Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010375
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114010375.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci

obžalovaného C. L., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 17.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: C. L. Z. A. Z. V. Q. , narodený XX.XX.XXXX v R., trvale
bytom G.,
toho času vo väzbe v Ú. U. H. H. K. Ú. U. H. F. O. E. U. O. XX.XX.XXXX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 22.11.2013 v čase o 21:00 hodine v obci G. Č.. XXX/XX v rodinnom dome sa vyhrážal zabitím svojej
matke G. L., narodenej 24.05.1943, trvale bytom G. XXX/XX a to tým spôsobom, že najskôr jej v letnej
kuchynke za domom vulgárne nadával, pričom ju chytil za oblečenie pod krkom a trikrát ju zhodil na
podlahu a následne na to jej viackrát povedal, že ju zabije a dom podpáli, na čo do kuchynky vošiel
brat obvineného poškodený I. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Č.. XXX/XX, ktorého tiež
niekoľkokrát udrel do tela a pritom vykrikoval, že všetkých pozabíja a dom podpáli, čím toto jeho konanie
vzbudilo u poškodených G. L. K. I. L. dôvodnú obavu, že obvinený svoje vyhrážky aj vykoná.

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a
zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek
4 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 3Pv 721/2013, podanej na Okresný súd
Nitra (ďalej len „súd“) dňa 07.04.2014 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému C.M. L. (ďalej len

„obžalovaný“) a na hlavnom pojednávaní v dňoch 13.06.2014, 18.07.2014, 16.09.2014 a 17.10.2014
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne - poškodenej G. L. (ďalej len
„poškodená“), konfrontáciou medzi obžalovaným a poškodenou, výsluchom znalca D.. D. G. K. Q. G.. H.
E., prečítaním zápisnice z výpovedi svedka poškodeného I. L. (ďalej len „poškodený“) ako i prečítaním
listinných dôkazov a tiež oboznámením ostatného spisového materiálu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný C. L. na hlavnom pojednávaní dňa 13.06.2014 využil svoje právo a vypovedal, že je nevinný
a nespáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe, pretože on nevyhrážal ani bratovi ani

matke. Uviedol, že v čase skutku popíjal so svojim bratom poškodeným I. L. (ďalej len „poškodený“) víno
v letnej kuchyni a potom ako dal poškodený ich chorej sestre facku, on sa sestry zastal. On povedal
poškodenému nech sa postaví k nemu a nie k ich chorej sestre a poškodenej povedal, nech zavolá na
poškodeného policajtov. Toto keď poškodenému povedal, tak poškodený ho zvalil na posteľ, poškodený
ho škrtil a matka spadla, lebo on sotil do brata a matka to pociťovala, že ju zvalil. Obžalovaný vypovedal,

že nie je pravda, že poškodenú trikrát zhodil na zem. Jediné čo bolo, podľa obžalovaného pravda, bolo,
že sa s poškodeným dostali do konfliktu kvôli tomu, že poškodený napadol ich sestru.
Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že po útoku poškodeného obžalovanému nevznikli žiadne
zranenia a neoznámil to preto, že si myslel, že tento konflikt si vyriešia sami dvaja a zároveň nechcel
poškodenému priťažiť. Obžalovaný vypovedal, že jeho príbuzní podávajú na neho trestné oznámenia

preto, že on bol kritikom poškodenej, ktorá nezvláda výchovu synovca obžalovaného, ktorého má
poškodená v opatere, nakoľko tento súložil s vlastnou sestrou a obžalovaný ich odhalil a kritizoval to.
Tiež poukázal na nehodnovernosť svedka poškodeného I. L., ktorý bol odsúdený na 13 rokov za vraždu
a na to, že tento poškodený pravidelne pije.
Súd následne postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku a prečítal výpoveď obžalovaného z

prípravného konania zo dňa 22.11.2013, kedy obžalovaný ako zadržaný podozrivý po poučení podľa §
34 odsek 1 Trestného poriadku a § 121 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku priznal, že bol opitý, že
sa začal s bratom hádať, že mu dal asi jednu facku, ich matka sa začala do toho starať, ktorej vulgárne
vynadal a povedal jej, že ju zabije, ak mu nedá pokoj.
K rozporom medzi výpoveďou obžalovaného z hlavného pojednávania a výpoveďou urobenou

obžalovaným ako podozrivým pred povereným príslušníkom policajného zboru v prípravnom konaní
spočívajúce v tom, či sa skutok stal alebo nie, obžalovaný uviedol, že výpoveď z prípravného konania
nebola jeho výpoveďou, že on sa o nej dozvedel až zo znaleckého posudku a v čase keď ju podpisoval
bol pod vplyvom alkoholu a domnieval sa, že podpisuje len poučenie.

