Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/405/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513231238
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513231238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. X., B.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov: matky - I. G., O. X. X., X. XX, zastúpená
JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, AK, Cukrová 14, a otca - P. G.Ž., O. X. X., K.
XX, na návrh otca o určenie výživného a o zvýšenie výživného a na návrhy matky o zníženie výživného,
o zmenu zverenia, o úpravu styku, o určenie dohľadu, o určenie povinnosti podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu a o pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, na odvolanie matky proti rozsudku

OkresnéhosúduBratislavaVzodňa18.06.2014,č.k.17P/296/2013-260,jednohlasne(pomeromhlasov
3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- určil vyživovaciu povinnosť matky k maloletému A. X., B.. X.X.XXXX, za obdobie od 1.1.2013 do
30.4.2013 sumou XXX euro mesačne a zročné výživné za uvedené obdobie v celkovej sume XXX euro
povolil matke splácať po XX euro mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od
júla 2014,

- zvýšil vyživovaciu povinnosť matky k maloletému od 1.9.2013 zo sumy XXX euro mesačne na sumu
XXX euro mesačne, ktorú matke uložil platiť otcovi maloletého, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci
vopred,

- zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 30.6.2014 v celkovej sume XXX euro povolil matke splácať
po XX euro mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok , od júla 2014,

- konanie o návrhu matky o zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov zastavil,

- návrhy matky o zníženie výživného, o úpravu styku, o určenie dohľadu nad výchovou maloletého a o

určenie povinnosti maloletému a jeho rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu zamietol,- otcovi uložil povinnosť informovať matku maloletého o zdravotnom stave maloletého, o jeho školskom
prospechu a o všetkých podstatných veciach maloletého sa týkajúcich, písomne vždy k poslednému
dňu v každom kalendárnom mesiaci,

- rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.11.2012, č.k. 22P 94/2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.4.2013, č.k. 11CoP 39/2013, v časti o
výživnom,

- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Výrok o zastavení konania o návrhu matky o zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov právne odôvodnil § 96 O.s.p. poukazujúc na dispozitívny úkon matky

realizovaný v priebehu konania.

Výroky týkajúce sa veci samej právne odôvodnil § 43 ods.1, § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1
Zákona o rodine a tým, že z vykonaného dokazovania zistil, že pomery nezosobášených rodičov
k maloletému dieťaťu bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
zo dňa 22.11.2012, č.k. 22P 94/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

23.4.2013,č.k.11CoP39/2013,ktorýmbolzamietnutýnávrhmatkyozvýšenievýživného,bolavykonaná
zmena zverenia maloletého z matkinej osobnej starostlivosti do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude
maloletého aj zastupovať a spravovať jeho majetok a matke bola určená vyživovacia povinnosť k
maloletému v sume XXX euro mesačne od právoplatnosti rozsudku ( t.j. od 28.5.2013). Príjem matky
v tom čase predstavoval výšku XXX,XX euro za rok 2011 a XXX,XX euro za obdobie od januára

do septembra 2012, bývala v 1-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve, iné nehnuteľnosti ani osobný
automobil nevlastnila, splácala hypotekárny úver v celkovej výške 39.000 euro v mesačných splátkach
po XXX,XX euro a nemala iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého bol bez ďalších vyživovacích
povinností, mal ukončené základné vzdelanie, od januára 2011 bol živnostníkom s predmetom činnosti
výroba bižutérie a darčekových predmetov, vlastnil 4-izbový byt prerobený na 2 bytové jednotky tak,

že v 2 izbách s kuchyňou a príslušenstvom býval on s partnerkou a v ďalších rovnakých priestoroch
dvaja podnájomníci, ktorí mu platili nájomné každý XXX euro mesačne, otec vlastnil osobné motorové
vozidlo I. O., jeho partnerka J. P. vlastnila rodinný dom v obci Č.. V roku 2010 bol príjmom otca nájom,
od marca 2010 do marca 2011 mal pozastavené živnostenské oprávnenie, jeho príjmom bol iba nájom
za byt. Podľa daňového priznania za rok 2010 mal ročný príjem z prenájmu X.XXX,XX euro, za rok

