Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205234
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814205234.1

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:
Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 zastúpeného Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49 Bratislava, IČO: 36 856 584
proti žalovanému: O. I., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX o zaplatenie 4.467,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.775,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 2.775,54 eur od 29.11.2013 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 100,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc
mesiacom november 2014 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody
splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 64,32 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 169,11 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu AK Hável, Holásek & Partners, s. r. o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s. sa podaným návrhom domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy

4.467,95 eur s riadnym úrokom vo výške 12,35 % ročne zo sumy 3.294,93 eur od 29.11.2013 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.984,68 eur od 29.11.2013 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 29.5.2008
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanému splátkový úver vo výške 150.000,- Sk (t.j. 4.979,09 EUR prepočítané konverzným
kurzom 1 EUR = 30,126 Sk) (ďalej aj ako „Pohľadávka“). S prihliadnutím na ustanovenie § 273 ods.

(1) OBZ, sa žalobca a žalovaný dohodli, že súčasťou Zmluvy o úvere budú aj Všeobecné obchodné
podmienky žalobcu účinné od 01.08.2002 v znení dodatku č. 7 (ďalej len „Všeobecné obchodné
podmienky“), Obchodné podmienky účinné od 1.7.2007 (ďalej len „Obchodné podmienky“) a Sadzobník
žalobcu platný od 1.2.2008 a podmienky určené zverejnením. Žalovaný sa Zmluvou o úvere zaviazal
žalobcovi splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, platiť úroky, poplatky dohodnuté v Zmluve o úvere,
ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Žalovaný bol povinný

plniť úver v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 113,66 Eur. Prvá
splátka bola splatná 20.6.2008 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.5.2013. Žalovaný
sa zaviazal splácať úver podľa článku I Zmluvy o úvere, kde je uvedená výška úveru, úroková sadzba,
poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť
prvej splátky, počet splátok, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, spôsob splácania, číslo účtu a
iné základné podmienky splácania. Podľa Zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok sa

zmluvné strany dohodli, že z došlých súm Žalobca uhradí splatné Poplatky, náklady súvisiace s úverom,
úroky z omeškania a istinu, a to v tomto poradí. Žalobca svoju povinnosť zo Zmluvy o úvere spočívajúcuv poskytnutí úveru žalovanému riadne splnil. Žalovaný v dobe od uzatvorenia Zmluvy o úvere splatil
svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v dokumente
Prehľad o transakciách na úverovom účte č. XXXXXXXXXX. Pri splátke je uvedený dátum započítania

splátky, výška splátky a zostatok pohľadávky po zápočte splátky na úhradu pohľadávky. Na druhej strane
žalovaný podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. Žalobca
ho na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval ho na úhradu jeho splatných záväzkov. Žalovaný ani po
výzve zo dňa 4.12.2013 dlh neuhradil. Žalobca eviduje ku dňu 28.11.2013 (ďalej len „Rozhodný deň“)
pohľadávku voči žalovanému vo výške 4.467,95 Eur (z toho istina vo výške 3.294,93 Eur, riadne úroky

vo výške 674,80 Eur, úroky z omeškania vo výške 483,27 Eur a poplatky vo výške 14,95 Eur).
Istina: Suma vo výške 3.294,93 Eur špecifikovaná ako istina je vypočítaná v zmysle Zmluvy o úvere
nasledovne: čerpaná výška peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o úvere + splatné úroky
pripísané k čerpanej výške peňažných prostriedkov + splatné poplatky pripísané k čerpanej výške
peňažných prostriedkov - úhrady započítané na istinu. Podľa článku 5 bod 5.5.7.1 Obchodných
podmienok medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru, v zmysle ktorého

zmluvne dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovaným uhradené včas,
boli pripočítane v deň ich splatnosti k istine, čim sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky
následné počítané z novej istiny. Takýmto spôsobom sa nesplatené úroky a ďalšie poplatky pripočítavali
k istine iba do 30.9.2011. Od tohto momentu, istina už nenarastala o ďalšie neuhradené splatné
úroky, tie sa začali vyčísľovať' samostatne. Zložené úročenie predstavuje najčastejšiu formu úročenia

