Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/264/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812201993
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812201993.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: JMH

INVEST, s.r.o., Michalovce, Nám. Osloboditeľov 1, IČO 36 178 683, zast.: Advokátska kancelária JUDr.
PeterSzárszoi,s.r.o.,Štefánikova8,Michalovce,IČO47236183,protižalovanémuI.P.,V..XX.X.XXXX,
P. P. XXXX/XX, L. V. B., zastúpeného N. D. P., V.. XX.XX.XXXX, P. R. XXXX, L. V. B., o zaplatenie 525,13
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 105,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 25,69 € od 6.5.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 25,69 € od 6.7.2010
do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 25,69 € od 6.10.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo

sumy 48,78 € od 21.6.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej právnej veci sa právny predchodca žalobcu podanou žalobou domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 525,13 € s poplatkom z omeškania
vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac, zo sumy

25,69 € od 6.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 25,69 € od 6.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 25,69 € od
6.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 25,69 € od 6.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 25,69 € od 6.5.2010 do
zaplatenia, zo sumy 25,69 € od 6.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 5,69 € od 6.10.2010, zo sumy 48,78 €
od 21.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 316,52 € od 21.6.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Podanie návrhu odôvodil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 31.12.2010 zmluvu o nájme bytu, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému prenajať byt a žalovaný sa zaviazal uhrádzať nájomné

a náklady za služby súvisiace s nájmom. Žalovaný neuhradil nájomné za obdobie 07/2009, 08/2009,
12/2010, 01/2010, 05/2010, 07/2010 a 10/2010 a nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za služby spojené
s nájmom za roky 2009 a 2010. Z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov sa žalovaný dostal do
omeškania s platením zmluvne dohodnutého plnenia a doposiaľ neuhradil dlžný nedoplatok vo výške
525,13 €. Tento nedoplatok žalobca vyúčtoval žalovanému upomienkou s číslom pasportu C.-XXX-XXX-
D.. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na poplatok z omeškania v zákonnej výške.

V predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 2.7.2012 vydal platobný rozkaz č. k. XRo/XXX/XXXX-XX,
ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného a
nakoľko sa nepodarilo zistiť adresu jeho aktuálneho pobytu, uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa
7.1.2014 platobný rozkaz zrušil.Opatrovníčka žalovaného, manželka D. P. ustanovená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č. k. XPs XX/XXXX-XX zo dňa 30.5.2006 za opatrovníčku pre žalovaného, ktorý bol citovaným

rozsudkom pozbavený spôsobilosti na právne úkony v písomnom podaní doručenom súdu 18.2.2014
uviedla, že nesúhlasí s tým, aby mali nejaký dlh na nájomnom. Jej manžel, žalovaný je chorý, bol liečený
v Psychiatrickej nemocnici v Prešove a v Michalovciach. Následne bol pozbavený spôsobilosti na právne
úkony.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Nájomnou
zmluvou zo dňa 31.12.2010, upomienkou z 25.1.2012, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. XPs XX/XXXX-XX, podpisovou listinou zo 14.5.2010, vyúčtovaním nákladov za služby spojené
s bývaním za rok 2009 a 2010, výsluchom opatrovníčky žalovaného a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 31.12.2010 nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bolo prenechanie žalovanému do užívania bytu na adrese P. XXXX, Č.. P. XXX, V. X. Y.
- garsónka, o celkovej podlahovej ploche 24,96 m2. Za užívanie bytu sa žalovaný zaviazal platiť nájomné
vo výške 25,69 € mesačne a za služby sa zaviazal platiť mesačne zálohu vo výške 39,60 €. Mesačne
nájomné a úhrady za služby boli splatné pozadu, do 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Zálohy za služby bol žalobca povinný vyúčtovať nájomcovi spôsobom a v lehotách stanovených platnými
cenovými predpismi a opatreniami Ministerstva financií SR. V súlade s uvedenými právnymi a cenovými
predpismi bol žalobca oprávnený upravovať aj výšku záloh za poskytované služby a výšku nájomného.
Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2011 do 31.3.2011.

Podľa predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2009 výška nedoplatku
žalovaného bola 191,14 €. Podľa predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za
rok 2010 výška nedoplatku žalovaného bola 590,42 €. V zmysle predmetných dokumentov žalovaný
bol povinný vyúčtovaný nedoplatok žalovanému uhradiť do 20 dní od ich doručenia. Podľa podpisovej
listiny k prevzatiu vyúčtovania, žalovaný vyúčtovanie za rok 2009 prevzal dňa 14.5.2010 a za rok 2010

žalobca takýto dôkaz nepredložil.

Upomienkou číslo pasportu: C. XXX XXX-D. zo dňa 25.1.2012, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
nedoplatku za obdobie 07/2009, 08/2009, 12/2010, 01/2010, 05/2010, 07/2010 a 10/2010 vo výške
525,13 € a na zaplatenie penále ku dňu 25.1.2012 vo výške 484,62 €.

Opatrovníčkažalovanéhopredsúdomuviedla,ženerozumieakýdlhodnejpožadujeprávnypredchodca
žalobcu, nie je si vedomá, aby mala nejakú podlžnosť voči bytovému podniku z dôvodu, že nájomné
riadne spláca. Predložila súdu platobné doklady SIPO za relevantné obdobie.

Podľa§52ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníplatnom aúčinnomod1.4.2004
( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 879f Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa §
52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami
§ 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch
aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch

mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je

chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsobich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s
užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo

právny predpis neustanoví inak.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd ex offo skúmal a vyhodnotil prekážky uplatnenia práva.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola od 1.1.2011
do 31.1.2011 uzatvorená nájomná zmluva a že táto zmluva v zmysle príslušných vyššie uvedených
ustanovení Občianskeho zákonníka je svojou povahou aj zmluvou spotrebiteľskou, pretože bola
uzavretá medzi žalobcom - právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti

okrem iného prenájom nehnuteľností, vrátane bytového hospodárstva a na druhej strane žalovaným -
spotrebiteľom ako fyzickou osobou. Táto zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských
zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor nadojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Jedná sa o tzv. typové, formulárové
zmluvy.

Súd mal v tomto smere za preukázané, že síce zo strany žalovaného nedošlo k podpísaniu nájomnej
zmluvy na vyššie uvedené obdobia, žalovaný byt aj napriek tomu reálne užíval. Nakoľko žalovaný
byt užíval bez právneho dôvodu, žalobcovi za dobu jeho užívania bez platne uzatvorenej nájomnej
zmluvy nevznikol nárok na úhradu nájomného z titulu nájomného vzťahu, ale za dobu užívania bytu
mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko plnením bez právneho dôvodu je i

užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec.
Takýto užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej
veci a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Ak nie je takáto výška
stanovená, určí ju súd podľa svojej úvahy (§ 136 Občianskeho súdneho poriadku), ktorá sa musí
opierať o finančné ocenenie prospechu, ktorý vznikol účastníkovi užívaním veci. Majetkovým vyjadrením
prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným

obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým
sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob. Pri nájomnej zmluve sa výška
náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych
okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

Ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie
v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal
plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať. ( Ro NS ČR z
2.11.2000, sp. zn. 30Cdo 1789/2000).

Žalobca si za obdobie užívania bytu žalovaným v rokoch 2009 a 2010 uplatnil nárok na zaplatenie
nájomného vo výške 25,69 € mesačne, teda vo výške nájomného za ktoré v danom období prenajímal
bytyrovnakejkategórieavýmery,akobolbyt,ktorýužívalžalovaný,očomsvedčiainávrhypredložených
nájomných zmlúv za uvedené obdobia. V tomto smere súd dospel k záveru, že za uvedené obdobie
došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v súvislosti s výkonom práva nájmu cudzej

veci, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu obvyklého nájomného v danom období za túto
nehnuteľnosť, t.j. sumu 25,69 € mesačne za jednotlivé obdobia užívania bytu.

Podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Nakoľko súd je z úradnej povinnosti povinný skúmať oslabenie
uplatneného nároku, najmä jeho premlčanie, súd ďalej skúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je
premlčaný.

V zmysle vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že splatnosť nájomného v prípade ním

prenajímaných bytových priestorov bola pozadu, do 5. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Ak by
bol žalobca z danom období mal so žalovaným uzatvorené zmluvy o nájme, žalovanému by v takto
stanovenej lehote vznikla povinnosť platiť žalovanému nájomné. V tomto smere súd je toho názoru, že
uplynutím lehoty splatnosti nájomného, tak ako je vyššie uvedená, za jednotlivé kalendárneho mesiace
sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním plnenia z bezdôvodného obohatenia. Splatnosť pohľadávky

pokiaľ sa jedná o sumy za obdobie júl, august, december 2009 a január 2010 v sume 102,76 €, nastala
5.7.2009 pokiaľ sa jedná o sumu 26,69 €, 5.8.2009 pokiaľ sa jedná o sumu 25,69 €, 5.12.2009 pokiaľ
sa jedná o sumu 25,69 €, 5.1.2010 pokiaľ sa jedná o sumu 25,69 €, 5.5.2010 pri sume 25,69 €, 5.7.2010
pri sume 25,69 € a dňa 5.10.2010 pri sume 5,69 €.

