Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/198/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310209362
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5310209362.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa: H.K. L.,

nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., zastúpeného Advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4,
Žilina, IČO: 36 858 820, proti odporcovi: V. Ú. C. Z., C..R.., H. XXXX, Č., A.: XX XXX XXX, zast.
Advokátskou kanceláriou VARMUS, s.r.o., Palárikova 83, Čadca, v konaní o náhradu škody 45 873,00
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1 874,65 € v lehote do 3

dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Varmusa, PhD., AK
Varmus, s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 6.12.2010 navrhovateľ H. L., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, L., právne zastúpený, podal návrh proti
odporcovi V. Ú. C. Z., C..R.., H. XXXX, Č., A.: XXXXXXXX, právne zastúpenému. Predmetom bol návrh,
aby odporca navrhovateľovi nahradil škodu vo výške 45 873,- € s 9%-ným úrokom z omeškania od
18.8.2010 do zaplatenia. Skutkový základ uplatneného nároku bol ten, že navrhovateľ uplatnil nárok
ako nárok na náhradu škody, ktorú mu odporca spôsobil. Navrhovateľ uzavrel s C. M., J. XXX, H. M., J.
XXX zmluvu o pôžičke v celkovej výške 104 893,- € s 0%-ným ročným úrokom z omeškania. V článku

III zmluvy o pôžičke je uvedené v akých splátkach boli povinní dlh splácať. Pokiaľ ide o 0%-ný ročný
úrok v článku I zmluvy o pôžičke, týka sa úroku, odmeny. V článku IV zmluvy o pôžičke dohodli úrok z
omeškaniavovýške0,03%zakaždýdeňomeškaniasosplatenímktorejkoľveksplátkyvlehotesplatnosti
(0,03% denne x 365 dní v roku = úrok z omeškania vo výške 10,95% ročne). V článku IV zmluvné strany
dohodli, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti sa stáva splatnou celá pôžička a to do
3 dní. V článku V dohodli, že zmluvu je možné meniť len písomným dodatkom podpísaným obidvomi
zmluvnými stranami.

Pokiaľ ide o reálnu výplatu sumy, ktorá mala byť na základe zmluvy o pôžičke poskytnutá vo výške
104 893,- € v deň podpisu tejto zmluvy, obsahové náležitosti neobsahujú vyjadrenie C. M. C. H. M.,
že momentom podpísania zmluvy prevzali aj pôžičku 104 893,- €. Zo zmluvy z článku II vyplýva len
obsahová náležitosť zmluvy, že veriteľ H. L. sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi pôžičku v celkovej sume
104 893,- € a to v deň podpisu zmluvy.

Navrhovateľ počas celého konania nepredložil účtovný doklad, ktorým by preukázal, že v deň podpisu
zmluvy, resp. v iný deň poskytol C. M. C. H. M. pôžiku 104 893,- €. Na zabezpečenie svojho nároku
na vrátenie pôžičky v rovnaký deň 13.5.2009 uzavrel navrhovateľ s manželmi M. zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam. Na Správe katastra v L. bola zmluva zavkladovaná dňa 15.5.2009pod V 401/2009 a v rovnaký deň bolo záložné právo v prospech záložného veriteľa H. L. zapísané na
LV č. XXXX a zriadené záložné právo na nehnuteľnosti patriace manželom M.Á. - rodinný dom XXX
na parcele č. XXX/XX, parcele CKN XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 856 m2, CKN XXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2, CKN XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 95
m2. Navrhovateľ vo svojich tvrdeniach, či už v návrhu alebo ústne, ďalej uvádzal, že mu nebolo známe
ani z objektívneho listinného dôkazu z listu vlastníctva č. XXXX, ani z vyjadrenia manželov M., že v čase
uzavretia zmluvy o pôžičke v čase zriadenia záložného práva už bola na totožný list vlastníctva č. XXXX
manželovM.natotožnénehnuteľnostizavkladovanázmluvaodporcuozáložnompráveV305/04.Vtejto

zmluve boli manželia M., podľa tvrdenia odporcu, zaviazaní neuzatvárať ďalšie záložné zmluvy s ďalšími
záložnými veriteľmi. Napriek tomu s navrhovateľom ďalšiu záložnú zmluvu uzavreli. Podľa článku VII
záložnej zmluvy ods. 2 mal navrhovateľ právo v prípade neuspokojenia jeho pohľadávky predať predmet
zálohu. Do notárskej zápisnice N 53/2009, Nz 15546/2009 spísanej na Notárskom úrade v Bratislave E..
A. L. dňa 13.5.2009 manželia M. uznali dlh na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 13.5.2009 čo do základu
i čo do výšky 104 893,- €. Zaviazali sa dlh splatiť v splátkach v notárskej zápisnici uvedených pod stratou

výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Zároveň sa zaviazali zaplatiť úrok z omeškania
vo výške 0,03% denne. Zmluva o pôžičke zo dňa 13.5.2009 bola neoddeliteľnou súčasťou notárskej
zápisnice ako príloha č. 1. Zápisnica obsahovala aj vyhlásenie povinných osôb - manželov M. o uznaní
dlhu,osúhlasesvykonateľnosťounotárskejzápisnicepodľa§41ods.2písm.c)zákonač.233/1995Z.z.
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov. Odporca oznámením prednostného záložného

veriteľa zo dňa 7.5.2010 upovedomil navrhovateľa o začatí výkonu záložného práva priamym predajom
zálohu. V článku II návrhu uviedol, že odporca dal zároveň navrhovateľovi ponuku na odkúpenie
nehnuteľnosti v prípade, že ponúkne sumu vyššiu ako 49 127,- €, pričom táto suma predstavovala výšku
pohľadávky, ktorú mal odporca voči záložcom - manželom M.. Oznámenie bolo doručené navrhovateľovi
len pár dní pred predajom nehnuteľností. Odporca nerealizoval výkon záložného práva prostredníctvom

dražby,alespôsobomurčenýmvzmluve,tojepriamympredajomnehnuteľnosti.Odporcadňa24.5.2010
uzavrel kúpnu zmluvu s L.. H. H., ktorý sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti za kúpnu cenu 49
127,- €. Prepojenie H. s odporcom navrhovateľ videl v tom, že aj v minulosti odporca predával H.
iné nehnuteľnosti v iných prípadoch. H. tak nadobudol nehnuteľnosti bez zaťaženia záložného práva
navrhovateľa, ktoré podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka zaniklo, pretože bolo v poradí druhé.

Odporca bol v poradí prvý záložný veriteľ, teda prednostný záložný veriteľ. Zánikom zabezpečenia
pohľadávok navrhovateľa voči záložcom tak došlo k zmareniu ich vymožiteľnosti, pretože záložcovia
- manželia M. nedisponujú žiadnym ďalším majetkom a nie sú schopní uspokojiť pohľadávku, ktorú
má navrhovateľ voči nim. Podľa § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka bol povinný odporca ako
prednostný záložný veriteľ uložiť do notárskej úschovy čiastku prevyšujúcu jeho pohľadávku a účelne

vynaložené náklady v prospech ďalších záložných veriteľov. Z takejto sumy uloženej do notárskej
úschovy by sa uspokojil i navrhovateľ ako v poradí druhý záložný veriteľ. Túto zákonnú povinnosť však
odporcaobišieltým,žerealizovalpredajnehnuteľnostizakúpnucenu,ktorázodpovedájehopohľadávke
voči manželom M. na základe úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, teda vo výške 49 127,- €. Tým
odporca zmaril navrhovateľovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku na zaplatenie úveru vo výške 104

893,- €, ktorú mal voči totožným subjektom manželom M.. Znaleckým posudkom zo dňa 11.2.2009 bola
stanovená hodnota rodinného domu a ostatných nehnuteľností na sumu 118 000,- €. Rozdiel medzi
hodnotou založených nehnuteľností 118 000,- € a kúpnou cenou 49 127,- € je 68 873,- €. Je teda
zrejmé, že odporca realizoval predaj - výkon záložného práva za cenu, ktorá nedosahuje ani polovicu
ceny stanovenej znalcom. Znalecký posudok bol vypracovaný pre účely potreby banky, teda ako veľmi

konzervatívny. Cena preto bola stanovená na dolnej hranici ich trhovej hodnoty. Znalecký posudok
vypracoval znalec A.. E. U., F. XXX. Svoj záver o tom, že odporca predal založené nehnuteľnosti „pod ich
trhovú hodnotu“, oprel aj o dôkaz, že pán H. dňa 15.10.2010 prejavil záujem sporné nehnuteľnosti predať
tretej osobe spoločnosti PRODESK, s.r.o., Trenčianska 30, Bratislava, IČO: 45645108 za cenu 95 000,-
€. Svoje tvrdenie podložil aj vyhlásením realitnej kancelárie Tatratop o možnosti okamžitého predaja

nehnuteľnosti za sumu 112 000,- €, vyhlásenie zo dňa 12.10.2010. Takým postupom odporca ako
záložnýveriteľprvývporadípostupovalvrozporesustanovením§151mods.8Občianskehozákonníka,
podľa ktorého bol povinný postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh
predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných
podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Tým, že odporca takto nepostupoval, porušil svoju zákonnú

povinnosť a spôsobil navrhovateľovi ako druhému záložnému veriteľovi v poradí škodu vo výške 45
873,- € istiny s príslušenstvom. Pri stanovení výšky škody navrhovateľ vychádzal z ceny, za ktorú chcel
preukázateľne H. založené nehnuteľnosti predať, teda z ceny trhovej 95 000,- €. Od tejto ceny odpočítal
sumu 49 127,- €, za ktorú odporca nehnuteľnosť skutočne predal. 95 000 - 49 127 = 45 873,- €. Napojednávaní dňa 11.1.2011 čl. 61 spisu bolo produkované tvrdenie, že na Okresnom súde v Žiline bola
dňa 20.10.2010 podaná žaloba navrhovateľa H. L. proti odporcovi H. za účasti vedľajších účastníkov
manželov M. o určenie neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 24.5.2010, predmetom ktorej

boli sporné založené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, ktorá bola uzavretá medzi
spoločnosťou V. Ú. C. Z., C..R.., Č. a odporcom H.. Zmluva o priamom predaji bola uzavretá v rámci
realizácie záložného práva spoločnosti V. ako prvého záložného veriteľa vo vzťahu k nehnuteľnostiam
manželov M. na základe dlhu, ktorý mali manželia M. voči tejto spoločnosti.

Okresný súd v Čadci uznesením č.k. 4C/198/2010-68 zo dňa 11.1.2011 zamietol návrh na prerušenie
konania z uvedeného dôvodu podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP z dôvodov v tomto uznesení uvedených.
Mal za to, že nejde o povinnosť súdu a v nadväznosti na § 135 ods. 2 OSP má právo prejudiciálne ustáliť
otázku platnosti kúpnej a záložnej zmluvy. Nemusí čakať na rozhodnutie Okresného súdu v Žiline.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/148/2011-83 zo dňa 15.7.2011 uznesenie prvostupňového súdu

potvrdil ako vecne správne.

Z uvedených dôvodov súd pokračoval v konaní a dokazovaní. Na pojednávaní dňa 27.9.2012
navrhovateľ uviedol, že navrhovateľ poskytol pôžičku manželom M. a tento dlh ku dnešnému dňu, teda
ku dňu 27.9.2012, nie je zaplatený. Túto odpoveď poskytol na otázku súdu v nadväznosti na § 154

ods. 1 OSP aká je výška škody, teda dlh, ktorý sú povinní dlžníci navrhovateľovi ako veriteľovi zaplatiť
vzhľadom k ich tvrdeniam na čl. 148 spisu pred Okresným súdom v Žiline vo veci sp. zn. 2C/226/2010,
že nič navrhovateľovi nedlhujú. Na otázku súdu, či dlh nebol ani sčasti zaplatený, právny zástupca
navrhovateľa uviedol, že platba v porovnaní s vymáhanou náhradou škody je určite minimálna. Žiadne
konkrétne tvrdenia v tomto smere neboli produkované ani zo strany právneho zástupcu navrhovateľa,

ani zo strany navrhovateľa. Na otázku súdu na pojednávaní dňa 27.9.2012, že vklad záložného práva
odporcu bol zavkladovaný na liste vlastníctva dňa 14.4.2008, prečo navrhovateľ uzavrel zmluvu o
pôžičke dňa 13.5.2009, rok po zavkladovaní záložného práva odporcu, navrhovateľ uviedol, že to bolo
z toho dôvodu, pretože manželia M. mu oznámili doklad, že zostatok pôžičky u odporcu je 43 000,-
€. Navrhovateľ vyčíslil hodnotu nehnuteľnosti na 130 000,- €. Dospel k záveru, že je tam dostatočný

finančný rozptyl na to, aby z takej sumy bol uspokojený nielen odporca, ale aj navrhovateľ. Navrhovateľ
uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke dňa 13.5.2009 navrhovateľ mal vedomosť o tom, že na
LV je zapísané záložné právo v prospech odporcu na základe úverovej zmluvy so zostatkom 43 000,- €.
Za tým účelom im bol predložený dôkaz od odporcu o zostatku dlhu (dôkaz čl. 163). Na otázku sudkyne,
či manželom M. nepoložil navrhovateľ otázku, prečo sa neprimerane duplicitne zadlžujú, prečo berú úver

aj u odporcu, aj u navrhovateľa, navrhovateľ uviedol, že týmito otázkami sa navrhovateľ nezaoberal,
skôr sa zaoberal otázkou, ako by mohli manželia M. splatiť svoje záväzky. Na otázku sudkyne, prečo
navrhovateľ sám neodkúpil nehnuteľnosť od odporcu a nepredal ju za takú trhovú cenu, ktorú táto
nehnuteľnosť, podľa jeho názoru, má, tvrdil, že o tom rokoval s pracovníkom odporcu pánom F., dal
ponuku na odkúpenie nehnuteľností za 90 000,- €. Na otázku sudkyne, prečo ponúkal 90 000,- €, keď