Poškodená G. L. vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 13.06.2014 a k veci uviedla, že obžalovaný
spoločne s poškodeným I. L. popíjali v čase skutku v letnej kuchyni a ona bola v kuchyni, kde si varila
čaj. Po tom ako jej prišla dcéra oznámiť, že poškodený sa bije s obžalovaným, išla im povedať, aby sa
nebili a chcela ich od seba oddeliť. Obžalovaný ju na to chytil za oblečenie na hrudi a odsotil ju. Následne
prišli policajti. Obžalovaný ju dva tri razy sotil, vyhrážal sa jej, že podpáli dom, a že ich všetkých zabije.

Priznala, že obidvaja jej synovia sú k nej vulgárni, že to nie sú dobrí ľudia, že sú to basisti, alkoholici,
blázni, ktorým basa zobrala rozum, že ich oboch živí, neprispievajú jej na domácnosť a že keď žil ich
otec, tak takí neboli.
Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že sa obávala o svoj život. Zároveň uviedla, že v tom čase bol
na dvore G. R. a v letnej kuchyni obžalovaný, poškodený, poškodená a sestra obžalovaného. Pri bitke

obžalovaného s poškodeným tam ona nebola, ona prišla až po tom, ako ju tam zavolala jej dcéra. Tiež
uviedla, že takto sa k nej obžalovaný správa aj keď je triezvy.
Súd, pretože vo výpovediach obžalovaného a poškodenej boli zásadné rozpory ohľadne priebehu
konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným a ohľadne toho, či sa obžalovaný poškodenej vyhrážal
alebo nie, vykonal medzi obžalovaným a poškodenou konfrontáciu, ktorou sa tieto rozpory vich výpovediach nepodarili odstrániť. Obžalovaný aj poškodená zotrvali na svojich výpovediach a
poškodená obžalovanému do očí uviedla, že sa jej dňa 22.11.2013 vyhrážal zabitím a podpálením domu.

Poškodený I. L. na hlavnom pojednávaní dňa 13.06.2014 využil svoje právo, po poučení podľa § 130
Trestného poriadku, a odoprel vypovedať.
Súd preto postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku a pristúpil k prečítaniu jeho výpovede
z prípravného konania zo dňa 23.11.2013, kedy po zákonnom poučení podľa § 130 odsek 1, odsek
2 Trestného poriadku uviedol, že dňa 22.11.2013 cez deň pil s obžalovaným červené víno v letnej

kuchyni. Potom ako sa vrátil z WC videl, ako obžalovaný držal poškodenú pod krkom a vykrikoval na
ňu rôzne nadávky. V dôsledku toho začal kričať na obžalovaného nech pustí ich matku. Obžalovaný
hodil poškodenú o zem a začal nadávať poškodenému, že ho zabije, že ho zapne za auto a bude ho
ťahať po ceste. Obžalovaný ho následne fyzicky napadol a vykrikoval, že všetkých zabije a podpáli
dom. Poškodený tiež vypovedal, že obžalovaný sa už veľakrát predtým vyhrážal zabitím všetkých, ako
aj podpálením domu.

Znalec D.. D. G., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská
psychológia, na hlavnom pojednávaní dňa 18.07.2014 predniesol znalecký posudok č. 5/2014 v zhode
s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu
neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo znaleckého posudku

vyplývalo, že intelekt poškodenej bol znížený do pásma mentálnej subnormy s príznakmi organického
poškodeniacentrálnehonervovéhosystému.Osobnosťpoškodenejjeextrovertná,simplexná,infantilná,
nespokojná, úzkostná, výrazne neuroticky dekompenzovaná s disharmóniou medzi myslením a
cítením. V sociálnych vzťahoch sa ukazujú poruchy v smere sťaženej adaptability, pri snahách o
dominanciu v najbližších sociálnych vzťahoch. Správanie poškodenej je poznačené agresivitou so

snahami o sebapresadenie. Patologické rysy osobnosti v zmysle duševnej choroby neboli u poškodenej
nájdené. Podľa znaleckého posudku je poškodená schopná správne vnímať udalosti a okolnosti
prípadu, no jej reprodukcie sú skreslené vplyvom disharmónie medzi myslením a cítením, ako
aj zníženou úrovňou mnestických funkcii vplyvom organického poškodenia centrálneho nervového
systému. Výpovede poškodenej nesú pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti, no nenesú však znaky

špecifickej vierohodnosti, preto ich, podľa znalca, zo psychologického hľadiska možno považovať za
vierohodné len čiastočne. Tieto výpovede znalec nepovažoval za vopred pripravené a naučené. Konanie
obžalovaného pôsobilo na poškodenú traumatizujúco, stresujúco a neurotizujúco, ale nespôsobilo u
poškodenej výskyt príznakov syndrómu týranej ženy. Záver znaleckého posudku znalec doplnil na
hlavnom pojednávaní o skutočnosti, že organické poškodenia centrálneho nervového systému mohli

vzniknúť u poškodenej v dôsledku životosprávy a veku. Znalec vypovedal, že poškodená chce mať v
rodine rozhodujúce slovo, ale toto nie vždy primeraným spôsobom presadzuje. Znalec vypovedal, že
všeobecná vierohodnosť výpovede poškodenej je zachovaná a špecifická vierohodnosť je čiastočne
znížená, teda čiastočne vierohodná, čo znamená, že poškodená vypovedala čo sa stalo, ale jej výpoveď
vovšetkýchdetailochsituácienemuselabyťreálna.Výpoveďpoškodenejmohlabyťzároveňovplyvnená

životom s obžalovaným. Výpoveď poškodenej považoval znalec za hodnovernú na 50 - 60 %, pričom
vylúčil, že poškodená by si situáciu mohla vymyslieť, iba udalosti mohla skresliť, a to zveličiť.

Znalec G.. H. E. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavnom pojednávaní
dňa 16.09.2014 predniesol znalecký posudok vypracovaný dňa 22.01.2014 v zhode s jeho písomným

vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu neboli známe
žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo znaleckého posudku vyplývalo,
že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou. U
obžalovaného bol však zistený chronický abúzus alkoholu a v čase skutku bol v stave jednoduchej
alkoholovej opojenosti, do ktorého sa dostal sám, vlastným zapríčinením. Obžalovaný v čase spáchania

skutku vedel a mohol rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a
vedel ovládať svoje konanie vo forenzne nevýznamne zníženej miere. Obžalovaný netrpel duševnou
poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho schopnosť chápať zmysel trestného konania. Znalci konštatovali
u obžalovaného abúzus alkoholu, závislosť od alkoholu alebo iných psychotropných látok nebola
zistená. Znalci skonštatovali, že požitie väčšieho množstva alkoholu môže u obžalovaného viesť k

agresívnym prejavom a k poruchám správania. Obžalovaný sa však do týchto stavov alkoholovej
opojenosti dostáva z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Pobyt obžalovaného na slobode nie
je z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť a preto znalci v znaleckom posudku ani
neodporučili uložiť obžalovanému žiaden druh ochranného liečenia. Záver znaleckého posudku znalecna hlavnom pojednávaní doplnil, že obžalovaný sa správa pod vplyvom alkoholu agresívne, pretože
alkohol znižuje sebaovládanie, znižuje sa kontrola pudového správania a keď si obžalovaný vypil, mohli
sa u neho uvoľniť brzdy, ktoré môžu viesť k agresívnemu správaniu a zároveň závisí aj od okolia ako sa

správa. Pripustil záver, že ak obžalovaný nebude piť, nebude problém.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a priloženej fotodokumentácie, súd zistil, že príslušníci Obvodného
oddelenia Policajného zboru G. vykonali dňa 22.11.2013 v čase o 22.15 hod. ohliadku letnej kuchyne
patriacej k rodinnému domu č. XXX/XX, nachádzajúcom sa v obci G.. Pri ohliadke miesta činu neboli
zaistené žiadne stopy a bola vykonaná fotodokumentácia, z ktorej bolo zrejmé, že v predmetnej letnej
kuchyni sa nachádzala posteľ, na ktorej bol obraz s poškodenou sklenenou výplňou.

