Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113011131
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113011131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márii Ondrejovej a prísediacich Angely

Markovej a Marty Valachovej, v trestnej veci obžalovaného P. L., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1,
odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a
§ 127 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 21. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. L., narodený XX.XX.XXXX v G.,
trvale bytom G., R. XXXX/X,
prechodne bytom K., A. XX/X,

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e:

dňa 02.01.2013 okolo 14.00 hod. v Nitre na Štefánikovej triede v Obchodnom dome Tesco lúpežne
prepadol maloletého M. K., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že si od neho pod hrozbou zbitia pýtal
finančnú hotovosť, ktorú mal so sebou a keď mu ju nechcel dať, ho opakovane udieral päsťou do tváre,
v dôsledku čoho mu maloletý M. K. odovzdal presne nezistenú hotovosť vo výške najmenej 10,- eur,
čím spôsobil W. C. škodu vo výške 10,- eur,

t e d a :

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal uvedený čin na chránenej osobe
(dieťati),

t ý m s p á c h a l :

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona a § 127 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno b), písmeno

d), písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37
Trestného zákona, po použití ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa § 39 odsek
2 písmeno c) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň
ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu súd ustanovuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona mu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému aby nahradil poškodenému W. C.,
narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom G., A. XXXX/XX (adresa pre doručovanie písomností G., U. V..
XX) spôsobnú škodu vo výške 5 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodeného W. C., narodeného XX.XX.XXXX.,

trvale bytom G., A. XXXX/XX (adresa pre doručovanie písomností Nitra, U. V. XX), so zvyškom jeho
nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 3 Pv 36/2013 zo dňa 23.09.2013 doručenej
na súd 24.09.2013, prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému P. L.. Obžalovaný na

hlavnom pojednávaní dňa 21.5.2014 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry
Nitra sp. zn. 3 Pv 36/2013 zo dňa 23.09.2013.

Na základe vyhlásenia obžalovaného P. L. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že

sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, mu súd podľa ustanovenia § 257 odsek 5 Trestného
poriadkupoložilotázkypodľa§333odsek3písmenoc),písmenod),písmenof), písmenog),písmenoh)
Trestného poriadku. Význam, dôsledky vyhlásenia a jednotlivé zákonom určené otázky mu súd vysvetlil
spôsobom primeraným jeho mentálnej výbave. Na všetky otázky odpovedal obžalovaný "áno".

Po zodpovedaní otázok obžalovaným bol v zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku vyzvaný zástupca
okresnej prokuratúry aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného, ktorý navrhol vyhlásenie
obžalovaného P. L. prijať. Súd uznesením podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, prijal vyhlásenie
o vine obžalovaného, nakoľko mal za dostatočne preukázané nielen jeho vyhlásením na hlavnom
pojednávaní ale aj dokazovaním v prípravnom konaní, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky

znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 127 odsek 1 Trestného zákona, tak po
stránke subjektívnej aj objektívnej. Vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s vykonanými dôkazmi
v prípravnom konaní, preto súd konštatoval, že takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že
žalovaný skutok zavinene spáchal obžalovaný P. L. spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v

dôsledku čoho bol skutok aj správne právne kvalifikovaný. Následne súd vykonal dokazovanie súvisiace
s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

Z výpovede poškodeného W. C. ako zákonného zástupcu maloletého M. K. z prípravného konania
oboznámenej na hlavnom pojednávaní, súd zistil, že poškodený si uplatnil v trestnom konaní náhradu

škody vo výške 10,- eur zahŕňajúcu škodu na majetku, ktorá mu vznikla v dôsledku protiprávneho
konania obžalovaného, teda zmocnením sa finančnej hotovosti.

Súd v rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním znalecký posudok
znalcov M.. Z. A. a M.. K. A. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na obžalovaného

P. L.. Zo záverov znaleckého posudku súd zistil, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu trpel
duševnou zaostalosťou ľahkého stupňa v pásme stredne ťažkej debility. V dôsledku tejto choroby
boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného znížené, avšak nie vymiznuté. Schopnosť
obžalovanéhorozpoznaťnebezpečnosťaprotiprávnosťsvojhokonaniaprespoločnosťakoajschopnosť
ovládať svoje konanie bola znížená. Toto zníženie z forenzného hľadiska bolo hodnotené ako stredné.

Obžalovaný je podľa znaleckého posudku schopný chápať zmysel trestného konania v zníženejmiere, nebola u neho zistená závislosť od alkoholu a iných psychotropných látok, ale požitie väčšieho
množstva alkoholu by u obžalovaného mohlo vyvolať stav, v ktorom nebude schopný kontrolovať svoje
konanie a náležite ho ovládať. Obžalovaný nebol v minulosti protialkoholicky ani protitoxikomanicky

liečený, absolvoval psychologické a psychiatrické vyšetrenie. Pobyt obžalovaného na slobode môže
byť z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, preto znalci navrhli uložiť obžalovanému
ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou za účelom redukcie porúch správania pri mentálnej
retardácii. Súčasťou znaleckého posudku boli aj správy M.. Q. Z. z FN Nitra, Detskej psychiatrickej
ambulancie a správa z psychologického vyšetrenia Centra špeciálno- pedagogického poradenstva Nitra.

Na hlavnom pojednávaní boli ďalej oboznámené listinné dôkazy zadovážené v spise. Z rozsudku
Okresného súdu v Nitre sp. zn. 11 P 407/2007 zo dňa 25.06.2008 právoplatného dňa 08.07.2008 súd
zistil, že maloletý P. L. bol zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom M. L. a T.
L., ktorí podľa rozhodnutia súdu boli povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom
rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, mali právo ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných

veciach a matka maloletého bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30%
zo sumy životného minima mesačne, od právoplatnosti citovaného rozhodnutia k rukám manželov L..
Z odôvodnenia hore uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že o maloletého sa starala až do svojej smrti
( 12.06.2007) stará matka maloletého, ktorá mu bola ustanovená rozhodnutím Okresného súdu Nitra
sp. zn. P 13/95 zo dňa 15.06.1995 za opatrovníka. M. P. L. bol následne zverený do náhradnej osobnej

starostlivosti svojmu ujovi a tete, pretože matka maloletého (sestra M. L.) bola nesvojprávna a otec
maloletého nebol neznámy. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný P. L. bol doposiaľ jeden
krát odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 05.10.2012 bol uznaný vinným z prečinu krádeže
podľa § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej
práce vo výmere 40 hodín. Rozsudok súdu bol právoplatný dňa 05.10.2012, odsúdený uložený trest

vykonal dňa 14.06.2013 a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. K výkonu uloženého trestu bola
oboznámená správa probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Nitra zo dňa 11.07.2013 z
ktorej vyplynulo že odsúdený vykonal trest povinnej práce v rámci mesta Nitra v uloženom rozsahu
v období od 06.06.2013 do 14.06.2013. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky bol obžalovaný jeden krát postihnutý blokovou pokutou vo výške 10 eur dňa

09.05.2012 za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, v priestupkovom konaní pod č. A/2010/13403. Z lustrácie v evidenciách
Ministerstva spravodlivosti SR súd zistil, že proti obžalovanému sa v súčasnej dobe nevedie žiadne iné
trestné konanie.

Vo vzťahu k ukladanému trestu súd považoval za nanajvýš potrebné oboznámiť aj správu Základnej
školy na ulici E. v G. k osobe maloletého poškodeného M. K. narodeného v roku 2001. Podľa
oboznámenej správy maloletý na základe lekárskeho pedopsychiatrického odporučenia navštevuje
školu iba na dve hodiny týždenne pričom porušuje školský poriadok, je agresívny, napáda spolužiakov,
nerešpektuje vyučujúcich a neprístojne sa správa aj mimo areálu školy. Spolupráca zákonného zástupcu

maloletého so školou je nedostatočná, lebo nepripúšťa kritiku na správanie maloletého M. K.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom

základné zásady Trestného poriadku.

V zmysle vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, na základe vyhlásenia obžalovaného o vine
na hlavnom pojednávaní a z ostatných oboznámených listinných dôkazov mal súd za jednoznačne
preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby, bolo tiež preukázané, že

skutok vykazuje znaky zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 127 odsek 1 Trestného zákona a že
tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu po stránke subjektívnej aj po stránke objektívnej, pretože proti inému použil
násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal uvedený čin na chránenej osobe (dieťati).

Obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním, porušil záujem chránený zákonom, ktorým
ustanovenie § 188 Trestného zákona kumulatívne chráni dva spoločenské záujmy a to osobnú slobodu
pri rozhodovaní a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť. Objektívna stránka konania obžalovanéhospočívala v použití násilia (fyzickej sily), ako prostriedku pre prekonanie očakávaného odporu
poškodeného s cieľom zmocniť sa cudzej veci. Právna kvalifikácia v odseku 2 citovaného ustanovenia
je daná postavením poškodeného ako chránenej osoby podľa § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného

zákona.

Obžalovaný spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu priznával už v prípravnom konaní a urobil to
aj formou vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní. Priznal, že udrel maloletého poškodeného, aby
mu tento dal sľúbené peniaze (podiel), ktoré získal za odcudzenú voňavku. Pre naplnenie skutkovej

podstaty trestného činu lúpeže sa vyžaduje použitie násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci (§ 130
Trestného zákona) pričom nerozhoduje jej hodnota, podstatné je aby to bola cudzia vec a páchateľ
ju získal použitím násilia. Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu
lúpeže nerozhoduje ani intenzita použitého násilia, podstatné je, že násilie bolo použité pred zmocnením
sa veci a zmocnením veci získal obžalovaný možnosť voľne s cudzou vecou nakladať. K dokonaniu
trestného činu lúpeže došlo teda už samotným použitím násilia voči poškodenému v úmysle zmocniť

sa cudzej veci.

Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa za použitia násilia voči
poškodenému - dieťati zmocnil cudzej veci tým, že ju odňal z dispozície vlastníka a spôsobil tak
poškodenému škodu, čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek

2 písmeno d) Trestného zákona s použitím § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Medzi
protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho konania (obmedzenie slobody rozhodovania,
odňatiecudzejveci)existovalapríčinnásúvislosť.Zhľadiskakonaniaobžalovanéhodospelsúdkzáveru,
že obžalovaný sa svojim protiprávnym konaním zo zištného motívu dopustil trestného činu vyššej
závažnosti a konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom

uvedeným v zákone porušiť záujem chránený zákonom a tento úmysel bol zrejmý z jeho aktívneho
konania pri spáchaní skutku.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho
nápravy.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému rešpektoval zásady pre ukladanie trestu uvedené v ustanovení
§ 38 Trestného zákona a vychádzal zo základnej trestnej sadzby danej ustanovením § 188 odsek

2 Trestného zákona v rozmedzí 7 až 12 rokov. Súd u obžalovaného zistil a ustálil poľahčujúce
okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona. Vzhľadom na duševnú výbavu obžalovaného mu súd uznal
poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom b) pretože spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku
vedomostí a skúseností. Obžalovaný pochádza zo slabého sociálneho prostredia, vychovávali ho
starí rodičia, jeho otec je neznámy a matka nesvojprávna, preto z hľadiska jeho výchovy a prípravy

na reálny život mimo vlastnej komunity mu nebolo umožnené výchovou v rodine získať dostatočné
množstvo kvalitných návykov, vedomostí a informácií na zvládanie rôznych kritických momentov a
situácií. Skutok za ktorý je obžalovaný stíhaný spáchal vo veku blízkom veku mladistvých, tesne po
dovŕšení osemnásteho roku veku, preto mu súd priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno
d) Trestného zákona. Jeho vek v konkrétnom prípade aj mal vplyv na spáchanie žalovaného trestného

činu, lebo jeho mentálna úroveň nekorešponduje s jeho fyzickým vekom. Obžalovaný sa ku skutku
priznal a tento aj oľutoval, preto mu súd priznal aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l)
Trestného zákona. Podľa odpisu registra trestov sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, preto
mu bola priznaná poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písmeno j) Trestného zákona. V neposlednom
rade obžalovaný aj aktívne spolupracoval pri objasňovaní svojej trestnej činnosti a preto bolo namieste

aj priznanie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno n) Trestného zákona. Súd u obžalovaného
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. Takýmto výpočtom poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností dospel súd k pomeru 5:0 a aplikoval pri úprave trestnej sadzby ustanovenie
§ 38 odsek 3 Trestného zákona, v dôsledku čoho pri určovaní rozmedzia trestnej sadzby v ktorej bolo
potrebné uložiť trest, znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 10 rokov a 4 mesiace.

Obžalovaný podľa znaleckého posudku spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti(znížené
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti), a preto mu súd po použití § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona mimoriadne znížil ukladaný trest odňatia slobody na výmeru šesť mesiacov s podmienečnýmodkladom na skúšobnú dobu jeden rok s probačným dohľadom nad jeho správaním počas skúšobnej
doby, pri súčasnom uložení ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou.

Takýto postup súdu pri ukladaní trestu obžalovanému vyplýva najmä zo znaleckého posudku z odboru
psychiatrie, kde znalci podrobne a dôsledne analyzovali osobnosť a duševnú výbavu obžalovaného,
jeho schopnosti a danosti. Osobnosť obžalovaného je mentálne retardovaná, sociálne insuficientná a
submisívna s poruchami správania disociálneho charakteru na báze mentálnej a sociálnej retardácie,
ktoré závery v kontexte s vlastnými poznatkami súdu (výrazné infantilné správanie a vyjadrovanie)

viedli následne súd k úvahe, že pre ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa je takto uložený
trest nanajvýš primeraný. Na elimináciu nebezpečenstva zneužitia submisivity obžalovaného a jeho
duševnej zaostalosti tretími osobami na páchanie prípadnej trestnej činnosti v priebehu skúšobnej
doby mu súd uložil probačný dohľad nad jeho správaním, ktorý budú zabezpečovať príslušní probační
úradníci súdu. Obžalovaný je osoba bez rodinného a citového zázemia (dieťa ulice), vystavená v
dôsledku svojej duševnej zaostalosti napospas všetkým rizikám reálneho života, bez náležitej ochrany a

primeranéhovedeniajehoživotajednotlivcomčiinštitúciou. Súdmusícenariadilochrannépsychiatrické
liečenie ambulantnou formou, ale pre jeho realizáciu a dodržiavanie je opäť potrebný odborný dohľad
probačného úradníka, pretože obžalovaný samostatne nedisponuje dostatočnou duševnou výbavou na
pochopenie dôsledkov nenastúpenia uloženej liečby. Pre prevýchovu obžalovaného a usmerňovanie
jeho konania je potrebná najmä odborná pomoc a dohľad nad jeho správaním, nie hrozba ďalšieho

trestu, ktorú so svojimi psychickými danosťami mentálne retardovaný páchateľ nie je schopný z
dlhodobého hľadiska ani vnímať, ani pochopiť. Popri uloženom treste odňatia slobody s podmienečným
odkladom, uložil súd obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho duševný stav. Uložené povinnosti majú podľa

názoru súdu význam z hľadiska nápravy a resocializácie obžalovaného a vyžadujú od neho aktívne
úsilie o nápravu a odstránenie škodlivých následkov spáchaného trestného činu a v konečnom dôsledku
majú smerovať k tomu, aby obžalovaný v rámci svojich mentálnych možností viedol riadny život.

Takto uložený trest napĺňa účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri

ukladaní trestu dôkladne hodnotil osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy,
dbal na to, aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale
kládol pri ukladaní trestu aj dôraz na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného aby viedol riadny
život. Trest uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, pretože obmedzuje
obžalovaného, a zároveň vytvára podmienky pre vedenie riadneho života a plní tak aj výchovnú funkciu

smerom k obžalovanému. Uložený trest je dostatočný a spravodlivý a zohľadňuje všetky kritéria pre
ukladanietrestuspoukazominaúčeltrestuaindividuálnuagenerálnuprevenciu,zohľadňujúccharakter
trestnej činnosti, okolnosti spáchania trestného činu a osobu obžalovaného.

Čo sa týka spôsobenej a uplatnenej škody, súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 5

eur poškodenému W. C., nakoľko takáto výška škody bola dostatočným spôsobom preukázaná a so
zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.