manželia M. dlhovali odporcovi len 48 000,- €, navrhovateľ uviedol, že to bolo z toho dôvodu, aby predaj
nebol vyhodnotený ako podhodnotený predaj nehnuteľností, teda nesprávny úradný postup. Mal vážny
záujem o kúpu nehnuteľností, pán F. mu však neskôr oznámil, že predaj sporných nehnuteľností išiel
mimo neho. Oznámenie o výkone záložného práva na katastri bol oznamované nie v zákonnej lehote
30 dní. Na výzvu sudkyne nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorým by prejavil vážny záujem o kúpu

nehnuteľností. Na opakovanú otázku sudkyne, aká je teda výška dlhu manželov M. a tým aj výška škody
navrhovateľa, dňa 27.9.2012 navrhovateľ uviedol: „Po vzniknutej situácii som uzavrel dohodu s M. v
takom znení, že celková pohľadávka bude 50 000,- €, nie viac. Z tejto pohľadávky nebolo zaplatené
nič.“ Ďalej uviedol, že M. splácali pôžičku v splátkach tak, ako bolo dohodnuté. Po vzniknutej situácii
sa ale dohodli, že celková výška pohľadávky je 50 000,- € a taká je aj k dnešnému dňu. Čiže bola

zaplatená len tá časť, ktorá bola splácaná v splátkach. Navrhovateľ však nekonkretizoval splátky dlhu
zo strany M.. Nepredložil účtovné, iné dôkazy o platbách splátok. Na pojednávaní dňa 2.7.2013 čl.
239 spisu bola poskytnutá chronológia poskytnutej pôžičky navrhovateľa voči manželom M.. Táto listina
predložená na pojednávaní neobsahuje ani podpis, ani dátum. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
2.7.2013 vyplýva, že tento listinný dôkaz predložila na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa.

Podľa tohto listinného dôkazu dňa 27.2.2009 došlo k uzavretiu prvej zmluvy o pôžičke vo výške 9 300,-
€ za účelom vysporiadania omeškaných splátok voči V. Ú. C. Z. R. C. J., C..R... Dňa 25.3.2009 došlo
k uzavretiu druhej zmluvy o pôžičke vo výške 6 000,- € za účelom vysporiadania omeškaných splátok
voči iným veriteľom zo živnostenskej činnosti pána M.. Dňa 13.5.2009 došlo k uzavretiu tretej zmluvyo pôžičke so splátkovým kalendárom, ktorá zároveň nahrádzala aj pôvodnú prvú a druhú zmluvu o
pôžičke a celková pôžička bola teda poskytnutá vo výške 104 893,- €. Účelom boli úhrady záväzkov voči
súkromným veriteľom, pôžičky od rodiny, známych, dokončovacie práce na rodinnom dome J., úhrada

odmeny voči mandatárovi a 50 000- € na úhradu záväzku v mene mandanta. Súčet uvedených úverov
nedáva sumu 104 893,- €, podľa názoru súdu, taktiež neboli pripojené účtovné doklady o tom, že takáto
pôžička bola manželom M. aj reálne odovzdaná, resp. odovzdaná iným subjektom v mene manželov M..
V tomto listinnom dôkaze sú uvedené aj jednotlivé platby manželov M. dňa 13.5.2009 1 327,80 €, dňa
15.7.2009 1 800,- €, dňa 20.7.2009 860,- €, dňa 12.10.2009 1 327,80 €, dňa 17.12.2009 bolo uhradené

mandatárovi 50 000,- €, ku dňu 18.12.2009 záväzok celkový predstavuje 49 577,40 €. Dňa 10.2.2010
došlo k ústnej dohode medzi veriteľom a dlžníkmi v nadväznosti na zmluvu o pôžičke, že veriteľ sa
vzdáva svojich nárokov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 13.5.2009, teda celkový dlh bude od uvedeného
dňa 50 000,- €,

Na pojednávaní dňa 27.9.2012 sudkyňa oboznámila sporné a nesporné body podľa § 118 ods. 1, 2

OSP a predbežný právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP (čl. 156). Za sporné sudkyňa považovala,
prečo uzavrel navrhovateľ zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu, keď manželia M. už mali uzavretú
úverovú zmluvu a záložnú zmluvu s odporcom. Za sporné súd považoval, prečo navrhovateľ neodkúpil
od odporcu nehnuteľnosť za ponúknutú cenu a nepredal ju za vyššiu tržnú cenu v súlade s jeho
tvrdením o vyššej tržnej cene. Súd vyslovil predbežný právny názor, že záložná zmluva je akcesorický

zabezpečovací právny úkon, zmluva je primárny právny úkon. Neplatnosť primárneho úkonu má dopad
aj na neplatnosť akcesorického právneho úkonu. Za sporné súd uviedol, či ide o rozpor so zákonom,
keď nebola dodržaná zákonná lehota 30 dní a to v nadväznosti na platnosť právneho úkonu. Za sporné
súd považoval, či existuje škoda na strane navrhovateľa, ak áno, v akej výške. Za sporné súd považoval,
čo konkrétne považuje navrhovateľ za porušenie povinnosti odporcu tak, aby takýto skutok bolo možné

v konaní dokazovať. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je nárok na náhradu škody, za sporné
súd považoval určiť rozsah zodpovednosti za škodu u odporcu, u navrhovateľa, u manželov M., mieru
zavinenia.

Odporca vo vyjadrení k predžalobnej výzve na čl. 46 spisu dňa 26.8.2010 právnemu zástupcovi

navrhovateľa uviedol, že v plnom rozsahu dodržali postup pri výkone záložného práva. Odporca aktívne
vyhľadával vhodného záujemcu. Záujemcu vyhľadával aj prostredníctvom realitnej inzercie, cez realitné
kancelárie. Predmet zálohu predali záujemcovi, ktorý ponúkol najvyššiu kúpnu cenu. Výťažok z predaja
nepokryl ani celú výšku pohľadávky odporcu. Naďalej voči dlžníkom M. evidujú nezaplatenú časť
pohľadávky z titulu zmluvy o úvere. Ďalší odklad predaja by ešte viac navýšil dlh manželov M. v dôsledku

úrokov, sankcií. Vo vyjadrení zo dňa 17.10.2011, ktoré bolo adresované Okresnému súdu v Čadci v
tejto veci (čl. 89), uviedli, že s návrhom odporca nesúhlasí. Odporca neporušil zákonné povinnosti.
Poukázal odporca na ustanovenie záložnej zmluvy medzi ním a manželmi M., z ktorého vyplývalo, že
manželia M. pod sankciou zmluvnej pokuty po dobu trvania záložného práva nemali právo zriadiť na
založených nehnuteľnostiach ďalšie záložné právo bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu.

