Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/214/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212380
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812212380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843 proti žalovanému: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX o zaplatenie 5.214,45 Eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k 9C/372/2012 - 40 zo
dňa 05.02. 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 05. 02. 2013 č.k

9C/372/2012 - 40 rozhodol tak, že: „Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Určuje, že zmluvná podmienka v bode 4.2. Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie
platobnej karty, ktorej obsahom je prehlásenie zákazníka, že uzavretím zmluvy o úvere predlžuje
premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k.s. voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere na dobu
10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť je nepreskúmateľnou zmluvnou podmienkou“.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých žalovaný ako zákazník uzavrel dňa
12.04.2008 zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch s postupcom, ktorou sa postupca zaviazal,
že na požiadanie zákazníka a po splnení stanovených podmienok poskytne v prospech zákazníka
peňažné prostriedky a zákazník sa zaviazal ich vrátiť, zaplatiť úroky a splniť povinností podľa tejto

zmluvy. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 130.000,- Sk (4.315,21 Eur), ktorý mal zaplatiť v
pravidelných mesačných splátkach. Cena úveru predstavovala 6.658,43 Eur, pričom dátum prvej splátky
bol dohodnutý k 10. 05. 2008 a dátum pravidelnej splátky k 10. dňu v mesiaci.

Ďalej vychádzal zo zistenia, že zmluvou o predaji podniku pôvodný veriteľ ako predávajúci previedol na
kupujúceho - postupcu vlastnícke právo k veciam a k iným právam a k majetkovým hodnotám, ktoré
slúžili k prevádzkovaniu podniku. Postupca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému.Ďalejzozistení,žežalovanýbolvyzvaný nasplneniesvojejpovinnostiatedanazaplateniesumy404,45
Eur najneskôr do 26.09.2012.

Ďalej zo zistení, že dňa 08.05.2010 došlo k dohode o uznaní záväzku a k úhrade pohľadávky.

Zmluvnými stranami bol žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Z tejto dohody vyplýva, že v článku 2
žalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy
uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny, úroku z omeškania a nákladov na
inkasné konanie. Podľa článku 3 tejto zmluvy sa zaviazal splatiť svoj záväzok v pravidelných splátkach
k 25. dňu v mesiaci.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého právny vzťah medzi účastníkmi konania

je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a je potrebné naň aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Žalobca svoj nárok uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovaného o vedomosti
premlčania dlhu a jeho následkov. Uznanie záväzku bolo žalovaným vykonané na predtlači žalobcu,
pričom listina je označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré
označenie môže u bežného občana spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností

priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu. Neuvedomuje si často aké ďalšie prehlásenie podpísal
navyše, keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Poukázal na to,
že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v článku 2, no prehlásenie o vedomosti
o premlčaní dlhu a jeho následkov sa nachádza v článku 3 označenom ako forma splatenia záväzku
a to až v poslednej vete.

Hodnotil súd predmetnú spotrebiteľskú vec aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík.
Mal za to, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky. Súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu, ak sa právo uplatní po použití nekalej obchodnej praktiky,
ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky
podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku hodnotil súd ako nekalú

obchodnú praktiku, pretože boli naplnené znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti
na strane žalobcu ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
Uznanie bolo vykonané na formulárovej predtlači dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, ktorý úkon mohol byť žalovaným vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednostrannými
ustanoveniami dohody. Právny režim predbežne formulárovej štandardnej zmluvy by mal dopadať aj na

nadväzujúce úkony vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Prvostupňový súd ďalej zhodnotil celé konanie, vrátane zabezpečenia uznania záväzku ako konanie
prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie
voči žalovanému na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou, no aj príslušenstvom pohľadávky
spočívajúcou jednak z úrokov z omeškania, ako aj v trovách konania.

Žalobcom uplatnené právo podľa názoru prvostupňového súdu je právom, ktoré si uplatňuje žalobca
po použití nekalej obchodnej praktiky a ide teda o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému
súd neposkytol ochranu..

Poukázal na ustanovenia § 497, § 387 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1 § 401 Obchodného zákonníka § 101
Občianskeho zákonníka § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 ods. 2, § 53 ods.

