Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. júl 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/180/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2399899559
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2399899559.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v právnej veci žalobcu:

N. E., nar. X.X.XXXX, bytom Š. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom so sídlom
Bratislava, Blumentálska č. 22, proti žalovanému: MACH TRADE s.r.o., Niklová ul., Sereď, IČO: 31
347 011, zastúpený JUDr. Attilom Nagyom, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 10, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa Galanta, Z. Kodálya č. 1629/48, Galanta, o
mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 56 960,76 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 9 500,-Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd v ostatnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 14 783,08 Eur na adresu
Advokátskej kancelárie JUDr. Attillu Nagy, s.r.o., Cibická cesta 2, 900 21 Svätý Jur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 6,60 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 253,- Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na tunajší súd 15.10.1999 žiadal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť 1 716
000,-Sk a uplatnil si náhradu trov konania. V priebehu konania žiadal súd, aby pripustil zmenu žalobného
petitu v zmysle ktorého žalovaný zaplatí z titulu zvýšenia bolestného a SSÚ 1 999 200,-Sk po odpočítaní

zaplatenej sumy zo strany vedľajšieho účastníka vo výške 58 800,-Sk. Nakoľko sa jednalo o kvalitatívnu
zmenu žalobného petitu, súd zmenu žalobného petitu pripustil v súlade s ust. § 95 ods. 1 O.s.p. Na
základe posledného vyjadrenia žalobca sa domáhal zvýšenia náhrady za bolestné vo výške 25-násobku
a za SSÚ 15-násobku základného bodového hodnotenia takže žalovaná suma predstavuje 1 142 000,-
Sk t.j. 37 907,45 Eur.
Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tak, že 7.8.1998 utrpel pracovný úraz s tým, že za spôsobenú škodu
zodpovedá žalovaný podľa § 190 Zákonníka práce a prislúchajú mu náhrady upravené v ustanovení §§

193 ods. 1 písm. a/ a 196 Zák. práce. Zo strany vedľajšieho účastníka boli žalobcovi vyplatené náhrady
za bolestné a SSÚ vo výške 58 800,-Sk. Po právnej stránke žalobu odôvodnil podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky
č. 32/1965 Zb..Právny zástupca žalobcu žiadal v plnom rozsahu žalobe vyhovieť, nakoľko žalobca v konaní preukázal
prípady hodné osobitného zreteľa, ktoré dovoľujú súdu odškodniť bolesť a SSÚ a to primerane zvýšiť v
prípadebolestnéhona25-násobokavprípadeSSÚna15-násobokzákladnejsadzby.Včastibolestného

poukázal na to, že žalobca vytrpel bolesti pri odoberaní kožných autotransplantátov pričom aj lekár
zvýšil základný počet bodov pre bolestivý priebeh liečby na dvojnásobok avšak ani takéto zvýšenie
nepostihuje v dostatočnej miere skutočne vytrpenú bolesť a útrapy, ktoré musel žalobca pri riešení a
rekonvalescencii znášať. Okrem toho žalobca bol dlhodobo umiestnený v zdravotníckych zariadeniach ,
podrobilsakomplikovanýmanáročnýmzákrokom,následneboldlhodobopráceneschopnýaajdoposiaľ

sa zúčastňuje kontrolných vyšetrení. U žalobcu pretrváva zlá kvalita menej cennej kože v mieste
transplantátov čo spôsobuje zlú toleranciu mechanickej, termickej a chemickej záťaže so sprievodnými
bolesťami. Pri návrhu na zvýšenie náhrady za SSÚ poukázal na to, že žalobca v dôsledku úrazu bol
dlhodobo práceneschopný a neskôr v aktívnom produktívnom veku bol uznaný za invalidného. V roku
2011 musel ukončiť podnikanie na základe živnostenského oprávnenia. Je obmedzený v pohybe a
možnostiach čo i len rekreačného športovania a pohybových aktivít. Ďalej okrem iného uviedol, že musel

zanechať chov hospodárskych zvierať a výcvik poštových holubov. Okrem fyzického poškodenia úraz
zanechal aj vážne následky na psychike žalobcu čo nakoniec vyústilo v rozpad a rozvod manželstva.
Nesúhlasil s názorom, že mimoriadne odškodnenie prislúcha len osobám, ktoré sa pred úrazom
angažovali a uplatnili na vysokej úrovni v politickom, kultúrnom, spoločenskom živote. Takýto názor
bol prekonaný rozhodnutím NS SR vo veci sp. zn. 2Cdo/170/2008 v zmysle ktorého uprednostňovanie

určitých spoločensky preferovaných povolaní a záujmových aktivít pred iným zamestnaním a bežnými
rodinnými aktivitami je nekorektné , nielen z hľadiska etiky ale je aj porušením rovnosti účastníkov
občianskeho konania a rozsudkom NS ČR sp. zn. 1Cz/60/88 s poukazom na diskriminačný prístup.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť pričom zo začiatku poukazoval na liberačné dôvody za účelom
úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti za pracovný úraz. Nakoniec žiadal právny

zástupca žalovaného žalobu zamietnuť, pretože žalobca v konaní nepreukázal dôvody hodné
osobitného zreteľa na zvýšenie bolestného a zvýšenie SSÚ. Žalobca nepreukázal, že by jeho schopnosť
bola obmedzená alebo vylúčená závažným spôsobom v oblastiach, ktorým sa venoval pred úrazom
práve naopak bolo preukázané, že v kultúrnej oblasti alebo aj v iných nie je obmedzený. Žalobca sa
zamestnal a dokonca pracoval na živnosť ako pomocný stavebný robotník, ktoré práce sa považujú za

fyzicky náročné s tým, že pracoval v prašnom prostredí.
Vedľajší účastník žiadal žalobu zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal aké spoločenské aktivity hodné
osobitného zreteľa vykonával keďže v jeho prípade nejde o športovca, ani o kultúrne profesionálne,
politicky ani inak vysoko exponovanú osobu a ani o osobu, ktorej prípadné aktivity by boli zmarené
v mimoriadne nízkom veku. Žalobca po utrpení pracovného úrazu bol schopný využiť svoj pracovný

potenciál na trhu práce. Jeho zamestnávatelia nevyužili ani inštitút dohôd o prácach vykonaných mimo
pracovného pomeru a pristúpili k uzatvoreniu pracovného pomeru so žalobcom. Problémy s hľadaním
vhodného pracovného miesta ovplyvňuje v značnej miere aj situácia na trhu práce. U žalobcu je miera
poklesu pracovnej schopnosti 50 % a je poberateľom invalidného dôchodku. Je schopný vykonávať
sústavné zamestnanie s určitými obmedzeniami /prostredie bez chladu a vlhka, nosenie ľahkej obuvi/,

ktoré obmedzenia automaticky neodôvodňujú aplikáciu ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Nie
je držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Je schopný sa sám o seba postarať.
Ďalej poukázal na to, že žalobca odmieta medikamentóznu liečbu a práve táto skutočnosť indikuje vznik
ďalších ťažkostí v rôznych sférach života žalobcu.
Súd sa oboznámil s podstatným obsahom spisu do rozhodnutia súdu 11.4.2011, ďalej sa oboznámil s

predloženýmisprávamipotomtodátume,správousociálnejpoisťovne,správoužalovaného,podstatným
obsahom spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, opätovne vypočul žalobcu,
navrhnutých svedkov Z.. N.. K. R. F.., V. E., Ľ. E. a zistil tento skutkový stav vo veci:
Súd posledným rozhodnutím z 11.4.2011 /tretie rozhodnutie tunajšieho súdu/, ktoré rozhodnutie zrušil
Krajský súd v Trnave uznesením z 12.3.2012 vo veci č.k. 23Co/166/2011-615 rozhodol tak, že žalobu

zamietol. Zisteným skutkovým stavom súd mal za preukázané, že X.X.XXXX W. XX,XX hod. žalobca
utrpel pracovný úraz, ktorý sa mu stal počas pracovnej zmeny kedy odpracoval 9 hodín . V predmetný
deň žalobca odpracoval zmenu ale z dôvodu , že do práce nenastúpil jeho kolega nadriadeným
pracovníkom bol požiadaný aby ostal na pracovisku. Odpich sa mal vykonať o 13,00 hod. a tento sa
vykonal z veľkej peci do veľkých kokíl kde prebieha určitý chemický proces a z veľkých kokíl sa olovo