To mohlo byť dôvodom pre odstúpenie odporcu od zmluvy o úvere. Navrhovateľ uzavrel s manželmi M.
dňa 13.5.2009 zmluvu o úvere na sumu 104 893,- € so zabezpečeným záložným právom k totožným
nehnuteľnostiam bez súhlasu odporcu. V čase uzavretia uvedenej úverovej zmluvy 13.5.2009 dlhovali
už odporcovi 6 mesačných splátok po 434,84 € a bol tu dôvod na spoplatnenie celého úveru. Pred
uzavretím zmluvy o úvere zo dňa 13.5.2009 navrhovateľ už vo februári 2009 kontaktoval pracovníkov

odporcu a v mene manželov M. - záložcov chcel riešiť vyplatenie úveru, predaj zálohu. Presne poznal
situáciu záložcov, výšku úveru, skutočnosť, že majú problémy so splácaním úveru. Mal teda vedomosť,
či manželia M. budú schopní splácať ešte vyššiu pôžičku, ktorú im on sám 13.5.2009, podľa svojho
tvrdenia, poskytol. Objektívne mohol predpokladať, že začne realizácia záložného práva zo strany
odporcu. Vedel, že záložcovia nie sú oprávnení uzavrieť ďalšiu záložnú zmluvu. Napriek tomu záložcom

poskytol ďalšiu pôžičku, uzavrel s nimi ďalšiu záložnú zmluvu. Už v roku 2009 začal odporca zisťovať
tržnú cenu založených nehnuteľností a záujemcov. Záujem bol nízky. Z tohto dôvodu sa začal zaujímať
o kúpu zálohu v dražbe alebo v rámci priameho predaja zálohu. Obrátil sa aj na realitné kancelárie,
záujemcov vyhľadávali aj jeho pracovníci. Príčinou nízkeho záujmu bola skutočnosť, že nehnuteľnosť je
obývaná manželmi M.. To výrazne znížilo cenu nehnuteľnosti. Negatívny vplyv mala aj kríza realitného

trhu. Na jar 2010 sa s odporcom spojil navrhovateľ. Uviedol, že je v poradí druhý záložný veriteľ a
chcel uzavrieť trojstranný právny úkon, ktorý bol pre odporcu neprijateľný, nevýhodný. Najvyššiu
ponuku ponúkol H. vo výške 49 127,- €. Záložcovia proti výške kúpnej ceny nenamietali. Súbežne,
opakovane odporca ponúkol navrhovateľovi predaj pohľadávky aj zálohu. Telefonicky uviedol, že nemázáujem o kúpu pohľadávky a predaj nehnuteľnosti. Na písomnú ponuku nereagoval, preto odporca
realizoval výkon záložného práva predajom zálohu za najvyššiu ponúknutú sumu 49 127,- €. Postupoval
s náležitou starostlivosťou, neporušil žiadne zákonné povinnosti. Pokiaľ teraz pán H. predáva sporné

nehnuteľnosti za vyššiu cenu, predáva nehnuteľnosti ako vypratané manželmi M., čo zvýšilo ich tržnú
hodnotu. Ak navrhovateľ tvrdí, že tržná cena sporných nehnuteľností je minimálne 95 000,- €, mal
možnosť sám vyplatiť pohľadávku manželov M. u odporcu a sám predať spornú nehnuteľnosť za tvrdenú
cenu 95 000,- €. Navrhovateľ vedel, za akú cenu ide odporca nehnuteľnosť predávať a vedel, že v čase
poskytnutia pôžičky navrhovateľom, záložcom, hrozí predaj zálohu. Neboli schopní splácať pôžičku ani

u odporcu, napriek tomu im navrhovateľ požičal. Nepožičal im na vyplatenie predchádzajúceho dlhu
u odporcu. Právny úkon manželov M. s navrhovateľom bol porušením povinnosti záložcov - manželov
M. voči odporcovi, ktorému sa zaviazali, že ďalšiu záložnú zmluvu neuzavrú. Odporca teda spochybnil,
či navrhovateľ vôbec záložcom poskytol pôžičku, v akej výške, aká je škoda, ktorej náhradu žiada.
Poukázal na špekulatívne konanie navrhovateľa. Popreli, že by H. predali aj ďalšie nehnuteľnosti v
rámci výkonu záložného práva, tak ako tvrdí navrhovateľ. Pripojili dôkazy realitných kancelárií na čl.

92 spisu. Táto realitná kancelária neprejavila záujem o kúpu spornej nehnuteľnosti. Realitná kancelária
J. čl. 93 prejavila záujem po znížení na kúpnu cenu 40 000,- €, realitná kancelária na čl. 94 spisu
prejavila záujem pri maximálnej cene 45 000,- €, realitná kancelária na čl. 95 spisu neprejavila o
kúpu spornej nehnuteľnosti záujem, realitná kancelária na čl. 96 spisu za maximálnu kúpnu cenu 40
000,- €. Pripojili inzerciu na čl. 97 spisu, kde boli sporné nehnuteľnosti ponúknuté na predaj. Odporca

k svojim tvrdeniam pripojil prehľad platieb a ich zúčtovanie na jednotlivé splátky na čl. 170 spisu.
Na pojednávaní dňa 2.7.2013 (čl. 227) právny zástupca odporcu uviedol - produkoval tvrdenie, že
navrhovateľ nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby za porušenie povinnosti podľa
§ 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. Aktívnu legitimáciu má len záložca. Ďalšie tvrdenia boli tie,
že odporca ponúkol navrhovateľovi spornú nehnuteľnosť na predaj. Navrhovateľ na list nereagoval

písomne. Jeho tvrdenie, že reagoval na ponuku telefonicky cez pracovníka odporcu pána F., nie je
pravdivé, čo vyvrátil vo svojej výpovedi svedok F.. Navrhovateľovi odporca poslal list doporučenou
zásielkou. Navrhovateľovi bol doručovaný dňa 7.5.2010, potvrdenie o prevzatí navrhovateľom je zo dňa
12.5.2010. Spochybnil, či navrhovateľ manželom M. - záložcom poskytol pôžičku. V zmluve o pôžičke a
v notárskej zápisnici sa uvádza poskytnutá pôžička vo výške 104 000,- €. Počas konania sa navrhovateľ

vyjadril, že záložcovia mu dlhujú sumu 50 000,- € a v súdnom konaní pred Okresným súdom v Žiline
pani M. uviedla, že nedlhuje nič navrhovateľovi, ani odporcovi. Navrhovateľ vedel o tom, že záložcovia
uzavreli záložnú zmluvu s odporcom. Vedel aj o obsahu záložnej zmluvy, hodnote zálohu. Dôkazom je
aj plná moc manželov M. pre navrhovateľa, na základe ktorej mal právo vykonávať všetky úkony vo
vzťahu k odporcovi. Na pojednávaní dňa 2.7.2013 právny zástupca odporcu uviedol (čl. 233), že nebolo

preukázané reálne odovzdanie finančných prostriedkov - pôžičky ako primárneho právneho úkonu.
Záložný vzťah je akcesorický právny vzťah, ktorý zabezpečuje primárny právny úkon. Keďže primárny
právny úkon nebol preukázaný, je absolútne neplatným právnym úkonom, z toho dôvodu je absolútne
neplatným právnym úkonom aj akcesorický právny úkon záložná zmluva. V tomto smere poukázal na
protichodné výpovede svedkov.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi - návrhom, vyjadrením odporcu, výpoveďami
účastníkov konania, ich právnych zástupcov, notárskom zápisnicou zo dňa 13.5.2009 N 53/2009, Nz
15546/2009 čl. 9 spisu, zmluvou o pôžičke zo dňa 13.5.2009 čl. 12 spisu, zmluvou o zriadení záložného
práva zo dňa 13.5.2009 čl. 15 spisu, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. J. čl. 19 spisu, LV č. XXXX čl. 20

spisu, oznámenie prednostného záložného veriteľa čl. 22, znaleckým posudkom A.. E. U. č. 13/2009
čl. 25, potvrdením realitnej kancelárie čl. 39 o tržnej cene nehnuteľnosti 112 000,- €, listinný dôkaz čl.
40, z ktorého je zrejmé, že H. mal záujem predať spornú nehnuteľnosť za 95 000,- € spoločnosti J.,
R..K..S.., LV č. XXXX čl. 41, č. XXXX čl. 42, č. XXXX čl. 43, predžalobná výzva čl. 44, odpoveď čl. 46,
procesné poučenia súdu doručené účastníkom konania, ich právnym zástupcom od čl. 50 spisu, výpis z

