd sa zaoberal
pojmom ,,vymáhateľná pohľadávka" veľmi jednostranne a to výlučne v prospech navrhovateľov 1/ a
2/, pričom nevzal do úvahy viaceré protiargumenty, ktoré sú predmetom diskusií aj v rámci právnej
teórie a praxi. Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že v súdnych rozhodnutiach je uvedené, že má

ísť o takú pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom konaní. Mal za to, že vzhľadom
na skutkový stav prejednávanej právnej veci, skutočnosti, že k dnešnému dňu nie je vôbec zrejmé,
ako bude rozhodnuté v konaní 6C/58/2011, mal súd toto konanie prerušiť až do skončenia konania
6C/58/2011. Brániť odporkyni 1/ v nakladaní s jej majetkom, ktorý jej bol neoprávnene odobratý,
nemohla ho roky užívať, nie je jasné, v akej hodnote došlo k zhodnoteniu tohto majetku zo strany

navrhovateľov 1/ a 2/, nie je zrejmé, či je navrhovateľ 1/ a 2/ veriteľom odporkyni 1/, ako aj vzhľadom k
tomu, že je dostatočne preukázané, že odporkyňa 1/ disponuje dostatočným majetkom na uspokojenie
navrhovateľov 1/ a 2/ a dokonca sa zaviazali aj odporcovia 2/ a 3/, že v prípade nevyhnutnosti
uspokoja prípadnú pohľadávku navrhovateľov 1/ a 2/, je nesprávnou aplikáciou príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a úmyslu zákonodarcu. Úmyslom zákonodarcu bolo pravdepodobne priznať

ochranu v situácii, kedy je zjavný, výslovne preukázateľný úmysel dlžníka zbaviť sa majetku za účelom
znemožnenia uspokojenia v budúcnosti splatnej veriteľovej pohľadávky aj napriek uspokojeniu tohoto
veriteľa cestou odporovateľnosti z existujúcej, skôr splatnej, t.j. v situácii kedy mali navrhovatelia
voči odporcom viacero pohľadávok, pričom niektoré z nich sú už splatné, no niektoré sa splatnými
ešte nestali. Podľa Ustálenej judikatúry v Českej republike v prípade, ak v dobe rozhodovania súdu o

odporovacej žalobe nie je pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi ešte vymáhateľná a že sa žalobca domáha
priznania tejto pohľadávky v inom konaní (napríklad na súde), je spravidla daný dôvod na prerušenie
konania o odporovacej žalobe. V konaní, v ktorom sa prejednáva priznanie pohľadávky žalobcu voči
jeho dlžníkovi a v ktorom má byť o ňom rozhodnuté, je totiž nepochybne riešená otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu o odporovacej žalobe. Konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje

uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa - vzhľadom na už vyššie uvedené mal za to, že bolo
preukázané, že k uspokojeniu navrhovateľov 1/ a 2/ dôjde a to z vyššie uvedených dôvodov, t.j. ani táto
podmienka nie je splnená. Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa - úmysel, resp. dôvod
darovania predmetnej nehnuteľnosti medzi odporcami 1/ až 3/ bol v konaní uvedený a v žiadnom prípadesa nejedná o úmysel ukracovať veriteľa, čo napokon je zrejmé aj z vyhlásení odporcov 1/ až 3/, že
uspokoja navrhovateľov 1/ a 2/, avšak až potom ako sa preukáže ich nárok resp. jeho skutočná výška.
Výška pohľadávky môže byť diametrálne odlišná (t.j. nižšia) než požadujú navrhovatelia 1/ a 2/, a teda

sa v konečnom dôsledku môže preukázať, že to bol práve navrhovateľ 1/ a 2/, kto sa chcel bezdôvodne
obohatiť, nieto ešte, že by malo dôjsť k úmyslu odporcov 1/ až 3/ ukracovať navrhovateľov 1/ a 2/.
Odporca 2/ v podanom odvolaní žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žaloba sa zamieta a
navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť odporcovi trovy konania. V odvolaní uvádzal a namietal rovnaké

skutočnosti ako odporca 3/.
Odporkyňa 1/ v podanom odvolaní žiadala aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žaloba sa zamieta a
navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť odporcom trovy konania. V odvolaní namietala, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade uviedla, že žaloba podaná
navrhovateľom 1/ a 2/ je v celom rozsahu bezpredmetná a neodôvodnená, navrhovatelia 1/ a 2/ neboli

aktívne legitimovaní na podanie tejto žaloby a táto mala byť okamžite zamietnutá a súd sa ňou vôbec
nemal zaoberať. Navrhovatelia 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosť od nevlastníka S.O.S. Financ, spol. s
r.o., t.j. majú si náhradu škody, ktorá je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto
nad Váhom č. 6C/58/2011 uplatňovať od spoločnosti S.O.S. Financ, a nie od odporkyne 1/. Tak ako je
uvedené v rozsudku č. 8Cob/60/2010-508 Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.12.2010, navrhovatelia

