Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113206607
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113206607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa:
Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica, so sídlom Nemocničná 986, 017 26 Považská Bystrica,
IČO 00 610 411, právne zastúpeného: JUDr. Luciou Bušfy, advokátkou, so sídlom X.. A. P. XX/X, XXX XX
J. L., proti odporkyni: MUDr. H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, štátny občan SR, právne

zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hollého
31/371, 010 01 Žilina, IČO: 36 219 910, v konaní o zaplatenie sumy 2.157,55 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/134/2013-73 zo dňa 28. 10. 2013,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/134/2013-73 zo dňa 28. 10. 2013 p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia, v sume 119,20 Eur na účet JUDr. Lucie Bušfy, advokátky, so sídlom X.. A. P. XX/

X, XXX XX J. L., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni (označenej ako odporca) povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 2.157,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 2.157,55 Eur od 01.01.2013 až do zaplatenia. Súčasne uložil odporkyni povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 129,00 Eur a trovy právneho zastúpenia JUDr. Lucii
Bušfy vo výške 528,42 Eur, na účet vedený v V. L., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni
zaplatenia istiny v sume 2.157,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 01.01.2013,
ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe dohody zo dňa 20.11.2008
navrhovateľ umožnil odporkyni ako svojej zamestnankyni zvýšenie kvalifikácie formou absolvovania
špecializovaného štúdia v špecializovanom odbore dermatovenerológia na Slovenskej zdravotníckej
univerzite v Bratislave. Zároveň sa jej zaviazal poskytnúť pracovné voľno a uhradiť jej zaň náhradu mzdy

v sume jej priemerného zárobku. Predpokladaná dĺžka štúdia bola od roku 2008 do roku 2014. Následne
sa odporkyňa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u navrhovateľa ešte po dobu piatich
rokov od skončenia štúdia, v opačnom prípade sa zaviazala uhradiť navrhovateľovi náklady spojené
so zvyšovaním svojej kvalifikácie. V súlade s dohodou poskytol navrhovateľ v roku 2012 odporkyni
pracovné voľno v dĺžke 64 pracovných dní a za tieto dni jej zároveň vyplatil náhradu mzdy vo výške
priemerného zárobku a odviedol za ňu poistné do Sociálnej poisťovne. Napriek tomu odporkyňamu dňa 17.10.2012 doručila výpoveď. Zo strany odporkyne teda preukázateľne nebol splnený záväzok
zotrvať u navrhovateľa v pracovnom pomere po dobu stanovenú v dohode.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Namietala, že dohoda o zvyšovaní

kvalifikácie uzavretá medzi účastníkmi v roku 2008 je neplatná s poukazom na ust. § 155 ods. 2
Zákonníka práce. Predmetná dohoda síce obsahuje druhy nákladov vynaložené zamestnávateľom, no
neobsahuje ich celkovú sumu. Ďalším dôvodom neplatnosti tejto dohody je podľa jej názoru skutočnosť,
že na prvej strane dohody v poslednom odseku sa uvádza, že v prípade, že zamestnanec z akéhokoľvek
dôvodu nezačne so štúdiom do 24 mesiacov od podpísania dohody, stráca táto dohoda platnosť.

Odporkyňa začala študovať až dňa 09.01.2012, čiže štyri roky po podpísaní dohody.

Z pripojenej dohody zo dňa 20.11.2008 uzatvorenej medzi účastníkmi podľa § 140 a § 155 Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov vyplýva, že navrhovateľ sa zaviazal umožniť odporkyni ako svojej
zamestnankyni zvýšenie kvalifikácie formou absolvovania špecializačného štúdia v špecializovanom
odbore dermatovenerológia na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Predpokladaná dĺžka
štúdia bola od 09.07.2008 do 31.12.2014. V prípade, že zamestnanec z akéhokoľvek

dôvodu nezačne so štúdiom do 24 mesiacov od podpísania dohody, stráca táto dohoda platnosť.
Zamestnávateľ, t.j. navrhovateľ sa zaviazal poskytnúť odporkyni, t.j. zamestnancovi pracovné voľno a
uhradiť zaň náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku, okrem pracovného voľna poskytnutého na
vykonanie opravnej skúšky. Odporkyňa sa zaviazala po skončení štúdia zotrvať v pracovnom pomere u
navrhovateľapodobu5rokov.Zároveňsazaviazalauhradiťnákladyspojené sozvyšovaním