OR na odporcu čl. 55, zápisnica o pojednávaní zo dňa 11.1.2011 čl. 60, listinné dôkazy zo súdneho sporu
vedeného pred Okresným súdom v Žiline vo veci súvisiacej s predmetom sporu totožných účastníkov
konania pod sp. zn. 2C/226/2010 od čl. 64 spisu po čl. 66 spisu, od čl. 74 spisu po čl. 80 spisu, od čl.
109 spisu po čl. 112 spisu, od čl. 125 spisu po čl. 136 spisu, od čl. 140 spisu po čl. 154 spisu, uznesením
Okresného súdu v Čadci č.k. 4C/198/2010-68 zo dňa 11.1.2011, ktorým návrh na prerušenie konania

do právoplatného skončenia veci pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2C/226/2010 zamietol,
uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/148/2011-83 zo dňa 15.7.2011, ktorým bolo uznesenie
prvostupňového súdu potvrdené, vyjadrením odporcu čl. 89, vyjadrením realitných kancelárii čl. 92
- čl. 96, inzercia, ponuka čl. 97, oznámením prednostného záložného veriteľa čl. 98, zápisnicou opojednávaní zo dňa 27.9.2012 čl. 155, písomným oznámením výšky pohľadávky M. u odporcu čl. 163,
zápisnicou o pojednávaní zo dňa 23.4.2013 čl. 202, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 2.7.2013 čl.
227, prehľadom platieb čl. 239, uznesením o nariadení znaleckého dokazovania čl. 246, znaleckým

posudkom znalca A.. E. D. čl. 253, vyúčtovaním znalečného čl. 279, uznesením č.k. 4C/198/2010-288
zo dňa 13.8.2014 o priznaní znalečného, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 30.9.2014, výsluchom
svedkov H., F. C. vypočutých na pojednávaní dňa 27.9.2012 čl. 155, svedkov A. Z., K. U. vypočutých na
pojednávaní dňa 23.4.2013 čl. 202, M. H., M. C. vypočutých na pojednávaní dňa 2.7.2013 čl. 227.

Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne Ď. Z., X.. XX.X.XXXX, Č. XXX. Svedok je
povinný vypovedať to, čo vnímal svojimi zmyslami, teda výpoveď svedka má smerovať ku skutkovému
stavu, nemôže byť svedok vypočúvaný k právnemu názoru alebo odbornému názoru. Svedkyňa Ď.
nevnímala žiadne skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu, ku ktorým by mala vypočutá ako svedkyňa.
Jej výsluch bol právne irelevantný. Z. Ď. nie je v procesnej pozícii znalca, aby súdu vyjadrovala svoj
názor na zaužívaný spôsob predaja nehnuteľností. Keďže je exekútorka, naviac ide o iný spôsob predaja

nehnuteľností, než tvorí predmet sporu.

Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neboli, preto súd považoval po poučení podľa § 120 ods. 4
OSP v nadväznosti na § 205a OSP skutkový stav za uzavretý a menný len pri súčasnej aplikácii dôvodov
uvedených v § 205a OSP.

Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové a právne
závery.

Podľa § 132 OSP súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti; pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci.

Z listu vlastníctva č. XXXX čl. 19 spisu a č. XXXX čl. 20 spisu mal súd preukázané, že ide o objektívny
listinný dôkaz, verejne prístupný účastníkom konania. Informácie na LV uvedené objektívne mali

možnosť zistiť všetci účastníci konania momentom ich zápisu na LV. Navrhovateľ teda mal objektívnu
možnosťzistiť,ženaLVč.XXXX,XXXXnazaloženénehnuteľnostijezapísanýodporcaakoprvýzáložný
veriteľ na základe zmluvy o záložnom práve s H. M. C. C. M. V 305/04. Vklad záložného práva odporcu
bol na LV zavkladovaný dňa 14.4.2008, kým navrhovateľ uzavrel zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu dňa
13.5.2009. Tým mal súd jednoznačne preukázané, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke navrhovateľ

vedel o tom, že manželia M. majú dlh voči odporcovi a vedel o tom, že manželia M. majú uzavretú aj
záložnú zmluvu na sporné nehnuteľnosti s odporcom. Mal vedomosť, že odporca je prvým veriteľom
zapísaným na LV. Takýto záver mal preukázaný aj súd. Nebolo potrebné v tomto smere vykonávať ďalšie
dôkazy. V konaní bolo nesporné, že M. mali dlh voči odporcovi, nesporná bola výška dlhu, nesporná
bola existencia a platnosť záložnej zmluvy odporcu s manželmi M..

Sporná bola úverová zmluva navrhovateľa s manželmi M. zo dňa 13.5.2009, uznanie záväzku a záložná
zmluva navrhovateľa s manželmi M.. Sporné teda bolo, či bol platným spôsobom zapísaný na LV ako
druhý oprávnený veriteľ v poradí. V zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona sú údaje zapísané na LV
záväzné dovtedy, kým nie je preukázaný opak, dovtedy, kým nie je táto zákonná domnienka vyvrátená

postupom podľa § 133 OSP. Súd dospel k záveru, že bola vyvrátená domnienka o tom, že navrhovateľ
je druhým veriteľom v poradí, ktorý je platným spôsobom zapísaný na LV. Záložná zmluva podľa §
552 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím právnym úkonom (piaty oddiel Občianskeho zákonníka
zabezpečenie záväzkov). Z uvedeného súd ustálil, že záložná zmluva pre svoju platnosť nevyžaduje
len platnosť samotnej záložnej zmluvy, ale keďže ide o akcesorický právny úkon, vyžaduje primárne

platnosť primárneho právneho úkonu zmluvy o pôžičke. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje
dohodnúť výšku pôžičky, dobu jej splatnosti a reálne odovzdanie finančných prostriedkov, na požičaní
ktorých sa zmluvné strany dohodli. Vychádzajúc z listinného dôkazu zmluvy o pôžičke zo dňa 13.5.2009

v nadväznosti na ďalšie výpovede svedkov M., navrhovateľa, listinný dôkaz o splátkach, súd dospel k
záveru, že zmluva o pôžičke na čl. 12 spisu zo dňa 13.5.2009 je neplatným právnym úkonom. Bolo
spochybnené, aká výška pôžičky bola dohodnutá, vzhľadom k tomu, že v písomnom vyhotovení je
suma 104 893,- €. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že sa ústne dohodli, že pôžička bude len50 000,- € a to napriek tomu, že v zmluve o pôžičke článok V je uvedené, že zmluvu možno meniť
len písomným dodatkom. Z listinného dôkazu na čl. 239 spisu nevyplýva, že bola uzavretá zmluva o
pôžičke na sumu 104 893,- €, ale tri zmluvy o pôžičke. Zároveň súd nemal v konaní preukázanú platnosť

