Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913200971
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5913200971.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa:

M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX/XX, L. A. - A. A., okres P., štátny občan SR, právne
zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom kancelárie Radlinského č. 1718, 026 01
Dolný Kubín, proti odporcovi: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova č. 2,
812 85 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00166481, v konaní o náhradu škody vo výške 1.835,77 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľovisumu1.474,65eurspolusúrokmizomeškaniavovýške8,75
% ročne zo sumy 1.474,65 eur od 05.02.2013 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

výroku tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúca z pomernej časti zaplateného súdneho
poplatku za návrh na začatie konania vo výške 11,61 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 297,16
eur, ktorú mu je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Poláka,

advokáta, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.02.2013 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.835,77 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 01.12.2012 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
výroku rozsudku a súčasne, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu trovy konania vrátane trov
právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil
tým, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Ružomberku ČVS: ORP-228/JP-Rk-2009 zo dňa 14.10.2009
mubolovznesenéobvinenieprezločinpodvodupodľa§221ods.1,ods.3písm.a),c)Trestnéhozákona.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa PZ podal navrhovateľ dňa 23.10.2009 sťažnosť, ktorú
prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok uznesením č.k. Pv 563/09-12 zo dňa 10.11.2009 zamietol
ako nedôvodnú. Následne podal prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok (ďalej len „OP“) dňa
11.03.2010nanavrhovateľaobžalobupodč.k.Pv563/09/-17,podľaktorejsamalnavrhovateľporušením
dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania po dlhší čas na škodu cudzieho majetku obohatiť
tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím naplnil skutkovú
podstatu trestného činu podvodu v zmysle § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona.

Následne bol navrhovateľ v poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/42/2010
zo dňa 02.02.2011 podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že
skutok, pre ktorý bolo voči nemu vedené trestné konanie, nie je trestným činom. Odvolanie prokurátora
OP Ružomberok bolo uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 2To/22/2011-891 zo dňa 13.04.2011zamietnuté ako nedôvodné. Navrhovateľ si vo vyššie uvedenom trestnom konaní zvolil za obhajcu JUDr.
Jozefa Poláka a za poskytnuté právne služby mu v troch platbách, a to dňa 24.06.2010, 30.03.2011 a
28.06.2011 uhradil trovy obhajoby určené v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 1.835,77

eur. Navrhovateľ má za to, že sú splnené podmienky na vznik nároku na náhradu škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. vo výške trov obhajoby, ktoré zaplatil svojmu obhajcovi v rámci trestného konania, a
preto v súlade s § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal dňa 27.11.2012 odporcu ako príslušný orgán o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predmetná žiadosť bola odporcovi doručená
dňa 30.11.2012. Keďže odporca jeho žiadosti o náhradu škody nevyhovel, domáha sa navrhovateľ

svojhonárokusúdnoucestou.Znávrhunazačatiekonaniaďalejvyplynulo,ženavrhovateľsanestotožnil
s tvrdeniami uvedenými v odpovedi Ministerstva vnútra SR (správne malo byť uvedené Generálnej
prokuratúry SR) na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 21.01.2013, a má za to, že v
posudzovanom prípade boli splnené podmienky vzniku zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu.
Navrhovateľ si súčasne s istinou uplatnil aj úroky z omeškania, a to počnúc od 01.12.2012, t.j. odo
dňa nasledujúceho po tom, ako bola odporcovi doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody.

Odporca sa v písomnom podaní zo dňa 19.03.2013 doručenom tunajšiemu súdu dňa 09.04.2013 k
návrhu na začatie konania vyjadril, pričom poukázal na to, že uplatnený nárok neuznáva a navrhuje
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení poukázal na obsah vybavenia žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku sp.zn. XV/5 Spr. 109/12-7 zo dňa 21.01.2013, v ktorom odporca konštatoval,
že uznesenie dozorujúceho prokurátora o zamietnutí sťažnosti navrhovateľa v postavení obvineného,
ani uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia navrhovateľovi neboli zrušené alebo zmenené
ako nezákonné, pričom ide o podmienku pre uplatnenie náhrady škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Súčasne v predmetnom vybavení žiadosti

