Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. október 2013

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/39/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611201348
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2013:4611201348.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľov: 1/ Vítkovské

stajne, spol. s r.o., Vítkovce 64, 956 21 Kuzmice, IČO 36 544 761, 2/ O..V. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom
N. XX, P., D., obaja zastúpení JUDr.Petrom Timkom, advokátom so sídlom Štefánikova trieda 6, 949
01 Nitra proti odporcovi: EDEN-Slovakia, spol. s r.o., Matúšova 23, 811 02 Bratislava, IČO 35 793 074
zastúpenému L. B., D..X.X.XXXX, bytom G. XXX o zaplatenie 43.450,98 eura takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1/rade sumu 28.998,60 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2/rade sumu 14.452,38 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali pôvodne vypratania odporcu s nebytového priestoru
- garáže číslo súpisné 100251 na parc.č.8474/4 zapísanej na LV č.XXXX v Bratislave kat.úz.Staré
Mesto, avšak v priebehu konania podaním zo dňa 25.6.2013 zmenili návrh a miesto vypratania sa
domáhal navrhovateľ v 1/r. od odporcu zaplatenia sumy 28.998,60 eura a navrhovateľ v 2/r. zaplatenia

sumy 14.452,38 eura z dôvodu, že odporca užíva nebytové priestory, ktorých sú spoluvlastníkmi a to
na základe nájomných zmlúv, avšak od septembra 2010 nájomné neplatí a preto vymáhané sumy
predstavujú nájomné za obdobie od začiatku septembra 2010 do konca júna 2013 s tým, že ak súd
bude považovať nájomné zmluvy za neplatné, tak na ich strane vzniká nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Zmena návrhu bola pripustená súdom na pojednávaní dňa 27.9.2013.

Odporca uviedol, že je ochotný sa s navrhovateľmi dohodnúť, pričom nie je pravdou, že by navrhovateľ

v 2/r. nedostával peniaze, pretože o tomto svedčia výpisy z účtu Ž. B. a okrem toho poukazoval na
darovaciu zmluvu, podľa ktorej príjmy z nájomného by mali prislúchať p.Ž. B.. Potvrdil, že nájomné platí
p.B.j a táto peniaze posiela navrhovateľovi v 2/r. .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu odporcu ako aj oboznámením sa s predloženými
dokladmi a zistil, že podľa výpisu z LV č.XXXX pre kat.úz.Staré Mesto v Bratislave sú navrhovatelia
podielovými spoluvlastníkmi stavby garáže sup.číslo 100251 na parc.č.8474/4 a to navrhovateľ v 1/

r. v podiele 3-iny a navrhovateľ v 2/r. v podiele 1-ina, pričom spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti
nadobudli predchádzajúcimi kúpnymi zmluvami a darovacou zmluvou a to navrhovateľ v 1/r. kúpnymi
zmluvami V 14072/2006 zo dňa 26.10.2006, V 16832/06 zo dňa 21.12.2006, V 13490/2007 zo dňa
15.2.2008 a V 23789/2007 zo dňa 15.2.2008 a navrhovateľ v 2/r. darovacou zmluvou V 28136/07zo dňa 22.2.2008. Zároveň sú navrhovatelia podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc.č.8474/1 a
parc.č.8474/4 spolu s domom súp.č.528 na parc.č.8474/1 zapísaných na LV č.XXXX v kat.úz.Staré
Mestoatonavrhovateľv1/r.vpodiele6/48-ínnazákladevyššiecitovanýchkúpnychzmlúvanavrhovateľ

v podiele 9/72-ín na základe citovanej darovacej zmluvy.

Zmluvouonájmenebytovýchpriestorovzodňa25.6.2005predchádzajúcispoluvlastnícigarážeprenajali
odporcovi nebytové priestory o výmere 58 m2 na prízemí nachádzajúce sa v N. D. P. X..Č..XX s tým,
že priestory mal odporca užívať na reštauračné a kaviarenské účely a doba nájmu bola dohodnutá na

15 rokov odo dňa 15.9.2000. Podľa čl.V. nájomné predstavovalo 309.336,- Sk ročne a teda mesačne to
bolo 25.778,- Sk , pričom bolo splatné vždy do 5. dňa príslušného mesiaca.