právneho úkonu zmluvy o pôžičke v nadväznosti na zákonnú povinnosť preukázať reálne odovzdanie
požičanej sumy manželom M.. Z článku II zmluvy o pôžičke na čl. 12 spisu vyplýva, že veriteľ sa
zaväzuje poskytnúť dlžníkovi pôžičku vo výške 104 893,- € v deň podpisu zmluvy, teda v deň 13.5.2009.
Z tohto vyhlásenia však nevyplýva, že svojím podpisom dlžníci potvrdzujú prevzatie uvedenej pôžičky
a počas celého konania nepredložil navrhovateľ účtovný, resp. iný dôkaz o reálnom odovzdaní pôžičky

manželomM.vovýške104893,-€.Takýzávernevyplývaanizchronológieplatieb,ktorúpredložilprávny
zástupca navrhovateľa na čl. 239 spisu. Z tejto chronológie nevyplýva, že pôžička bola odovzdaná
do rúk dlžníkom. Neurčitým, nekonkrétnym spôsobom, bez účtovných dokladov sa uvádza, a to aj s
matematickou nepresnosťou a rozpormi, že pôžička bola poskytovaná priamo tretím subjektom údajne
na zaplatenie dlhov manželov M.M.. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho odovzdania požičanej
sumy má navrhovateľ. Navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol. Výšku pôžičky a reálne odovzdanie

požičanej sumy navrhovateľ nepreukázal ani výpoveďami svedkov H. M., C. M. na pojednávaní dňa
2.7.2013 na čl. 227 spisu. Uviedla, že uzavreli zmluvu o pôžičke na sumu 104 000,- €, reálne navrhovateľ
im dal na ruku 50 000,- €. Rozdiel nad 50 000,- € im nedal na ruku. Uviedla, že o tom existuje účtovný
doklad. Účtovný doklad však počas celého konania nepredložil ani navrhovateľ, ani svedkovia. Ďalej
uviedla, že podpísali zmluvu na sumu 104 893,- € pôžičky, hoci im bola v skutočnosti poskytnutá pôžička

50 000,- €, pretože za druhú polovicu mal byť preúverovaný iný úver, ktorý bol nevýhodnejší. Aj keď boli
zadlžení úverom u V. a dlh nesplácali, vzali pôžičku od navrhovateľa, pretože manžel začal pracovať pre
stavebnú spoločnosť, boli si istí, že finančne pôžičky splatia. Svedok M. C. na pojednávaní dňa 2.7.2013
na čl. 227 spisu uviedol, že uzavreli zmluvu o pôžičke na sumu 104 000,- €, 12 000,- € dostali hotovosť
pri podpise a ostatné finančné prostriedky mal navrhovateľ použiť na vyplatenie dlžôb manželov M..

Nemali dlh len u spoločnosti V. u odporcu, ale napr. aj u J. a pod. Suma 104 000,- € bola aj s úrokmi. Ku
dňu 2.7.2013 dlhujú navrhovateľovi 50 000,- € bez úrokov, odporcovi nedlhujú nič. Na otázku sudkyne,
prečo mal navrhovateľ odporcovi platiť z úveru 50 000,- €, keď dlh bol odporcovi zaplatený z predaja
nehnuteľností, sa svedok nevedel jednoznačne vyjadriť. Ďalšie tvrdenia svedka na tomto pojednávaní
spôsobili ešte väčší rozpor. Uviedol, že pred podpísaním notárskej zápisnice o uznaní dlhu z titulu

pôžičky už mal dlh voči navrhovateľovi. Spolu s dlhom 12 000,- € to spolu bolo 25 000,- €. Tvrdil, že
13 000,- € mu dal na ruku navrhovateľ pred podpísaním úverovej zmluvy a 12 000,- € pri podpísaní.
Uviedol, že rozdiel medzi pôžičkou 104 000,- € a sumou 50 000,- € bola odmena pána L.. Vrátiť mu mali
50 000,- €. Uviedol, že účtovné doklady by mali existovať. Od pojednávania 2.7.2013 do rozhodnutia
súdu 30.9.2014 však ani navrhovateľ, ani svedkovia žiadne účtovné doklady súdu nedoručili. Ďalej na

čl. 232 rub uviedol, že rozdiel medzi sumou 104 893,- € a sumou 25 000,- € boli dlhy, ktoré mal namiesto
svedkov M. vyplatiť navrhovateľ vo vzťahu k V. a úroky.

Vychádzajúc z uvedených rozporov v listinných dôkazoch vo výpovediach navrhovateľa a svedkov súd
mal za to, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie, že bol uzavretý platný právny

úkon zmluvy o pôžičke a že reálne bola odovzdaná požičaná suma manželom M. ako podmienka
platnosti právneho úkonu. Vzhľadom k ustanoveniu písomnej zmluvy, že všetky dodatky musia byť
uzavretépísomne,súdvylúčilústnudohoduopôžičkevovýške50000,-€namiestopôvodnedohodnutej
sumy 104 000,- €. Preto súd dospel k záveru, že keď je neplatný primárny právny úkon zmluva o pôžičke
zodňa13.5.2009čl.12spisu,potomjeneplatnýajakcesorickýprávnyúkonzmluvaozriadenízáložného

práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.5.2009 čl. 15 spisu. Zákonná domnienka zápisu navrhovateľa ako
druhého veriteľa na list vlastníctva v nadväznosti na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona a § 133 OSP
bola vyvrátená. Navrhovateľ sa nestal platným spôsobom druhým veriteľom v poradí zapísaným na list
vlastníctva s právami veriteľa, ktoré by mu prináležali podľa Občianskeho zákonníka. Nepreukázal, že
má aktívnu legitimáciu v konaní ako veriteľ č. 2 na vymáhanie predmetu sporu. Pokiaľ ide o listinný

dôkaz notársku zápisnicu N 53/2009, Nz 15546/2009 zo dňa 13.5.2009 s doložkou o uznaní dlhu a
súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, k
tomu súd uvádza: Podľa § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať len platný a existujúci záväzok. V
konaní je preukázané, že zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom a navrhovateľ nepreukázal
ani existenciu dlhu, reálne odovzdanie pôžičky manželom M.Ý.. Nie je možné platným spôsobom

uznať neplatný a neexistujúci dlh. Podľa názoru súdu, zákonná domnienka podľa § 558 Občianskeho
zákonníka o existencii dlhu v dôsledku jeho uznania bola vyvrátená zákonným postupom podľa § 133
OSP.Ďalej súd vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil nasledovné dôkazy - znalecký posudok A.. E. U. čl.
25 spisu, z ktorého vyplýva cena zálohu stavieb 103 279,89 € a cena zálohu nehnuteľností, pozemkov
14 312,98 €, spolu 118 000,- €. Z vyjadrenia realitnej kancelárie čl. 39 spisu vyplýva hodnota zálohu 112