2011 dosiahol príjem zo živnosti X.XXX,XX euro a z prenájmu nehnuteľnosti X.XXX euro , základ dane
predstavoval X.XXX,XX euro. Partnerka otca mala priemerný čistý mesačný príjem X.XXX,XX euro.
Maloletý A. bol vo veku 15 rokov a navštevoval deviaty ročník základnej školy.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu otca na určenie výživného k maloletému v období od
1.1.2013 do 30.4.2013 ( teda za obdobie pred právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava V

zo dňa zo dňa 22.11.2012, č.k. 22P 94/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
23.4.2013, č.k. 11CoP 39/2013 ) zohľadnil to, že maloletý je v nepretržitej starostlivosti otca už odo dňa
vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, teda od 22.11.2012 ( kedy prišiel do otcovej domácnosti na
základe výslovného podnetu matky). Neprihliadol na nesprávny postup matky v prospech jej absencie
vyživovacej povinnosti k maloletému až do doby právoplatnosti rozsudku o zmene zverenia maloletého,

kedysinesprávnevyložilaobsahsúdnehorozhodnutiaaneakceptovalmatkinevyhlásenie,žejutakýmto
spôsobom poučila vtedy vo veci konajúca sudkyňa. Otec po určitej dobe zareagoval na vzniknutú
situáciu podaním návrhu o nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel a rozhodol o
dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca na čas do právoplatného skončenia konania
ozmenuzvereniabez určeniavyživovacejpovinnostimatky(uznesenieOkresnéhosúduBratislavaVzo

dňa 6.2.2013, sp.zn. 22P/10/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.4.2013,
sp.zn. 11CoP/170/2013 ), o ktorej nemohlo byť z procesných dôvodov rozhodnuté odvolacím súdom,
t.j. Krajským súdom v Bratislave. V danom prípade sa preto v otázke určenia vyživovacej povinnosti
matky nejednalo o prekážku veci už rozsúdenej (res iudicata) podľa ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p.,
keď v predošlom súdnom konaní nemohlo byť o nároku otca o určenie výživného za dobu odvolacieho

konania rozhodnuté.Keďže maloletému zabezpečoval v celosti všetky potreby otec preukázateľne už v dobe, odkedy navrhol
určiť spätne výživné (1.1.2013), súd prvého stupňa jeho návrhu vyhovel a rozhodol o určení vyživovacej
povinnosti matky k maloletému do 30.4.2013. Výživné za spätné obdobie určil rovnakou sumou, ako

bolo určené výživné v predmetnom rozsudku, teda sumou XXX euro mesačne, ktorá bola primeraná
vtedajším pomerom tak na strane maloletého, ako aj jeho rodičov. Maloletý A. bol v tej dobe ešte len
žiakom posledného ročníka základnej školy, matkina priemerná čistá mesačná mzda činila v roku 2012
výšku XXX,XX euro a otec v daňovom priznaní za rok 2012 uviedol príjmy zo živnosti X.XXX,XX euro,
výdavky zo živnosti X.XXX,XX euro, príjmy z prenájmu nehnuteľností X.XXX euro, výdavky z toho

X.XXX,XX euro, základ dane XXX,XX euro a nulovú daň.

Pri rozhodovaní o návrhu otca na zvýšenie výživného od 1.9.2013 súd prvého stupňa zohľadnil
podstatnú zmenu pomerov na starne maloletého spočívajúcu v jeho nástupe na strednú školu
( Gymnázium na R. XX P. X.). V prvom ročníku na začiatku školského roka maloletému otec zaplatil
príspevok ZRPŠ 40, resp. XX euro, maloletý si musel zakúpiť viaceré učebnice, napr. angličtinu,
nemčinu, dejepis, každá stála približne XX euro ( úhrnom odhadol ich cenu sumou XX euro), strava v

školskej jedálni ho stojí mesačne XX euro, štvrťročná električenka do XX euro, mesačný kredit na telefón
XX euro, v rámci školy chodí na bezplatný futbalový krúžok, na ktorom musí mať na vlastné náklady
zabezpečené športové oblečenie a obutie, otec mu kúpil gitaru, hrať na nej sa učí sám. Súd prvého
stupňa mal za to, že u maloletého je potrebné prihliadať aj na jeho vek blížiaci sa dospelosti (o rok bude
plnoletý), kedy aj jeho osobné záujmy, záľuby, samoštúdium, športové a kultúrne aktivity sú už na inej

úrovni než žiaka základnej školy a vyžadujú si preto aj vyššie finančné krytie. Matkin priemerný mesačný
zárobok preukázaný v ostatnom súdnom konaní ( za rok 2011 XXX,XX euro a od januára do septembra
2012 XXX,XX euro) sa zvýšil zhruba o XX euro mesačne ( v roku 2013 bol vo výške XXX,XX euro
a od januára do mája 2014 vo výške XXX,XX euro ), osobný stav a majetkové pomery matky zostali
nezmenené, keď odchodom maloletého k otcovi sa znížili náklady spojené s chodom domácnosti matky.