používanú bankovými inštitúciami v rámci Európskej únie, ktorá sa využíva nielen pri úročení úverov,
ale aj vkladov. Tento spôsob úročenia najlepšie zohľadňuje faktor času a reálnu hodnotu peňazí. V
tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať' na Smernicu Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES zo
dňa 23.04.2008, s poukazom na jej bod 19, kde v jeho poslednej vete je uvedené: „Pokiaľ' ide o
úrokovú sadzbu úveru, frekvenciu splátok a kapitalizáciu úrokov, veritelia by mail používať svoj bežný

spôsob výpočtu pre príslušný spotrebiteľský úver." Rovnako preukazali zákonnosť' použitia zloženého
úročenia vzorom návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, vydaného podľa článku 7 odsek
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES zo dňa 25.10.2006, ktorým sa zavádza konanie
o európskom platobnom rozkaze. Tento dokument akceptuje kapitalizáciu úrokov, čo vyplýva aj z
vysvetliviek k vyčíslovaniu úrokov, kde je uvedené: ,,Kapitalizácia úrokov sa vzťahuje na situáciu, keď'

sa nahromadene úroky pridajú k istine a berú sa do úvahy na účely počítania ďalších úrokov".
Úroky: Podľa článku I Zmluvy o úvere vznikla žalovanému povinnosť platiť za poskytnutý úver žalobcovi
úrok do konečnej splatnosti úveru, ktorý v zmysle Zmluvy o úvere bol dohodnutý vo výške 12,35 %
ročne. Úroková sadzba bola v Zmluve o úvere určená ako premenlivá. Úroková sadzba sa v zmysle
výpisu z úveru č. XXXXXXXXXX za obdobie 29.5.2008 - 20.5.2014 nemenila. Splatnosť úrokov bola v

Zmluve o úvere dohodnutá mesačne, a to vždy v posledný deň v kalendárnom mesiaci. V zmysle článku
5 bod 5.5.7.1 Obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli, že splatné úroky sa dňom ich splatnosti
stávajúsúčasťouistiny.Úrokysastávalisúčasťouistinylendodňa30.9.2011.Úrokyvovýške674,80Eur
boli vypočítané nasledovne: 12,35 % ročne zo sumy 3.294,93 Eur od 1.10.2011 do 20.5.2013 (597 dní) =
674,80 Eur. Poplatky: zmysle čl. I Zmluvy o úvere, čl. 16 Všeobecných obchodných podmienok, čl. 3 bod

3.1 Obchodných podmienok a Sadzobníka si zmluvné strany dohodli, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi poplatok za správu úveru. Poukázali na bod 16.1.3. Všeobecných obchodných podmienok
a bod du 16.1.3. Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný svoje právo odstúpiť od Zmluvy o
úvere z dôvodu jeho nesúhlasu so zmenou Sadzobníka v zmysle Všeobecných obchodných podmienok
nevyužil. Za účelom preukázania čerpania úveru žalobca predložil výpisy z úveru č. XXXXXXXXXX

za obdobie 29.5.2008 - 20.5.2014. Výška uplatneného nároku žalobcu vyplýva z výpisu z úveru č.
XXXXXXXXXX za obdobie 29.5.2008 - 20.5.2014 v nadväznosti na prehľad o transakciách na úverovom
účte č. XXXXXXXXXX. Poplatok za správu úveru účtovaný Žalobcom podľa článku I Zmluvy o úvere v
spojení so Sadzobníkom, ktorý je podľa článku II bod 2 súčasťou Zmluvy o úvere a predstavuje cenu za
plnenieslužiebklientovinapr.zasielanieinformáciiohľadomúveru(najmä zasielanievýpisuzúverového

účtu), sprístupnenie elektronickej služby internetbanking a vykonávanie inkasa splátok úveru. V sume
poplatkuzasprávuúverujezahrnutáajnáhradanákladovbankyzaadministratívneúkony,ktoréjebanka
povinná v súvislosti so správou úveru vykonávať podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a
ďalších právnych predpisov, napr. sledovanie rizikovosti klienta, archivácia dokumentácie, udržiavanie a
inovácia technických systémov. Žalobca si dovoľuje primerane poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-602/10 SC Volksbank România SA/Autoritatea Naţională pentru Protecţia
Consumatorilor - Comisariatul Judeţean pentru Protecţia Consumatorilor Călăraşi (CJPC), pričom podľa
bodu 61 : Preto ani smernica 2008/48, konkrétne článok 22 ods. 1, nebráni tomu, aby v prípade týchto
zmlúv členský štát stanovil povinnosti, ktoré nie sú zakotvené touto smernicou a cieľom ktorých jeochranaspotrebiteľov,vpredmetnomprípadetedapovinnosti,medziktorépatríčlánok36OUG50/2010,
ktorý obsahuje taxatívny výpočet bankových poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať od spotrebiteľov.
Úrok z omeškania: žaloba poukázal na ust. § 365 prvá veta OBZ a § 369 ods.1 OBZ. Taktiež poukázali na

čl. I Zmluvy o úvere, čl. 6 bod 6.3. a 6.5. Obchodných podmienok, tiež na ust. bodu 7.4.4 Všeobecných
obchodných podmienok a taktiež na čl. 2. Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca zverejnením
zo dňa 15.1.2009 určil výšku úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne. Následne zverejnením zo dňa
1.3.2013 určil (znížil) výšku úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalobca si k výške úrokov z
omeškania 5 % ročne dovoľuje uviesť, že ním uplatnené úroky z omeškania sú nižšie než určujú právne

predpisy platné na území Slovenskej republiky. Žalobca si týmto dovoľuje ozrejmiť, že riadne úroky sú
odmenou za poskytnutie peňažných prostriedkov až do času, kým Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci
mu zo Zmluvy o úvere, voči Žalobcu nesplní. Žalovaný je povinný ich platiť až do času, kým svoj dlh
skutočne neuhradí. Vrátenie riadnych úrokov do splatnosti poskytnutých peňažných prostriedkov platí
len v prípade, ak dlžník svoj dlh platí riadne a včas. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Úroky z omeškania majú zabezpečovaciu

funkciu, ktorá pôsobí v smere včasného plnenia záväzku. V prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania
s povinnosťou platiť úroky riadne a včas, vznikne veriteľovi právo žiadať zaplatenie úrokov z omeškania
z nezaplatenej istiny a aj z týchto nezaplatených úrokov. Žalobca podporne uvádza rozhodnutie
Najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa Zmluvou o úvere dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedkyazaplatiťúroky.Úrokysúsúčasťoupeňažnéhozáväzkudlžníka,pretodôsledkomomeškania

s ich platením vyplýva zo zákona povinnosť platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu sp.
zn. 4 Obo/143/98).
Úroky z omeškania boli vypočítané nasledovným spôsobom (príkladný matematický výpočet):
• Suma úroku z omeškania vo výške 4,16 Eur zo dňa 20.10.2011:
5 % ročne zo sumy 985,74 Eur od 1.10.2011 do 14.10.2011 (14 dní) +

5 % ročne zo sumy 981,34 Eur od 15.10.2011 do 19.10.2011 (5 dní) = 4,16 Eur. taktiež žiadal priznať
trovy konania.