kvalifikácie, ktoré vynaložil navrhovateľ, a to v sume rovnajúcej sa 3 celkovej sumy vynaložených
nákladov. Z potvrdenia Slovenskej zdravotníckej univerzity č. Z 05884-ŠO-08 zo dňa
11.07.2008 vyplýva, že MUDr. H. V. je zaradená do špecializačného štúdia dňom
09.07.2008 v odbore dermatovenerológia. Predloženou kalkuláciou vynaložených výdavkov za MUDr.
H. V. navrhovateľ preukázal, že za rok 2012 vyplatil odporkyni sumu 2.876,73 Eur, a to za obdobie

od mesiaca 1/2012 do mesiaca 10/2012. Jednalo sa o vyplatenie náhrady mzdy,
platby zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne, platby zamestnanca do Sociálnej
poisťovne a daň z príjmu zamestnanca. Z ukončenia pracovného pomeru výpoveďou zamestnanca zo
dňa 16.10.2012 vyplýva, že odporkyňa ukončila pracovný pomer u navrhovateľa bez udania dôvodu.
Z písomného vyjadrenia NsP ohľadne skončenia pracovného pomeru vyplýva, že výpovedná doba v

uvedenom prípade je dva mesiace a začína sa prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede, t.j. 01.11.2012. Pracovný pomer skončil uplynutím dvojmesačnej výpovede dňom
31.12.2012.

Prvostupňový súd citoval ust. § 140 ods. 1 až 3 a § 155 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a konštatoval, že hoci
sa odporkyňa bránila na pojednávaní tým, že dohoda je neplatná z dôvodu, že v nej neboli rozpísané

druhy nákladov a ich celková suma, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi v
prípade nesplnenia záväzku zotrvať u neho v pracovnom pomere, z dohody uzavretej dňa 20.11.2008
medzi účastníkmi vyplýva, že v nej boli druhy nákladov presne vymedzené. Konkrétne sa jednalo
a) o náhradu mzdy poskytnutú zamestnancovi v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie, b) poistné na
zdravotné poistenie platené zamestnávateľom za zamestnanca do príslušnej zdravotnej poisťovne a c)

poistné zasociálnepoistenieplatenézamestnávateľomzazamestnancaSociálnejpoisťovni.Druh
nákladov bol teda v dohode riadne vymedzený, no nebola vymedzená ich celková suma, resp. výška.
Podľa názoru okresného súdu však pri podpisovaní dohody nebolo možné s presnosťou určiť priemerný
zárobok odporkyne u navrhovateľa. Mzda sa pravidelne mení a bolo tomu aj tak v prejednávanom
prípade, takže nebolo možné presne stanoviť a vymedziť výšku týchto nákladov už pri jej podpise. Z

pripojeného potvrdenia Slovenskej zdravotníckej univerzity Z 05884-ŠO-08 zo dňa 11.07.2008 však
vyplýva, že MUDr. H. V. je zaradená do špecializačného štúdia dňom 09.07.2008, v špecializačnom
odbore dermatovenerológia. Z následne uzavretej dohody zo dňa 20.11.2008. vyplýva, že účastníci sa
dohodli, že v prípade, ak zamestnanec z akéhokoľvek dôvodu nezačne so štúdiom najneskôr do 24
mesiacov od jej podpísania, stráca táto dohoda platnosť. Potvrdenie o účasti MUDr. H. V. vystavené

dňa 01.03.2012 Slovenskou zdravotníckou univerzitou preukazuje, že navrhovateľka sa zúčastnila
vzdelávacej aktivity v Bratislave v období od 09.01.2012 do 02.03.2012. Pripojený záznamník
zdravotných výkonov a iných odborných aktivít, špecializačný odbor dermatológia preukázal, že MUDr.
H. V. sa zúčastňovala v období od 01.06.2008 do 31.12.2012 praxe na kožnom oddelení Nemocnice
s poliklinikou Považská Bystrica a v období od 09.01.2012 do 02.03.2012 na Detskej kožnej klinike v