Otcov príjem zo živnosti sa v porovnaní s príjmom v čase posledného súdneho rozhodnutia znížil ( v
daňovom priznaní za rok 2013 sú uvedené príjmy zo živnosti X.XXX,XX euro, výdavky X.XXX,XX euro,
príjmy z prenájmu nehnuteľností XXX euro, výdavky XXX,XX euro, základ dane XXX,XX euro a nulovú
daň), ktorý je ale potrebné posudzovať z hľadiska rizikovosti samostatnej zárobkovej činnosti. K zníženiu
jeho príjmu z prenájmu nehnuteľnosti došlo i z dôvodu, že jednu izbu ( predtým prenajímanú ) prenechal

na užívanie maloletému A.. Príchodom maloletého do otcovej domácnosti stúpli náklady spojené s jej
užívaním.

Súd prvého stupňa na základe zistených okolností uznal nárok maloletého na vyššie výživné v súvislosti
s podstatnou zmenou pomerov na jeho strane a za primerané považoval zvýšenie výživného o XX
euro mesačne, ktoré síce nevystihuje dostatočným spôsobom skutočné náklady spojené so súčasnou

výživou maloletého, ale zodpovedá v konaní preukázaným možnostiam a schopnostiam matky.

Keďže zvýšením výživného od zmeny pomerov u maloletého A. vzniklo zročné výživné za obdobie od
1.9.2013 do 30.6.2014 v celkovej sume XXX euro (XX euro x 10 mesiacov), tieto povolil matke splácať
po XX euro mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júla 2014 po zistení, že
započítateľné plnenia matky v prospech zročného výživného nad rámec bežného výživného za sporné

obdobie neboli v konaní preukázané .

V nadväznosti na svoju úvahu pri rozhodovaní o návrhu otca na určenie, resp. zvýšenie výživného súd
prvého stupňa zamietol ako nedôvodný návrh matky na zníženie výživného na maloletého na sumu XX
euro mesačne od 3.10.2013 . Poukázal na to, že novým návrhom sa môže účastník konania domáhať
zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom len v súvislosti so vzniknutou zmenou pomerov (§ 78 ods. 1

vetaprváZák.orodine)aniereparácieaktuálnehoprávoplatnéhosúdnehorozhodnutia. Konštatoval,že
akékoľvek zníženie vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu znamená pokles dovtedajšej
životnej úrovne dieťaťa, preto je v rozpore s jeho oprávnenými záujmami. Pokiaľ ale nastanú na strane
rodiča výživou povinného podmienky odôvodňujúce zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu, musia byť zohľadnené v novej výške výživného aj v neprospech oprávneného. Musí ísť pritom

len o takú zmenu pomerov u povinného rodiča trvalého alebo dlhodobého charakteru, ktorá nebola
vyvolaná úmyselne, resp. nevznikla jeho subjektívnym zavinením ( napr. ako je odchod do starobnéhodôchodku, kedy sa jediným príjmom rodiča stáva starobný dôchodok alebo o invalidizácia či dlhodobé
alebo trvalé zhoršenie zdravotného stavu rodiča majúce za následok stratu jeho spôsobilosti vykonávať
dovtedajšie povolanie). Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že v

danom prípade vyživovaciu povinnosť matky nie je možné znížiť pre nejestvujúcu trvalú, resp. dlhodobú
zmenu pomerov na jej strane, pre ktorú by si nemohla riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému
synovi v súlade s jeho vekom a k nemu primeranými potrebami. U matky vzal na zreteľ, že má
odborné vzdelanie ( bez ohľadu na to, či ho využíva alebo nie), má možnosti pracovného uplatnenia
sa v súkromnom či štátnom sektore, keďže býva v hlavnom meste, v ktorom je najväčšia koncentrácia

