Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/139/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112204607
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112204607.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov
senátu JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľa: S. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. ulica XXXX/X, K. I. B., zastúpeného JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou so
sídlom Františkánska 5, Trnava, proti odporkyni: O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, okr.
Jindřichův Hradec, Česká republika, v súčasnosti bytom B. X, Q. XXX/X, Česká republika, o vrátenie
daru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19C/22/2012-92 zo dňa 23.
októbra 2013, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 19C/22/2012-95 zo dňa 21. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom sa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť
vydať mu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. K. I. B. a to rodinný dom súp. č. XXXX
postavený na parcele registra ,,C“ č. 1324 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2, ako aj
pozemok - parcelu registra ,,C“ č. 1324 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 282 m2, a parcelu
registra ,,C“ č. 1325 - záhrady o výmere 324 m2, všetko v k.ú. G., z titulu vrátenia daru. Súd dospel
k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu. V zmysle
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru v prípade,
že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny.
Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného,
ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Pod hrubým porušením
dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo ich sústavné
porušovanie. Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek
nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré
so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné
porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Teda
nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo
vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia
je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého
stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu)
darcu. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči
darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená
skutková podstata trestného činu, či priestupku. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným
nemožno považovať napr. nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci je nepochybné, že odporkyňa neprejavuje žiadny
záujem o odporcu, nenavštevuje ho, pričom dôvody, teda značná vzdialenosť bydliska odporkyne, jej
zaneprázdnenosť takéto správanie sa odporkyne neospravedlňujú, keď v konaní bolo preukázané, že
odporkyňa dlhodobo, minimálne 2 roky, navrhovateľa ani len nenavštívila, teda mu žiadnym spôsobom
ani nepomáha. Z výpovedí účastníkov konania je zrejmé i to, že dôvodom takéhoto správania sa
odporkyne sú i narušené vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou, ale i medzi ostatnými príbuznými
(matkou odporkyne a navrhovateľom a manželkou navrhovateľa). I keď z ustálenej judikatúry vyplýva,
že hrubým porušením dobrých mravov je i neposkytnutie potrebnej pomoci, súd je toho názoru, že v
danej veci nejde o takýto prípad. Podľa názoru súdu neposkytnutím potrebnej pomoci, ktorú možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov je taký prípad, keď je darca odkázaný na pomoc
inej osoby. Navrhovateľ má síce zdravotné problémy, vysoký vek, ale je schopný sám si zabezpečiť
základné potreby, resp. žije s manželkou, ktorá mu pomáha. Súd bol toho názoru, že konanie odporkyne
v danom prípade možno posúdiť iba ako púhu nevďačnosť, čo i v zmysle vyššie uvedeného výkladu
nemožno považovať za také správanie hrubo porušujúce dobré mravy, ako to predpokladá ustanovenie
§ 630 Občianskeho zákonníka, ktoré by zakladalo právo domáhať sa vrátenia daru. Napokon súd mal
preukázané a to tak výpoveďou samotného navrhovateľa ako i svedkyne - manželky navrhovateľa,
že domáhanie sa vrátenia daru iniciovala manželka navrhovateľa a dokonca to podmieňovala svojim
odchodom, z čoho možno vyvodiť, že toto je hlavný a skutočný dôvod, prečo sa navrhovateľ domáha
vrátenia daru. Vzhľadom na uvedené, súd návrh zamietol.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 19C/22/2012- 95 zo dňa 21. novembra 2013 o trovách rozhodol prvostupňový
súd, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 2.311 Kč, do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd nerozhodol o trovách konania, nakoľko odporkyňa nebola
prítomná na pojednávaní na ktorom bol vyhlásený rozsudok a v zmysle § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (,,O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.“) odporkyni začala plynúť
zákonná lehota na uplatnenie a vyčíslenie trov konania, ktorá jej uplynula dňa 28.10.2013. Podaním
doručeným súdu dňa 26.10.2013 si odporkyňa uplatnila trovy konania - cestovné dňa 09.09.2013 vo
výške 2.311 Kč za cestu osobným motorovým vozidlom Renault Espace 2,0 16V Turbo Nová Včelnice
(Česká republika) - Trnava a späť, t.j. 660 km pri spotrebe 9,7 l/100km a cene PHM 36,10 Kč/l. Podľa §
166 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu
konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od
doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť,
doplniť aj bez návrhu. (ods. 1) Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne
ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh
zamietne. (ods. 2) Vzhľadom na uvedené, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 166
ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku, predmetným rozhodnutím rozhodol o náhrade trov konania a
to v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporkyni, ktorá bola
v konaní plne úspešná, priznal náhradu trov konania - cestovné dňa 09.09.2013, kedy sa zúčastnila
pojednávania v predmetnej veci, v celkovej výške 2.311 Kč za cestu osobným motorovým vozidlom
Renault Espace 2,0 16V Turbo z miesta - Nová Včelnice (Česká republika) - Trnava a späť, t.j. 660 km
pri spotrebe 9,7 l/100km a cene PHM 36,10 Kč/l (9,7 l delene 100 km = 0,097, t.j. spotreba PHM na
1km jazdy krát 36,10 Kč = 3,5017 Kč na 1km krát 660 km = 2.311,12 Kč). Podľa § 155 ods. 2 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku, výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene,
ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom. Vzhľadom
na to, že odporkyňa je devízovým cudzozemcom výrok rozsudku o plnení - náhrady trov konania je
vyjadrený v cudzej mene (Kč).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v zastúpení svojou právnou zástupkyňou. Podľa jeho
názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), ako aj preto, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil, nakoľko v konaní bol preukázaný skutočne hlboký nezáujem vnučky o vlastného starého otca, a
to v takom rozsahu, že je presvedčený, že ak by starý otec mal omnoho vážnejšie zdravotné problémy a
vyšší vek, ako mal v čase konania na súde prvého stupňa, i tak by to odporkyňou ani nepohlo a nijako by

