Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207453
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8813207453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s., Suché Mýto
1, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ L. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom B. XXX, o zaplatenie
1.358,51 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov n/Topľou z 25.09.2013
č.k. 3C 216/2013 - 31 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania

nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená
úverová zmluva o revolvingovom úvere. Podľa zmluvy a všeobecných obchodných podmienok sa
predmetný vzťah mal riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu
podľa§52anasl.Občianskehozákonníka,keďžejuuzatváralprávnypredchodcažalobcuakododávateľ
a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný bez možnosti žalovaným privodiť akúkoľvek
zmenu, preto tento právny vzťah bol posúdený podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Právna
úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia.

Zdôraznil, že žalobca využil svoje právo v zmysle všeobecných obchodných podmienok a listom z
10.12.2012 od predmetnej zmluvy odstúpil. Odstúpením sa zmluva od začiatku zrušila podľa § 48 ods. 2
a ak strany už podľa zmluvy plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.
Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko,
čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, tak ako to určuje § 457 Občianskeho zákonníka. Bolo zistené, že
žalovaní čerpali úver vo výške 1.771,90 Eur, pričom žalobca sám potvrdil, že žalovaní ku dňu podania
žaloby uhradili sumu 2.356,51 Eur. Na základe toho súd prvého stupňa ustálil, že žalovaní nemajú voči

žalobcovi žiadnu ďalšiu povinnosť na plnenie z úverovej zmluvy, ktorá bola zrušená, žalobca teda nemá
nárok na žiadne bezdôvodné obohatenie a žalobu zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní zdôraznil predovšetkýmto,žepokiaľideouzatvorenúzmluvuorevolvingovomúvere,samotnížalovanípotvrdili,žesaoboznámili
so zmluvou, súhlasia s ňou, uzatvárajú ju slobodne a vážne. Táto zmluva bola uzatvorená v súlade s
ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedená

skutočnosť vyplýva aj zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť tejto zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti na § 2 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a §
261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu
zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim

zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Žalovaní podpisom zmluvy o úvere potvrdili, že sa so
zmluvou oboznámili, súhlasia s ňou, uzatvárajú ju slobodne a vážne. Zobrali na vedomie, že všeobecné
obchodné podmienky vytlačené na rube tlačiva zmluvy a prílohy 1 - 3 sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaní.
Žalovaných dostatočne žalobca upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy o úvere, ale
aj týchto neoddeliteľných súčastí. Zdôrazňuje, že právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom

zákonníku komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú. Zo Zákona o
spotrebiteľskom úvere, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvárania zmluvy, nevyplýva, že v prípade
uzavretej zmluvy o úvere pôsobí Občiansky zákonník ako špeciálny predpis k Obchodnému zákonníku
a to tiež s poukazom na § 54 ods. 1 OZ. Toto zákonné ustanovenie nemôže byť interpretované tak,
že na všetky nároky vyplývajúce o spotrebiteľských zmlúv majú byť aplikované výlučne ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ale tak, že len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú jednostranne
kogentné, to znamená aj voči Obchodnému zákonníku. Zákonodarca nemal v úmysle určiť jednostrannú
kogentnosť Občianskeho zákonníka ten bloc, teda aj pri odstúpení od zmluvy a účinkoch s tým
spojených, ale len jednostrannú kogentnosť úpravy spotrebiteľských zmlúv. Nárok žalobcu na zaplatenie
nesplatenej časti úveru spolu s úrokom za poskytnutie úveru, poistným a poplatkami z omeškania

so splácaním úveru žalovanými je plne v súlade s týmito zákonnými predpismi. Žalobca namieta
tvrdenie súdu, že odstúpenie zmluvy o úvere a účinky s tým spojené sa v tomto prípade riadia
Občianskym zákonníkom a namieta posúdenie tohto nároku ako nároku na bezdôvodné obohatenie.
Táto argumentácia súdu výrazne zhoršuje postavenie žalobcu, ak sa zoberie do úvahy fakt, že v prípade
neporušenia povinnosti splácať poskytnutý úver by sa veriteľovi vrátili poskytnuté peňažné prostriedky

spolu s dohodnutými peňažnými záväzkami v plnej výške. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca
podanému odvolaniu vyhovieť. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 11.02.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

Podľa§54ods.1citovanéhozákona,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 citovaného zákona, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z obsahu spisu vyplynulo, že vo vzťahu medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 11.02.2008

zmluva o revolvingovom úvere, pri ktorej žalobca po posúdení predložených podkladov vyhodnotil
podmienky na poskytnutie úverového limitu a poskytol žalovaným úverový limit vo výške 1.328 Eur.
Úroková sadzba platná ku dňu uzatvorenia zmluvy bola vo výške 2,14 % mesačne, výška minimálnej
splátky sa dohodla na 53,08 Eur s tým, že žalovaný v 1. rade ako dlžník si ako prvé čerpanie žiadal
previesť na svoj účet sumu 1.991,63 Eur.

Z dôvodu neplnenia stanovených povinností, žalobca listom zo dňa 10.12.2012 odstúpil od takto

uzatvorenej úverovej zmluvy.

Vtomtokonanívovzťahukobomžalovanýmuplatňovalnároknazaplateniesumy1.358,51Eur,keďtáto
suma mala podľa žalobcu pozostávať z nesplateného úveru v sume 1.200,39 Eur, úrokov za poskytnutie
úveru v sume 121,96 Eur, poistenia úveru v sume 25,61 Eur a poplatkov v sume 10,55 Eur.

Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom

zákonníku. Obchodný zákonník v ustanovení § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav
vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva k
dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník
odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2

Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je
pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je
právne významné ustanovenie § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré už vyššie odvolací
súd poukázal.

Odstúpením od uzatvorenej úverovej zmluvy zo strany žalobcu sa zmluva v súlade s občianskoprávnou

úpravou od počiatku zrušila a žalobca z takto zrušenej zmluvy nemohol voči žalovaným uplatňovať
žiadne nároky, a to pokiaľ ide o nároky na zaplatenie úrokov, poplatkov, poistného, či zmluvnej pokuty. Zo
zrušenejzmluvyvznikložalobcoviprávodomáhaťsavočižalovanýmvydaniabezdôvodnéhoobohatenia
podľa zásad upravených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, na čo správnym spôsobom poukázal
aj súd prvého stupňa.

Samotný žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že žalovaní z poskytnutého úveru prečerpali
1.771,90 Eur a do doby podania žalobného návrhu uhradili celkovo v tejto súvislosti sumu 2.356,51 Eur.
V zmysle citovaného § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka tak žalobca nemá nárok na ďalšie plnenie
z takto uzatvorenej úverovej zmluvy. Pokiaľ žalobu s ohľadom na uvedené zistenia súd prvého stupňa
zamietol, postupoval správnym spôsobom.

So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným v tomto
štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.