Zo zápisu o dychovej skúške, vyplýva že obžalovaný bol dňa 22.11.2013 o 22.10 hod, teda v čase
spáchania skutku, pod vplyvom alkoholu a v dychu mal nameranú hladinu 0.87 mg/l, rovnako ako
poškodený, ktorý mal o 22.04 hod. nameranú hladinu alkoholu v dychu1.11 mg/l. Všetky zápisy o
dychových skúškach boli podpísané testovanými.

Z obžaloby podanej v trestnej veci sp. zn. 2T/91/2013, súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra
podal dňa 26.07.2013 na Okresný súd Nitra obžalobu pod sp. zn. 2Pv 118/2013 proti obžalovanému C.
L. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno
d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona, § 140 písmeno b) Trestného zákona a pre prečin krádeže v štádiu pokusu podľa §

14 odsek 1 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, § 140
písmeno b) Trestného zákona sa mal obžalovaný dopustiť vo vzťahu k svojej sestre G. L. a jej dcére
E. L. tým, že sa im vyhrážal tak, že G. L. vulgárne nadával a vyhrážal sa jej z toho dôvodu, že proti

nemu svedčila na súde, pričom jej mal povedať, že ak kvôli nej pôjde sedieť, tak dopichá nožom ju aj
jej dcéru a tieto svoje vyhrážky umocnil tým, že poškodenú držal oboma rukami pod krkom, škrtil ju a
jeden krát ju udrel päsťou do oblasti hlavy. Keď chcela poškodená mobilným telefónom privolať policajnú
hliadku povedal jej, že policajtov volá zbytočne, nakoľko pokiaľ oni prídu tak on ju zabije, pričom on svoje
vyhrážky splní a nič sa mu nestane, lebo ujde do Čiech, kde ho policajti nechytia. Následne sa mal začať

vyhrážať svojej neteri E. L., ktorá chcela pomôcť svojej matke, že ju znásilní, urobí jej dieťa a potom
ju predá do bordelu, svoje vyhrážky mal umocniť tým, že prevrátil železný stôl, ktorým ju chcel udrieť
do hlavy, avšak poškodená E. L. sa stihla uhnúť a stolom ju trafil do nohy, pričom naďalej pokračoval
v svojich vyhrážkach a povedal poškodenej, že ju zabije, že zabil svoje vlastné dieťa a nebude mať
problém ju znásilniť.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ šestnásťkrát súdne trestaný, z toho
dvanásťkrát súdom Slovenskej republiky, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, pričom mu bol
dvanásťkrát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (celkovo bol obžalovaný odsúdený na viac
ako 15 rokov nepodmienečne). Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra

sp. zn. 4T/76/2012 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestnéhozákona,zaktorýmuboluloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere17mesiacov
so zaradením do stredného stupňa stráženia. Z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený dňa
29.07.2013. Zo správy obce G. bolo zistené, že obžalovaný má trvalý pobyt hlásený v Obci G. a je
slobodný, nezamestnaný a nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Z lustrácie v evidencii Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky, vyplývalo, že proti obžalovanému bolo vedených šesť súdnych
konaní, z toho dve sú neskončené, a to konania vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn. 2T/91/2013 a
sp. zn. 5T/37/2014. Z lustrácie v Ústrednej evidencii priestupkov vyplývalo, že obžalovaný bol dvakrát
priestupkovo prejednávaný, pričom raz sa dopustil priestupku podľa § 4 odsek 2 písmeno c) zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a druhé priestupkové konanie pre

priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov bolo zastavené. Z lustrácie v evidencii Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vyplývalo,
že obžalovaný bol deväťkrát trestne stíhaný. Z lustrácie Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplynulo, žeobžalovaný je toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Nitra v tejto trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/37/2014 od 25.11.2013.

Z hodnotenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra súd zistil, že
obžalovaný nastúpil výkon väzby v trestnej veci pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, do ktorej bol vzatý uznesením Okresného súdu Nitra
sp. zn. 3Tp/95/2013 zo dňa 25.11.2013 a väzba sa mu počíta od 22.11.2013. Obžalovaný vykonáva
väzbu v zmiernenom režime. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovne a doposiaľ nebol

disciplinárne potrestaný a ani odmenený.

Z hodnotenia na poškodeného I. L. z Ú. U. H. F. O. E. K. Ú. U. H. H. M., súd zistil, že D. I. L. bol
vo výkone väzby a aj vo výkone trestu odňatia slobody v trestnej veci vedenej na Krajskom súde
v Nitre pod sp. zn. 1T/45/2000 pre trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 41 odsek 1

Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 13 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Z
hodnotenia poškodeného vyplynulo, že počas výkonu trestu odňatia slobody bol šesťkrát disciplinárne
odmenený a štyrikrát disciplinárne potrestaný. Jeho vystupovanie počas výkonu trestu odňatia slobody
nebolo vždy na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plnil s občasnými pripomienkami.

Resocializačná prognóza sa u poškodeného javila ako menej priaznivá, nakoľko poškodený mal rizikové
správanie, opakovane páchal trestnú činnosť, nemal stabilné zamestnanie a priznal časté požívanie
alkoholu. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov
tiež vyplývalo, že poškodený bol do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby
Leopoldov premiestnený z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra dňa

27.07.2010. Jeho správanie a vystupovanie v tomto ústave nebolo na požadovanej úrovni, porušoval
ústavný poriadok, príkazy a pokyny plnil bez pripomienok. Počas výkonu trestu bol štyrikrát disciplinárne
potrestaný a disciplinárne odmenený nebol.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/107/2011 súd zistil, že na obžalovaného C. L. bola na

Okresný súd Nitra podaná obžaloba sp. zn. 3 Pv 50/2011 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1,
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/107/2011 zo
dňa 27.02.2012, právoplatným dňa 27.02.2012, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a podľa § 44 Trestného zákona
mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, keďže trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať)

mesiacov so zaradením na jeho výkon do prvej nápravnovýchovnej skupiny uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/56/2006, právoplatným dňa 13.02.2012, pokladal na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/76/2012 súd zistil, že na obžalovaného C. L. bola na Okresný

súd Nitra podaná obžaloba sp. zn. 1 Pv 751/2011pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.
4T/76/2012 zo dňa 23.01.2013, právoplatným dňa 12.03.2013 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného

zákona, ktorý spáchal voči matke G. L., voči sestre G. L., voči svojej neteri E. L. a voči svojmu strýkovi
C. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť) mesiacov na výkon ktorého
bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol
podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn.
4T/56/2006 zo dňa 13.02.2012 a výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/107/2011 zo

dňa 27.02.2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd mal za to, že skutok spáchal obžalovaný a tento svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b)Trestného zákona tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keď sa matke a bratovi (chráneným
osobám - blízkym osobám) vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u nich mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu.

Hoci obžalovaný v postavení obvineného od začiatku spáchanie skutku rozhodne popieral a tvrdil, že to
tak celé nebolo, že on len bránil sestru A., ktorú napadol I. L., a to I. L. napadol jeho a ako sa tomuto
vytrhol, tak sotil do matky a vôbec nebolo pravdou, že by sa poškodeným nejako vyhrážal, v postavení
zadržaného podozrivého priznal, že sa matke vyhrážal zabitím a vulgárne jej nadával, pretože sa do

neho starala.

Napriek popretiu obžalovaného, že sa vyhrážal poškodeným dňa 22.11.2013, obžalovaný bol zo
spáchania skutku usvedčovaný výpoveďami oboch poškodených. Z výpovede poškodených súd mal
možnosť bezpečne ustáliť záver, že ich spolužitie s obžalovaným bolo dlhodobo konfliktné, malo
tendenciu zhoršovať po návrate obžalovaného a jeho brata - poškodeného z výkonu trestu a pramenilo

práve a jedine z toho, že obžalovaný rovnako ako jeho brat často a vo väčšom množstve požívali alkohol,
čím sa v rodine vytváralo neustále napätie a bol zdrojom pre nové a ďalšie hádky s matkou ako aj medzi
nimi samotnými. Súd vyhodnotil poškodenou G. L. deklarovanú nevraživosť voči synom so zreteľom na
to, že zdrojom hádok bol jednak nedostatok peňazí, resp. to že matke na domácnosti neprispievali a
jednak opitosť obžalovaného a jeho brata a ich neprístojné správanie voči vlastnej matke.