000,- €. Z vyjadrenia H., ktorý nehnuteľnosti kúpil za 49 127,- € vyplýva (čl. 40), že vzápätí ich ponúkol
na predaj za 95 000,- € spoločnosti J., R..K..S... Z vyjadrenia odporcu zistil, že záloh nemohol predať
za vyššiu cenu, lebo bol obývaný, čo značne znížilo cenu nehnuteľností a poukázal na zníženie cien v
danom časovom období. Z vyjadrení realitných kancelárii od čl. 92 po čl. 96 spisu mal súd preukázané,
že išlo o vyjadrenia na základe výzvy odporcu a na základe informácií odporcu, podľa ktorých o záloh

nemali záujem, resp. za zníženú cenu 40 000 - 45 000 € z dôvodu, že nehnuteľnosť je obývaná. Svedok
H. na pojednávaní dňa 27.9.2012 čl. 158 rub uviedol, že dom odkúpil za sumu 49 127,- €. V čase, keď
ho odkupoval, bol si vedomý, že tržná cena je ďaleko vyššia, než cena, za akú dom kúpil. Boli si toho
vedomí aj M.. Pripustil, že dal ponuku na predaj nejakému pánovi z Bratislavy za 90 000,- € asi pol
roka po tom, čo dom od odporcu kúpil. Kúpna cena zodpovedala dlhu, ktorý mali M. voči odporcovi. M.
nedoplatil 40 873,- € nad rámec kúpnej ceny, aj keď im to dal podpísať (dôkaz čl. 167). S M. sa dohodol

tak, že odkúpi ich dom, vyplatí ich dlhy a následne im dom spätne predá. Zo znaleckého dokazovania
nariadeného súdom v tomto konaní a zo znaleckého posudku na čl. 253 spisu súd mal zistené, že
znalec určil všeobecnú tržnú cenu zálohu na sumu 103 000,- €. Tomuto dôkazu súd pripísal najvyššiu
dôkaznú silu. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe znaleckého dokazovania nariadeného v
tomto konaní, kedy znalec bol oboznámený so súdnym spisom, výpoveďami účastníkov konania a pri

vypracovaní na tieto dôkazy prihliadal. Znalcom určená cena 103 000,- € v porovnaní s tržnou cenou
znalca A.. U. na čl. 34 spisu vo výške 118 000,- € predstavuje rozdiel len 15 000,- €, kým rozdiel medzi
všeobecnou tržnou cenou 103 000,- € a kúpnou cenou 49 127,- € predstavuje 54 000,- €. Je zrejmé,
že odporca predal spornú nehnuteľnosť za zjavne podhodnotenú kúpnu cenu, predal ju za polovicu
všeobecnej trhovej ceny. Cena stanovená znalcom vo výške 103 000,- € je adekvátna aj tržnej cene, za

ktorú ju kupujúci H. chcel následne predať, teda cene 95 000,- € (103 000 - 95 000 = 8 000 €). Rozdiel v
cene, za ktorú predal odporca záloh, je priepastný. Predstavuje sumu 54 000,- € oproti tržnej hodnote.
Argument odporcu, že nehnuteľnosť bola obývaná a z toho dôvodu nehnuteľnosť nebolo možné predať
za jej tržnú hodnotu, súd považoval na nepreukázaný a právne irelevantný. Predmetom kúpy nebolo
doživotné právo bývania a zabezpečenia manželov M. v spornej nehnuteľnosti, aby ju bolo potrebné

predávaťakonehnuteľnosťobývanú.Nákladyspojenésvypratanímnehnuteľnostínemohlipredstavovať
rozdiel 54 000,- €. Dôkazom takého záveru súdu je aj skutočnosť, že H. nehnuteľnosť predával a ponúkal
na predaj už ako vypratanú za sumu 95 000,- €.

Uvedeným mal súd preukázané, že keď navrhovateľ tvrdil, že hodnota nehnuteľnosti tržná, za ktorú bolo

možné nehnuteľnosť predať, v čase jej predaja bola min. 95 000,- €, jeho tvrdenie v tejto časti bolo
pravdivé. Pravdivé bolo aj jeho tvrdenie, že po odpočítaní kúpnej ceny 49 127,- € rozdiel 45 873,- €
je škodou.

Súd sa však nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že škoda vo výške 45 873,- € je škodou spôsobenou

navrhovateľovi, že má aktívnu legitimáciu k jej vymáhaniu.

V nadväznosti na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu sa považuje skutočná škoda, teda to,
o čo sa majetok poškodeného zmenšil.

Podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že
záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri
predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký
alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja
zálohu.

Súd dospel k záveru, že v nadväznosti na § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka odporca ako prvý
záložný veriteľ nepostupoval pri predaji s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za
ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase
a mieste predaja zálohu. Je zrejmé a preukázané, že mohol pri náležitej starostlivosti predať záloh

minimálne za sumu 95 000,- €. Predal záloh za 49 127,- €. Rozdiel vo výške 45 873,- € je škodou, ale
nie na strane navrhovateľa, ale na strane vlastníkov zálohu, na strane bývalých manželov M.. Právny
úkon bol uzavretý medzi M. a odporcom. Týmto právnym úkonom bola záložná zmluva a na základe
tohto právneho úkonu bol záloh predaný. Podľa § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka ak výťažokz predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez
zbytočnéhoodkladuhodnotuvýťažkuzpredaja,ktoráprevyšujezabezpečenúpohľadávkupoodpočítaní
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Z uvedeného je zrejmé, že odporca, keď by bol predal záloh s náležitou starostlivosťou podľa § 151m
ods. 8 Občianskeho zákonníka, vznikla by mu zmluvná a zákonná povinnosť podľa § 151m ods. 10
Občianskeho zákonníka vyplatiť záložcovi - M. kúpnu cenu nad rozsah zabezpečenej pohľadávky, v
tomto prípade 45 873,- €. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu nároku podľa § 151m ods.

8, 10 Občianskeho zákonníka sú M. a nie navrhovateľ. K porušeniu povinnosti podľa § 151m ods. 8,
10 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na uzavretú záložnú zmluvu medzi M. a odporcom došlo
vo vzťahu k M.. Na základe uvedených ustanovení zákona odporca neporušil povinnosti, ani záložnú
zmluvu, ktorú s ním nemal uzavretú, voči navrhovateľovi. Ak odporca preukazoval, že podľa § 151m
ods. 8 Občianskeho zákonníka predal záloh s náležitou starostlivosťou a preukazoval to výpoveďami
svedkov A. Z. C. K. U., na pojednávaní dňa 23.4.2013 na čl. 202 spisu, súd týmito výpoveďami nemal

preukázané, že nebolo možné nehnuteľnosť predať za vyššiu cenu z dôvodov, ktoré už uviedol. V tomto
smere treba poukázať aj na pracovný vzťah svedkyne A. k odporcovi a rovnako aj u svedkyne K., aj keď
pracuje pre odporcu ako externý pracovník. Súd neuveril ich tvrdeniu, že nebolo možné nehnuteľnosť
predať za cenu uvedenú v znaleckom posudku, keď je reálne preukázaná možnosť predaja H. za 95
000,- €, ktorá zodpovedá viac všeobecnej tržnej cene podľa znaleckého posudku, než suma 49 127,-

€, za ktorú ju odporca predal.