1/ a 2/ nikdy riadne nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania,
keďže spoločnosť S.O.S. Financ nebola nikdy vlastníkom nehnuteľnosti. Z uvedeného má za to, že
sa nemohla dopustiť odporovateľného právneho úkonu podľa § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Mala za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to najmä s ohľadom na posúdenie majetnosti či nemajetnosti

odporcov 1/ až 3/ a teda možnosť uspokojenia pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ v konaní vedenom
na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom č. k. 6C/58/2011. Súd vychádzal pri prijatí záverov o
majetnosti resp. nemajetnosti odporkyne 1/ výlučne z tvrdení navrhovateľov 1/ a 2/ bez toho, aby sám
túto skutočnosť vyhodnotil z vykonaných dôkazov. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že závery súdu

ohľadom majetnosti či nemajetnosti odporcov 1/ až 3/ sú postavené na domnienkach, pričom reálny stav
je odlišný a súd nemohol z vykonaných dôkazov zhodnotiť, či darovaním predmetnej nehnuteľnosti zo
strany odporkyne 1/ v prospech odporcu 2/ došlo k takému zníženiu hodnoty majetku odporkyne 1/, ktorá
by mala za následok neuspokojenie prípadnej pohľadávky navrhovateľov, ktorá je predmetom konania
6C/58/2011, najmä vzhľadom k tomu, že k dnešnému dňu ani nie je zrejmá výška takejto pohľadávky.

Keďže súd nepozná výšku pohľadávky voči navrhovateľom, nemohol ani zhodnotiť, že nebude schopná
túto pohľadávku uhradiť. Súdu preukázala, že napriek tomu že má za to, že navrhovatelia si majú
uplatňovať pohľadávku voči S.O.S. Financ, v prípade, ak bude v konaní č. 6C/58/2011 rozhodnuté, že
je zaviazaná zaplatiť navrhovateľom akúkoľvek finančnú čiastku túto zaplatí. Opätovne poukázala na
skutočnosť, že na jej osobu je vedené stavebné sporenie Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. kde výška

zostatku v roku 2012 je 1.994,67 EUR. Zároveň preukázala, že stavebné sporenia majú uzatvorené aj
odporcovia2/a3/,pričomkaždéznichpresahujehodnotu2.000EUR.OkremtohojejsynMilanBielikmá
uzatvorené stavebné sporenie vo výške presahujúcej 2.000 EUR. Všetci traja, t.j. odporcovia 2/ a 3/ ako
aj pán Milan Bielik, čestne vyhlásili, že jej poskytnú potrebné finančné prostriedky na úhradu prípadnej
pohľadávky z konania č. 6C/58/2011, ak sa taká preukáže. Zároveň uviedla, že v súčasnosti sa vedie

dedičské konanie č. 9D/137/2009 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, ktorého účastníčkou je
aj ona a k dnešnému dňu nie je možné presne určiť hodnotu jej dedičského podielu avšak predbežne
ide o hodnotu presahujúcu 20.000 EUR, tak ako je bližšie špecifikované v jednotlivých dokumentoch
nachádzajúcich sa v spise. Okrem toho žiada od spoločnosti S.O.S. financ zaplatenie pohľadávky, ktorú
voči tejto spoločnosti eviduje. Taktiež žije v spoločnej domácnosti s odporcami 2/ a 3/, pričom všetci majú

stály príjem v dosť vysokej výške, a teda aj táto skutočnosť svedčí o tom, že disponuje prostriedkami,
ktoré môžu byť použité na uspokojenie prípadnej pohľadávky navrhovateľov. Z vyššie uvedeného mala
za to, že súd bez ďalšieho nemohol dospieť k záveru že nedisponuje dostatočnými prostriedkami
na uspokojenie prípadného nároku navrhovateľov v konaní 6C/58/2011. Vôbec už nemohol dospieť k
záveru, že napriek uvedeným skutočnostiam konala pri darovaní nehnuteľnosti v úmysle ukrátiť veriteľa.

Rovnako poukázala na skutočnosť, že voči navrhovateľom podala žalobu o zaplatenie 2.458,40 EUR
(č.k.10C/269/2013vedenénaOkresnomsúdeNovéMestonadVáhom).Súdneprihliadalaninadôvody,
ktoré ju viedli k prevodu nehnuteľnosti. Tiež poukázala na skutočnosť, že súd nesprávne vyhodnotil
potenciálnu pohľadávku navrhovateľov v konaní č. 6C/58/2011 ako pohľadávku vymáhateľnú, a to zdôvodov uvedených vyššie. Trvala na tom, že nie sú splnené podmienky stanovené zákonom pre to,
aby mohol byť prevod nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, považovaný za odporovateľný
právny úkon a to z dôvodu, že je otázne, či je voči navrhovateľom v postavení dlžníka voči veriteľovi.

