Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205032
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814205032.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, E.
L. P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 423629628, zast. JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 806,04 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný jepovinnýzaplatiťžalobcovisumuvovýške268,68eurspolusúrokomzomeškaniazosplátok

za obdobie od 21.6.2011 do 14.11.20111 vo výške 4,69 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 268,68 eur od 15.11.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.6.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 806,04 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 14.11.2011 vo
výške 50,20 eur, ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 806,04 eur od 15.11.2011 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 28.9.2011 medzi postupcom D. D., S..D.., a postupníkom žalobcom, postúpil postupca

na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili
dňa 21.11.2006 Zmluvu č. 561543427 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy D. D.S., S..D..
poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú
upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že Zmluva
obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507

Obchodného zákonníka a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym
obchodnom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez
ohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovéhovzťahu.VtakomtoprípadepoužitieustanoveníObčianskeho
zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna
úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl.Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí zo dňa 27.03.2013 sp.zn.: 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove.Právnevzťahyzozmluvyoúvereuzavretejpred1.1.2008saspravujúObchodnýmzákonníkom
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že do
31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v
§§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a
na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená

len v Obchodnom zákonníku (ďalej len „ObZ“) a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z. (ďalej len ZoSÚ). V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 1.1.2008 (§ 879j OZ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere,
kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy

posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné
aplikovať ust. ZoSÚ (lex specialis). Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone, tak je potrebné
aplikovať ustanovenia ObZ. Použitie Občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa §
1 ods. 2 ObZ, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka.
Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov

platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR
na strane č. 4 rozsudku spis. zn.: 5 Obo 56/2007 zo dňa 04.06.2008, v ktorého odôvodnení uviedol:
„Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval
ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod,
takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“ Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia

predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 3 257,31 eur, ktorá pozostávala z istiny 2.976,83 eur,
riadneho úroku 0 eur, úroku z omeškania 280,48 eur a ostatného príslušenstva 0 eur v súlade s prílohou
k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnúsumukudňupostúpeniapohľadávky.Sumu280,48eurpredstavujúcuúrokzomeškaniasižalobca

v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 1659,7 eur,
ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 44,78 eur vždy k 20 dňu v mesiaci. Žalobca si v
tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.11.2011 v počte 18 a celkovej výške
806,04 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2011 do 20.11.2011 sa stali splatnými dňa 14.11.2011,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní

neuplatňuje.Žalobcasivtomtokonaníuplatňujeúrokzomeškaniavzmysleustanovenia§517ods.2OZ
počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť
povyhlásenímimoriadnejsplatnostiúverudňa14.11.2011sižalobcauplatňujeúrokzomeškaniaodtoho
dňa. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky uhradil na uplatňované splátky sumu 0 eur. Uplatňovaná
dlžná suma k dnešnému dňu pozostáva z 18 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 806,04 eur

(rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na
tieto splátky).

Žalovaný uviedol, že žalobu obdržal, porozumel jej obsahu, pôžičku od právneho predchodcu žalobcu
zobral.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o splátkovom úvere

zo dňa 21.11.2006, Všeobecnými obchodnými podmienkami v znení dodatku účinného od 1.1.2006,
Oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalovanému zo dňa 28.9.2011, Výzvou k úhrade
a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 26.10.2011, Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.9.2011 medzi D. D., S..D.. a žalobcom a prílohou č. 1 k tejto zmluve o postúpení
zo dňa 28.9.2011, Pokusom o zmier zo dňa 9.5.2014. Ďalej vykonal dokazovanie prednesom právneho

zástupcu žalobcu, výpoveďou žalovaného, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného zo dňa 2.9.2014, písomnými podaniami žalobcu zo dňa 3.10.2014 a zo dňa 6.10.2014 s
prílohou - výpisom z úverového účtu žalovaného, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného zo dňa 10.10.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav:Postupca D. D., S..D.. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 21.11.2006 v súlade s ust. §
497 až 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č. 0561543427. Podľa článku. I.
zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za

podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 1659,70 eur (50.000,-Sk), úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 18,40 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo
výške 44,78 eur (1349,- Sk) splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.12.2006
a konečná splatnosť úveru dňa 20.11.2011.

Podľabodu2.článkuII.zmluvy,dlžníkvyhlasuje,žesaoboznámilsosúčasťamiÚverovejzmluvy,ktorými

sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový
produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely
Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou
od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od
1.2.2006. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona

o bankách.

V zmysle článku II., body 3. a 4. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej
zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniam Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom
a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka..

Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov

a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

AkovyplývazČlánku7.,body7.3.2.,7.3.3.VOP,pohľadávkuzúveru,ktorásaskladázistiny,jejsúčastia
príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom
v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny
alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,

alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky
vrátane jej príslušenstva.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 6.10.2014 uviedol, že veriteľ poskytol žalovanému úver vo
výške 1.659,70 eur (50.000 Sk). V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť celý úver s úrokovou

sadzbou vo výške 18,40 % p.a. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok za správu
úveruvovýške1,99eur(60Sk)mesačne.Vzmyslečl.I.Zmluvysažalovanýzaviazalsplácaťposkytnutýúver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 44,78 eur (1.349
Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.12.2006 a s konečnou splatnosťou dňa 20.11.2011.
V zmysle čl. II. bodu 2. Zmluvy žalovaný svojím vlastnoručným podpisom na Zmluve potvrdil, že sa

pred uzatvorením Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so Sadzobníkom,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dňa 28.09.2011 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie
uvedenú pohľadávku v celkovej výške 3.257,31 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.976,83 eur a
z úroku z omeškania vo výške 280,48 eur. Sumu 280,48 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca
v tomto konaní neuplatňuje. Istina vo výške 2.976,83 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov

a zo zmluvných úrokov. Žalovaný dňa 21.11.2006 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.659,70
eur (50.000,-Sk ). Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 731,35 eur, pričom
poslednú úhradu žalovaný vykonal 20.8.2008. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2011 do 20.11.2011
sa stali splatnými dňa 14.11.2011 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky
úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 14.11.2011 z
dôvodu dodržania lehoty v zmysle §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca zaslal súdu podací hárok

preukazujúci odoslanie listiny žalovanému. Dokladom o doručení nedisponuje, nakoľko listina nebola
zasielaná s doručenkou.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v celom
rozsahu. Nestotožňuje sa s názorom vedľajšieho účastníka, pokiaľ sa týka vznesenej námietky
premlčania. Poukazuje na to, že každá splátka sa premlčuje jednotlivo. Nárok žalobcu nemôže byť

premlčaný, už aj s ohľadom na príslušnú judikatúru NS SR.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že zmluva je svojou
povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Poukázal na
súdnu prax (R 28/1984) podľa ktorej „ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje
právo i vykonávať.“ Z tohto dôvodu súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania

práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. V danom prípade mohol veriteľ
zosplatniť úver už v prípade, že žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10
dní. Od tohto momentu zároveň začala plynúť premlčacia doba. Vzhľadom k vyššie uvedenému vedľajší
účastník prostredníctvom právneho zástupcu preto vznáša námietku premlčania celého práva ako aj
každej splátky, ktorej splatnosť nastala viac ako 3 roky pred podaním žaloby. V tomto prípade je totiž

irelevantné, či žalobca úver zosplatnil alebo nie, nakoľko plynutie premlčacej doby začína plynúť už od
okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho vôľu. Inak by došlo k umelému
predlžovaniu začiatku plynutia premlčacej doby zo strany veriteľa. Takéto konanie by s poukazom na
§ 54 OZ zhoršovalo postavenie spotrebiteľa. Na základe uvedeného vedľajší účastník prostredníctvom
právneho zástupcu navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť trovy

konania vedľajšiemu účastníkovi.

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28.9.2011 spolu s jej
prílohou, kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovaného, spolu s číslom úverového účtu a
dátumom uzavretia zmluvy, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. na
postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011 vyplýva, že istina úveru do splatnosti
predstavuje sumu 2.976,83 eur, dátum poslednej úhrady bol 20.8.2008, počet dní omeškania bol 1256,
úroky z omeškania predstavujú sumu 280,48 eur a úroky z úveru 0 eur.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 9.5.2014 označeným ako Pokus o zmier, vyzval žalovaného
na uhradenie pohľadávky spolu v sume 5.289,01 eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške

2.976,83 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 1.881,70 eur, úroku z omeškania vo výške 280,48
eur, dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania v sume 150 eur.

Postúpenie predmetnej pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému listami zo dňa
28.9.2011.Žalobca výzvou k úhrade zo dňa 26.10.2011 vyzval žalovaného na okamžité uhradenie čiastky 3.427,45
eur najneskôr do dňa 6.11.2011.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako

spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 21.11.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od

1.4.2004).

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo

viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len

„Občiansky zákonník“ ) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak
to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybnípodmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere medzi účastníkmi

konania došlo dňa 21.11.2006, pričom bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1659,70 eur, úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 18,40 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných
splátok vo výške 44,78 eur splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.12.2006
a konečná splatnosť úveru dňa 20.11.2011.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho

ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že ust. čl. II. bod 4. zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.11.2006 v rozpore s § 54

ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného
zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenie
Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou
k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná

podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Uvedené ustanovenie zmluvy (čl. II. bod 4. ) je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom

v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na inštitút ako jenapríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských

vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s princípom právnej
istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske
právo a nie Obchodný zákonník.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.