svoje správanie voči navrhovateľovi nezmenila. Tiež má šťastie, že zdravotné problémy jeho manželky
nie sú v takom rozsahu, že by už mu nedokázala pomôcť, ako to vie dnes. K uvedenému názoru mal súd
dospieť na základe vykonaných dôkazov, že nezáujem vnučky o starého otca je tak hlboký, že aj keby
- obrazne - ležal na smrteľnej posteli, vnučka ho ani nepríde pozrieť. Navrhovateľ je presvedčený, že
predmetný dar skutočne skončil v nesprávnych rukách a niekoľko rokov po podpise darovacej zmluvy
sa ukázalo, že odporkyňa nielenže nemá skutočný záujem o navrhovateľa, ale že nemá záujem žiadny.
Ak by súd posúdil danú vec po právnej stránke správne, musel by dospieť na základe vykonaného
dokazovania k tomu, že správanie odporkyne, najmä jej hlboký nezáujem o navrhovateľa, vykazuje takú
intenzitu, že hrubo porušuje dobré mravy. Z týchto dôvodov napádajú aj súvisiaci dopĺňací rozsudok,
ktorým súd priznal náhradu trov konania odporkyni, nakoľko sú toho názoru, že rozsudok vo veci samej
bol nesprávny, a preto navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa spolu s dopĺňacím
rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, že návrhu
vyhovie v celom rozsahu a zaviaže odporkyňu povinnosťou nahradiť navrhovateľovi trovy konania a
trovy právneho zastúpenia.

Vyjadrenie k odvolaniu podala odporkyňa, navrhla vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Poukázala na to, že súd prvého stupňa vykonal všetky navrhnuté dôkazy, vypočul účastníkov, ktorí boli
prítomní pred súdom, vykonal výsluch svedkov aj svedkyne - manželky navrhovateľa, a na základe
toho dospel k záveru, že sa nejednalo o také správanie zo strany odporkyne, ktoré by bolo možné z
platnej judikatúry považovať za hrubé porušenie dobrých mravov ako podmienku pre vrátenie daru.
Odporkyňa vysvetlila tak u dožiadaného súdu ako aj u procesného súdu, aká je jej osobná situácia,
aké riešenie navrhla navrhovateľovi, svojmu dedovi, a aké sú jej časové možnosti a pretože jej kontakty
s navrhovateľom v poslednej dobe boli minimálne, i tak naďalej cíti svoju morálnu povinnosť sa o
navrhovateľa postarať v prípade, že to skutočne bude treba a bude to nevyhnutné. Hlavným iniciátorom
podania žaloby nebolo navrhovateľ, ale jeho manželka, čo súd prvého stupňa aj v odôvodnení rozsudku
konštatuje. Odporkyňa verí tomu, že vzťahy jej rodiny s navrhovateľom sa budú zlepšovať, k čomu je
pripravená dopomôcť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané
včas oprávnenou osobou (§ 201 § 204 O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania § 214 ods.
2 O.s.p. postupom zverejnenia vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne.

Podľa ust § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi závermi súdu prvého stupňa v odôvodnení, považuje dôvody
za správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ďalšie dôvody:

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že
jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa
obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.

Formuláciu, že obdarovaný sa "správa", nemožno vysvetľovať tak, že porušovanie dobrých mravov musí
trvať ešte aj v čase výzvy na vrátenie daru. Darca sa preto môže domáhať vrátenia daru aj v prípade,
keď rušivý stav už netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti. Toto právo darcu však

podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď darca mohol
právo uplatniť po prvý raz (§ 101).