Súd sa zaoberal pojmom ,,vymáhateľná pohľadávka" veľmi jednostranne a to výlučne v prospech
navrhovateľov, pričom vôbec nevzal do úvahy viaceré protiargumenty, ktoré sú predmetom diskusií aj v
rámci súdnych rozhodnutí. Ďalej v odvolaní uvádzala a namietala rovnaké skutočnosti ako odporcovia
2/ a 3/. Na záver uviedla, že opodstatnenie právneho inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu a
jeho funkcie nemožno aplikovať v tejto právnej veci, a to s ohľadom na skutočnosť, že nie je žiadnym

spôsobom potrebné chrániť navrhovateľov keďže sa nezbavuje svojho majetku, a už vôbec nie tak, aby
došlo k ohrozeniu ich nárokov (najmä keď k dnešnému dňu nijako nepreukázali akýkoľvek nárok) - ak
sa totiž majetok dlžníka zmenšil, ale zostatok postačuje na uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nie je
dôvod na odporovanie právnych úkonov dlžníka, navrhovatelia neevidujú voči nej žiadne vymáhateľné
pohľadávky.
K podaným odvolaniam sa písomne vyjadrili navrhovatelia prostredníctvom právnej zástupkyne, a to

osobitne ku každému odvolaniu, nakoľko každý z odporcov 1/, 2/, 3/ podal samostatné odvolanie.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu 3/ žiadali, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil a odporcu 3/ zaviazal aj na zaplatenie odvolacích trov. Vo
vyjadrení uviedli, že odporkyňa 1/ niekoľkokrát, napr. už aj na prvom pojednávaní vo veci dňa
13.05.20l3, súdu jasne uviedla, že okrem bytu mala v čase uzatvárania odporovacieho úkonu len

osobné oblečenie, posteľ, psa a starobný dôchodok vo výške 380 EUR, rovnaká situácia je aj dnes,
ale už nevlastní byt. Obdobne aj na pojednávaní dňa 05.09.20l3 uviedla, že nemá žiaden majetok,
pričom v konaní 10C 269/20l3 žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko je nemajetná.
Uvedené skutočnosti súd musel zobrať do úvahy, pretože to boli vlastné tvrdenia a vyhlásenia dlžníka
navrhovateľov. Táto skutočnosť bola preto nesporná. Napriek tomu, sa súd v rámci dokazovania venoval

aj námietkam odporkyne 1/, ako dlžníka, že môže teoreticky v budúcnosti získať majetok dedením
alebo po právoplatnom ukončení súdnych konaní, v rámci ktorých si uplatňuje svoje peňažné nároky
voči niekoľkým subjektom, pohľadávky a z tohto majetku môže v budúcnosti uspokojiť navrhovateľov.
Podľa §154 ods. 1 O.s.p., súd však správne postupoval, keď v rámci uskutočneného dokazovania
neprihliadal na majetok dlžníka, ktorý môže len teoreticky nadobudnúť niekedy v budúcnosti a ktorý v

časerozhodovaniatedapreukázateľnenevlastní.Vtomtosmerejepretozbytočnésavenovaťzisťovaniu
trhovej hodnoty potenciálneho dedičstva, t.j. hodnôt ktoré môže odporkyňa 1/ teoreticky nadobudnúť,
a to vzhľadom na ustanovenie § 154 ods. l O.s.p.. Odporkyňa 1/ súdu nepreukázala kvalifikovaným
spôsobom, že vlastní majetok, ktorý bude postačovať v prípade jeho predaja a speňaženia, na úhradu
pohľadávok navrhovateľov s príslušenstvom, ktoré si uplatňujú v konaní č.k.: 6C 58/2011. Treba si

uvedomiť, že už nejde len o istinu samotnú, ale aj uplatnené úroky z omeškania, trovy konania a
trovy právneho zastúpenia, ktoré si voči odporkyni navrhovatelia riadne uplatňujú. V tomto konaní
súd nemal vôbec povinnosti zisťovať majetnosť či nemajetnosť iných osôb ako dlžníka navrhovateľov.
Nebol povinný preskúmavať majetok Vratislava Q. st. a Vratislava Q., ml., pretože oni neboli dlžníkmi
navrhovateľov, v konaní boli pasívne legitimovaní len z dôvodu, že boli osobami, ktoré mali prospech