1Co/95/2013.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď je úverová
zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a obchodnoprávnu
úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní

zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy dopadá
úprava občianskeho práva.“

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.

Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardnýchtypovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČeněk).

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Zároveň námietku premlčania vzniesol aj vedľajší účastník na strane žalovaného.

Žalobca si žalobou uplatňuje iba svoj nárok na 18 neuhradených splátok úveru splatných odo dňa
20.6.2010.

Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v
súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,

začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Nepremlčuje sa teda celú dlh naraz, ale každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú
premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 9.6.2014, jedná sa
o splátky splatné najneskôr 9.6.2011. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne

od podania žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu
v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.6.2011. Jedná sa tak o 6
nepremlčaných splátok po 44,78 eur, teda spolu ide o istinu a úrok z úveru v sume 268,68 eur. Uvedený
nárok súd považuje za dôvodný, preto ho žalobcovi v uvedenom rozsahu priznal. Nárok žalobcu na 12
premlčaných splátok splatných pred 9.6.2011, ktoré boli žalobcom tiež uplatnené, súd ako nedôvodný

zamietol.Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedný vyššie a zároveň na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so

zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

V danom prípade, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z

úveru, ktorý činil 18,40 % ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v novembri 2006 činil úrok 13,29% p.a. Z

toho je zrejmé, že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom značne neprevyšuje mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o
výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.

V časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalovaného zaviazal k zaplateniu úrokov z omeškania
v sume 4,69 eur vypočítaných pri zákonnej sadzbe 9 % ročne zo sumy nepremlčaných splátok do

zosplatneniaúveru(zaobdobieod21.6.2011do14.11.2011)azároveňkzaplateniuúrokovzomeškania
vo výške 9% ročne zo sumy nepremlčaných splátok vo výške 268,68 eur odo dňa nasledujúceho po dni
zosplatnenia úveru (15.11.2011) až do zaplatenia, ako to požadoval žalobca, ktorý úrok z omeškania je
v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu. V období od 21.6.2011 do 15.11.2011 bola základná úroková

sadzba európskej centrálnej banky vo výške 1% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 9 %
ročne.

Súd tak považoval nárok žalobcu v uvedenom rozsahu za dôvodný a priznal žalobcovi sumu 268,68 eur
pozostávajúcu z istiny a úroku z úveru a zároveň úroky z omeškania.

Zároveň pokiaľ ide o platby žalovaného, je potrebné uviesť, že podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení

pohľadávok zo dňa 28.9.2011 ako aj písomného podania žalovaného bol dátum poslednej úhrady
20.8.2008. Žalovaný teda uhrádzal platby na premlčanú časť dlhu, tieto platby tak nemohli byť zarátané
na žalobcovi priznané nepremlčané splátky. Žalovaný pritom uhradil spolu sumu 731,35 eur a celý
vyčerpaný úver predstavoval sumu 1659,70 eur. Celková žalovaným uhradená suma neprevyšuje
premlčanú istinu a úroky z úveru.

Pokiaľ ide o námietku vedľajšieho účastníka, súd je toho názoru, že nie je dôvodná. Ak súd poukazoval
v niektorých svojich predchádzajúcich rozhodnutiach na R 28/1984, vždy išlo o odlišnú situáciu, ktorá
vyplynula z vykonaného dokazovania, ako je tomu v danom prípade. Túto argumentáciu súd používal
iba podporne v prípadoch, kedy nebolo preukázané, či došlo k zosplatneniu úveru, pričom ostatné
indície nasvedčovali skutočnosti, že k zosplatneniu došlo, hoci to oprávnený subjekt popieral. A to spoukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pochybnosť o obsahu spotrebiteľských zmlúv a
výklad pre spotrebiteľa priaznivejší). Zároveň je možné uvedenú argumentáciu použiť v prípadoch, kedy
splatnosť pohľadávky nie je jednoznačne dohodnutá (zmluva nemá všetky náležitosti, prípadne ide o

nepovolené prečerpanie na bežnom účte, revolving), resp. ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok by
sa stal zročným celý dlh priamo zo zmluvy (všeobecných podmienok). Vedľajším účastníkom uvádzané
rozhodnutie sa vzťahuje na situáciu, kedy splatnosť pohľadávky medzi účastníkmi nie je dohodnutá. V
prejednávanom prípade ide o odlišnú situáciu, kedy je z vykonaného dokazovania zrejmé, že právny
predchodca žalobcu zosplatnil úver, pričom dovtedy v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, začala

plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Žalovanému splátky nepovolil, nakoľko tento nepreukázal svoju zlú finančnú situáciu.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.