Žaloba v danej právnej veci bola na tunajšom súde podaná dňa 7.2.2012 a vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti je zrejmé, že žalobca podal žalobu v časti nároku, tak ako je vyššie vyšpecifikovaný, po
uplynutí 2-ročnej premlčacej doby - pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za prvé obdobie,
kedy žalobcovi vznikol nárok na jeho vydanie, t.j. za obdobie 07/2009, 08/2009, 12/2009, 01/2010,
05/2010, 07/2010 a 10/2010.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto súd
nároku žalobcu pokiaľ sa jedná o istinu vo výške 102,76 € za nájomné nevyhovel.Vo zvyšku istiny, ktorá pozostáva z nájomného za obdobie máj, júl a október 2010 v sume 57,07 € súd
nemal pochybnosti a priznal žalobcovi tento nárok.

Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 48,78 € a to z titulu vyčísleného
nedoplatku v súvislosti s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2009 a za 2010
v sume 316,52 €.

Pokiaľ sa jedná o nedoplatok v súvislosti s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rok

2009 vo výške 48,78 €, jeho splatnosť nastala dňa 20.6.2010. V uvedenom období žalovaný nebol v
zmluvnom vzťahu so žalobcom a teda aj v tejto časti, nakoľko využíval služby žalobcu bez právneho
dôvodu, žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene
poskytnutých služieb. Žalobcovi vznikol nárok požadovať od žalovaného zaplatenie tejto sumy po
uplynutí 20 dní od doručenia vyúčtovania a v tomto smere mal súd za preukázané, že vyúčtovanie za
rok 2009 žalovaný prevzal dňa 14.5.2010. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi aj tento nárok

s príslušenstvom.

Pokiaľ sa jedná o sumu 316,52 € - vyúčtovanie nedoplatku za služby v súvislosti s nájmom bytu za rok
2010, súd v danom smere nemal za preukázané, či vyúčtovanie bolo vôbec vykonané a či bolo vykonané
správne a riadnym spôsobom. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, za aké služby, za ktoré obdobie

takýto dlh na strane žalovaného vznikol a tiež nemal za preukázané, či si takýto nárok voči žalovanému
vôbec uplatnil. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, kedy boli vyúčtovania žalovaným prevzaté, resp.
doručené. Nakoľko súd danú skutočnosť nemal za preukázanú, nemal teda za preukázané ani to,
kedy sa žalovaný pri tomto uplatnenom peňažnom nároku dostal do omeškania, resp. či sa vôbec do
omeškania dostal. Zo strany žalobcu v tomto smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom

preukázania dôvodnosti a oprávnenosti podaného návrhu v tejto časti a preto súd vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 316,52 € s príslušenstvom zamietol. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 1466/2005: ,, Nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené
s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie

je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho
zákonníka.“

Žalovanýsaplnenímpeňažnéhozáväzku,takakosútovyššieuvedené,dostaldoomeškania.Žalobcasi
uplatnil z jednotlivých dlžných súm nárok na poplatok z omeškania, ale vzhľadom na to, že súd žalobcovi

priznal nárok na zaplatenie vyššie uvedenej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, žalobcovi
z jednotlivých dlžných súm vznikol iba nárok na úrok z omeškania. Podľa zistenia súdu výška úroku z
omeškania poplatku z omeškania ku dňu 6.5.2010, 6.7.2010, 6.10.2010 a ku dňu 21.6.2010 bola 1%
ročne súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9% za jednotlivé mesiace
omeškania, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov

právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 644,87 eur s
príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 79,68 eur s príslušenstvom

vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný. Vo zvyšnej časti
uplatneného nároku bol úspešný žalobca.

Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani zo súdnemu spisu mu náhrada trov konania nevyplýva.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 141,26 eur. V predmetnej veci mal žalobca

úspech vo výške 11 % a žalovaný vo výške 89 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu ( 89% - 11%), žalovanému vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania vo výške 78 % z
jeho celkových trov konania. Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani mu zo
súdneho spisu žiaden nárok na náhradu trov konania nevyplýva, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.