K posudzovaniu hodnovernosti výpovede poškodených, na ktorú obžalovaný neustále poukazoval v
súvislosti so znaleckým posudkom znalca z odboru psychológia, ktorý výpoveď poškodenej považoval
za hodnovernú na 50 - 60 %, s vylúčením, že poškodená si situáciu nemohla vymyslieť, ale udalosti
mohla skresliť, a to zveličiť, súd vyhodnocoval na základe výsledkov vykonaného dokazovania. V tejto

súvislosti poukázal súd na skutočnosť, že závery znaleckého dokazovania sú iba jedným z dôkazov,
ktoré súd vyhodnocuje postupom podľa § 2 ods. 12 Tr.por. a z ktorého dôvodu odmietol vykonať aj dôkaz
pribratím znalca z odboru psychológia na posúdenie hodnovernosti výpovede poškodeného I. L..

Súd pripomenul, že poškodení už v prípravnom konaní obžalovaného usvedčovali,

Na usvedčujúcej výpovedi zotrvala poškodená aj na hlavnom pojednávaní, poškodená aj pri konfrontácii
s obžalovaným a opakovane a nemenne trvala na tom, že sa jej obžalovaný vyhrážal dňa 22.11.2003
zabitím a podpálením domu. Hoci poškodený I. L. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať, z jeho
výpovede z prípravného konania prečítanej na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že obžalovaný sa
vyhrážal zabitím aj jemu, konkrétne, že ho zapne za auto a bude ho ťahať po ceste a tiež podpálením

domu, čo nebolo po prvý krát.

Z uvedených dôvodov bol súd toho názoru, že nemenné výpovede poškodenej a prvotná výpoveď
poškodeného nasledujúci deň po skutku, po vznesení obvinenia obžalovanému odôvodňovali záver, že
sa skutok stal tak, ako bolo uvedené v obžalobe. Tiež súd upriamil pozornosť aj na priznávajúcu sa

výpoveď obžalovaného, ktorý, po zákonnom poučení o práve odoprieť vypovedať, o práve na obhajobu,
ako aj o tom, že nesmie iného lživo obviniť z trestného činu v úmysle privodiť mu trestné stíhanie,
vypovedal ako zadržaný podozrivý dňa 22.11.2013, teda bezprostredne po skutku. Obžalovanému bolo
v súlade so zákonom pred týmto výsluchom oznámené podozrenie zo spáchania konkrétneho trestného
činu a po takomto poučení obžalovaný nevyužil svoje právo odoprieť vypovedať a sám dobrovoľne

vypovedal tak, že sa priznal, hoci aj pod vplyvom alkoholu.

V súlade s vyššie uvedeným ako aj s poukazom na závery znaleckého dokazovania, v rámci ktorého
bol u obžalovaného diagnostikovaný abúzus alkohol, ktorý vedie obžalovaného k agresívnym prejavom
a berúc tiež do úvahy znalecky preukázanú zachovanú všeobecnú vierohodnosť výpovede poškodenej,

s vylúčením toho, že by výpovede poškodenej boli vopred pripravené a naučené a pripustením toho, že
špecifická vierohodnosť výpovede u poškodenej je čiastočne vierohodná v tom smere, že poškodená
vypovedala, čo sa stalo, ale jej výpoveď vo všetkých detailoch situácie nemusela byť presná, čo je
ovplyvnené aj vekom a životom s obžalovaným, dospel súd k záveru, že obžalovanému bola trestná
činnosť preukázaná nado všetky pochybnosti.

Jeho konanie potom súd vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona
ako úmysel nepriamy, keď obžalovaný vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem
chránený Trestným zákonom a pre prípad, že tento záujem poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený,berúc do úvahy okolnosti, za akých sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil a skutočnosť, že jeho
rozpoznávacie schopnosti boli v čase skutku v plnom rozsahu zachované. Obžalovaný teda podľa
názorusúduvedel,žeopakovanévyhrážaniesa(zabitím)poškodenýmakoajpoužitíminýchvýrazových

prostriedkov s cieľom spôsobenia inej ťažkej ujmy (podpálením domu) môže u týchto vzbudiť obavu, že
takéto závažné vyhrážky uskutoční.

Súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako prečin, ktorého závažnosť bola daná spôsobom vykonania
činuamierouzavineniaobžalovaného.Súdmalzato,ževzhľadomnaobsahvyhrážok,ichopakovaniea

ich vystupňovanie až do konania bezprostredne smerujúceho k ich naplneniu, podmienené a vyvolávané
pokračujúcim užívaním alkoholu, nemohla u obžalovaného nastať žiadna pochybnosť o možnom
následku, čiže obžalovaný mohol bezpečne vedieť a vnímať, že u oboch poškodených vzbudí dôvodnú
obavu o ich život či o ich zdravie.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku na tej právnej kvalifikácii ako je tam uvedená.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho

nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného a na zistenie, že tento bol doposiaľ dvanásťkrát súdne
trestaný súdom SR, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/76/2012
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona,

za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 17 mesiacov so zaradením
do stredného stupňa stráženia. Z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený dňa 29.07.2013. Súd
tiež zistil, že na obžalovaného bola dňa 26.07.2013 podaná na Okresný súd Nitra obžaloba pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a iné, že sa
mal vyhrážať znova blízkym osobám. Toto konanie je vedené pod sp. zn. 2T/91/2013 a nie je doposiaľ

právoplatne skončené.

Počas doby výkonu väzby bolo správanie obžalovaného na požadovanej úrovni. Z poľahčujúcich
okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu a z priťažujúcich
okolností uvedených v § 37 Trestného zákona prihliadol na okolnosť uvedenú po písmenom m) už bol

za trestný čin odsúdený za rovnaký trestný čin, v danom prípade išlo o špeciálnu recidívu.

Súd pri posúdení a hodnotení osoby obžalovaného vychádzal z jeho vzťahov k záujmom a hodnotám
spoločnosti, z osobných i povahových vlastností a s nimi súvisiacimi dôsledkami, najmä do akej miery
od neho hrozí nebezpečenstvo aj v budúcnosti pre zákonom chránené záujmy. Nebolo možné totiž

prehliadnuť, že obžalovaný prejavoval náchylnosť na požívanie alkoholických nápojov, v dôsledku čoho
nepriaznivo ovplyvňoval rodinné prostredie, v ktorom žil. V danom prípade sa vyhrážal matke a bratovi
pod vplyvom alkoholu, matku dokonca fyzicky napadol. Od posledného odsúdenia obžalovaného do
spáchania skutku uplynuli necelé štyri mesiace, preto súd pri určovaní druhu a výmery trestu musel na
to prihliadať v rámci hodnotenia jeho osoby a pri posudzovaní možnosti jeho nápravy. Pri hodnotení

recidívy z hľadiska možnosti nápravy páchateľa súd prihliadal na povahu predchádzajúcej trestnej
činnosti (druhovo rovnaká trestná činnosť, za ktorú bol odsúdený v konaní Okresného súdu Nitra sp.
zn. 4T/76/2012, voči rovnakej osobe - Margite Kuruczovej), časový odstup od posledného odsúdenia,
resp. potrestania páchateľa (marec 2013- právoplatné odsúdenie pre prečin nebezpečného vyhrážania,
z výkonu trestu prepustený v júli 2013), na celkový spôsob jeho života a na pohnútku jeho ďalšieho

trestnéhočinu,najmänato,žespáchanietohtotrestnéhočinubolorovnakéhocharakteru,zaobdobných
podmienok a bolo ovplyvnené obdobnými pohnútkami ako u predchádzajúceho trestného činu. Na
zodpovedné hodnotenie osoby obžalovaného v súvislosti s jeho predchádzajúcimi odsúdeniami si súd
zadovážil spisy o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného, aby mohol na základe konkrétnych
skutkovýchzistenízhodnotiť,doakejmieryrecidívapáchateľatrestnéhočinuzvyšujezávažnosťkonania

obžalovaného a aký trest mu treba uložiť na dosiahnutie účelu trestu sledovaného zákonom.

Preto mal súd za to, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako
aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý iba uloženímnepodmienečného trestu odňatia slobody. Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek
2 Trestného zákona ustanovuje zákon trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov až tri roky,
pričom súd musel zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3 pre pomer priťažujúcich okolností na 16

mesiacov až tri roky. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v hornej polovici, vo výmere 24
mesiacov s presvedčením, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a možnosť nápravy obžalovaného
ako špeciálneho recidivistu tento trest postačuje.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia

podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona z dôvodu, že obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva vzdal.