Bratislave.Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že dohoda uzavretá medzi
účastníkmi dňa 20.11.2008 je platná, keďže obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti.
Potvrdenie o zaradení do špecializačného štúdia odporkyne preukazuje, že MUDr. H. V. bola zaradená

do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore dermatovenerológia ku dňu 09.07.2008. K tomuto
dňu teda odporkyňa začala so štúdiom tak, ako je to obsiahnuté aj v samotnej dohode o zvýšení
jej kvalifikácie. Tomu nasvedčuje aj ustanovenie článku I. vety prvej dohody zo dňa 20.11.2008, kde
je uvedená predpokladaná dĺžka štúdia od 09.07.2008 do 31.12.2014 i samotný plán štúdia. Dátum
začiatku štúdia v čase podpisu dohody nebol medzi účastníkmi sporný. Jej platnosť potvrdzuje aj

následné správanie sa obidvoch jej účastníkov. Navrhovateľ na jej základe poskytoval odporkyni
bez akýchkoľvek problémov plnenia, na ktoré sa v dohode zaviazal (pracovné voľno, náhrada mzdy za
toto pracovné voľno v sume priemerného zárobku odporkyne atď.), a to postupne tak, ako to vyplýva zo
mzdového listu MUDr. H. V. pre rok 2012. Na strane druhej odporkyňa všetky tieto plnenia poskytnuté
navrhovateľom prijala a platnosť dohody nikdy nenamietala až do podania odporu proti platobnému
rozkazu v tejto veci. Podmienka platnosti dohody dojednaná medzi účastníkmi v čl. I. vety druhej

dohody spočívajúca v povinnosti odporkyne začať so špecializačným štúdiom v špecializačnom odbore
dermatovenerológiabolavsúdenejvecinepochybnesplnená,atedadohodajeplatná.Ajzozáznamníka
zdravotníckych výkonov vyplýva, že odporkyňa sa zúčastnila praxe v Nemocnici v Považskej Bystrici
na kožnom oddelení od 01.06.2008 do 31.12.2012 a na Detskej klinike v Bratislave v období od
09.01.2012 do 02.03.2012 atď.. Odporkyňa v konaní nepopierala, že jej zamestnávateľ poskytoval

finančné prostriedky, keď mala pracovné voľno, ktoré jej preplácal a platil jej priemernú mzdu. Zároveň
navrhovateľ platil za odporkyňu všetky odvody tak, ako to vyplývalo z uzavretej dohody. Nie je na mieste
namietať neplatnosť dohody podpísanej dňa 20.11.2008 s argumentáciou, že pokiaľ zamestnanec z
akéhokoľvek dôvodu nezačne so štúdiom najneskôr do 24 mesiacov od podpísania dohody, stráca táto
dohoda platnosť. Odporkyňa totiž začala so štúdiom a v dohode je uvedená aj dĺžka štúdia od

09.07.2008 do 31.12.2014. Navrhovateľ sa oprávnene domnieval, že na základe potvrdenia Slovenskej
zdravotníckej univerzity začala odporkyňa študovať dňa 11.07.2008. Tvrdenie odporkyne, že dohoda
je neplatná z toho dôvodu, že nezačala študovať do dvoch rokov od jej uzavretia, prvostupňový súd
preto vyhodnotil len ako účelovú obranu v spore s cieľom vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, ktorá
jej z tejto dohody vyplýva. Hoci zamestnávateľ, t.j. navrhovateľ si splnil voči odporkyni všetky povinnosti

vyplývajúcemuzuzavretejdohody,odporkyňasvojzáväzokzotrvaťvpracovnompomereunavrhovateľa
po dobu 5 rokov od ukončenia štúdia porušila, keď s ním rozviazala pracovný pomer. Z uvedených
dôvodov okresný súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi,
ktorý bol v tomto konaní úspešný, ich náhradu voči odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Navrhovateľ

si uplatnil trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku t.j. 129,00 Eur. Navrhovateľovi vznikli
aj ďalšie trovy konania a to v súvislosti s právnym zastúpením. Právna zástupkyňa navrhovateľa JUDr.
Lucia Bušfy si vyčíslila trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 528,42 Eur za nasledovné úkony:
1/ prevzatie a príprava, tarifná odmena v sume 91,29 Eur + 7,81 Eur paušál + 19,82 Eur 20% DPH,
spolu 118,92 Eur; 2/ písomné podanie na súd, tarifná odmena v sume 91,29 Eur + 7,81 Eur paušál +

19,82 Eur 20% DPH, spolu 118,92 Eur; 3/písomné vyjadrenie k podanému odporu, tarifná odmena v
sume 91,29 Eur + 7,81 Eur paušál + 19,82 Eur 20% DPH, spolu 118,92 Eur; 4/ účasť na pojednávaní,
tarifná odmena v sume 91,29 Eur + 7,81 Eur paušál + 43,95 Eur náhrada cestovného + 28,61 Eur
DPH 20%, spolu 171,66 Eur. Za náhradu cestovného si právna zástupkyňa účtovala sumu 17,93 Eur t.j.
cestovné J. L. - Žilina a späť, 67 km, základná náhrada za 1km/0,183, spotreba PHM 6,1 litra, cena v

eurách za liter paliva 1,386 Eur, teda náhrada bez DPH 17,93Eur. Účtovala si aj náhradu za stratu času
stráveného cestou do miesta pojednávania a späť za počet začatých polhodín 2, náhrada za každú aj
začatú polhodinu 13,01 Eur, náhrada bez DPH 26,06 Eur.

Prvostupňový súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a konštatoval, že tieto
boli vyčíslené v zmysle vyhláškou MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb a tieto v plnom rozsahu priznal tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Súd mal pripojený aj technický preukaz motorového vozidla, ktorým právny zástupca cestoval
z J. L. do Žiliny a späť a mal osvedčené aj to, že právny zástupca je platiteľom DPH a to z osvedčenia
o registrácii pre DPH.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala

jeho zmeny tak, že návrh navrhovateľa bude v celom rozsahu zamietnutý; alternatívne navrhlanapadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Odvolateľka zotrvala na svojom tvrdení, že dohoda uzavretá medzi účastníkmi dňa 20.11.2008 je

neplatná, keďže v nej neboli dohodnuté aj druhy nákladov a celková ich výška, ktorú bude zamestnanec
povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas
dohodnutej doby (§ 155 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce). Podľa jej názoru sa jedná o kogentné
ustanovenie, pričom pod sankciou neplatnosti právneho úkonu zákon stanovuje povinnosť dohodnúť
písomne pred zvýšením kvalifikácie druhy nákladov a ich celkovú výšku. V prejednávanej veci tomu

tak nebolo. Navrhovateľ môže byť nositeľom práv a odporkyňa nositeľom povinností len na základe
platného právneho úkonu. Keďže dohoda uzavretá medzi účastníkmi dňa 20.11.2008 je neplatná, jedná
sa o prioritný dôvod, pre ktorý mal súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Navyše, v
článku I. dohody sa účastníci dohodli, že v prípade, že zamestnanec z akéhokoľvek dôvodu nezačne
so štúdiom najneskôr do 24 mesiacov od podpísania dohody, stráca táto dohoda platnosť. Podľa
názoru odporkyne táto podmienka nebola v súdenej veci splnená, pretože so štúdiom fyzicky začala

až dňa 09.01.2012. Odporkyňa podpísala so zamestnávateľom dohodu dňa 20.11.2008 a začiatok jej
štúdia preukázala plánom štúdia, ako aj Záznamníkom (Logbook). Z predmetných dokladov vyplýva, že
odporkyňa začala so štúdiom až po štyroch rokoch po podpísaní dohody, t.j. po tom, ako
dohoda zo dňa 20.11.2008 stratila platnosť. Dátum začatia štúdia nemožno stotožňovať so zaradením
odporkyne do špecializačného štúdia dňom 09.07.2008. Uvedené nevyplýva ani z gramatického výkladu

dohody, v ktorej je výslovne uvedené, že táto dohoda stráca platnosť, pokiaľ zamestnanec nezačne
so štúdiom najneskôr do 24 mesiacov od podpísania dohody. Neplatnosť dohody odvolateľka videla
aj v tom, že dohoda o zvyšovaní kvalifikácie musí byť uzavretá pred začatím zvyšovania kvalifikácie,
nie až po zaradení odporkyne na štúdium dňa 09.07.2008. Odvolateľka namietala, že súd v konaní ani
neskúmal, z akých dôvodov začala odporkyňa špecializačné štúdium až po štyroch

rokoch od podpísania dohody a postačovalo mu len tvrdenie navrhovateľa o jej zaradení do štúdia dňom
09.07.2008. Poukázala na ust. § 7 ods. 1 nar. vlády č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania
zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborných pracovných činností, keď návrh na
zaradenie do špecializačného štúdia zdravotníckeho pracovníka podáva jeho zamestnávateľ. V danom
prípade sa preto samotný zamestnávateľ pričinil o to, že odporkyňa začala so štúdiom až po dvoch

rokoch odo dňa podpísania dohody, čím sám spôsobil jej neplatnosť.

Navyše, odporkyňa poukázala na procesné pochybenie prvostupňového súdu, ktorý na
pojednávaní dňa 28.10.2013 súd porušil ust. § 118 ods. 2 O.s.p., keď po vykonaní úkonov, a to po
výsluchu účastníkov neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia je možné považovať za
zhodné, ktoré právne významné skutkové zistenia zostali sporné. Táto procesná nesprávnosť viedla k

zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a
rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 119,20
Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia jeho splnomocnenej zástupkyne, a to za 1 úkon právnej

služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 91,29 Eur + režijný paušál 8,04 Eur a 20 % DPH vo výške 19,87
Eur.

Zdôraznil, že v čase podpisu dohody dňa 20.11.2008 nebolo objektívne možné vyčísliť sumu celkových
nákladov, ktoré bude musieť odporkyňa v prípade porušenia dohody zaplatiť navrhovateľovi, a to nielen
preto, že počas predpokladanej doby štúdia (takmer 6 rokov) sa mení výška mzdy zamestnancov,

a to aj rozhodnutiami, na ktoré zamestnávateľ nemá vplyv (napr. prijatie zákona č. 514/2011 Z. z. o
minimálnych mzdových nárokoch lekárov), ale najmä preto, že náhrada mzdy sa mala poskytnúť za čas,
ktorý odporkyňa potrebuje na účasť na vzdelávaní (sústredenia), pričom počet dní tohto vzdelávania je
v každom jednom prípade úplne individuálny a nie je preto možné ani len odhadnúť výšku celkových
nákladov. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce neustanovuje, a nikdy neustanovoval povinnosť

zamestnávateľa uzatvoriť so zamestnancom dohodu o umožnení zvýšenia kvalifikácie, ale dáva
zamestnávateľovi iba možnosť (§ 155 ods. 1), to znamená, že uzavretie dohody medzi účastníkmi bolo
ústretovým krokom navrhovateľa voči odporkyni. Uzavretie tejto dohody bolo iniciované odporkyňou,
ktorá dohodu slobodne, vážne a z vlastnej skutočnej vôle s navrhovateľom aj uzatvorila a podľa nej sa
v ďalšom období aj správala, keď bez výhrad poberala náhradu mzdy za poskytnuté pracovné voľno zaúčelom zvyšovania kvalifikácie. V ust. § 155 ods. 2 Zákonníka práce sú zakotvené náležitosti,
ktoré musí dohoda o umožnení zvyšovania kvalifikácie zamestnanca obsahovať, avšak nie pod sankciou
neplatnosti tak, ako je tomu napríklad v prípade vyžadovanej písomnej formy tejto dohody, a preto

absencia niektorej z uvedených náležitostí nemôže mať za následok neplatnosť uzavretej dohody. O
to skôr, že ide o náležitosť, ktorú ani jedna z účastníkov dohody nemá možnosť v čase uzatvorenia
dohody poznať. Z uvedeného vyplýva platnosť dohody uzavretej medzi účastníkmi dňa 20.11.2008
a na jej základe povinnosť odporkyne uhradiť navrhovateľovi sumu zodpovedajúcu 3 nákladov, ktoré
navrhovateľovi vznikli v súvislosti so zvyšovaním jej kvalifikácie. Navrhovateľ je presvedčený, že tak,

ako to vyplýva z listiny nazvanej „Potvrdenie o zaradení do špecializačného štúdia“ pripojenej k návrhu
na začatie konania, odporkyňa bola zaradená do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore
dermatovenerológia ku dňu 09.07.2008, a teda k tomuto dňu začala so štúdiom tak, ako je to dohodnuté
v samotnej dohode. Dôkazom podporujúcim tento záver je aj ustanovenie článku I. prvá veta dohody,
ktorú odporkyňa slobodne a z vlastnej vôle podpísala, kde je ako predpokladaná dĺžka štúdia uvedená
doba od 09.07.2008 do 31.12.2014. Dátum začiatku štúdia nebol teda v čase podpisu dohody evidentne

medzi účastníkmi vôbec sporný. Nevyhnutnou a podstatnou súčasťou vzdelávacieho procesu, teda
procesu zvyšovania kvalifikácie zdravotníckych pracovníkov (tzv. atestačné štúdium) je najmä praktický
výkon lekárskeho povolania v danom odbore. Túto prax vykonávala odporkyňa u navrhovateľa v období
od 01.06.2008 do 31.12.2012, čo bez akýchkoľvek pochybností vyplýva aj zo
Záznamníkazdravotníckychvýkonov,ktorýodporkyňasamazaložiladosúdnehospisu.Platnosťdohody

je preukázaná aj správaním sa obidvoch jej účastníkov - navrhovateľa i odporkyne. Navrhovateľ totiž
na jednej strane v súlade s platnou dohodou poskytoval odporkyni bez akýchkoľvek problémov plnenia,
na ktoré sa v dohode zaviazal (pracovné voľno podľa § 140 ods. 3 Zákonníka práce; náhradu mzdy
za toto pracovné voľno v sume priemerného zárobku odporkyne), a to postupne tak, ako je to zrejmé
zo mzdového listu pre rok 2012 pre MUDr. H. V., ktorý bol priložený k návrhu na

začatie konania. Na strane druhej, odporkyňa všetky tieto plnenia poskytnuté navrhovateľom na základe
dohody postupne prijala, pričom platnosť dohody nikdy až do podania odporu nenamietala. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti je navrhovateľ presvedčený, že podmienka platnosti dohody dojednaná medzi ním
aodporkyňouvčlánkuI.vetadruhádohodyspočívajúcavpovinnostiodporkynezačaťsošpecializačným
štúdiom v špecializačnom odbore dermatovenerológia bola nepochybne splnená, a preto dohoda je

platná. Pokiaľ odporkyňa v závere svojho odvolania poukazuje na procesné pochybenie súdu prvého
stupňa, navrhovateľ zdôraznil, že súd prvého stupňa vykonal v konaní výsluch odporkyne a táto
nenavrhla počas celého prvostupňového konania výsluch žiadnej ďalšej osoby, neexistovali výpovede,
ktoré by bolo možné porovnávať a zisťovať, ktoré právne významné skutočnosti sú zhodné a ktoré
sporné. Po vykonanom výsluchu súd zhodnotil tvrdenia, ktoré odporkyňa uviedla a porovnal ich s

predloženými listinnými dôkazmi. Naviac, odporkyňa bola odborne právne zastúpená počas celého
prvostupňového konania a navrhovateľ má za to, že teda aj náležite poučená o svojom práve navrhovať
dôkazy,ktorémásúdvykonať,atoaž dovyhláseniauznesenia,ktorýmsakončídokazovanie.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd sa nedopustil v konaní žiadnej procesnej chyby. Navrhovateľ
zdôraznil, že z jeho strany bola v minulosti vynaložená maximálna snaha o zmierne doriešenie celej

záležitosti, čo preukazuje aj jeho list zo dňa 17.12.2012 adresovaný odporkyni, ktorý adresátka prevzala
dňa 21.12.2012. Jeho prílohou boli dve vyhotovenia návrhu dohody o uznaní záväzku a o úhrade dlžnej
čiastky v splátkach, a to v takom znení, na akom sa obe jej strany vopred telefonicky dohodli. Odporkyňa
však túto dohodu o splátkach bez udania dôvodu neakceptovala a do dňa podania tohto vyjadrenia ani
čiastočne svoj dlh voči navrhovateľovi neuhradila.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) O.s.p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh
navrhovateľa o zaplatenie sumy 2.157,55 Eur s príslušenstvom aj správne právne posúdil.
Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériámuvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto
dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky odporkyne uvedené v jej opravnom prostriedku a po ich

preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Tak, ako správne konštatoval prvostupňový súd, odporkyňa bola dňom 09.07.2008 zaradená podľa §
7 nariadenia vlády SR č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov,
sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších
predpisov do špecializačného štúdia na Slovenskej zdravotníckej univerzite, v špecializačnom odbore
dermatovenerológia. Na základe toho bola medzi účastníkmi dňa 20.11.2008 uzavretá dohoda v

zmysle ust. § 140 a nasl. a § 155 Zákonníka práce, v zmysle ktorej sa zamestnávateľ zaviazal
umožniť zamestnancovi zvýšiť kvalifikáciu, a to formou absolvovania špecializačného štúdia v
špecializačnom odbore dermatovenerológia v škole Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave,
Fakulta zdravotníckych špecializačných štúdií, v predpokladanej dĺžke od 09.07.2008 do 31.12.2014 za
účelom zvýšenia kvalifikácie. Zamestnávateľ sa zaviazal zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno v

súlade s ust. § 140 ods. 3 Zákonníka práce a uhradiť zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno podľa
predchádzajúceho bodu I. formou náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku, okrem pracovného
voľna poskytnutého na vykonanie opravnej skúšky. Zamestnanec sa zaviazal zotrvať po skončení
štúdia v pracovnom pomere u zamestnávateľa po dobu 5 rokov, a to aj v prípade, že zamestnanec
nedosiahne predpokladané zvýšenie kvalifikácie. Zároveň sa zaviazal uhradiť zamestnávateľovi náklady

spojené so zvyšovaním kvalifikácie v prípade nesplnenia záväzku uvedeného v bode I. sume rovnajúcej
sa 3 celkovej sumy vynaložených nákladov. V zmluve boli riadne špecifikované náklady spojené so
zvyšovaním kvalifikácie, a to a) náhrada mzdy poskytnutá zamestnancovi v súvislosti so zvyšovaním
kvalifikácie, b) poistné na zdravotné poistenie platené zamestnávateľom za zamestnanca v príslušnej
zdravotnej poisťovni, c) poistné na sociálne poistenie platené zamestnávateľom za zamestnanca

Sociálnej poisťovni s tým, že dohoda nadobúda platnosť dňom podpisu zmluvných strán a účinnosť
dňom začatia štúdia. Skutočnosť, že dohoda bola podpísaná medzi účastníkmi až po zaradení
navrhovateľky do špecializačného štúdia dňom 09.07.2008, nemôže mať vplyv na jej
platnosť. Táto presne reaguje v časti I. na predpokladanú dĺžku štúdia od 09.07.2008 do 31.12.2014. Je
nepochybné, že deň 09.07.2008, kedy bola odporkyňa zaradená do špecializačného štúdia, predstavuje

aj začiatok jej štúdia. Námietka odporkyne, že so štúdiom na Slovenskej zdravotníckej univerzite začala
až dňa 09.01.2012, nie je pravdivá. Tomu nasvedčuje jednak potvrdenie Slovenskej zdravotníckej
univerzity Z 0588-ŠO/08 zo dňa 11.07.2008 o jej zaradení na špecializačné
štúdium v špecializačnom odbore dermatovenerológia dňom 09.07.2008, ako aj odporkyňou predložený
Záznamník zdravotných výkonov a iných odborných aktivít (LOGBOOK), z ktorého vyplýva, že svoju

atestačnú prax v období od 01.06.2008 do 31.12.2012 odporkyňa
vykonávala na kožnom oddelení NsP Považská Bystrica. Odvolací súd poznamenáva, že je notoricky
známa skutočnosť, že špecializačné štúdium lekárov pozostáva z praktickej časti vzdelávania a z
teoretickej časti vzdelávania, pričom praktická časť má prevahu a táto sa uskutočňuje tak vo všeobecnej
ambulantnej starostlivosti, ako aj v nemocnici. Rovnaký záver vyplýva i z nariadenia vlády SR č.

322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných
odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov (§ 5), na ktorý
predpis sa v konaní odvolávala i samotná odporkyňa. Pokiaľ odporkyňa namietala, že dohoda uzavretá
medzi účastníkmi síce obsahuje špecifikáciu nákladov, ktoré je povinná odporkyňa v prípade porušenia
dohodyzamestnávateľovizaplatiť,noneobsahujejejpresnévyčíslenie,odvolacísúdsavplnomrozsahu

stotožňuje s argumentáciou okresného súdu, že výška týchto nákladov môže byť ustálená až po jej
vyplatení zamestnancovi zo strany zamestnávateľa, keďže sa jedná o obdobie šiestich rokov, na ktoré
bola dohoda uzatvorená a v priebehu tohto obdobia sa výška mzdy i ostatných odvodových povinností
bez jeho vplyvu mení. Tak, ako správne poznamenal navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu, bolo tomu
tak napríklad prijatím zákona č. 512/2011 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch lekárov. Vzhľadom

na to, že počet dní vzdelávania je v každom prípade úplne individuálny, nie je možné vopred ani len
odhadnúť celkovú výšku nákladov. Pokiaľ aj dohoda účastníkov zo dňa 20.11.2008 takéto vyčíslenie
vynaložených nákladov neobsahovala, táto okolnosť nespôsobuje jej neplatnosť. Zákonník práce totiž
vo svojom ust. § 155 ods. 2 absenciu takejto náležitosti nesankcionuje neplatnosťou dohody.V súlade s dohodou zo dňa 20.11.2008 navrhovateľ poskytol odporkyni pracovné voľno tak, ako to
vyplýva z jeho presnej špecifikácie - kalkulácie vynaložených výdavkov a mzdového výkazu MUDr. H.
V. za rok 2012, ktoré odporkyňa plnenia bez výhrad prijala. Odporkyňa však 19.10.2012

doručila navrhovateľovi výpoveď - označenú ako skončenie pracovného pomeru, čím porušila svoje
dojednanie zotrvať v pracovnom pomere po skončení špecializačného štúdia u navrhovateľa najmenej
5 rokov. V dôsledku porušenia tejto povinnosti vznikla odporkyni povinnosť uhradiť zamestnávateľovi
náklady spojené s jej špecializačným štúdiom a to v sume rovnajúcej sa 3 z celkovej sumy vynaložených
nákladov. Keďže celková výška navrhovateľom vynaložených prostriedkov v súvislosti so zvyšovaním

kvalifikácie odporkyňou predstavovala sumu 2.876,73 Eur, 3 z uvedenej sumy predstavujú sumu
zodpovedajúcu výške žalovanej istiny v sume 2.157,55 Eur, ktorú bola povinná odporkyňa uhradiť
svojmuzamestnávateľovinajneskôrdoskončeniapracovnéhopomeru,t.j.dodňa31.12.2012.Keďžetak
do uvedeného dátumu neučinila, s účinnosťou od 01.01.2013 sa dostala do omeškania. Navrhovateľovi
teda od uvedeného dňa prináleží aj úrok z omeškania zo žalovanej istiny vo výške 8,75 % ročne.

S poukazom na uvedené skutočnosti a právnu argumentáciu i odvolací súd námietky odporkyne

spochybňujúce platnosť dohody účastníkov zo dňa 20.11.2008 vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd
preto postupoval správne, pokiaľ návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Ani námietka odporkyne o procesnom pochybení prvostupňového súdu nedodržaním ust. § 118 ods.
2 O.s.p. nie je dôvodná. Obidve procesné strany totiž od počiatku zotrvali na tvrdeniach,
ktoré produkovali v štádiu prípravy pojednávania a následne v celom priebehu konania zotrvali na

svojej argumentácii aj v rámci svojich výpovedí na pojednávaní, ktoré podporili listinnými dôkazmi,
pričom tieto okresný súd na pojednávaní aj vykonal ich prečítaním a po vykonanom dokazovaní ani
jedna z procesných strán ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala. Všetky
tieto dôkazy okresný súd vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Úvaha okresného súdu
v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a

zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu
neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný
súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s ust. §
157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých
dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Navyše, na vady konania

pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), čo nie je prípad súdenej veci.

Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a
následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a aj správne
vo veci rozhodol.

Zároveň odvolací súd konštatuje tiež správnosť napadnutého rozsudku v závislom výroku o trovách
konania, ktorý plne zodpovedá plnému úspechu navrhovateľa v konaní, ktorému v súlade s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. vzniklo voči odporkyni právo na náhradu trov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli.
Vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k tejto časti napadnutého rozhodnutia odporkyňa nepodala
žiadne odvolacie námietky, odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o

trovách konania, vrátane jeho odôvodnenia, ktoré plne zodpovedá zásade úspechu navrhovateľa v
konaní a zároveň aj príslušným ustanoveniam vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby pri aplikácii ust. § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 a 3
O.s.p. uvedených v napadnutom rozhodnutí, na ktoré odvolací súd poukazuje.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne

správny p o t v r d i l .

Odvolateľka - odporkyňa nemala v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný navrhovateľ si náhradu
trov aktuálneho odvolacieho konania uplatnil, a to vo výške 119,20 Eur za 1 úkon právnej
služby - písomné podanie na súd (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.02.2014), účtovaný vsúlade s ust. § 10 ods. 1 pri aplikácii ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ku
ktorému v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. prináleží režijný paušál v sume 8,04 Eur a DPH vo výške
20 % v sume 19,87 Eur účtovanú v súlade s ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl..

Zároveň odvolací súd priznané trovy odvolacieho konania v celkovej sume 119,20 Eur,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, uložil odporkyni zaplatiť na účet advokátky, ktorá zastupuje
navrhovateľa v tomto konaní v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.