§ 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka rieši viac záložných veriteľov. Taká situácia nastala aj v tomto
prípade. Odporca bol záložným veriteľom prvým v poradí, prednostným, navrhovateľ bol záložným
veriteľom druhým v poradí. Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného

práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných
práv registrované ako prvé (ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený
záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku
zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich
pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a

účelnevynaloženýchnákladovprednostnýmzáložnýmveriteľomvsúvislostisvýkonomzáložnéhopráva
uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

Súd dospel k záveru, že pokiaľ by bol navrhovateľ v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu (platnú
úverovú zmluvu, reálne odovzdanie úveru) a tým aj platnú záložnú zmluvu, bol by aktívne legitimovaný

na uplatnenie nároku podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka a nedodržanie tohto ustanovenia
zo strany odporcu by bolo porušením povinnosti odporcu voči navrhovateľovi. V tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno. Skutočnou škodou pre navrhovateľa nebol rozdiel medzi tržnou cenu nehnuteľnosti
a predajnou cenou nehnuteľnosti, za ktorú bol záloh predaný (tento rozdiel bol škodou pre záložcov),
pre navrhovateľa pri preukázaní už uvedených zákonných podmienok by škoda spočívala v rozdiele

medzi pôžičkou, ktorú reálne záložcom odovzdal a jej nevrátenou časťou. Výšku škody počas celého
konania nepreukázal, rovnako ani ostatné podmienky pre vznik tohto nároku. Z rozdielu výťažku by
mal navrhovateľ právo na zaplatenie rozdielu úveru. V prípade, že záložný veriteľ - odporca svoju
povinnosť podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka porušil a zmaril navrhovateľovi ako druhému
veriteľovi právo na vyplatenie dlhu z rozdielu výťažku, potom na strane navrhovateľa by vznikla škoda v

rovnakej výške v príčinnej súvislosti s porušením tejto zákonnej povinnosti odporcu. Výšku škody počas
celého konania navrhovateľ nepreukázal. Preukázal len podmienku podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho
zákonníka, že odporca nepredal záloh so všetkou starostlivosťou a tým v rozpore s týmto zákonným
ustanovením neumožnil uspokojiť sa ďalším veriteľom, v tomto prípade navrhovateľovi, pričom v konaní
je preukázané, že výplatok by mohol predstavovať minimálne sumu 45 873,- €, teda takú výšku, aká

tvorí predmet sporu.

Podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP súd je viazaný predmetom sporu. Predmetom sporu bol nárok
na náhradu škody vo výške 45 873,- € z dôvodov už uvedených.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa§438ods.1Občianskehozákonníkaakškoduspôsobíviacškodcov,zodpovedajúzaňuspoločne
a nerozdielne.

Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí
škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

Podmienkou úspešnosti pri uplatnení nároku na náhradu škody bolo, aby navrhovateľ preukázal:
1. porušenie povinnosti odporcu (zmluvnej alebo zákonnej),
2. vznik škody, majetkovú ujmu na strane navrhovateľa,

3. príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti, zavinenie, ktoré sa v
občianskoprávnych vzťahoch predpokladá a mieru zavinenia na vzniku škody u ostatných subjektov
vrátane navrhovateľa a to aj v prejudicálnej rovine.

Povinnosťou navrhovateľa bolo preukázať aj to, že je aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu

nároku na náhradu škody.

Súd z dôvodov už uvedených má za to, že navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na
uplatnenie nároku, pretože nepreukázal, že uzavrel platnú zmluvu o pôžičke, platnú záložnú zmluvu,
že záväzok bol platným spôsobom uznaný a že bol platným spôsobom ako veriteľ dva zapísaný na

LV a že je teda nositeľom práv a povinností záložného veriteľa podľa ustanovenia § 151m ods. 8, 10
Občianskeho zákonníka a § 151ma ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ by navrhovateľ bol preukázal uvedenú aktívnu legitimáciu v spore, potom súd z dôvodov už
uvedených má za to, že preukázal na strane odporcu porušenie zákonnej povinnosti voči navrhovateľovi

podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, predal záloh pod cenu. Minimálne s rozdielom, tak ako
je uvedené v návrhu, 95 000 - 49 127 = 45 873,- €.

Navrhovateľ však nepreukázal, že suma 45 873,- € je škodou, ktorá mu vznikla z dôvodov už uvedených.
Nepreukázal rozdiel medzi skutočne, reálne poskytnutou pôžičkou a zostatkom pôžičky, ktorú by bol

mohol objektívne zo sumy 45 873,- € uspokojiť a v dôsledku porušenia povinnosti odporcu ju uspokojiť
nemohol, čím mu vznikla škoda.

Pri preukázaní horeuvedených zákonných podmienok nároku na náhradu škody teda by existovala
na strane navrhovateľa aj splnená podmienka preukázania príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou

a porušením povinnosti. Keby odporca predal nehnuteľnosť na základe vypracovaného znaleckého
posudku a s náležitou starostlivosťou transparentným spôsobom, potom by bol aj navrhovateľ uspokojil
svoju pohľadávku - škodu z rozdielu výťažku, keď by túto škodu bol preukázal.

Priaplikáciilogickéhovýkladuprinepreukázaníčoilenjednejpodmienkynárokunaškodujenadbytočné

a nehospodárne dokazovať ostatné podmienky. Z tohto dôvodu súd ďalej nedokazoval mieru zavinenia
navrhovateľa, odporcu, M. na vzniknutej škode, keď v čase rozhodovania nemal preukázaný samotný
vznik škody a aktívnu legitimáciu navrhovateľa k uplatneniu nároku na náhradu škody, ktorá mu bola
spôsobená ako záložnému veriteľovi s poradovým číslom dva.Z uvedených dôvodov návrh na náhradu škody vo výške 45 873,- € istiny s príslušenstvom v celom
rozsahu zamietol.

Úspešným účastníkom konania je odporca. Podľa § 142 ods. 1 OSP mu patrí plná náhrada trov konania.
Trovy konania súd priznal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov, v súlade
s vyúčtovaním náhrady trov konania podľa § 151 ods. 1 OSP a vo výške účelne vynaložených trov
konania. Trovy konania priznal za nasledovné úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia

dňa 1.7.2013 - 512,85 €, 20% DPH - 102,57 €, účasť na pojednávaní na Okresnom súde v Čadci dňa
2.7.2013 - úkon 512,85 € + 20% DPH - 102,57 €, účasť na pojednávaní na Okresnom súde v Čadci dňa
30.9.2014 - úkon 512,85 € a DPH 20% - 102,57 €. Zároveň priznal 4x režijný paušál a to 2 x 7,81 € + 1
x 8,04 €, spolu 23,66 € + 20% DPH 4,73 €. Spolu náhrada trov konania predstavuje 1 562,21 € + 20%
DPH 312,44 €, spolu s DPH 1 874,65 €. V takej výške súd odporcovi priznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.