pracovných príležitostí, zdravotný stav jej netvorí žiadnu prekážku v pracovnom procese, ani jej trvalo
účelovo neodčerpáva finančné prostriedky (napr. za lieky, zdravotné pomôcky, diétnu úpravu stravy a
pod.), nie je na ňu výživou odkázaná žiadna iná osoba. Pokiaľ je pre ňu jej terajší zárobok nedostatočný,
mala by porozmýšľať nad zmenou zamestnávateľa, u ktorého pracuje ako predavačka od roku 2004,
alebo o ďalšom pracovnom úväzku či brigádnickej aktivite, práve s ohľadom na možnosti pracovného
uplatnenia sa v Bratislave.

Výrok o zamietnutí návrhu matky na úpravu styku s maloletým právne odôvodnil § 25 ods. 2 Zákona
o rodine a tým, že mal za potrebné v konaní vzhľadom na vek maloletého A. ( ktorý je už vo veku
blízkom dospelosti) prihliadať pri rozhodovaní o tejto otázke na jeho názor tak, ako to majú na zreteli
ustanovenia § 100 ods. 3 O.s.p. a § 43 ods. 1 Zák. o rodine. Keďže maloletý v priebehu konania
( počas realizovaného výsluchu súdom prvého stupňa ) veľmi jednoznačne uviedol, že s matkou sa

nechce stretávať, dokonca ju nechce ani vidieť dospel k záveru, že v záujme maloletého nie je upravovať
jeho styk s matkou súdnym rozhodnutím. Podľa názoru súdu prvého stupňa je v kompetencii už takmer
plnoletého dieťaťa rozhodnúť, či sa s matkou chce stretnúť alebo nie a jeho názor musí byť v súvislosti
s fyzickým a psychickým zdravím rešpektovaný.

Výrok, v ktorom zamietol návrh matky o určenie dohľadu nad výchovou maloletého a uloženie

povinnosti maloletému a rodičom podrobiť sa výchovnému poradenstvu právne odôvodnil § 37
ods.1,2 Zákona o rodine, keď z široko vykonaného dokazovania ( vrátane opakovaného šetrenia
pomerov v domácnosti otca ) nezistil matkou tvrdenú nestarostlivosť o maloletého ( maloletý nemá
žiadne výchovné problémy ani v domácom ani v školskom prostredí). V danom prípade nebolo v
konaní preukázané ani žiadne nevhodné správanie sa maloletého ( či už v domácom prostredí

alebo v prostredí školy či na verejnosti ) a ani závadné výchovné vedenie maloletého otcom, ani
porušovanie jeho povinností pri zabezpečovaní potrieb maloletého a jeho opatere. Súd prvého stupňa
konštatoval, že v konaní bolo naopak preukázané, že matka svojimi zásahmi do súkromia rodiny otca a
nevhodným kontaktovaním sa s maloletým ( najmä pred začiatkom vyučovania) spôsobuje maloletému
psychosomatické problémy ovplyvňujúce jeho študijné výsledky. Uviedol, že matka by preto mala sama

vyhľadať odborné poradenstvo za účelom zistenia, akým smerom by sa malo jej správanie k maloletému
uberať v záujme reparácie ich vzájomných vzťahov.

Výrok o informačnej povinnosti otca právne odôvodnil § 24 ods. 5 Zákona o rodine konštatujúc, že
pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov súd dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné

informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, sa môže práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Súd
prvého stupňa vyhovel návrhu matky, keď otcovi napriek jeho nesúhlasu uložil povinnosť informovať
matku o zdravotnom stave maloletého, o jeho školskom prospechu a o všetkých podstatných veciach
maloletého sa týkajúcich, písomne vždy k poslednému dňu v každom kalendárnom mesiaci majúc

za preukázané, že rodičia nie sú schopní vzájomnej komunikácie ohľadne ich spoločného maloletého
dieťaťa. Uviedol, že matka, ktorá nemá maloletého zvereného do svojej osobnej starostlivosti, má nárok
na to, aby bola informovaná o podstatných veciach dieťaťa sa týkajúcich avšak bez toho, aby následne
dochádzalo z jej strany k prípadným nežiaducim zásahom do bežných rodičovských kompetencii otca
vyplývajúcich pre neho z tej skutočnosti, že má dieťa zverené od svojej osobnej starostlivosti. Súd