z odporovacieho úkonu dlžníka -pani H. O.. Súd pri posudzovaní ukrátenia veriteľov a kvalifikovaného
zmenšenia majetku dlžníka, postupoval správne, keď posudzoval výlučne zmenšenie majetku dlžníka,
vychádzal zo stavu v čase rozhodovania, t.j. prihliadol najmä na samotné vyjadrenie pani H. O., ako
dlžníka, že je insolventná, na jej aktuálne žiadosti o oslobodzovanie od súdnych poplatkov v iných
súdnych konaniach. Dôkazy, ktoré neskôr predložila odporkyňa 1/, že má na účte Wüstenrot finančné

prostriedky v sume 1 994,67 EUR , stav k 31.12.2012/, že môže zdediť majetok po svojom otčimovi alebo
že môže nadobudnúť pohľadávku voči tretím osobám, o ktorú sa vedú len súdne spory, nepovažoval za
dostatočné k preukázaniu, že má majetok, ktorý by postačoval na úhradu pohľadávok navrhovateľov.
Súd vykonal dokazovanie dostatočne, podrobne a kvalifikovane sa vysporiadal so všetkými dôkazmi,
ktoré boli v konaní účastníkmi predložené, teda aj s dôkazmi odporcov. Odporca 3/ vychádza z mylného

názoru, ktorý prezentuje aj vo svojom odvolaní, že súd mal posudzovať majetok všetkých odporcov
a preto považuje dokazovanie za nedostatočné. Názor súdu, že v prípade úkonov urobených medzi
dlžníkom a blízkymi osobami čo bol daný prípad, nie je potrebné aby veriteľ preukazoval úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa a vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle, nakoľko tento sa zo zákona predpokladá, je
právne správny a má oporu tak v zákone. Bolo vecou osôb oprávnených z vecného bremena, aby ako

blízke osoby dlžníka, preukázali, že o úmysle dlžníka ukrátiť týmto odporovateľným úkonom veriteľov
nevedeli, nemohli vedieť, ale tiež že vyvinuli náležitú starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu.
Uvedené sa však nestalo, pričom odporca 2/ aj 3/ sa aktívne zúčastňoval pri všetkých úkonoch dlžníka,
pri preberaní bytu, pri predchádzajúcich zásahoch polície, pri využívaní svojpomoci dlžníka dostať sado bytu bez právoplatného súdneho rozhodnutia o jeho vyprataní, pri uzatváraní odporovacieho úkonu.
V danom súdnom konaní napriek tomu, že ani jedna z blízkych osôb sa vyvinutím náležitej starostlivosti
účinne nebránila, ani sa týmto vôbec nezaoberala, súd si dosť podrobne zisťoval okolnosti za ktorých

bol odporovací úkon urobený, dôvody prečo bola zmluva uzavretá, existenciu vedomosti blízkych osôb
o záväzkoch dlžníka. Dôvod uskutočnenia tohto úkonu t.j. že dlžníčka bola chorá, že chcela týmto
úkonom vlastne len usporiadať svoj majetok za života, sú bez právneho významu a ako účinná obrana
neobstoja. Pojem vymáhaná pohľadávka, tak ako ju definuje odporkyňa 1/ vo svojom odvolaní, t.j. že
má ísť o pohľadávku, ktorá nie je v žiadnom ohľade sporná, s týmto názorom nesúhlasili a nemá ani

oporu v rozhodnutiach NS SR, ani vo výklade slova vymáhateľný, nakoľko zákonný pojem vymáhaná
pohľadávka, tak ako ju správne definoval aj prvostupňový súd, s odvolaním sa na rozhodnutia NS SR,
je taká pohľadávka, ktorá už dospela /je splatná/, čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou
a ktorá však ani nezanikla napr. splnením, kompenzáciou, preklúziou alebo z iného právneho dôvodu.
V tomto smere považovali za významné rozhodnutie NS SR č. 3Cdo 102/99 zo dňa 23.12.1999, z
ktorého vychádzal aj prvostupňový súd a ktorého výklad pojmu ,,vymáhateľná pohľadávka", pretrváva v

súčasnosti aj v rozhodovacej činnosti nižších súdov( napr. KS v Banskej Bystrici v rozsudku č.k.: 12 Co
l57/2006). Aj v ČR tento názor prevládal, napr. KS v Ostrave v rozsudku 13 Coú1 121/99-55. Nakoniec
aj v súčasnosti samotný NS SR napriek tomu, že v právnej teórii a praxi nie je jednotný názor aká
pohľadávka veriteľa zodpovedá pojmu vymáhateľná, zastáva právny názor, že niet dôvodu sa odchýliť
od záverov NS SR vyslovených v rozsudku NS SR zo dňa 23.12.1999 sp.zn..: 3 Cdo 102/99 /R 44/2001/.