Žalovaný so žalobu akou takou súhlasil. Požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach vzhľadom
na svoju zlú finančnú situáciu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
vrátane všeobecných obchodných podmienok, sadzobníkom poplatkov, úrokovými sadzbami žalobcu,
prehľadom transakcii, výpisom z úverového účtu, vyjadrením žalobcu zo dňa 26.09.2014, výsluchom
žalovaného z ktorého zistil nasledujúci stav:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 29.05.2008 zmluvu o
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXXpodľa§497až507Obchodnéhozákonníka.Podľačlánku.I.zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 150 000,-Sk, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy

dohodnutávovýške12,35%ročne,splatnosťúveruboladohodnutáformoumesačnýchsplátokvovýške
3.424,- Sk splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.06.2008 a poslednej dňa
20.05.2013. Medzi účastníkmi bol ďalej dohodnutý poplatok za vedenie účtu vo výške 60,-Sk, mesačne.

V článku II, bod 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné práva a povinnosti sa budú podľa

§ 262 Obchodného zákonníka spravovať príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka.

Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu

uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. a 7.3.4. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, ich
súčasti a príslušenstva splácate mierne pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných

podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň
splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať. Úver sa za celú dohodnutú dobu
úveruje a je okamžite splatným ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti klientom poskytnutých
údajov, o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby na
základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového

obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka
zverejnením, pričom banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokovej sa sadzby v závislosti
od úverovej politiky banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho
dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového
obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere.

Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov,
ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať
splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej

odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovedného ho lehoty, dňom jej doručenia
klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane
jej príslušenstva.

Z prehľadu transakcii, z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalobca započítal úhrady od žalovaného

najprv na úroky, úroky z omeškania a rôzne poplatky.

Z výpisu z úverového účtu žalovaného a vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaný uhradil v prospech
žalobcu celkom sumu 4.012,60 eur.

Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalobca v dôsledku neplnenia zmluvných povinnosti žalovaným,
nesplácanie úveru od zmluvy neodstúpil a ani nebola žalobcom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.
Uviedol, že úver bol automaticky ukončený poslednou splátkou.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu o úvere podpísal, úver mu bol poskytnutý. To koľko

uhradil a kedy prestal úver presne nevedel. Uviedol, že je ochotný dlžnú sumu uhradiť avšak žiada, aby
mu bol povolený splátkový kalendár mesačne vo výške do 100,- eur. Na dotaz súdu, aby ozrejmil svoje
osobné, majetkové, zárobkové pomery uviedol, že v súčasnosti nemá žiaden príjem, je nezamestnaný,
sociálne dávky nepoberá. Pracuje len príležitostne, občas brigáduje, stará sa sám o seba, v súčasnosti
sa mu črtá práca v zahraničí. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľnosti ani motorových vozidiel.

Pomáhajú mu rodičia. Býva sám.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi

sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorýchcharakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd
uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.01.2014 zavedený
do tohto zákona zákonom č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcu

a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Na
uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd mal tiež za preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to vyššie uvedené
a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Úverová zmluva medzi žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 29.05.2008 a žalovaný sa poskytnutý

úver vo výške 150.000,-Sk zaviazal splácať formou mesačných splátok (60) vo výške 3.424,-Sk, pričom
splatnosť prvej splátky bola 20.06.2008 a splatnosť poslednej splátky mala byť ku dňu 20.05.2013.V
predmetnom právnom vzťahu nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ani k odstúpeniu od
úverovej zmluvy.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný mal uhradiť v prospech žalobcu celkom sumu 60 splátok po
3.424,-Sk, t.j. 205.440,-Sk, + poplatok za vedenie účtu 60 x 60,-Sk, , t.j. 3.600,-Sk, t.j., spolu sumu
209.040 Sk, t.j. 6.9358,86 eur. Žalovaný uhradil v prospech žalobcu sumu 4.012,60 eur, čo nepochybne
vyplýva z výpisov z úverového účtu žalobcu.

Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona 258/2001 Z.z. a § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka vrátane inštitútu premlčania.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru.

Žalovaný v priebehu súdneho konania síce nevzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke
ale s účinnosťou od 01.05.2014 došlo k zmene právnej úpravy súvisiacej s premlčaním pri
spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa
účinného od 01.05.2014, ktorý bol zavedený zákon č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Ide o procesné ustanovenie.

V súvislosti s novým zavedeným zákonným ustanovením, ktoré je účinné v čase rozhodovania a ktoré

má procesnú povahu je súd preto povinný zaoberať sa tým, či pohľadávka ktorá je premetom konania
nie je premlčaná.

Súd zistil, že žaloba v danej veci bola podaná dňa 12.06.2014. K zosplatneniu úveru poskytnutého
žalovanému ani k vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo, preto súd posudzoval splatnosť každej

splátky vo vzťahu k premlčania samostatne. Žaloba bola podaná dňa 12.06.2014, s poukazom trojročnú
premlčaciu lehotu sú teda splátky, ktoré boli splatné pred dňom 12.06.2011 premlčané. Z vyššie
uvedeného preto vyplýva, že nepremlčané sú splátky splatné od 20.06.2011 do 20.05.2013, ide celkovo
24 splátok.Na základe uvedeného je to žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi už len týchto 24 nepremlčaných splátok
vrátane dohodnutého poplatku za vedenie účtu t.j. 24 x 3.424,-Sk +24 x 60,-Sk, spolu 82.176,-Sk eur

+ 1.440 Sk, 83.616,-Sk, t.j. 2.775,54 eur. Tieto posledné nepremlčané splátky v počte 24 uhradené
žalovaným neboli.

Na základe uvedeného preto súd žalobe vyhovel len čo do sumy 2.775,54 eur a zvyšok nároku žalobcu
z dôvodu premlčania s poukazom na citované zákonné ustanovenia zamietol.

V zmysle zmeny právnej úpravy ktorá je účinná od 01.05.2014 súd musel na uplynutie premlčacej lehoty
prihliadnuť aj napriek tomu, že žalovaný nevniesol námietku premlčania.

Na základe uvedeného preto súdu neostávalo nič iné ako v zmysle citovaných právnych predpisov
žalobu v časti nároku ktorý je premlčaný s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia, tak

ako je to vyššie uvedené zamietnuť.

V tejto sume priznanej súdom nepremlčanej súd poukazuje, že je tam zarátaná istina ako aj riadny úroky
týkajúce tej ktorej splátky v zmysle zmluvy s prihliadnutím na splatnosť tej ktorej splátky, nakoľko ide o
anuitné splátky, kde v splátke je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroku.

Z predložených listinných dokladov, najmä z vyčíslenia predloženého žalobcom mal súd ďalej za
preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu na úver uhradil finančné prostriedky pričom žalobca
úhrady žalovanej započítaval najprv na rôzne sankcie, poplatky a úroky s poukazom na dojednané
zmluvné ustanovenia. Zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi použiť splátku aj na iný účel ako na

splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto
zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo a žalobca zaúčtoval platby žalovanej
na úroky a na poplatky. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu
veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť,
že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v

niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom
splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane
spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje
dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen
nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53

ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a súčasťou jednotlivých splátok a teda aj istiny bol aj úrok
z úveru, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z
úveru, ktorý činil za obdobie 60 mesiacov 12,35% ročne ( zmluvne dohodnutý ).

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere, teda úverov pre obyvateľstvo s prihliadnutím na splatnosť do 5 rokov v
rozhodnom období činil úrok cca 11,14 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi
v danom prípade, ako aj uplatnený úrok z úveru preto súd dospel k záveru, že takto uplatnený nárok
na úrok je primeraný.