1, § 53 ods. 5, § 39 Občianskeho zákonníka § 2 písm. a § 3 ods. 1, ods. 2 § 4 ods. 5 zákona číslo
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverov.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný, no náhradu trov
konania si nežiadal a zo spisu nevyplývali žiadne preukázateľne účelne vynaložené trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote a to proti výroku o

zamietnutí žaloby a proti výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jehonapadnutej častí zmenil, žalobe vyhovel alebo vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
rozsudok zrušil.

V odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne

právne posúdil.

Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že 04.08.2010 žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznanie záväzku, pričom obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny
inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastal
priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula
sastávaprávnebezvýznamnouazačneplynúťnovádesaťročnápremlčaciadobaatopriamozozákona.

Na to, aby nastali právne účinky s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť
o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom
uznania dlhu podľa § 558 OZ. Obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ňou žalovaný nemal možnosť
oboznámiť sa. Podpisoval ju vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si ju pokojne prečítať a vysloviť s

ňou súhlas, resp. ju odmietnuť. Išlo o prejav slobodnej vôle žalovaného.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutých výrokoch z dôvodov uvedených v odvolaní
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom
ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej

stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje
odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa.

Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov,

ktoré konštatovali nekalosť obchodnej praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove vo veciach 11Co/37/2012, 20Co/86/2012, 3Co/53/2012, 4Co/19/2012, 19Co/87/2012,
5Co/58/2012, 12Co/47/2012, 16Co/133/2012, 17Co/120/2012, 19Co/87/2012 a Krajského súdu v
Košiciach vo veci 4Cob/75/2012, 5Co/194/2012 a uvádza nasledovné.

Súdna kontrola neprimeranosti zmluvných podmienok vo svetle čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dopadá na štandardné produkty (typové zmluvy), a
to tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky formulárové zmeny a doplnky. Z vlastnej aplikačnej praxe môže
súd potvrdiť, že ide o rovnaký formulár vo viacerých prípadoch a je evidentné, že spotrebiteľ nemôže
na tomto tlačive nič meniť.

Vylúčenie vyššie citovanej smernice a súdnej kontroly je nedôvodné. Navyše odvolací súd už judikoval,

že konanie, akým sa žalobca dopracováva k týmto doplnkom zmluvy, je nekalou obchodnou praktikou
(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veciach 11Co/37/2012, 20Co/86/2012).

„V praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo
môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo
službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak

je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť i podstatné
narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej
praktike,pretožeobidvetietoznakynekalostibolinaplnené.Umiestnenietextuovedomostipremlčaného
dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k

spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávaťod dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti...“(rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 11Co/37/2012).

Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je nečestné, ak sa
zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10 rokov.

Takéto praktiky sú zakázané (§ 7 citovaného zákona) a žalobca nemôže počítať so súdnou ochranou
nečestného konania.

V tomto smere je dôležité poukázať na novú skutočnosť pre judikatúru súdov, že dobré mravy, resp.
konanie v rozpore s dobrými mravmi našlo svoje pozitívno-právne vymedzenie podľa § 4 ods. 8 zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (,,ZOS“).

Podľa § 4 ods. 8 ZOS predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. ,,Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,

čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.„

Právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný (§ 39 OZ). Odvolací súd nevidí žiadny
dôvod nevzťahovať tento záver aj na rozpor právneho úkonu so zákonným ustanovením § 4 ods. 8
ZOS. Právny úkon porušujúci ustanovenie § 4 ods. 8 ZOS je neplatný pre rozpor so zákonom.

Kampaňovité predkladanie formulárov s ustanovením o možnosti splácať dlh je pre spotrebiteľov
pravdepodobne plných pocitu viny z porušenia splátkového kalendára s cieľom dosiahnuť predlženie
premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému spotrebiteľovi
nezodpovedné, nečestné a odporuje zákonnému ustanoveniu § 4 ods. 8 ZOS. Nielenže je tu dôvod na
odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 OZ, ale aj na záver o neplatnosti právneho

úkonu, ako judikoval tunajší súd vo veci 11Co/37/2012.

Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené a odvolací súd napadnutý rozsudok s osvojením si
dôvodov ako správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovanému trovy nevznikli a tomu zodpovedá i výrok o
náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.