prvého stupňa mal za to, že poskytovaním podstatných informácii matke o maloletom jeho otcom by
malo byť nahradené zaobstarávanie si informácií o dieťati matkou priamo zo školského zariadenia či od
ošetrujúceho lekára, ktoré je podľa všetkého negatívne vnímané tak otcom ako aj samotným maloletým.O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa navrhujúc, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhy otca zamietne, s účinnosťou od 3.10.2013

zníži jej vyživovaciu povinnosť na sumu XX euro mesačne, jej styk s maloletým upraví na každý
párny víkend od piatka od 17,00 hod. do nedele do 20,00 hod. a na každý utorok a štvrtok v čase od
18,00 hod. do 20,00 hod., určí nad výchovou maloletého dohľad a uloží otcovi povinnosť informovať
ju formou SMS správy o zdravotnom stave maloletého, školskej dochádzke, školskom prospechu,
o plánovanom pobyte maloletého, o vzniku, diagnóze a trvaní choroby maloletého, o čase konania

rodičovských združení a o ostatných podstatných udalostiach týkajúcich sa maloletého. Matka uviedla,
že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom neprihliadol k príjmom otca, ktorý si svoje príjmy
znížil oproti predchádzajúcemu obdobiu a ani na príjmy osoby žijúcej s ním v spoločnej domácnosti
( J. P. ) . Názor súdu o tom, že by mala zmeniť zamestnanie je absurdný, keďže už 10 rokov pracuje
ako predavačka a je nereálne, aby si vo veku 41 rokov s ukončeným stredoškolským vzdelaním v
odbore drevárske priemyslovka našla lepšie platenú prácu. Jej celkové výdaje vrátane výživného v

sume XXX euro mesačne predstavujú celkove XXX,XX euro mesačne bez zohľadnenia nákladov na
stravu, hygienické potreby a oblečenie. Z uvedeného je zrejmé, že nemá žiadnu finančnú rezervu a
zvýšenie výživného ohrozuje jej existenciu. Matka ďalej poukázala na to, že kolízny opatrovník vykonal v
domácnosti len dve neohlásené šetrenia i napriek tomu, že žiadala, aby sa šetrenia vykonali opakovane
pre dôvodné podozrenie, že otec riadne nevykonáva osobnú starostlivosť o maloletého. Odchod

maloletého do domácnosti otca dňa kód sa dňa 22.11.2012 prebehol nie na jej výslovný podnet ( ako
to uviedol súd prvého stupňa ), ale jednalo sa o svojvôľu maloletého. Pri určení výživného za obdobie
od 1.1.203 do 30.4.2013 ide o prekážku rozhodnutej veci a určenie výživného za uvedené obdobie je
nedôvodné. Výroksúduprvéhostupňa oinformačnejpovinnostiotcajevpraxinevykonateľný,jezrejmé,
že ju bude informovať len formálne ( možno len jednoslovne ) a neposkytne jej skutočné informácie

o dieťati. Keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne právne posúdil vec a nevykonal
ďalšie navrhované dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú dané podmienky na zrušenie
tohto rozhodnutia alebo na jeho zmenu v navrhnutom znení.

Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť
poukazujúc na to, že súd prvého stupňa riadne vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie vo veci. Uviedol, že o maloletého sa stará od jeho deviatich rokov i v čase, keď
žil s matkou, ktorej riadne platil výživné. Matka sa vždy vyžívala v príkazoch a zákazoch i keď
nemali žiadny zmysel a opodstatnenie, a takto boli vlastne všetci traja pod jej psychickým nátlakom.

Museli si zmeniť telefónne čísla a maloletý má panický strach z predstavy, že by sa matka jeho číslo
dozvedela a vyvolávala mu. Otec uviedol, že začína mať vážne obavy, nakoľko syn prechádza určitým
vekovým obdobím, za neustáleho stresu, zaťažovaný výsluchmi, súdnymi pojednávaniami, kontrolami
a neustálym opakovaním toho istého, aby sa nestalo niečo zlé. Jeho kamaráti sa zaujímajú o dievčatá,
chodia do kina a on musí roky riešiť svoju matku, ktorá mu zničila detstvo, ničí aj jeho život, za čo ju

znenávidel. Otec uviedol že má čo robiť, aby riadne vyžili, a aby poskytol synovi všetko čo potrebujem
vzhľadom k jeho veku. Je veľmi vďačný svojej partnerke za jej pomoc a za to, že má maloletého rada
ako vlastného syna.