odporca poukázal na to, že v žiadnom z rozhodnutí súdov nebola spochybnená zákonnosť namietaných
uznesení. Z dôkazného stavu zisteného v čase vznesenia obvinenia vyplývalo dôvodné podozrenie, že
navrhovateľ sa dopustil konania, ktoré vykazovalo všetky znaky stíhaného trestného činu. Vyšetrovateľ
pri postupe podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vychádzal predovšetkým z výpovedí zástupcu
poškodenej spoločnosti B. a susedov O. B. C., Z. K., M. C., M. M., Ing. B. K. a z listinných dôkazov. Z

predmetného vyrozumenia ďalej vyplynulo, že takto vykonané dokazovanie v rámci trestného konania,
na ktoré vyšetrovateľ poukázal vo svojom uznesení dostatočne odôvodňovalo podozrenie o tom, že
navrhovateľ sa dopustil konania napĺňajúceho znaky trestného činu a v tomto štádiu konania nebolo
nutné vykonať dokazovanie v rozsahu umožňujúcom prijať jednoznačný záver o tom, že skutok je
alebo nie je trestným činom, nakoľko pre rozhodnutie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku postačuje

odôvodnené podozrenie o spáchaní trestného činu konkrétnou osobou a takéto odôvodnené podozrenie
v danom prípade z vykonaných dôkazov bolo možné vyvodiť. Na základe uvedeného bol navrhovateľ
odporcomupovedomenýotom,žesamôžedomáhaťuspokojenianárokuvobčianskomsúdnomkonaní.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní zo dňa 10.04.2013 v celom

rozsahu zotrval na podanom návrhu na začatie konania keď mal za to, že tento návrh je v celom rozsahu
dôvodný, a to tak po skutkovej, ako aj právnej stránke.

Odporca na pojednávaní zo dňa 10.04.2013 v rámci svojho vyjadrenia v celom rozsahu zotrval na
písomnom stanovisku zo dňa 19.03.2013. V rámci svojho vyjadrenia žiadnym spôsobom nenamietal

skutočnosť,ževprípade,akbolnavrhovateľvtrestnomkonaníoslobodenýspodobžaloby,takmuvzniká
nárok na náhradu škody spočívajúcu v trovách obhajoby, avšak navrhovateľ v súdenej veci žiadnym
spôsobom nepreukázal vznik škody. Pokiaľ sa navrhovateľ odkázal na faktúry, ktorými boli vyčíslené
trovy obhajoby, tak z ním predložených dôkazov sa nedá doposiaľ jednoznačne vyvodiť, či skutočne tieto
doklady boli aj riadne zúčtované a teda, či navrhovateľ svojmu obhajcovi predmetné trovy obhajoby aj

skutočne zaplatil. Za týmto účelom odporca navrhol, aby súd vykonal vo veci dokazovanie, a to dopytom
na navrhovateľa, aby súdu predložil doklady, na základe ktorých si vyčíslil náhradu škody a preukázal,
či tieto doklady boli aj riadne zúčtované jeho obhajcom v trestnom konaní. Odporca súčasne poukázal
na to, že tým, že tunajší súd rozsudkom č.k. 8T/42/2010-798 zo dňa 26.05.2010 navrhovateľa oslobodil
spod obžaloby, pričom predmetný rozsudok bol následne krajským súdom zrušený, má za to, že týmto

sa prerušila príčinná súvislosť medzi materiálnou nezákonnosťou uznesenia o vznesení obvinenia a
následnéhouzneseniaprokurátoraozamietnutísťažnostiprotiuzneseniuovzneseníobvinenia,nakoľko
od predmetného rozsudku tunajšieho súdu možno odvodiť vznik ďalšej škody spočívajúcej v trovách
obhajoby, ktorá by nevznikla v prípade, ak by odvolací súd potvrdil v poradí prvý rozsudok Okresnéhosúdu Ružomberok. Tým, že došlo k zrušeniu predmetného rozhodnutia vznikli v súvislosti s trovami
obhajoby navrhovateľovi ďalšie náklady, ktoré si uplatnil ako náhradu škody v súdenej veci a tieto
predstavujú výšku cca 500,-eur. Odporca súčasne poukázal na to, že tým, že navrhovateľ sa v rámci

uplatnenia nároku v rámci predbežného prerokovania nároku vôbec nevysporiadal s touto skutočnosťou
má za to, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku je v tejto časti nejasná a neúplná, a preto pokiaľ
sa navrhovateľ v súdenej veci domáha náhrady škody aj za obdobie po vydaní rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č.k. 8T/42/2010-798 zo dňa 26.05.2010, tak uplatnenie tohto nároku je predčasné.
Odporca taktiež namietal úroky z omeškania, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáhal v súdenej

veci, pričom poukázal na to, že v zmysle platného a účinného znenia zákona č. 514/2003 Z.z. mohol
navrhovateľovi vzniknúť nárok na úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po vyrozumení o
výsledku predbežného prekovania nároku, pričom týmto dňom bol deň 05.02.2013, a teda odporca
sa mohol dostať do omeškania so zaplatením predmetného nároku najneskôr odo dňa nasledujúceho
po tomto dni, čiže od 06.02.2013. Pokiaľ odporca v rámci svojej právnej argumentácie poukázal na
aktuálne znenie zákona č. 514/2003 Z.z., tak aplikáciu predmetného znenia v súdenej veci odvodzoval

od tej skutočnosti, že ostatná novela predmetného zákona, ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.2013,
neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie ohľadne nárokov uplatnených pred týmto dátumom, a
preto je potrebné v súdenej veci aplikovať znenie zákona v platnom a účinnom znení.

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávaní zo dňa 10.04.2013 nestotožnil s obranou odporcu,

pričom pokiaľ odporca poukázal na prerušenie príčinnej súvislosti medzi nezákonným uznesením o
vznesení obvinenia a uznesením prokurátora, ktorým bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa proti
uzneseniu o vznesení obvinenia v predmetnej trestnej veci tým, že rozsudok Okresného súdu
Ružomberok č.k. 8T/42/2010-798 zo dňa 26.05.2010 bol následne uznesením Krajského súdu v Žiline
zrušený, tak poukázal na to, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

je absolútnou objektívnou zodpovednosťou a štát je povinný zodpovedať za akékoľvek nezákonné
rozhodnutie. Keďže pre pochybenie vyšetrovateľa a následne prokurátora došlo k vydaniu takýchto
nezákonných rozhodnutí, bez týchto nezákonných rozhodnutí by na Okresnom súde Ružomberok
žiadne konanie neprebehlo, a preto samotné zrušenie v poradí prvého rozsudku Okresného súdu
Ružomberok nie je takou skutočnosťou, ktorá by prerušila príčinnú súvislosť medzi nezákonnosťou

pôvodného rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora a vyčíslenou škodou.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 10.04.2013 v celom rozsahu zotrval na podanom
návrhu na začatie konania a súčasne sa pridržal všetkých skutočností uvedených v návrhu na začatie
konania. Poukázal na to, že jemu v súvislosti s trestným konaním vznikla materiálna škoda, a to vo

výške trov obhajoby, ktoré musel vyplatiť svojmu právnemu zástupcovi, pričom súdu predložil originály
príjmových pokladničných dokladov zo dňa 24.06.2010, 30.03.2011 a 28.06.2011.

Na pojednávaní zo dňa 27.05.2013 právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že pokiaľ odporca
v konaní namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pokiaľ ide o náhradu škody vo výške cca

500,-eur (škody spočívajúcej v trovách obhajoby, ktoré vznikli po vydaní rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č.k. 8T/42/2010-798 zo dňa 26.05.2010) poukazujúc na to, že nie je daný príčinný vzťah
medzi uznesením vyšetrovateľa, sťažnosť proti ktorému bola následne prokurátorom zamietnutá a
touto škodou, tak táto námietka nie je dôvodná, nakoľko predmetný rozsudok nie je rozhodnutím
prezumovaným § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pričom rozsudok súdu
prvého stupňa v rámci trestného konania, na ktorý sa odvoláva odporca nenadobudol právoplatnosť.
Na doplnenie poukázal na to, že navrhovateľ si odvodzuje svoj nárok z nezákonnosti rozhodnutia
vyšetrovateľa PZ ČVS:ORP-228/JP-RK-2009 zo dňa 14.10.2009 a uznesenie prokurátora č.k. Pv

563/09-12 zo dňa 10.11.2009, ktorým bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa voči predmetnému
uzneseniu malo iba za následok, že predmetné uznesenie vyšetrovateľa nadobudlo právoplatnosť,
čím došlo k splneniu podmienky § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ odporca sporoval aj počiatok
omeškania, tak právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že znenie zákona č. 514/2003 Z.z.
účinné do 31.12.2012, t.j. znenie účinné v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody, odkazovalo na primerané použitia ustanovenia Občianskeho zákonníka a znenie zákona
č. 514/2003 Z.z. účinné od 01.01.2013 nemožno v súdenej veci aplikovať.Odporca na pojednávaní zo dňa 27.05.2013 v celom rozsahu zotrval na svojich predchádzajúcich
písomných, ako aj ústnych vyjadreniach, pričom poukázal na to, že odporca nenamieta základ, t.j. vznik
nároku na náhradu škody, ktorej sa navrhovateľ domáha v súdenej veci, avšak sporuje výšku tejto

škody, a to už s poukazom na tvrdený nedostatok príčinnej súvislosti medzi predmetným rozhodnutím
vyšetrovateľa a vznikom škody spočívajúcej v trovách obhajoby, ktoré vznikli potom, ako bol zrušený
rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č.k. 8T/42/2010-798 zo dňa 26.05.2010. Pokiaľ ide o úroky
z omeškania, opätovne odporca upriamil pozornosť na znenie § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v
znení účinnom od 01.01.2013, pričom poukázal na to, že predmetné ustanovenie je svojou povahou

procesným predpisom, ktorý by mal byť záväzný pre súd v čase rozhodnutia. S poukazom na uvedené
má odporca za to, že on sa mohol dostať do omeškania so splatením predmetného dlhu najneskôr dňa
05.02.2013, t.j. v deň, kedy si navrhovateľ prevzal negatívne vyrozumenie o vybavení jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku.

Súd okrem výsluchu navrhovateľa sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako

aj pripojeným trestným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 8T/42/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8T/42/2010 mal súd preukázané, že uznesením
vyšetrovateľa OR PZ v Ružomberku ČVS: ORP-228/JP-Rk-2009 zo dňa 14.10.2009 bolo voči

navrhovateľovi v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre podozrenie zo zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od
februára 2008 do 03.02.2009 ako vedúci predajne spoločnosti STAVMAT IN spol. s r.o., IČO: 34116125,
nachádzajúcejsanauliciBystrickácestač.68vRužomberku,predložilsprostredkovateľskejspoločnosti
LYONESS Slovakia, s.r.o., IČO: 35864630 doklady o nákupe stavebného materiálu zákazníkov, ktorí

neboli zákazníkmi spoločnosti LYONESS, na základe ktorých si spoločnosť LYONESS uplatnila od
spoločnosti STAVMAT IN províziu za sprostredkovanie predaja vo výške 27.750,12 eur, z ktorej časť
spoločnosťLYONESSvyplatilanavrhovateľoviakoprovíziuzanákuptovaruprostredníctvomspoločnosti
LYONESS, čím seba obohatil a spoločnosti STAVMAT IN spôsobil škodu vo výške 27.750,12 eur.
Proti predmetnému uzneseniu podal navrhovateľ dňa 23.10.2009 sťažnosť, v ktorej poukázal na to,

že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, sa nestal. Prokurátor OP Ružomberok uznesením č.k. Pv
563/09-12 zo dňa 10.11.2009 sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-228/
JP-RK-2009 zo dňa 14.10.2009 o vznesení obvinenia ako nedôvodnú zamietol. Dňa 11.03.2010 podal
prokurátor OP Ružomberok na navrhovateľa obžalobu č.k. Pv 563/09-17, a to na rovnakom skutkovom
základe, ako bolo voči navrhovateľovi vznesené vyššie uvedené obvinenie. Rozsudkom tunajšieho

súdu č.k. 8T/42/2010-798 zo dňa 26.05.2010 bol navrhovateľ v predmetnej trestnej veci oslobodený
spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Proti predmetnému rozsudku tunajšieho
súdu podal prokurátor OP Ružomberok odvolanie č.k. Pv 563/09-30 zo dňa 18.06.2010, na podklade
ktorého Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 2To/79/2010-818 zo dňa 11.08.2010 rozsudok tunajšieho
súdu sp.zn. 8T/42/2010 zo dňa 26.05.2010 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby v potrebnom

rozsahu vec prejednal a rozhodol. Následne bol navrhovateľ opätovne rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
8T/42/2010-871 zo dňa 02.02.2011 oslobodený v predmetnej trestnej veci spod obžaloby z dôvodu, že
skutok nie je trestným činom. Proti predmetnému rozsudku podal prokurátor OP Ružomberok odvolanie
č.k. Pv 563/09-39 zo dňa 03.03.2011, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 2To/22/2011-891
zo dňa 13.04.2011 zamietol. Oslobodzujúci rozsudok tunajšieho súdu č.k. 8T/42/2010-871 zo dňa