Zároveň priložili uznesenie NS SR sp. zn. Cdo 198/2010 zo dňa 27.02.2012. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti prvostupňový súd veľmi podrobne a dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého
vyvodil správne právne závery o splnení všetkých predpokladov úspešnej odporovateľnosti právnemu
úkonu darovacej zmluvy spojenej so zmluvou o zriadení vecného bremena. V rámci odôvodnenia svojho
rozhodnutia súd podrobne vysvetlil akými úvahy sa spravoval pri svojom rozhodovaní, z akých dôkazov

vychádzal, ktoré nepovažoval za významné a prečo, pričom postupoval v súlade so súdnou judikatúrou,
ktorú aj konkrétne uvádzal. Jeho rozhodnutie považujú za vecne správne, spravodlivé a dostatočne
odôvodnené.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ žiadali, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil a odporcu 2/ zaviazal aj na zaplatenie odvolacích trov. Vo

vyjadrení uviedli a poukazovali na skutočnosti uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 3/, pričom
naviac poukázali, že argumenty odporcu 2/, že sa o financie svojej matky nestará a preto nevedel o
dlhoch matky, čo ale nepovažovali za pravdivé tvrdenie, sú nedostatočným argumentom pre ubránenie
sa odporovacej žalobe proti jeho osobe. Zroveň poukázali, že súdna prax zaujala názor, že nepostačuje
tvrdenie blízkej osoby, že sa nezaujíma o dlhy rodičov, že o nich nevedela, že o nich nebola rodičom

informovaná ani odkaz na dobré vzťahy v rodine a v dôveru medzi rodičom a darcom nenahrádza dôkaz
o náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1/ žiadali, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil a odporkyňu 1/ zaviazal aj na zaplatenie odvolacích trov. Vo
vyjadrení k námietke odporkyne l/ ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov na podanie

odporovacej žaloby, nakoľko ich nepovažuje za svojich veriteľov, uviedli, že sama odporkyňa 1/, ako
dlžníčka, ale aj ako osoba oprávnená z vecného bremena, priamo pred súdom v konaní dňa 05.09.2013
uvádzala, že pohľadávku navrhovateľov ako ich dlžník uznáva do takej výšky, do ktorej ju určí odhadca
a túto pohľadávku navrhovateľom potom uhradí. Obdobné vyjadrenia uvádzala aj v konaní č.k.: 6C
58/2011, pričom v tomto konaní sa dokonca účastníci aj zhodli na rozsahu uskutočnených prerábok

v byte, a to na pojednávaní dňa 26.06.2013. Je absolútne nesporné, že tak navrhovatelia, ako aj ich
dlžník, pani H. O., sa zhodli na dôvode pohľadávky navrhovateľov. Čo sa týka výšky, ktorú pani H.
O. namieta, je potrebné vychádzať z dôkazov, ktoré sú založené v súdnom spise č.k. 6C 58/2011,
nakoľko žiadne iné neboli v čase rozhodovania súdu k dispozícii. Navrhovatelia sú veriteľmi pani H. O.,
s pohľadávkou prestavujúcou rozsah zhodnotenia bytu, ktorý od nich ako vlastníčka prevzala. Podľa

dôkazov založených v súdnom spise sp. zn. 6C 58/2O11 ku dňu vydania rozhodnutia v tomto konaní /
ZP č. 65/2011 Ing. W. zo dňa 30.08.2011 prestavuje táto pohľadávka sumu 14 549 EUR/, v čase
rozhodovania súdu o odporovateľnosti právneho úkonu si navrhovatelia súdne uplatňovali len časť tejto
pohľadávky v sume 8 124,80 EUR, avšak dňa 24.09.2013 rozšírili svoj žalobný návrh na sumu 19
496,- Sk, v zmysle doplnku č. l k znaleckému posudku Ing. Evy Seifertovej zo dňa l8.09.2013. Túto

námietku odporkyne 1/ preto považujú za neopodstatnenú a nemajúcu základ v zistenom skutkovom
stave, pričom s touto námietkou sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal. Tvrdenie odporkyne 1/,
abysinavrhovateliauplatňovalisvojenárokyvyplývajúcezrekonštrukciebytuodspoločnostiSOSfinanc
s.r.o., z titulu náhrady škody a nie voči nej, je len jej názorom, a nemá oporu v zákone. Navrhovateliaminimálne v pozícii dobromyseľných držiteľov /oprávnenosť držby, ktorá sa zo zákona predpokladá,
sa nikým nepodarila vyvrátiť/ z titulu, že zhodnotili byt svojimi rekonštrukciami a prerábkami, požiadali
vlastníka bytu, teda odporkyňu 1/, o náhradu týchto nákladov, do rozsahu zhodnotenia tohto bytu,

podľa § l30 ods. 3 OZ. Zároveň požiadali spoločnosť SOS Financ s.r.o., ako predávajúceho, o vrátenie
kúpnej ceny, ktorú jej zaplatili. Tvrdenia, že navrhovatelia nadobudli byt od spoločnosti SOS Financ s.r.o.
nedobromyseľne, nie sú ničím podložené a sú vymyslené a nezakladajú sa absolútne na pravde a toto
tvrdenie odporkyňa 1/ nikdy nepreukázala. V prípade, ak by bol súd toho názoru, že navrhovatelia nie
sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby voči odporkyni na zaplatenie nákladov účelne a nevyhnutne

vynaložených na zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorú od nich prevzala, bol by návrh navrhovateľov dávno
zamietol a konanie zastavil a nebol by najmä z dôvodu hospodárnosti konania, vykonával dokazovanie
o ďalších skutočnostiach. Ďalej vo vyjadrení uvádzali a poukazovali na skutočnosti, ktoré uviedli vo
vyjadreniach k odvolaniam odporcov 2/ a 3/.
Súdprvéhostupňaopravnýmuznesenímč.k.11C/323/2012-315zodňa22.10.2013opravilčíslokonania
uvedené v rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na č.l. 285 zo dňa 19.09.2013, a to

tak že správne znie: „11C/323/2012-285“. V ostatných ustanoveniach zostal hore citovaný rozsudok
nezmenený.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení
s opravným uznesením je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom

v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci

rozhodol, keď určil, že Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, uzavretá formou
notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Priskou Štěrbovou, č. N 366/2011, NZ 26198/2011 dňa
18.07.2011 medzi odporkyňou 1/ H. O., (darkyňa a súčasne aj osoba oprávnená z vecného bremena)
a odporcom 2/ B. Q., ml., (obdarovaným) a odporcom 3/ B. Q., st., (osobou oprávnenou z vecného
bremena), ktorej vklad bol povolený Správou katastra Nové Mesto nad Váhom pod číslom V 1604/11

dňa 05.08.2011 a ktorou odporkyňa 1/ previedla na odporcu 2/ byt č. 26 nachádzajúci sa na 5. poschodí
bytového domu súp. č. 1219, vchod 11, na ul. P. v K. Q. nad B., spolu so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 6875/474772, zapísaný na LV č. 5584 a
spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 4552 vo veľkosti 6875/474772, zapísaný na LV č. 5915, v k.ú.
K. Q. nad B. a ktorou bolo zároveň zriadené vecné bremeno v prospech odporkyne 1/ a odporcu 3/ -

právo doživotného užívania bytu č. 26, na 5. poschodí, vchod 11, v bytovom dome súp. č. 1219, na parc.
č. 4552, podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom pozemku vo veľkosti
6875/474772, je voči navrhovateľovi 1/ a navrhovateľke 2/ právne neúčinná.
Súd prvého stupňa teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil
z nich i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia ako presvedčivým, plne vyčerpávajúcim a dávajúcim odpovede i na námietky
odporcov vznesené v ich odvolaniach, využijúc postup podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len
na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov a tieto preto duplicitne opakovať nebude.

Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje skutočnosť, že na základe vykonaného

dokazovania pred súdom prvého stupňa mal aj odvolací súd za preukázané, že v danom prípade došlo
ku kumulatívnemu naplneniu všetkých štyroch podmienok, ktoré sú potrebné, aby bol žalobca v konaní
o odporovateľnosti právneho úkonu úspešný, teda navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a to aj v časti
proti odporkyni 1/ a odporcovi 3/, osobám oprávnený zo zriadeného vecného bremena, teda v danom
prípade aj odvolací súd konštatuje, že právnym úkon, a to darovacou zmluvou v spojení so zriadením

vecného bremena došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku a zostávajúci majetok, ktorý odporkyňa
1/ vlastní ku dňu rozhodnutia by nepostačoval na úhradu pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/, a teda že
daný právny úkon je voči navrhovateľom neúčinný.

Čo sa týka námietky odporkyne 1/ uvádzanej v odvolaní, že žaloba podaná navrhovateľom 1/ a 2/

je v celom rozsahu bezpredmetná a neodôvodnená, navrhovatelia 1/ a 2/ neboli aktívne legitimovaní
na podanie tejto žaloby a táto mala byť okamžite zamietnutá a súd sa ňou vôbec nemal zaoberať,
nakoľko navrhovatelia 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosť od nevlastníka S.O.S. Financ, spol. s r.o., t.j.
majú si náhradu škody, ktorá je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nadVáhom č. 6C/58/2011 uplatňovať od spoločnosti S.O.S. Financ, a nie od nej, odvolací súd zdôrazňuje,
že sama odporkyňa 1/, ako dlžníčka, ale aj ako osoba oprávnená z vecného bremena, priamo pred
súdom uvádzala, že pohľadávku navrhovateľov ako ich dlžník uznáva do takej výšky, do ktorej ju určí

odhadca a túto pohľadávku navrhovateľom potom uhradí, obdobné vyjadrenia uvádzala aj v konaní sp.
zn. 6C 58/2011, teda je absolútne nesporné, že tak navrhovatelia, ako aj ich dlžník - odporkyňa 1/, sa
zhodli na dôvode pohľadávky navrhovateľov.