Dňa 15.9.2000 bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov medzi prenajímateľmi Ondrejom
Genčíkom, Žofiou Genčíkovou a spoločníkmi a odporcom ako nájomcom s tým, že predmetom nájmu
boli nebytové priestory o výmere 92 m2 na prízemí a pivničné priestory o výmere 80 m2 nachádzajúce sa

v Bratislave na Obchodnej ul.č.48 . Účelom nájmu bolo užívanie priestorov na reštauračné a kaviarenské
účely s tým, že nájom trvá 15 rokov odo dňa 15.9.2000. V čl.V. bolo dohodnuté nájomné vo výške
490.668,- Sk za priestory na prízemí a 120.000,- Sk za pivničné priestory, čo spolu činilo 610.668,-
Sk ročne a mesačne to predstavovalo 50.889,- Sk. Nájomné bolo splatné vždy do 5. dňa príslušného
mesiaca.

Navrhovatelia, ktorí v priebehu konania zmenili pôvodný návrh na vypratanie garáže sa domáhali po
zmene návrhu povolenej súdom, aby im odporca zaplatil peňažné plnenie za užívanie nebytových
priestorovztitulunájomnéhoprípadneztituluvydaniabezdôvodnéhoobohateniazaobdobieodzačiatku
septembra 2010 do konca júna 2013 z dôvodu, že v tomto období odporca za užívanie priestorov

neplatil a pokiaľ platby posielal Ž. B. na základe jej príkazu, tak s touto odporca nebol v právnom
vzťahu a pokiaľ Ž. B. poslala peniaze navrhovateľom, tak tieto jej obratom boli vrátené späť, nakoľko
takéto platby si navrhovatelia nemohli zaúčtovať do daňových priznaní. Navrhovateľ v 1/r. úhradu
za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach za sporné obdobie vyčíslil na sumu
28.998,60 eura a navrhovateľ v 2/r. na sumu 14.452,38 eura, ktorá zodpovedala výške dohodnutého

nájomného v predchádzajúcich nájomných zmluvách uzavretých medzi odporcom a spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností, pričom odporca výšku úhrady za užívanie nehnuteľností nerozporoval, ale
namietal platnosť nájomných zmlúv, avšak nepopieral, že užíva nehnuteľnosti v takom rozsahu, ako je
uvedené v nájomných zmluvách a taktiež nepopieral, že v spornom období nájomné navrhovateľom
neplatil, ale na základe príkazu Ž. B. zasielal peniaze na jej účet.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže
nebytový priestor prenechať na užívanie inému, zmluvou o nájme.

Podľa ods.2 v znení účinnom do 30.6.2004, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú

stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po
predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci
nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.

Podľa ods. 3, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a

splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa nájom
uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená
národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak.

Podľa ods.4 v znení účinnom do 30.6.2004 pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru
podľa ods.2 alebo neobsahuje náležitosti podľa ods.3, je neplatná.

Podľa ods.4 v znení účinnom od 1.7.2004 ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods.3, je neplatná.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov o zaplatenie
peňažného plnenia zo strany odporcu a to v prípade navrhovateľa v 1/r. vo výške 28.998,60 eura a
v prípade navrhovateľa v 2/r. vo výške 14.452,38 eura je podaný dôvodne a preto mu súd vyhovel.
Navrhovatelia svoje finančné nároky pôvodne opreli o nájomné zmluvy uzavreté medzi odporcom ako
nájomcom a predchádzajúcimi spoluvlastníkmi nebytových priestorov S. N. S. G..Ú..Z. O. zapísaných na
LV č.XXXX a LV č.XXXX s tým, že odporca za tieto priestory, ktoré užíval na reštauračné a kaviarenské

účely neplatil nájomné od začiatku septembra 2010 a nedoplatok si vyčíslili až do konca júna 2013,
avšak podľa názoru súdu uvedené nájomné zmluvy zo dňa 15.9.2000 a zo dňa 25.6.2005 sú neplatnými
právnymi úkonmi. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu zo dňa 15.9.2000, tak jej predmetom zrejme mali byť
nebytové priestory nachádzajúce sa na prízemí a v pivničných priestoroch domu s.č.528 zapísaného na
LV č.XXXX pre kat.úz.Z. O. S. N., avšak predmet nájmu nie je v zmluve určitým spôsobom špecifikovaný

podľa výpisu z LV a to je jeden z dôvodov, pre ktorý je uvedená zmluva neplatná podľa § 37 ods.1
OZ. Okrem toho nie sú jednoznačne a úplne označené zmluvné strany, pretože ako prenajímatelia sú
uvedení P. B., Ž. B. a spoločníci bez presného označenia týchto spoločníkov a zrejme v čase uzatvárania
zmluvy boli spoluvlastníkmi nehnuteľností ešte aj iné osoby ako to vyplýva z LV č.XXXX a preto aj tieto
mali byť uvedené na strane prenajímateľov a pokiaľ sa tak nestalo, ide o ďalší nedostatok zmluvy, ktorý

ju robí neplatnou. Pokiaľ by aj tieto vytýkané náležitosti boli v poriadku, tak ďalším dôvodom neplatnosti
zmluvy je skutočnosť, že v čase, keď sa táto uzatvárala, bol na jej uzavretie potrebný predchádzajúci
súhlas národného výboru (prípadne obecného alebo mestského úradu) a pokiaľ bola zmluva uzavretá
bez tohto súhlasu, tak podľa § 3 ods.4 Zákona č.116/1990 Zb. v znení účinnom do 30.6.2004 je neplatná.
V samotnej zmluve však absentuje ďalšia podstatná náležitosť vyplývajúca z ustanovenia § 3 ods.3

Zák.č.116/1990 Zb. a to spôsob platenia nájomného, nakoľko v tejto zmluve vôbec nie je uvedené, akým
spôsobom mal nájomca platiť nájomné a keďže zmluva neobsahuje uvedenú náležitosť, tak je neplatná
(§ 3 ods.4).

V prípade ďalšej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.6.2005 uzavretej medzi

predchádzajúcimi spoluvlastníkmi garáže súp.č.100251 na parc.č.8474/4 a odporcom ako nájomcom
dospel súd k záveru, že aj táto zmluva je neplatná a to prakticky pre tie isté nedostatky ako vyššie
citovaná zmluva zo dňa 15.9.2000, nakoľko aj zmluva zo dňa 25.6.2005 neobsahuje určité označenie
predmetu nájmu (§ 37 ods.1 OZ) a taktiež neobsahuje spôsob platenia nájomného, čo ju robí neplatnou
podľa § 3 ods.4 zák.č.116/1990 Zb. . Okrem toho nie je ani jasné, kedy vlastne bola táto zmluva

uzatváraná, pretože aj keď je datovaná dňom 25.6.2005, tak doba nájmu bola dohodnutá od 15.9.2000
na 15 rokov a zo strany odporcu bola predložená iná verzia poslednej strany tejto nájomnej zmluvy, kde
bol opravený dátum jej uzavretia na deň 15.9.2000. Pokiaľ skutočne bola zmluva uzavretá v uvedený
deň, tak pre chýbajúci predchádzajúci súhlas národného výboru je neplatná v zmysle § 3 ods.2,4
zák.č.116/1990 Zb. v znení účinnom do 30.6.2004.

Vzhľadom na uvedené je treba považovať nárok navrhovateľov na peňažné plnenia za nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporcovi tým, že užíval v spornom období od 1.9.2010 do
30.6.2013 nebytové priestory, ktorých spoluvlastníkmi sú navrhovatelia a pokiaľ za užívanie týchto
priestorov navrhovateľom neplatil, tak sa obohacoval na ich úkor o sumu, ktorú by inak musel platiť, ak

by boli riadne uzavreté nájomné zmluvy a teda týmto na strane odporcu vznikol neoprávnený majetkový
prospech na úkor navrhovateľov. Keďže predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal, tak aj odporca je povinný vydať navrhovateľom peňažné plnenia, ktoré získal
na ich úkor tým, že neplatil za užívanie nebytových priestorov nájomné, ktoré by inak v prípade
riadne uzavretých nájomných zmlúv musel platiť. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, tak

navrhovatelia si vyčísli bezdôvodné obohatenie podľa dohodnutého nájomného v predtým uzavretých
neplatných zmluvách ešte z roku 2000 a z roku 2005, pričom odporca výšku bezdôvodného obohatenia
zodpovedajúceho tejto výške nájmu nerozporoval a preto súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z takto
vyčísleného bezdôvodného obohatenia.Je nesporné, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi garáže súp.č.100251, pričom nájomné
za tento nebytový priestor bolo pôvodne dohodnuté na sumu 309.336,- Sk ročne, čo predstavuje sumu

25.778,- Sk mesačne (855,67 eura). Keďže navrhovateľ v 1/r. je podielovým spoluvlastníkom v podiele
3-iny, tak z mesačnej úhrady za užívanie garáže v sume 855,67 eura pripadá na neho suma 641,75
eura a na navrhovateľa v 2/r., ktorý je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ina pripadá suma 213,92
eura mesačne. Za obdobie od 1.9.2010 do 30.6.2013 , t.j. za 34 mesiacov v tom prípade predstavuje u
navrhovateľa v 1/r. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 21.819,50 eura (34 mesiacov

x 641,75 eura) a u navrhovateľa v 2/r. v sume 7.273,28 eura (34 mesiacov x 213,92 eura).

Zároveň sú navrhovatelia aj podielovými spoluvlastníkmi domu s.č.528, v ktorom sa nachádzajú
nebytové priestory na prízemí a v pivnici a to navrhovateľ v 1/r. v podiele 6/48-ín a navrhovateľ v 2/r.
v podiele 9/72-ín, pričom pôvodne uzavretou nájomnou zmluvou bolo dohodnuté nájomné za nebytové
priestory vo výške 610.668,- Sk ročne, čo predstavuje sumu 50.889,- Sk mesačne (1.689,21 eura). Z

uvedenej mesačnej platby pri spoluvlastníckom podiele navrhovateľa v 1/r. vo výške 6/48-ín predstavuje
platba za užívanie priestorov sumu 211,15 eura a v prípade navrhovateľa v 2/r., ktorý je spoluvlastníkom
podielu 9/72-ín je to tiež 211,15 eura. Za obdobie 34 mesiacov teda u oboch navrhovateľov predstavuje
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sumu 7.179,10 eura (34 mesiacov x 211,15 eura) pre
každého.

Keďže u navrhovateľa v 1/r. výška bezdôvodného obohatenia za garáž predstavuje 21.819,50 eura a
za nebytové priestory v dome s.č.528 sumu 7.179,10 eura, tak spolu je to 28.998,60 eura a preto súd
zaviazalodporcuzaplatiťuvedenúsumunavrhovateľoviv1/r.ztituluvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.

U navrhovateľa v 2/r. výška nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za garáž predstavuje sumu
7.273,28 eura a za ostatné nebytové priestory sumu 7.179,10 eura, čo je spolu 14.452,38 eura a preto
súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v 1/r. uvedenú sumu ako bezdôvodné obohatenie.

Pokiaľ ide o námietky odporcu vznesené v priebehu konania ohľadom skutočnosti, že nájomné platil Ž.

B., tak k tomu je potrebné uviesť, že odporca s ňou nebol v žiadnom právnom vzťahu, keďže táto nie
je spoluvlastníčkou nehnuteľností užívaných odporcom ako nebytové priestory a teda pokiaľ odporca
na základe jej príkazu platil za užívanie priestorov na jej účet, tak na strane Ž. B. vznikalo týmto
bezdôvodné obohatenie a pokiaľ A..B. časť finančných prostriedkov posielala na účty navrhovateľov,
tak tieto jej boli vrátené späť, nakoľko navrhovatelia si ich nemohli zaúčtovať do daňových priznaní,

pretože so Ž. B. neboli v právnom vzťahu a teda ani takýmto spôsobom nebolo navrhovateľom platené
za užívanie priestorov zo strany odporcu. Taktiež nie je možné akceptovať námietku odporcu, že v
darovacej zmluve V 28136/07 , ktorou Ž. B. darovala navrhovateľovi v 2/r. a O..L. B. spoluvlastnícke
podiely na nehnuteľnostiach je uvedené v čl.IV. , že obdarovaní sa zaväzujú, že príjmy z nájomného
v čl.II. uvedených nehnuteľností prislúchajú doživotne darujúcej, nakoľko uvedená podmienka nie je

záväzná pre odporcu, pretože tento nebol účastníkom darovacej zmluvy a je v právnom vzťahu s
navrhovateľmi ako spoluvlastníkmi nehnuteľností a teda povinnosť platiť za užívanie nehnuteľností
mal voči navrhovateľom a nie voči Ž. B., ktorá už spoluvlastníčkou nehnuteľností nie je. Skutočnosť,
že medzi spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností prebiehajú na súdoch spory ohľadom zrušenia a
vyporiadania spoluvlastníctva, taktiež nemala žiaden význam pre rozhodovanie súdu v tomto súdnom

konaní, pretože tieto súdne konania neboli zatiaľ právoplatne skončené a teda spoluvlastnícke pomery
k nehnuteľnostiam sú také, ako vyplývajú zo zápisov na listoch vlastníctva a z toho dôvodu súd musel
vychádzať z existujúcich a nepochybných spoluvlastníckych pomerov.

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle

§ 151 ods.3 OSP, nakoľko účastníci a právny zástupca navrhovateľov sa môžu zúčastniť vyhlásenia
rozsudku a uplatniť si náhradu trov konania v súvislosti s tým, a preto z ich strane bude možné vyčísliť
konečnú výšku náhrady trov konania až do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .