Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. október 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/159/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208499
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214208499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu:OrangeSlovensko,a.s.,IČO:35697270,sosídlom82108Bratislava,Metodova8,zast.:Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., AK so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. VI. Clementisa 10, proti žalovanej: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. F., U. XXX/XX, o zaplatenie 184,12 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 58,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 58,12 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. apríla 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 184,12 eur s príslušenstvom titulom pohľadávky
pozostávajúcej z neuhradených služieb vo výške 58,12 eur a náhrady škody vo výške 126 eur.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 24.11.2010 zmluvu č. R., na základe ktorej
vypožičal žalovanej SIM kartu na využívanie ním poskytovaných telekomunikačných služieb. Dodatkom
k predmetnej zmluve žalobca predal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. LG

GT405 za akciovú cenu 19 eur, pričom žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby
viazanosti. Podľa žalobcu si bola žalovaná vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie jej
bolo predané za zvýhodnenú cenu len preto, že sa zaviazala užívať služby žalobcu po dobu viazanosti,
dohodnutú v Dodatku, a nedodržanie tohto záväzku by žalobcovi spôsobilo škodu. Uplatnená náhrada
škody vo výške 126 eur teda predstavuje rozdiel medzi bežnou trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou.

Súd žalobu doručil žalovanej s výzvou podľa § 114 ods. 3 O.s.p., aby sa k nemu vyjadrila v lehote do 10
dní od doručenia. Žalovaná na výzvu súdu nijak nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila, ostala pasívna.

Predmetom konania je suma 184,12 eur, teda suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci

rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
so Zmluvou o pripojení zo dňa 24.11.2010 (č.l. 7), Dodatkom k Zmluve o pripojení (č.l. 9-12), pokusom

o pokonávku (č.l. 15), priloženými faktúrami (č.l. 16-19), Všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. (č.l. 22-25) a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe zmluvy o pripojení zo dňa 24.11.2010 žalobca poskytoval žalovanej telekomunikačné služby

podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, a v zmysle dodatku k predmetnej
zmluve, jej žalobca predal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu vo výške
19 eur.

Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil

účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri
vyúčtovaní predplatených služieb, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom
telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné
okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a)

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po

predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej
vo všeobecných podmienkach,
3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.

Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba
telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia

verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa
požiadavkyosobitnýchpredpisov,alebopoužívatakézariadenievrozporesoschválenýmipodmienkami
a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý
znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k
prvému dňu omeškania, t.j. 26.01.2013 bola vo výške 0,75%, úroky z omeškania teda predstavujú 8,75
% ročne.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na
zaplatenie vyúčtovaných služieb vyčíslenej na sumu vo výške 58,12 eur dôvodná, nakoľko žalovaná
využívala žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatila, v rozpore s §
42 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej

dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse
o pokonávku, t.j. od 26.01.2013. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z
omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, t. j. 8,75% ročne.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zákonných alebo zmluvných
povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať na záväzkovú aj
mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2.
spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Škodou sa

podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch.
Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda predpokladá zmenšenie
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho,
že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu,

ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné
odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.

Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia
povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo zo zmluvy

o pripojení, z jej dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady
škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla
v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej
ceny, ktorú žalovanej pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti
žalovanejplatiťžalobcovizaposkytovanéslužby,alenásledkomvôležalobcuvyjadrenejvkúpnejzmluve

v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Teda k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej
doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými
očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda skutočnosť, že zľavuz kúpnej ceny poskytol len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala platiť mu za služby počas celej
doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní
vôle žalobcu ako aj žalovanej pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej

zmluvy na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane
žalovanej napr. ponuky iných mobilných operátorov, jej majetkové pomery, potreba nového mobilného
telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha
získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho
programu, atď.. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných

mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom
ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanej mobilný telefón so zľavou. Avšak
jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované
služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb
žalovanej za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej
ceny mobilných telefónov takýmto následkom nie je.

Z Dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že žalobca na základe vlastnej a slobodnej vôle predal
žalovanému telekomunikačné zariadenie za 19 eur s DPH, čo žalovaná aj zaplatila. Kúpna cena je
vždy predmetom dohody kupujúceho a predávajúceho. V predmetnom Dodatku pritom žiadne iné
„trhové ceny“ nie sú uvedené, ako ani možnosť dodatočnej úpravy ceny v prípade porušenia akejkoľvek

povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Z titulu nezaplatenia kúpnej ceny
teda žalobcovi žiadna škoda nevznikla a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich
zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada

výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,

je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd
mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu

nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.

2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bola vo väčšom
rozsahu úspešná žalovaná, v konaní jej však žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).