Kolízny opatrovník maloletého navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa
nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky
maloletého dieťaťa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní uplatnených návrhov otca a matky, výsledky vykonanéhodokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadnevadymajúcezanásledoknesprávnerozhodnutievoveci, vcelomrozsahuposkutkovejaprávnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom

súd prvého stupňa rozhodol o návrhoch otca na určenie a zvýšenie výživného a o návrhoch matky na
zníženie výživného, úpravu styku, určenie dohľadu nad maloletým , o určenie povinnosti podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu a o pravidelné informovanie o maloletom dieťati, v ktorom veľmi podrobne
zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch podstatný
význam, ktoré odvolateľka zopakovala v odvolaní podanom proti rozsudku. Z uvedeného dôvodu,

plne si osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia v častiach napadnutých odvolaním ( odvolanie
sa nevzťahuje k výroku o zastavení konania o návrhu matky na zverenie maloletého do striedavej
starostlivosti oboch rodičov ), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na
vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

V záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky konštatuje nasledovné.

Pokiaľmatkavodvolanínamietanesprávneskutkovézáveryprvostupňovéhosúduodvolacísúduvádza,
že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe
starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby
vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon
súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu

odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa
navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd
prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných
návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie
aj presvedčivo a veľmi podrobne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite
vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré

v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. K námietkám matky súvisiacim s tvrdenými skutočnosťami
o ovplyvňovaní maloletého otcom, o riadnej nestarostlivosti otca o maloletého, o nevhodnom správaní
sa maloletého, o závadnom výchovnom vedení maloletého otcom, o porušovaní povinností otcom pri
zabezpečovaní potrieb maloletého a jeho opatere je treba uviesť, že takéto okolnosti z vykonaného
dokazovania nevyplynuli. Z vykonaného dokazovanie je naopak jednoznačné, že v súčasnosti veľmi

komplikovaný vzťah maloletého k matke ( maloletý matku veľmi razantne a jednoznačne odmieta), je
vyvolaný práve dôvodmi na strane matky a jej dlhoročným správaním sa k maloletému.

K námietke matky, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciuprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci

prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny
právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

Súd prvého stupňa v danej veci správne aplikoval ust. § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1 Zákona o rodine pri
rozhodovaní o návrhu otca na určenie výživného na maloletého za obdobie od 1.1.2013 do 30.4.2013 ,
kedy bol maloletý v jeho faktickej starostlivosti, vyživovacia povinnosť matky nebola upravená súdnym

rozhodnutím amatkanamaloletéhofinančneneprispievala.Zanepodstatnú posúdilodvolaciunámietku
matky o tom, že prejednaniu tohto návrhu otca bránila prekážka rozsúdenej veci, keďže nebolo zistené,
že vyživovaciu povinnosť matky v rozhodujúcom období by upravovalo iné súdne rozhodnutie. Súd
prvého stupňa ďalej správne pri rozhodovaní o návrhu otca na zvýšenie výživného od 1.9.2013 a
návrhu matky na zníženie výživného od 3.10.2013 posúdil práve existenciu a moment podstatnej zmeny
pomerov či už na strane matky alebo maloletého dieťaťa odôvodňujúcej zmenu výživného určeného

predchádzajúcim súdnym rozhodnutím ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine ). Zamietajúci výrok súdu o
úprave styku matky s maloletým správne korešponduje s vôľou maloletého ( ktorý je vo veku blízkom
dospelosti)jasneprezentovanouvpriebehukonania.Odvolacísúdpoukazujenato,žezadanéhostavu
pri prihliadnutí na vzájomný averzný vzťah maloletého k matke by nebola súdna úprava styku s matkou
ani v záujme a v prospech maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o výrok súdu upravujúci informačnú povinnosť

otca, tento plne zodpovedá § 24 ods.5 Zákona o rodine a výhrada matky o jeho nevykonateľnosti nie
je dôvodná.

S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust.
§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.

1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.