Z rozhodnutia R 61/1997 vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím
správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie
ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať
predovšetkým jeho manželku, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade
(predkov a potomkov), ako aj súrodencov a výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.

Z rozhodnutia R 88/1998 vyplýva, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej
nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany
obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj
darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných
jubileí.

Z Darovacej zmluvy uzavretej dňa 19.08.2002 medzi S. W. ako darcom a maloletou O. E. ako
obdarovanou, zastúpenou zákonnou zástupkyňou matkou N. E. súd zistil, že predmetom zmluvy boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. K. I. B. a to rodinný dom súp. č. XXXX postavený na
parcele č. 1324 vrátane vedľajšej stavby (dielne, letnej kuchyne), prevádzkovej a poľnohospodárskej
stavby (chlieva), plotov, vonkajších úprav a trvalých porastov ako aj pozemok - parcelu č. 1324 -
zastavená plocha vo výmere 282 m2, a parcela č. 1325 - záhrada vo výmere 324 m2, všetko patriace S.
W. v celosti. Účastníci zmluvy zároveň uzavreli dohodu o zriadení vecného bremena v prospech darcu
S. W. spočívajúce v jeho práve až do jeho smrti bývať v rodinnom dome súpisné č. XXXX a tento dom
i vrátane priľahlých pozemkov užívať.

Vzhľadom na posudzovanie podstatnej náležitosti na vrátenie daru a to správanie sa obdarovaného k
darcovi alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy je názor súdu prvého stupňa v
danom prípade správny. I neposkytnutie potrebnej pomoci súd je toho názoru, že v danej veci nejde o
takýto prípad. Pretože neposkytnutím potrebnej pomoci, ktorú možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov je taký prípad, keď je darca odkázaný na pomoc inej osoby. Navrhovateľ má síce
zdravotné problémy, vysoký vek, ale je schopný sám si zabezpečiť základné potreby, resp. žije s
manželkou, ktorá mu pomáha. Vykonaným dokazovaním výsluchom samotného navrhovateľa bolo
zistené, že ho bolia nohy a zabúda, vie sa o seba postarať, akurát si neuvarí, ale len preto, že variť
nevie. Varí jeho žena, táto má cukrovku. Nebolo zistené, že by bol odkázaný na pomoc inej osoby, nebol
predložený ani listinný dôkaz o takomto zdravotnom stave navrhovateľa. Posledný krát, čo odporkyňa
navštívila navrhovateľa, bolo to v septembri 2010, kedy jej návšteva trvala len pár minút, neprebehla
dokonca ani v mieste bydliska navrhovateľa, v rodinnom dome, ale na parkovisku v obci K. I. B., ako
navrhovateľ tvrdil. Odporkyňa uviedla, že vzťahy medzi ňou a dedkom boli dobré do chvíle, kým susedia
predmetnej nehnuteľnosti začali pristavovať a potrebovali jej súhlas ako vlastníka nehnuteľnosti, nevie
presne kedy to bolo, možno pred tromi rokmi, vtedy sa dozvedela manželka navrhovateľa, že dom
patrí jej a začali tieto ťahanice o dom, dedko prišiel vtedy za ňou do Čiech, s tým, aby mu dom vrátila,
že to požaduje jeho manželka a dovtedy nebude pokoj, kým dom nebude zase jeho. Potom prišla za
navrhovateľom aj s priateľom matky, nakoľko jej navrhovateľ písal, že potrebuje pomoc, preto prišla
pozrieť ako to je, videla však, že navrhovateľ nestráda, jeho manželka im dokonca pripravila obed,
nedalo sa však s ním normálne komunikovať, lebo stále žiadal vrátiť dom.

Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať nenavštevovanie darcu pri
príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí v zmysle judikatúry (R 88/1998).

Nebolo zistené vykonaným dokazovaním, že by správanie odporkyne bolo hrubým porušením dobrých
mravov, pretože nie je to porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Ako už bolo
preukázané nevyžaduje si to zdravotný stav navrhovateľa, že by bol odkázaný na pomoc inej osoby.

Súd mal správne za preukázané výpoveďou samotného navrhovateľa i svedkyne - manželky
navrhovateľa, že vrátenie daru iniciovala manželka navrhovateľa a podmieňovala svojim odchodom, čo
bol skutočný dôvod vrátenia daru navrhovateľom.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 Os.p. rozhodol odvolací súd o trovách tohto
odvolacieho konania, pretože úspešná odporkyňa mala právo na náhradu trov, ale jej nevznikli a
neuplatňovala si ich.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.