K priznanej výške poplatku za správu úveru súd uvádza, že žalobca si uplatnil poplatok za správu úveru
uplatnil aj vo vyššej sume (2,99 eur) ako je dohodnutý t.j. 60,-Sk za každý mesiac od uzatvorenia zmluvy
oúvere,čovyplývazvýpisov zúverovéhoúčtu.Jednostrannesodkazomnazmluvnédojednaniasitento
poplatokzvýšil. Zvýšeniepoplatkusamalouskutočniťnazákladezmenysadzobníkapoplatkovvzmysle

bodu 16.1.3. VOP, podľa ktorého banka je oprávnená Sadzobník meniť kedykoľvek, zmenu sadzobníka
určí banka zverejnením, zmena sadzobníka je účinná dňom zverejnenia zmenenej časti sadzobníka
alebo úplného znenia sadzobníka. Súd mal zato, že účastníci konania si dohodli poplatok za správu
úveru v sume 50,-Sk priamo v zmluve o úvere. Citované ustanovenie VOP súd považoval za neprijateľnédojednanie vzhľadom na skutočnosť, že dávalo možnosť žalobcovi jednostranne meniť dohodnutý
poplatok za správu úveru, bez toho aby sa na tom strany dohodli. Zároveň možno predpokladať, že
žalovaná o tomto ustanovení nevedela, VOP podmienky si neprečítala a právny predchodca žalobcu ju

na predmetné ustanovenia neupozornil. Uvedené ustanovenie taktiež predstavuje zhoršenie podmienok
na strane žalovanej ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi poplatok za vedenie
úveru v takej výške akú si ju účastníci dohodli.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Pokiaľ sa týka zvyšku žalovanej sumy ako riadených úrokov a vyčíslených úrokov z omeškania podľa
žalobcom predloženej špecifikácie a z výpisom z úverového účtu súd pre úplnosť poukazuje, že nie je

jasne a zrejmé ich prepočet, dôvodnosť výšky, nie je zrejmé z akej sumy boli tieto úroky vypočítané z
akej úrokovej sadzby a za aké obdobie. Navyše je zrejmé, že ich žalobca vypočítaval aj zo sumy istiny,
ktorú súd neuznal vzhľadom na nedôvodnosť jednostranného započítania úhrad žalovaného prednostne
na poplatky a sankcie a úroky a jednak z dôvodu premlčania časti dlhu. Žaloba je preto v prevyšujúcej
časti nedôvodná aj vzhľadom na premlčanie časti dlhu.

Pokiaľ sa jedná o zvyšný uplatnený nárok na zaplatenie poplatkov súd dospel k záveru, že takto
uplatnený nárok nie je dôvodný z dôvodov vyššie uvedených. Ustanovenie zmluvy, resp. všeobecných
zmluvných podmienok, ktoré by umožňovalo takýto nárok veriteľa voči spotrebiteľovi súd považoval za
jednostranne dojednané a pre spotrebiteľa ako zjavne slabšej strany nevýhodné a likvidačné. Opätovne

súd konštatuje, že takéto dojednanie je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Takéto dojednanie považoval za neplatné. Súd preto
žalobu čo zvyšku sumy ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie riadneho úroku vo výške 12,35 % ročne zo sumy 3.294,93 eur
od 29.11.2013 do zaplatenia mal súd zato, že tento nárok žalobcovi nepatrí z dôvodu, že nárok na riadny
úrok mu súd priznal v rámci priznanej istiny 187,06 eur v zmysle zmluvy o úvere. Účastníci konania si
dohodli riadny úrok do splatnosti poslednej splátky, pričom v každej dohodnutej splátke bol zahrnutý aj

dohodnutý riadny úrok za dané obdobie. Pre nesplatenie dlžnej sumy a teda aj jednotlivých splátok v
lehote splatnosti prichádzajú ako sankcia do úvahy úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu žalobca
žalobu aj v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

Uplatnený nárok na zaplatenie riadneho úroku ako aj úroku z omeškania by pre žalovaného tak

predstavoval viacnásobný postih a tak zjavné zhoršenie jeho postavenia voči žalobcovi, čo je podľa
súdu neprijateľné.Žalobca si v konaní ďalej uplatnil aj úroky z omeškania, časť z nich vyčíslil. Výpočet, ktorý súdu predložil
je taktiež nejasný neprehľadný a neodôvodnený, vyčísľoval ich aj zo sumy istiny, ktorú mu súd nepriznal
z dôvodu premlčania a preto nemôže byť presný ani výpočet žalobcu.