Čo sa týka ďalšej námietky odporcov, že súd sa zaoberal pojmom ,,vymáhateľná pohľadávka"

veľmi jednostranne a to výlučne v prospech navrhovateľov, pričom vôbec nevzal do úvahy viaceré
protiargumenty, ktoré sú predmetom diskusií aj v rámci súdnych rozhodnutí, odvolací súd konštatuje, že
sa nestotožňuje s názorom odporkyne 1/ uvádzanom v odvolaní, že pojem vymáhateľná pohľadávka,
je taká pohľadávka, ktorá nie je v žiadnom ohľade sporná, pričom tento názor nemá ani oporu
v rozhodnutiach NS SR, ani vo výklade slova vymáhateľný, nakoľko zákonný pojem vymáhateľná
pohľadávka, tak ako ju správne definoval aj prvostupňový súd, s odvolaním sa na rozhodnutia NS SR,

je taká pohľadávka, ktorá už dospela /je splatná/, čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a
ktorá však ani nezanikla napr. splnením, kompenzáciou, preklúziou alebo z iného právneho dôvodu. V
tomto prípade, preto súd prvého stupňa správne vychádzal z rozhodnutia NS SR č. 3Cdo 102/99 zo dňa
23.12.1999, ktorého výklad pojmu ,,vymáhateľná pohľadávka", pretrváva v súčasnosti aj v rozhodovacej
činnosti súdov, pričom aj v súčasnosti samotný NS SR napriek tomu, že v právnej teórii a praxi nie je

jednotný názor aká pohľadávka veriteľa zodpovedá pojmu vymáhateľná, zastáva právny názor, že niet
dôvodu sa odchýliť od záverov NS SR vyslovených v rozsudku NS SR zo dňa 23.12.1999 sp.zn. 3 Cdo
102/99 /R 44/2001/. Súd prvého stupňa teda správne považoval na základe vykonaného dokazovanie
prvú podmienku za splnenú, a to s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom sp. zn. 6C/58/2011, z ktorého vyplýva, že voči odporkyni 1/ existovala vymáhateľná pohľadávka

už v čase podpisu darovacej zmluvy, pričom ako už bolo konštatované vyššie existenciu pohľadávky
nepoprela ani odporkyňa 1/, iba namietala výšku pohľadávky.

Čo sa týka námietky odporcov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že závery súdu ohľadom

majetnosti či nemajetnosti odporcov 1/ až 3/ sú postavené na domnienkach, pričom reálny stav je odlišný
a súd nemohol z vykonaných dôkazov zhodnotiť, či napriek darovaniu predmetnej nehnuteľnosti došlo
k takému zníženiu hodnoty majetku odporkyne 1/, ktorá by mala za následok neuspokojenie prípadnej
pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/, ktorá je predmetom konania 6C/58/2011, odvolací súd uvádza, že
súd prvého stupňa v danom prípade správne v zmysle ust. §154 ods. 1 O.s.p., postupoval, keď v

rámci uskutočneného dokazovania prihliadal na majetok odporkyne 1/, ktorý reálne v čase rozhodovania
súdu vlastnila a neprihliadal na majetok odporkyne 1/, ktorý môže len teoreticky nadobudnúť niekedy
v budúcnosti a ktorý v čase rozhodovania teda preukázateľne nevlastnila. Odporkyňa 1/ súdu
nepreukázala kvalifikovaným spôsobom, že vlastní majetok, ktorý bude postačovať v prípade jeho
predaja a speňaženia, na úhradu pohľadávok navrhovateľov s príslušenstvom, ktoré si uplatňujú

v konaní sp. zn. 6C 58/2011. V tomto konaní súd nemal vôbec povinnosti zisťovať majetnosť či
nemajetnosť iných osôb ako dlžníka navrhovateľov. Nebol povinný teda preskúmavať majetok B. Q. st.
a B. Q., ml., pretože oni neboli dlžníkmi navrhovateľov, v konaní boli pasívne legitimovaní len z dôvodu,
že boli osobami, ktoré mali prospech z odporovacieho úkonu dlžníka - odporkyne 1/.

Vzhľadomnavyššieuvedenépotomsúdprvéhostupňasprávnekonštatoval,žeprevodompredmetného
bytu odporkyňou 1/ na odporu 2/ na základe darovacej zmluvy a s poukazom na finančné a majetkové
pomery, došlo k takému zmenšeniu jej majetku, že navrhovatelia 1/ a 2/ v postavení veriteľov nemajú
možnosť z tohto majetku si uspokojiť pohľadávku. Pohľadávka veriteľov aj podľa odvolacieho súdu v
zmysle doteraz vykonaného dokazovania na základe znaleckého posudku v konaní vedenom pod sp. zn

6C/58/2011 výrazne presahuje finančné a majetkové možnosti odporkyne, pretože v čase rozhodovania
odporkyňa 1/ reálne vlastnila len finančné prostriedky na účte vedenom Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s. s výškou zostatku 1,994,67 Eur ku dňu 31.12.2012 a bola poberateľkou starobného a vdovského
dôchodku. Súd prvého stupňa správne neprihliadal na čestné prehlásenie, pretože pre posúdenie je
podstatný majetok odporkyne 1/ a jeho hodnota po uzatvorení darovacej zmluvy.

Čo sa týka ďalšej námietky odporcov, že súd nemohol dospieť k záveru, že napriek uvedeným
skutočnostiam konala pri darovaní nehnuteľnosti v úmysle ukrátiť veriteľa, odvolací súd opätovne
zdôrazňuje, tak ako správne konštatoval i súd prvého stupňa, že v prípade úkonov urobených medzidlžníkom a blízkymi osobami čo bol daný prípad, nie je potrebné aby veriteľ preukazoval úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa a vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle, nakoľko tento sa zo zákona predpokladá.
Podľa §42a ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatňuje vyvrátiteľná právna domnienka, kde sa tento

úmyselpredpokladá.Bolovecouobdarovanéhoaosôboprávnenýchzvecnéhobremena,abyakoblízke
osoby dlžníka, preukázali, že o úmysle dlžníka ukrátiť týmto odporovateľným úkonom veriteľov nevedeli,
nemohli vedieť, ale tiež že vyvinuli náležitú starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu, uvedené
však nepreukázali, preto v danom prípade neuniesli dôkazné bremeno. Vykonaným dokazovaním aj
podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že tak ako odporca 2/, tak i odporca 3/ vedeli o finančnej

situáciiodporkyne1/,vedeliojejmajetkovýchpomerochazostranyodporcovnebolapreukázanážiadna
aktivita v dobe uzatvorenia darovacej zmluvy, preto sa z tohto dôvodu nemôžu ubrániť odporovacej
žalobe. Odvolací súd uvádza, že samotné tvrdenie odporu 2/, že sa o financie matky nestará, a preto
nevedel o jej dlhoch nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (NS ČR sp. zn. 21 Cdo
864/2000), teda v danom prípade taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Odvolací súd záverom ešte dodáva, že súd prvého stupňa správne v priebehu konania aj zamietol návrh
na prerušenie konania, a to s ohľadom na to, že navrhovatelia nepopreli pohľadávku a jej minimálna
výška vyplýva z doteraz vykonaného dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto
nad Váhom pod. sp. zn. 6C/58/2011.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd námietky odporcov v odvolaniach považoval za
neopodstatnené, a preto rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným uznesením ako vecne
správny potvrdil.

Súdprvéhostupňarozhodolvdanejvecisprávneionáhradetrovkonaniaapretosavtejtočastiodvolací

súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným
navrhovateľom 1/ a 2/ boli priznané trovy odvolacieho konania za 3 úkony právnej pomoci ( 1x vyjadrenie
k odvolaniu odporcu 3/, 1x vyjadrenie k odvolaniu odporcu 2/, 1x vyjadrenie k odvolaniu odporkyne 1/)

3x 60,07eur + režijný paušál 3x 7,81 eur, spolu 203,64 eur, k náhrade ktorých boli zaviazaní odporcovia
1/ až 3/, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali a z ktorej sumy zaplatia odporcovia 1/ až 3/ každý
sumu po 67,88 eur ( 1 úkon právnej pomoci+ režijný paušál) a to vzhľadom k tomu, že odporcovia 1/, 2/,
3/ podali samostatné odvolania a navrhovatelia sa ku každému odvolaniu i zvlášť vyjadrili. Odvolací súd
nepriznal navrhovateľom 1/, 2/ trovy odvolacieho konania za 3 úkony právnej pomoci- 3x prevzatie a

príprava+ 3x režijný paušál, nakoľko tieto im boli už priznané súdom prvého stupňa a zo spisu nevyplýva,
že by si pre odvolacie konanie zvolili nového právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .