Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712221434
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712221434.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou právnej veci žalobcu: Č. H.

B., T..Q.., so sídlom: F. XX, B., IČO: XX XXX XXX, zastúpený Mg. Miroslavom Rybánskym, advokátom,
so sídlom: Grösslingová 10, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X.
Q. XXX, XXX XX A. X. Q., zastúpený opatrovníčkou Naďou Hrubou, súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Malacky, o zaplatenie 4 663,88 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 663,88 EUR spolu s úrokom z úveru vo výške
21,40% p.a. zo sumy 1 594,06 EUR od 15.11.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75%
p.a. zo sumy 1 594,06 EUR od 15.11.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo

sumy 1 494,95 eur od 15.11.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 708,14 EUR pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku 279,50 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 428,64 EUR k
rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. Miroslava Rybánskeho, o troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2012 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške
4 663,88 EUR spolu s úrokom z úveru vo výške 21,40% p.a. zo sumy 1 594,06 EUR od 15.11.2012
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 1594,06 EUR od 15.11.2012 do

zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 1494,95 eur od 15.11.2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.09.2004 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva
o bežnom účte na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému účet. Podľa čl. I. ods. 2 Zmluvy o bežnom
účte sa žalovaný zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky
voľných peňažných prostriedkov na účte. V prípade zmluvy nepovoleného prečerpania žalobca úročí
vzniknutý nepovolený zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Dňa 22.09.2004

bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o prečerpaní č. XXXXXXPOXXXS, na základe
ktorej žalobca poskytol peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu
vo výške 331,94 eur, a to napojením úverového účtu na bežný účet. Zmluvné strany sa dohodli, že
žalovaný bude poskytovať kontokorentný úver splácať spôsobom a v lehotách ustanovených v článku
II. Zmluvy o povolenom prečerpaní. Oznámením o zmene povoleného prečerpania zo dňa 6.12.2005
vyhovel žalobca žiadosti žalovaného o navýšenie úverového limitu na sumu 1659,70 EUR. Žalovaný
žalobcovi poskytnutý úver nesplácal riadne a včas. Nakoľko žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, žalobcaOznámením o zosplatnení úveru žalovanému oznámil, že celý žalobcov záväzok sa stal splatným.
Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému z Úveru predstavuje ku dňu 14.11.2012 sumu vo výške
4663,88 eur. Nezaplatenej istiny vo výške 1594,06 eur, riadneho úroku vo výške 1494,95 eur, úroku z

omeškania vo výške 1574,87 eur. Istina kontokorentného úveru vo výške 1594,06 eur je vypočítaná ku
dňu 14.11.2012 a je naďalej úročená v súlade so Zmluvou o prečerpaní čl. II. bod. 1.

Žalovanému súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, nakoľko žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný pobyt žalobcu súdu
niejeznámy.Opatrovníčkažalovanéhosaknávrhunazačatieakprílohámkonaniapísomnenevyjadrila.

Právny zástupca žalobu, svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 29.09.2014 a súčasne súhlasil, aby

sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti, zároveň svoju neprítomnosť ospravedlnila aj opatrovníčka
žalovaného a žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti preto súd po splnení podmienok konal podľa §
101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to, zmluvou o bežnom účte a balíku produktov zo dňa 21.09.2004,
Zmluvou o prečerpaní zo dňa 22.09.2004, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 1.11.2006,

oznámením o zosplatnení úveru, všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. X. sa žalobca zaviazal, že dňa 21.09.2004 zriadi
a vedie žalovanému bežný účet. Zmluvou o prečerpaní sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi na
účet peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na bežnom účte do výšky úverového limitu

10 000,- Sk. V čl. I bod. 3 zmluvy o prečerpaní mali dohodnuté, že čerpanie povoleného prečerpania
a jeho splácanie sa uskutočňuje automaticky tým, ako majiteľ účtu disponuje s účtom, t.j. pri prevode
peňažných prostriedkov z účtu prevyšujúcich zostatok na účte dochádza k čerpaniu úveru, pri prevode
peňažných prostriedkov na účte sa najprv spláca vyčerpaný úver.

Oznámením o zmene povoleného prečerpania zo dňa 06.12.2005 žalobca vyhovel žiadosti žalovaného

o výške úverového limitu 10 000,- Sk na čiastku 50 000,- Sk.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
musí obsahovať najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Zákonom č. 258/2001 Z.z., účinným od 1.10.2001, bol do nášho právneho poriadku zavedený tzv.
spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške
od 200 eur do 20 000 eur.Rada ES prijala viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernicu Rady 87/102/EHS o aproximácii
zákonov,inýchprávnychpredpisovasprávnychopatreníčlenskýchštátovtýkajúcichsaspotrebiteľských

úverov v znení smernice 90/88/EHS a 98/7/EHS.

Súd je preto povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES,
ktorý sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri
aplikácii vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd
má povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak,

aby sa dosiahol účel smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249 EHS (rozsudok
ESD zo dňa 27.6.2000 vo veci H. U. M. Q. V.. J. F. S., C. - XXX/XX T. Q. M. Q. V.. P. F.. Q. T. X., C. -
XXX/XX, P. E. C. B., C. - XXX/XX, F. B., C. - XXX/XX T. M. V. G., C. - XXX/XX).

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd pri spotrebiteľskom úvere hoci poskytovanom bankou aplikoval Občiansky
zákonník a súčasne aj zákon o ochrane spotrebiteľa, pričom prednostne bolo potrebné aplikovať
smernice ES.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi účastníkmi za nesporné, že žalovaný v rámci
svojho bežného účtu, išiel do nepovoleného debetného zostatku, pričom uvedeným konaním porušil

zmluvu o bežnom účte uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 21.09.2004, pričom uvedený debet je vyčíslený
na bežnom účte žalobcu ku dňu 14.11.2012.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že celková žalovaná suma vo výške 4 663,88
EUR t.j. predstavuje nezaplatenej istiny vo výške 1 594,06 eur, riadneho úroku 1 494,95 eur, úroku z
omeškania vo výške 1 574,87 eur. Súd mal za preukázané, že žalobca úver nesplácal riadne a včas.

Istina kontokorentného úveru vo výške 1594,06 eur bola vypočítaná ku dňu 14.11.2012 a je naďalej
úročená v súlade so Zmluvou o prečerpaní, článok II. Bod. I. Súd taktiež na základe vyššie uvedeného
priznal žalobcovi úrok z úveru zo sumy 1594,06 EUR s úrokom vo výške 21,40 % p.a. od 15.11.2012. V
tejto súvislosti sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý v zmysle zmluvy bol dojednaný
v zmysle čl. II bod. 1 Zmluvy o úvere. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho

zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto
stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Súd mal za to,
že nárok žalobcu v časti úrokov je v celom rozsahu dôvodný, keďže žalobcovi bol poskytnutý úver pri
úrokovej sadzbe 16,90 % ročne a z marže 4,5% p.a. Vo vzťahu k úrokovej miere v bankách sa nejedná

o takú úrokovú mieru, ktorá by podstatne presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v
čase poskytnutia úveru, preto súd aj v tejto časti návrhu vyhovel.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., Účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Tarifná odmena v roku 2012 za jeden úkon právnej pomoci bola v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. ( ďalej len „vyhláška“) vo výške 170,97 EUR:

- prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom (§ 10 ods. 1 a §14 ods.1
(a) vyhlášky .................................................................................................................................. 170,97
EUR

- písomné podanie na súd - žaloba podaná na súd dňa 23.03.2009 (§ 10ods. 1 a §14ods.1 (c)

vyhlášky .................................................................................................................. 170,97 EUR

Spolu........................................................................................................................341,94 EUR

DPH (20%) ............................................................................................................... 71,44 EUR

Režijné výdavky 2x 7,63 eur......................................................................................15,26 EUR

Spolu s DPH............................................................................................................ 428,64EUR

Súd ďalej úspešnému žalobcovi priznal aj trovy spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku t.j. vo výške
279,50 ,- EUR.

Na základe uvedeného súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 708,14 EUR, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 279,50 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 428,64
EUR, nakoľko súd má za to, že takto vypočítané trovy sú trovy vypočítané v súlade s citovanou

vyhláškou.

Žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2012 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške
4 663,88 EUR spolu s úrokom z úveru vo výške 21,40% p.a. zo sumy 1 594,06 EUR od 15.11.2012
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 1594,06 EUR od 15.11.2012 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 1494,95 eur od 15.11.2012 do zaplatenia

a náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.