Žalobca si tiež ďalej uplatnil úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 29.11.2013 do zaplatenia.

Je nepochybne že odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky jej neuhradením sa žalovaný
dostal do omeškania, určite dňa 20.05.2013, kedy bola splatná posledná splátka. Od tohto dňa je

dôvodné priznanie úroku z omeškania. Keďže v časti uplatneného úroku z omeškania vo vyčíslenej
výške nie je možné zistiť a vyčísliť úroky z omeškania z dlžnej sumy do 29.11.2013 z vyššie uvedených
dôvodov súd má za to, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu v tejto časti
žiadaného úroku z omeškania zamietol avšak žalobcovi priznal nárok, ktorý je preukázaný a ktorý
žiadal a to úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy ktorú mu priznal 2.775,54 eur od dňa kedy ich
žiadal, t.j. od 29.11.2013 do zaplatenia a zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný

z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, prihliadnuc aj k jeho rodinným pomerom, výšku
pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanému dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou mesačných
splátok, ktoré stanovil na sumu 100 eur mesačne v zmysle návrhu žalovaného, tak ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd žalobe v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 2.775,54 eur spolu
s úroky z omeškania. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Teda zamietol sumu 1.692,41 eur. Po

orientačnom prepočte mal tak žalobca úspech čo do výšky 62% a žalovaný vo výške 38%.

Podľa pomeru úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného žalobcovi preto v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia vznikol nárok na priznanie pomernej náhrady trov konania vo výške 24 % (62-38
% z jeho celkových trov konania).trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku

a z trov právneho zastúpenia. Čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 64,32 eur za zaplatený
súdny poplatok (24 % zo sumy súdneho poplatku vo výške 268 eur)

Podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“) platnej a účinnej v rozhodnom období, súd priznal právnemu zástupcovi

žalobcu trovy právneho zastúpenia nasledovne:

Tarifná odmena v sume podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) d) vyhlášky pri hodnote predmetu
konania a to za nasledovné úkony :- príprava a prevzatie zastupovania z 29.11.2013..............................161,01 eur
-písomné podanie na súd žalobný návrh z 10.06.2014.....................161,01 eur
-účasť na pojednávaní dňa 13.10.2014...............................................161,01 eur

Spolu 483,03 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) k úkonom x 7,81 eur + 2x 8,04
eur, t.j. 23,89 eur.

Spolu 506,92 eur , 20% DPH z toho 101,38 eur, t.j. 608,30 eur.

Cestovné v súvislosti s účasťou na dvoch pojednávaniach v zmysle ust. § 15 cit. vyhlášky je spolu 68,81
eur. Ide o 1 cesty vykonanú na trase Košice -Vranov n/T a späť, kde je základná náhrada 1 x 114 km
x 0,183 , t.j. 20,86 eur.

Spotreba PHM je 1 x po 114 km, priemerná spotreba 6,6 l/100km, cena PHM je 1,481 eur za liter, t.j.
114 km x 6,6 l/100km x 1,481 eur za liter , t.j. 11,14 eur.

K trovám právneho zastúpenia v zmysle ust. § 17 cit. vyhlášky patrí ďalej aj náhrada za stratu času v
sume 64,32 eur, t.j. 4 začaté polhodiny po 13,40 eur, t.j. 53,60+ 20% DPH 10,72 eur.

Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu. V súlade s týmto ustanovením súd priznal aj DPH z odmeny a cestového a náhrady
za stratu času, tak ako je to vyššie uvedené.

Spolu trovy právneho zastúpenia sú tak 704,62 eur.

Keďže žalobca má vzhľadom len na čiastočný úspech nárok na pomerenú náhradu trov konania vo
výške 24 % je to sumy 704,62 eur je to suma 169,11 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.