vypúšťa do malých kokíl. Zo záznamu o úraze vyplýva, že k úrazu došlo tak, že žalobca prechádzal okolo
odpichovej jamy olova pri prechode z jednej strany odpichovej jamy na druhú, kedy sa mu pošmykla
noha a vstúpil do roztaveného olova pravou nohou. Záznam bol spísaný 7.8.1998, ktorý podpísal jediný
svedok A. A.. Inšpektorát bezpečnosti práce Trnava spísal 29.8.1998 protokol o vyšetrení ťažkéhopracovného úrazu, z ktorého vyplýva, že úraz sa stal 7.8.1998 o 15,00 hod., v ktorý deň žalobca
odpracoval9hodín.Úrazsastalpriodpichuolovazveľkejkokilydomalýchkokílumiestnenýchvlejacom
poli. Po naplnení jednej z malých kokíl žalobca odišiel k ovládaču, ktorý je umiestnený na stĺpe za účelom

posunutia vozíka s veľkou kokilou, ktorý sa posúva navijákom. Pri prechode k ovládačom musí pracovník
vystúpiť z malej kokily, v ktorej počas odpichu stojí a bežne zaužívaným postupom vykonávať potrebné
úkony. Pri návrate späť k miestu plnenia sa žalobca pošmykol na hrade vedľajšej kokily, pričom mu
noha skĺzla do susednej malej kokily naplnenej roztaveným olovom v dôsledku čoho utrpel popáleniny
na nohách.

V priebehu konania žalovaný sa bránil preukazovaním liberačných dôvodov za účelom úplného
alebo čiastočného zbavenia zodpovednosti podľa § 191 ods. 1,2 Zák. práce. Súd v rozhodnutí z
11.4.2011 vo veci č.k. 10C/180/1999-565 nevzhliadol ani čiastočné liberačné dôvody na zbavenie sa
zodpovednosti za pracovný úraz, ktorá skutočnosť bola vyriešená aj v rozhodnutím Krajského súdu
v Trnave z 12.03.2012 vo veci č.k. 23Co/166/2011-615. Po tomto zrušujúcom rozhodnutí žalovaný
žiadnym dôkazom nepreukazoval liberačné dôvody za účelom zbavenia sa zodpovednosti za pracovný

úraz. Dokonca pred súdom ani na liberačné dôvody nepoukazoval. Na základe tejto skutočnosti súd sa
zaoberal návrhom žalobcu na zvýšenie bolestného a SSÚ.
Žalobca poukazoval v zmysle intencií Krajského súdu v Trnave , že po úraze pretrpel najhoršie bolesti po
operáciách a počas liečenia. Noha je čoraz citlivejšia pri zmene ročných období, pri zmene počasia a pri
bolestiachčlovekajkeďsitoneuvedomujealeviacejzaťažujezdravúnohu.Bolozistené,žepodvplyvom

prenášania váhy z chorej nohy na zdravú nohu má zničený ľavý bedrový kĺb II. stupňa a pri III. stupni
je potrebná operácia. Po úraze bolesti utešoval liekmi pričom mu bolo podané morfium. V septembri
1999 bol prepustený do domáceho ošetrenia a do mája každý týždeň chodil na lekárske prehliadky na
Kliniku popálením a rekonštrukčnej chirurgie do Ružinova a týchto lekárskych prehliadok sa jedenkrát
zúčastňuje doposiaľ. V máji mu bola predpísaná kúpeľná liečba, ktorej sa zúčastnil. Mal bolesti pri chôdzi

ako aj pri polohovaní končatín, ktoré odstraňoval liekmi. Obmedziť alebo zmierniť bolesť mohol tým,
že obmedzil chôdzu. Požadoval 25-násobok zvýšenia bolestného pretože sa v jeho prípade konali tri
operačné úkony a to v I. prípade išlo o čistenie rany, II.krát o odobratie kože a po III. po priložení kože
nastala infekcia na ranu sa prikladali umelé transplantáty vypestované umelo pretože vlastný odber sa
mu už nechytal. Po úraze pociťoval slabosť a únavu. Čo sa týka SSÚ nárok žiadal zvýšiť o 15-násobok

SSÚ, pretože má problémy sa zamestnať pričom pracoval vždy v rámci SBS. V prvých dvoch prípadoch
došlo k ukončeniu pracovnej zmluvy uplynutím času na výkon činnosti SBS a v dvoch prípadoch ukončil
pracovný pomer pretože sa jednalo o prácu , ktorú vykonával v stoji. Pri tejto práci mu noha opúchala.
Napr. keď pracoval v Tescu ako člen SBS musel stáť iba pri dverách , od dverí sa nemohol pohnúť ani na
5 metrov. Následne si vybavil živnosť a pracoval v stavebnej firme avšak jednalo sa o prašné prostredie,

takžeukončilživnosťvr.2011.Predúrazomsavenovalchovuholubov, vsúčasnejdobeichchová,avšak
nechodí s nimi na súťaže z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Pred úrazom súťažil v rámci
klubu a to chovu holubov. V súčasnej dobe chodí na prechádzky ale vždy to závisí od počasia pretože
rany sú citlivé na zmenu počasia a chlad. Okrem toho cez deň chodí na bicykli. V dôsledku pracovného
úrazu došlo k rozvodu jeho manželstva. Pred úrazom chodil s manželkou na nákupy, na rôzne podujatia,

avšak po úraze tieto veci stratili pre neho význam. Pred úrazom nikde aktívne nešportoval. Politického
života sa nezúčastňoval. Podľa jeho udania najviac sa ho dotkol úraz pracovného života.
N.. K. R. F.. XX.XX.XXXX vypracoval posudok o bolestnom a SSU pričom bolestné ohodnotil na
530 bodov pričom základný počet bodov zvýšil na dvojnásobok to znamená na 1060 bodov a SSU
ohodnotil 24.08.1999 na 600 bodov. Žalobca navštevuje v súčasnej dobe raz do roka Kliniku popálenín

a rekonštrukčnej chirurgie v Ružinove a psychiatra pričom z lekárskej správy N.. A. C. vyplýva, že
u žalobcu bola v r. 1999 zahájená psychiatrická liečba, pričom v minulosti navštevoval psychiatrickú
ambulanciu v C.. Bol výrazne nervózny, trpel nespavosťou, pričom tieto pocity si zaháňal užívaním
lieku V. s odôvodnením „že je taká nátura“. Diagnostický záver lekár uzavrel ako zmiešaná úzkostná
a depresívna reakcia. Stav pacienta je z dlhodobého hľadiska bez podstatnej zmeny, pričom sa jedná

o pretrvávajúcu reaktívnu psychickú poruchu s chronifikujúcim priebehom po závažnom somatickom
úraze. Z lekárskej správy Univerzitnej nemocnici Bratislava vyplýva, že pri nosení ťažkej obuvi a pri
dlhodobejšej záťaži sa mu vytvárajú defekty aragády. Prítomné sú aj parestézie, najmä pri zmene
počasia, kedy pociťuje aj bolestivosť postihnutého miesta. Po dlhšom státi a chodení mu opúcha pravá
noha. V dôsledku odľahčovania poranenej nohy preťažuje druhú stranu a začína mať problémy s ľavým

bedrovým kĺbom. Jazvy si vyžadujú zvýšenú starostlivosť a to ochranu pred trením, nadmernou záťažou,
a inými termickými mechanickými a chemickými vplyvmi. Je potrebná trvalo zvýšená hygiena.
V rámci dokazovania na návrh žalovaného súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia aké
sú následky priameho pôsobenia roztaveného olova o teplote v rozpätí 900 stupňov celzia /teplota poodpichu bola 600 stupňov celzia/, postupné chladenie v kokile na predkolení a chodidlo muža stredného
veku a aký vplyv na následné liečenie mal jeho neskorý prevoz po úraze do nemocnice v Galante do
špecializovanej nemocnice v Bratislave. Znalec N.. K. F., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia

odvetvie plastická chirurgia vypracoval znalecký posudok č. 662008. Zo záveru znaleckého posudku
vyplýva, že v prípade úrazu žalobcu už v prvých sekundách došlo ku vzniku popáleniny 3.stupňa. To
znamená popáleniu kože v jej celej hrúbke až po hlbové štruktúry v oblasti členkového zhybu. V reálnej
dobenemohlatomuzabrániťžiadnarýchlaprváodbornáaanivysokošpecializovanápomoc.Žalobcapo
odbornomošetrenímalbyťprevezenýnašpecializovanépracovisko.Najzávažnejšoupríčinouterajšieho

stavu poškodeného bola príliš hlboká popálenina spôsobená veľkou teplotou a dobou pôsobenia. To
znamená, že o dva dni oneskorené ošetrenie na špecializovanom pracovisku malo vplyv na časť
predĺženia doby liečenia ale na momentálnom stave poškodeného sa málo podiela.
Rozsah poškodenia na zdraví potvrdil aj vypočutý svedok Z.. N.. K. R. F.., ktorý uviedol, že žalobca
následkom pracovného úrazu utrpel popáleniny na pravej nohe tak, že mal zničenú kožu aj podkožný
tuk a čiastočne fascie. Žalobca potreboval špecializovanú liečbu, ktorú mal zabezpečenú v Univerzitnej

nemocnici v Bratislave. Liečba žalobcu bola náročná, pričom potreboval dva chirurgické úkony. Celý
proces liečenia na klinike trval 3-4 týždne. Po prepustení do domáceho liečenia liečba nebola ukončená,
pretože stav kože treba neustále sledovať a žalobca aj v súčasnej dobe 1-krát do roka chodí na kontrolu.
Obmedzenia spočívajú v tom, že si mäkkú obuv bude obúvať celý život. Čo sa týka bolesti svedok ju
prirovnal k zlomenine s tým, že pri zlomenine človek cíti okamžitú bolesť a po fiksácii zlomeného miesta

bolesť ustupuje. Pri popáleninách je to naopak. Pri úraze človek bolesť necíti, čo je spojené aj so šokom
ale po odstránení kože bolesť je značná, najmä pri každom preveze pričom rana sa prevezuje 1-krát
za dva dni alebo každý deň. Okrem toho pacient pociťuje bolesť aj pri odbere vlastnej kože vo veľkosti
popáleniny, pričom vznikne nová rana a trvá 5-10 dní pokiaľ sa zahojí. Potom sú už bolesti miernejšie
avšak rany zanechávajú jazvy, ktoré sú citlivé na počasie aj na psychiku človeka.

V konaní bola vypočutá ako svedkyňa bývalá manželka žalobcu dvakrát, pričom potvrdila, že po úraze
sa žalobcov život zmenil po psychickej stránke, pretože sa uzavrel , oddelil sa od nej ako aj od detí. Po
zlepšení zdravotného stavu odmietal chodiť s nimi von, pretože nemohol ísť na slnko. Má problém so
zakupovaním obuvi, pretože má nohu č. 12 a potrebuje voľnejšiu obuv, aby ho netlačila. Pred úrazom
sa žalobca venoval chovu holubov a po úraze prestal chovať holuby. V čase jej prvého vypočutia

vypovedala , že v súčasnej dobe sa opätovne žalobca venuje chovu holubov. Z jej výpovede vyplýva,
že v dôsledku pracovného úrazu sa jej rozpadlo manželstvo. Po rozvode zostali žiť spolu ale dúfa, že sa
žalobca odsťahuje. Po úraze žili aj sexuálne avšak 7-8 rokov pred rozvodom mali už oddelené spálne
a úplne prestali sexuálne žiť z dôvodu vzájomného odsudzenia sa. Žalobca sa k nej správal nevrelo,
porovnával ju s inými ženami, tak si myslela, že má milenku. Potvrdila, že pred úrazom so žalobcom

chodili na plesy, dovolenky. Politicky sa žalobca nikdy neangažoval. U žalobcu mimoriadne aktivity nikdy
nezaznamenala, pričom išlo vždy len o aktivity bežného života.
Dcéra žalobcu V. E. potvrdila, že pred úrazom bol žalobca veselý človek, pričom po úraze sa mu
zmenil život pretože sa uzavrel do seba. Profesionálne sa venoval chovu holubov. U žalobcu po úraze
zaznamenala psychický zmeny , ktoré spočívali v tom, že žalobca s ňou prestal chodiť do prírody,

nerozprával sa s ňou. V súčasnej dobe žalobca nemôže chodiť, dlho stáť, takže môže vykonávať iba
nejakú fyzickú prácu, akú vyjadriť sa nevedela. Čo sa týka spoločenského života žalobca pred úrazom
chodil s nimi von, mal kamarátov a po úraze komunikuje len s bratom.
Na tunajšom súde sa prejednával rozvod žalobcu na návrh jeho manželky vo veci vedenej pod sp. zn.
XXC/XXX/XXXX. Z návrhu ako aj z výpovedí navrhovateľky, ku ktorej sa pripojil žalobca je zrejmé, že

manželstvo účastníkov konania bolo nefunkčné od narodenia druhej dcéry t.j. od r. XXXX. Odporca v
predmetnom konaní sa o domácnosť nikdy nestaral ani o deti, staral sa len o svoje koníčky. Sústavne sa
len hádal a zaujímalo ho, aby mal navarené a vypraté. Keď mu povedala, že sa chce rozviesť vyhrážal
sa jej , že ju zabije aj deti a tak počkala kým deti budú plnoleté. Samotné deti ju žiadali aby sa rozviedli,
lebo už psychicky nevedia znášať to, že je sústavne v hádkach s manželom. Manželstvo bolo rozvedené

XX.XX.XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť X.X.XXXX. Príčina rozvratu manželstva v
rozhodnutí nebola uvedená.
Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden
bod /§ 7 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965/.
Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia

na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu
72 000 Sk /§ 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965/.V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 /§ 7 ods. 3 Vyhlášky č.
32/1965/.

Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým
bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku /§ 6 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965, ďalej len vyhláška/.
Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na
dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre
uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito

predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom
živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 /§ 7 ods. 2
Vyhlášky č. 32/1965/.

Pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského

uplatnenia /§ 444 Obč. zák./.
V danom prípade predmetom konania je zvýšenie bolestného a SSU v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky .
V zmysle citovaného ustanovenia súd môže len v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie
za bolesť a SSU primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1,2 Vyhlášky. Dôvody
hodné osobitného zreteľa v našich právnych predpisoch nie sú definované a ani taxatívne alebo

demonštratívne vymedzené. Ide o neurčitý pojem, ktorý nie je obsahovo vymedzený. Jeho obsah aj
rozsah sa môže meniť v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Súd musí vždy skúmať aké
mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie pred vznikom ujmy na zdraví. V
prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd základný počet bodov zvýšiť nad stanovené najvyššie
sadzby odškodnenia. Náhrada za bolesť a náhrada za SSU sú dve relatívne samostatné zložky

náhrady škody na zdraví. Obidva druhy odškodnenia sú náhrady tzv. nemajetkovej ujmy a majú slúžiť
na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných
utrpení , strastí a obmedzenia v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú
jednorázovo. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky za ktorých sa poskytuje odškodnenie
za bolesť a zvlášť pre odškodnenie za SSU. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie

oboch druhov odškodnenia. Dôvody, za ktorých možno priznať zvýšenie odškodnenia za bolesť a
za SSU treba vyvodzovať predovšetkým z okolností, ktoré sú vymedzené v A1 ods. 6 uvedených
zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia na
dvojnásobokzákladnejsadzbynepostačujenaprimeranézmiernenienásledkov.Primeranosťnásledkov
nie je neobmedzená, lebo vyhláška tým, že rámcovo stanovila predpisy pre vznik nároku na základné

odškodnenie a vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila hľadiská na ktoré treba vziať zreteľ a
ktoré v ich vzájomnej nadväznosti usmerňujú úvahu súdu o miere primeranosti zvýšenia vo výnimočných
prípadoch. Náhrada za bolesť a SSU je osobitným inštitútom pre uplatnenie zodpovednosti za škodu
na zdraví používaným v našom právnom poriadku. V rámci úpravy súkromno-právnych vzťahov je
odškodnenie bolesti a SSU jednou z foriem kompenzácie škody na zdraví upravených v Občianskom

zákonníku. Vyhláška č. 32/1965 Zb. nedefinuje pojem bolesti a SSU. Tieto pojmy boli zadefinované
v Zákone č. 437/2004 Z.z., v § 92 ods. 1,2. Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. SSÚ je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Bolesť je psychický stav či

pocit spojený s aktuálnym poškodením živej tkaniny organizmu vzniknutého v dôsledku poškodenia.
Organická bolesť je subjektívna, cíti ju iba ten, kto ňou trpí.
Lekársky posudok vydáva lekár len čo sa zdravotný stav poškodeného ustálil a ak ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia spravidla po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia.
Pre posúdenia zvýšenia odškodnenia za bolesť súd posudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa

v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Trnave z 12.3.2012 vo veci vedenej pod sp. zn.
23Co/166/2011. Žalobca sa domáhal zvýšenia bolestného na 25-násobok. Po utrpení pracovného úrazu
žalobcasaliečilvUniverzitnejnemocnicivBratislaveatonaKlinikepopálenímarekonštrukčnejchirurgie
3-4 týždne. Podľa potvrdenia lekára liečba bola náročná, vyžadujúca dva chirurgické úkony. Bolesť po
odstránení kože je značná najmä pri každom preveze, pričom rana sa prevezuje raz za deň alebo dva

dni. Poškodený bolesť pociťuje aj pri odbere vlastnej kože vo veľkosti popáleniny, na ktorom mieste
vzniká nová rana a trvá 5-10 dní pokiaľ sa zahojí. Potom sú už bolesti miernejšie ale rany zanechávajú
jazvy, ktoré sú citlivé na chlad a zmenu počasia. Bolesti žalobca odstraňoval medikamentózne ale
pretože mu nezaberali bolo mu podávané morfium. Po úraze pociťoval slabosť a únavu. Po prepustení znemocnice absolvoval liečenie a ani v súčasnej dobe jedenkrát do roka absolvuje prehliadku na Klinike
popálenín a rekonštrukčnej chirurgie. V danom prípade súd považoval za dôvody hodné osobitného
zreteľa druh popáleniny pretože žalobca utrpel popáleniny II. a III. stupňa tým, že vstúpil do roztaveného

olova. Olovo spôsobuje závažnejšie poškodenie organizmu ako popáleniny spôsobené napr. horúcou
vodou. Žalobca mal zničenú kožu, podkožný tuk a čiastočne aj fascie. U žalobcu pretrváva zlá kvalita
kože v mieste transplantátov, čo spôsobuje zlú toleranciu mechanickej, termickej a chemickej záťaže
so sprievodnými bolesťami. Zo záveru znaleckého posudku č. 662008 vypracovaného MUDr. F. mal
súd za preukázané, že roztavené olovo pri teplote 600 stupňov celzia už pri sekundovom kontakte

s ľudskom kožou spôsobuje popáleniny III. stupňa a čím kontakt je dlhší, tým sú popáleniny hlbšie
a poškodzujú kožné štruktúry. Hojenie popálenín okrem mechanickej liečby /náhrada transplantátmi/
podlieha veľmi zložitým fyziologickým vplyvom najmä nervovými , genetickými a tiež psychologickými.
Bolesti sú spôsobené degeneratívnymi zmenami chrupavky členkového zhybu po termickom poškodení
a znalec potvrdil existujúcu bolesť utrpených poranení v hodnotenom období. V zmysle Vyhlášky sa
neodškodňuje za bolesť budúcu /následnú/ a bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich /

§ 2 ods. 2 písm. c/ Vyhlášky/. Bolesti pri popáleninách patria medzi najbolestivejšie. Pri zohľadnení
lekárskeho posudku o bolestnom a zvýšení na dvojnásobok základného bodového hodnotenia súd
čiastočne návrhu vyhovel a zvýšil bolestné na 10-násobok základného bodového hodnotenia, ktoré
považoval za primerané k okolnostiam prípadu. Súd žalobcovi priznal 10 555,66 Eur, z ktorej sumy
odpočítal už vyplatené bolestné vedľajším účastníkom /31 800,-Sk/, teda žalobcovi priznal 9500,-Eur a

v ostatnej časti žalobu zamietol.
Pri uplatnení SSU súd okrem dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle intencií citovaného
uznesenia Krajského súdu v Trnave zobral do úvahy či úrazom došlo u žalobcu k závažným psychickým
zmenám, celkovej zmene jeho osobnosti, či došlo k narušeniu sociálnej adaptácii , strate iniciatívy
a samostatného rozhodovania , plnej odkázanosti na inú osobu, schopnosti vykonávať samostatnú

fyzickú duševnú prácu, prácu v domácnosti, schopnosť vytvárať citové zázemie rodiny, či mal nejaké
mimoriadne záujmy pred úrazom a túto schopnosť po úraze stratil, akým spoločenských životom žil
pred úrazom a po ňom, či sa lieči u psychiatra alebo iného lekára. Žalobca preukázal, že 1-krát do roka
navštevuješpeciálnuklinikuatakistolekáraodborníkapsychológa.Zlekárskychsprávaleajzvýpovede
žalobcu vyplýva, že odmieta medikamentóznu liečbu. Dokonca u psychológa sa liečil aj pred úrazom.

Lekár mu predpisuje liek V., ktorý sa užíva k zníženiu úzkosti čo je nepríjemný emočný stav zahrňujúci
najmä napätie, obavy. Liečba týmto liekom je symptomatická, to znamená, že liek uľaví od symptómu
napr. úzkosti ale nelieči príčinu choroby. Súd súhlasí s vysloveným názorom vedľajšieho účastníka, že
neliečenápsychickáporuchaindikujevzťahďalšíchťažkostívrôznychsférachživotažalobcu.Ožalobcu
sa po návrate z kliniky starala manželka avšak žalobca nie je odkázaný na starostlivosť inej osoby.

Je schopný vykonávať fyzickú prácu, čoho dôkazom je zapojenie sa do pracovnej činnosti. V tomto
smere súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil, že u žalobcu je pracovná schopnosť 50 %. Je poberateľom
invalidného dôchodku. Vzhľadom na zníženú pracovnú schopnosť je schopný zapojiť sa do pracovného
pomeru s obmedzeniami /prostredie bez chladu a vlhka, nosenie ľahkej obuvi/. Žalobca nie je držiteľom
preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle potvrdenia vedľajšieho účastníka. Problémy

s hľadaním vhodného pracovného miesta ovplyvňuje v značnej miere situácia na trhu práce s poukazom
na vek žalobcu. Žalobca pred úrazom chodil na nákupy, na rôzne podujatia, ktoré stratili pre neho
význam po úraze, pretože musel sedieť. Nikdy aktívne nešportoval. Venoval sa profesionálne chovu
športových holubov. V súčasnej dobe chová 30 holubov avšak nechodí s nimi na súťaže z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov. Podľa tvrdenia žalobcu v dôsledku pracovného úrazu sa jeho rodina

rozpadla. Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu
vedeného pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX mal súd za preukázané, že manželstvo žalobcu bolo nefunkčné
od narodenia druhej dcéry od r. XXXX, podľa vyjadrenia bývalej manželky žalobcu, ku ktorému sa pripojil
aj žalobca. Tento sa nikdy nestaral o deti, staral sa len o svoje koníčky. Sústavne sa hádal. Keď mu
povedala, že sa chce rozviesť, vyhrážal sa, že ju zabije, aj deti a tak návrhom na rozvod manželstva

počkala kým sú deti plnoleté a potom sa rozhodla podať návrh na rozvod. Aj z výpovedí bývalej manželky
pri prvom výsluchu súd má za preukázané, že manželstvo žalobcu bolo nefunkčné 10 rokov pred
utrpením pracovného úrazu. Nakoniec súd dáva do pozornosti výpoveď žalobcu, že pracovný úraz sa
ho najviac dotkol v oblasti pracovného života. Je potrebné zdôrazniť, že lekár v lekárskom posudku
obodovalSSUna600bodovstým,žepriplošnýchjazváchpopopáleníaprenosochkožena1200cm2a

ťažkom obmedzení hybnosti členkového kĺbu, v zmysle B2 sadzby pre hodnotenie odškodnenia za SSU
nepriznal v druhom prípade celú sadzbu bodového ohodnotenia a v prvom prípade lekár priznal dolnú
hranicu rozmedzia. V rámci tohto hodnotenia lekár zohľadnil predpoklady pre hodnotenie SSU najmä
možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom , športovom živote, možnosti voľby povolania a dďalšie sebavzdelávania pričom sa prihliada či ide o muža alebo ženu /§ 6 ods. 2 Vyhlášky/. Súd v danom
prípade nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa umožňujúce zvýšiť bodové hodnotenie.
Súd v ostatnej časti uplatnený návrh žalobcu / 1 999 200 Sk / zamietol. Je pravdou, že žalobca v

priebehu konania žiadal priznať z titulu zvýšenia bolestného a SSÚ 1 142 000 Sk, ale pravdepodobne
nedopatrenímsanevysporiadalscelouuplatnenouvýškounárokuavostatnejčastinávrhnezobralspäť.
Súdotrováchkonaniarozhodolvsúladesustanovením§142ods.2O.s.p.Žalobcavkonanímalúspech
vo výške 15%.Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania vo výške 17 391.85 eur v zmysle vyčíslenia z
8.7.2013. Z tejto sumy 15% činí 2 608.77 eur, ktorú sumu súd odpočítal z uplatnených trov konania, čo

činí 14 783,08 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť žalobca do 3 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk
advokáta JUDr. Attila Nagy.
Žalobca v konaní bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa §4 ods. 2, písm. d/ zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov. Suma súdneho poplatku činí 1
687.31 eur, z ktorej sumy 15% / neúspech žalovaného v konaní / predstavuje 253 eur, ktorú sumu je
povinný zaplatiť žalovaný na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu vo výške 6,60 Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.