Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/444/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811210926
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8811210926.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: E.
J., F.. XX.XX.XXXX, Š. XXX, R. F. Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, 909 01 Skalica, zast.: JUDr. Jozef Kemp,
advokát, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 464,86 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z úveru vo výške 207,05 eur, poplatok za výber z
bankomatu vo výše 41,23 eur, trovy konania vo výške 76,16 eur a to všetko v mesačných splátkach po 20
eur splatných vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom

straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu
na zaplatenie istiny vo výške 965,95 eur, zmluvného úroku vo výške 402,83 eur, poplatku za výber
z bankomatu vo výške 41,23 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,35 eur, sankčného úroku vo výške
10,97 eur, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 20,88 eur, úroku z omeškania vo výške
0,024 % denne z čiastky 965,95 eur odo dňa 08.10.2009 až do zaplatenia a na trovy konania vo

výške 88,50 eur. Svoj návrh odôvodil tým, že navrhovateľ dňa 29.01.2007 uzavrel s odporcom Úverovú
zmluvu č. 3701142953 (ďalej len „Úverová zmluva“). Táto zmluva je zároveň zmluvou o poskytnutí
úveru 5710082306, s úverovým rámcom vo výške 1.659,70 eur. V súlade s úverovými podmienkami
bol odporcovi poskytnutý úver k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a odporca bol
oprávnený čerpať úver prostredníctvom úverovej karty. Navrhovateľ a odporca sa dohodli na vrátení
poskytnutého úveru, spolu s dohodnutým úrokom v pravidelných mesačných splátkach. Navrhovateľ
a odporca sa v úverovej zmluve dohodli na tom, že v prípade oneskorenia s úhradami splátok úveru

dlhším než 7 dní, je odporca povinný v zmysle úverových zmluvných podmienok zaplatiť navrhovateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s úhradou ktorej je odporca v oneskorení. Nakoľko nesplácal úver
podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ mu dňa 22.09.2009 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo
výške 1.825,22 eur. Odporcovi tak vznikla povinnosť uhradiť dlžnú čiastku, tvorenú dlžnou istinou úveru
splatnou ku dňu zosplatnenia, zosplatnenou zostávajúcou výškou poskytnutého úveru, poplatkami za
výpisy a výbery z bankomatov a úrokmi dlžnými do podania žaloby. Odporca po zosplatnení zaplatil
len 350,01 eur. K dnešnému dňu odporca neuhradil istinu vo výške 965,95 eur, zmluvný úrok vo výške

402,83 eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške 41,23 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,35 eur,
sankčný úrok vo výške 10,97 eur, mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 20,88 eur.Predmetom žaloby bol nesplatený záväzok zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 5710082306, ktorá
zmluva bola uzavretá súčasne s úverovou zmluvou č. 3701142953. Rozsudkom č. k. 5C/444/2011-34
zo dňa 10.05.2012 tunajší súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na istine sumu

965,95 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 08.10.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume
27,40 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň vyhlásil za neprijateľné zmluvné podmienky
vety uvedené v hlave 14, § 3, veta prvá a druhá.

Navrhovateľ voči vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.

9Co/72/2012-73 zo dňa 26.11.2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho napadnutej časti,
ktorou bola zamietnutá žaloba na zaplatenie 33,35 eur z titulu zmluvnej pokuty, ako aj vo výroku o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. V prevyšujúcej
napadnutej zamietavej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomným podaním zo dňa 21.05.2013 vedľajší účastník oznámil vstup do súdneho konania na podporu
odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to úverovou
zmluvou č. 3701142953 zo dňa 06.02.2007 spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti

Home Credit Slovakia a.s., splátkovým kalendárom odporcu k číslu zmluvy 5710082306, listom
adresovaným odporcovi zo dňa 22.09.2009, listom navrhovateľa zo dňa 18.04.2012, rozsudkom
Krajského súdu v Prešov č. k. 9Co/72/2012-73, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 11.06.2014,
oboznámenímsarozsudkamisúduprvéhostupňaajodvolaciehosúdu azistilnasledovnýskutkovýstav:

Medzi navrhovateľom a odporcom ako klientom došlo dňa 06.02.2007 k uzavretiu úverovej zmluvy č.
3701142953, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver 497,91 eur (15.000 Sk), ktorý sa odporca
zaviazal splácať v splátkach po 21,55 eur (649 Sk) a to v 36 mesačných splátkach pri konečnej výške
úveru 775,54 eur (23.364 Sk).

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
uvedené na samostatnom liste. Dole podpísaný klient svojím podpisom potvrdil, že je oboznámený s
Úverovými podmienkami, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne
určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle§273Obchodnéhozákonníka asúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy uzatváranejmedzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou (ďalej len „klient“),
ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva
a povinnosti medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej

zmluvy.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po
poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy
sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky (§ 3 hlavy 1 Úverových podmienok).

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, úhrada za poistenie,
ktoré je klient povinný platiť (ďalej iba „splátka“), ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku

sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu
a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

V zmysle hlavy 5 § 8 Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná
tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na

pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu
ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie
úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.Podľa hlavy 7 § 6 Úverových podmienok v prípade ak je dôsledkom porušenia povinnosti klienta uhradiť
spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by

bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Účastníci úverovej zmluvy zároveň uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, a to s
úverový rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 8,9 Úverových
podmienok navrhovateľa. Vychádzajúc zo spisových údajov odvolací súd konštatoval, že účinnosť

zmluvy o revolvingovom úvere I nastala dňom 12.11.2007, kedy odporca po prvýkrát použil úverovú
kartu na výber peňazí z bankomatu. Odporca ako spotrebiteľ úver čerpal v období od 12.11.2007 do
29.1.2009 a tým, došlo k platnému uzavretiu zmluvy.

Z predloženého splátkového kalendára ako aj špecifikácie pohľadávky navrhovateľa v písomnom podaní
súd zistil, že odporca uhradil mesačnými splátkami celkom sumu 1.123,85 eur, pričom mu bolo

poskytnutých 2.599,06 eur a dňa 22.09.2009 došlo k zosplatneniu celého úveru. Po zosplatnení odporca
uhradil sumu 350,00 eur.

Listom zo dňa 22.09.2009 označeným ako výzva k splateniu celého úveru navrhovateľ odporcovi
oznámil, že z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy,

spoločnosť ho vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 1.825,22 eur a
vyzval ho na splatenie do 15 dní odo dňa spísania predmetnej výzvy.

Odporca vo svojej výpovedi uznal svoj dlh voči navrhovateľovi. Tento neuhradil z dôvodu
nezamestnanosti a nedostatku finančných prostriedkov.

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 11.06.2014 vyplýva, že má za to, že navrhovateľ vymáha
v predmetnom konaní na súde svoje právo na zaplatenie pohľadávky 1.475,21 eur s prísl. po uplynutí
dvojročnej premlčacej doby, nakoľko tu ide o bezdôvodné obohatenie, lebo navrhovateľ dňa 22.09.2009
zaslal výzvu k splateniu celého dlhu, pričom táto výzva je v skutočnosti odstúpením od Úverovej

zmluvy. Teda navrhovateľ si mohol prvý krát vymáhať svoje právo na zaplatenie predmetnej sumy dňa
23.09.2009, avšak žalobu na súd podal navrhovateľ až dňa 29.11.2011, teda po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Nauvedenýprávnyvzťahjetotižpotrebnéaplikovaťzákonzákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa
účinný od 01.07.2007 a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základezmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej len „Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak súd
uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže

určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa bolo povinnosťou súdu opätovne posúdiť nárok navrhovateľa
na zaplatenie úroku z úveru vo výške 402,83 eur, poplatku za výber z bankomatu vo výške 41,23 eur
a poplatku za vedenie účtu vo výške 20,80 eur.

Čo sa týka úroku z úveru, navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať vyčíslenú sumu úroku z úveru

v sume 402,83 eur tak ako bola táto suma uvedená v splátkovom kalendári, resp. prehľade čerpania
úveru a jeho úhrady, pričom v charakteristike kreditnej karty Home Credit bola uvedená úroková sadzba
2,19 % mesačne, teda 26,28 % ročne.

Zmluva o poskytnutí úveru sa stala v zmysle hlavy 8 § 3 Úverových podmienok platnou podpisom zmluvy

a účinnou až okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov. Zmluva bola uzavretá v mesiaci
február 2007 a účinnou sa stala 12.11.2007. Minimálna mesačná splátka bola určená na 4 % z výšky
dohodnutého úverového rámca. Úroková miera podobného úveru v bankách v tomto čase (február 2007
dlhodobý úver od 1 do 5 rokov podľa priemerných úrokových mier z úverov v obchodných bankách) činila
úrok 13,52 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade

bol o 12,76 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnutéúroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Súd považoval dohodu o výške úrokov nad 13,52% ročne za absolútne neplatnú.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa v časti úrokov nie je v
celomrozsahudôvodný.Navrhovateľomvyčíslenýúrokpredstavovalsumu402,83eurpriúrokovejmiere
26,28 % ročne, pričom súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok mu vznikol len pri úrokovej miere

13,52 % ročne, teda žalobca mal nárok len na 51,4 % z uplatňovaného úroku (13,52 % x 100/26,28% =
51,44 % ), teda 51,4 % zo sumy 402,83 eur, čo predstavuje sumu 207,05 eur.

Navrhovateľ si v rámci žalovanej sumy uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za výbery z bankomatov
v sume 41,23 eur. Tieto poplatky boli účastníkmi dohodnuté a súd ich za preukázané aj na základe
výpisu z účtu, preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel.

Navrhovateľ si v rámci žalovanej sumy uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu v sume
20,88 eur. Podľa úverových zmluvných podmienok bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi poplatky
za poskytované služby, ktorých výška je daná sadzobníkom poplatkov. Súd predmetné dojednanie o
poplatku za vedenie úverového účtu v rámci ochrany spotrebiteľa podrobil súdnej kontrole a predmetné

dojednanie vyhodnotil ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi preto dojednanie neplatné. Ide o
poplatok, ktorého dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že odporca ako klient z úverového vzťahu bol povinný
platiť veriteľovi poplatok za vedenie účtu. Teda laicky povedaná a rovnako asi aj chápané priemerným
spotrebiteľom, odporca bol povinný platiť za to, že veriteľ pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi

správu úverového účtu, sledoval prijatie splátok, prípadné omeškanie alebo iné pohyby na účte. Súd
mal za to, že keď navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho
kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto
činnosťou spojené znášal odporca ako spotrebiteľ, ktorý za poskytnutie úveru zaplatil navrhovateľovi
odplatu vo forme úroku z úveru. Na spotrebiteľa nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o

spotrebiteľských úveroch definoval poplatok ako akúkoľvek platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť
veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, no nemožno prijať záver, že pod takto definovaný pojem
poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúcu úhradu jeho nákladov.
Jedná sa pritom o poplatok, za ktorý spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie. Išlo o čisto
administratívno-technické údaje pre navrhovateľa ako veriteľa. Na základe uvedeného potom súd nárok

navrhovateľa na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu zamietol.

S prihliadnutím na nepriaznivú finančnú situáciu odporcu a jeho žiadosť, súd povolil odporcovi zaplatiť
dlžnú sumu v mesačných splátkach po 20 eur počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty
výhody splátok.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v

konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

Navrhovateľ mal vo veci úspech vo výške 82 % (po prepočte nároku uplatneného žalobou a nároku
priznaného súdnymi rozhodnutiami) a odporca bol úspešný vo výške 18 %. Po odpočítaní úspechu
odporcuodúspechunavrhovateľasúdpriznalnavrhovateľovináhradutrovkonaniavovýške64%(82-18

= 64), čo z celkových trov navrhovateľa v sume 119 eur (súdny poplatok za návrh - 88,50 eur a súdny
poplatok za odvolanie - 30,50 eur) predstavuje čiastku 76,16 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.