02.02.2011 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 13.04.2011. Navrhovateľ preukázateľne
v súvislosti s vykonanými úkonmi právnych služieb v rámci predmetného trestného konania vyplatil
svojmu obhajcovi sumu 1.835,77 eur, čo vyplynulo tak z originálov príjmových pokladničných dokladov
predložených navrhovateľom (z príjmového dokladu zo dňa 28.06.2011 vyplýva, že navrhovateľ vyplatil
svojmu obhajcovi sumu 248,80 eur; z príjmového dokladu zo dňa 30.03.2011 vyplýva, že navrhovateľ

vyplatil svojmu obhajcovi sumu 638,24 eur; a z príjmového dokladu zo dňa 24.06.2010 vyplýva, že
navrhovateľ vyplatil svojmu obhajcovi sumu 948,73 eur), pričom uvedené vyplýva aj zo záznamu z
pokladne obhajcu navrhovateľa a z peňažného denníka obhajcu navrhovateľa. Z fotokópie osvedčenia
o evidencii motorového vozidla č. SB 735653, ako aj z fotokópie osvedčenia o evidencii motorového
vozidla č. SB 195288 vyplýva, že obhajca navrhovateľa bol oprávneným držiteľom motorového vozidla

Volkswagen Passat, EČV: DK-XXXAP, ako aj motorového vozidla Ford Fiesta EČV: DK-XXXAO, ktorými
by boli vykonané cesty v súvislosti s účasťou obhajcu na jednotlivých úkonoch právnej služby.Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil orgán
podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.vzneníúčinnomdo31.12.2012,akpríslušnýorgánneuspokojí

nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, ak nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.12)

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a odsek 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa§10cNariadeniavládyč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomod01.02.2013,akzáväzkovývzťahvznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj
za dobu omeškania po 31.01.2013.

V prejednávanej veci sa podľa zákona č. 514/2003 Z.z. navrhovateľ domáhal náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa OR PZ v Ružomberku (t.j. uznesením o vznesení
obvinenia ČVS: ORP-228/JP-RK-2009 zo dňa 14.10.2009), proti ktorému podal riadne a včas sťažnosť
navrhovateľ, pričom predmetná sťažnosť bola zamietnutá uznesením prokurátora OP Ružomberok č.k.
Pv 563/09-12 zo dňa 10.11.2009. Nároky na náhradu škody v zmysle uvedeného zákona sú svojou

povahou občianskoprávne nároky, pričom prvotnou podmienkou pre rozhodnutie o takýchto nárokoch v
občianskom súdnom konaní je predbežné prerokovanie tohto nároku s príslušným orgánom. Príslušným
orgánom, s ktorým sa mal v súdenej veci nárok predbežne prerokovať je Generálna prokuratúra
SR (§ 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z.). Pri posúdení príslušného orgánu na predbežné
prerokovanie nároku a z toho vychádzajúcej pasívnej vecnej legitimácie odporcu v súdenej veci súd

aplikoval ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, nakoľko pre
posúdenie príslušnosti orgánu bolo podľa názoru súdu rozhodné, kedy navrhovateľ podal žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku (predmetná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola podaná dňa
27.10.2012 a doručená odporcovi dňa 30.11.2012). S poukazom na uvedené súd potom v uvedenejveci neaplikoval ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., ktoré v § 4
ods. 1 písm. b/ oproti predchádzajúcej úprave účinnej od 01.01.2013 precizuje príslušnosť Ministerstva
vnútra SR vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre SR. Príslušnosť odporcu vyplýva z toho, že práve

uznesením prokurátora bola zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, ktorým bolo vo
vzťahu k navrhovateľovi vznesené obvinenie vo vyššie uvedenej trestnej veci, čím došlo, pokiaľ ide o
predmetné rozhodnutia, k naplneniu podmienok prezumovaných § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že navrhovateľ si listom zo dňa 27.10.2012 adresovaným
odporcovi uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi uznesením vyšetrovateľa OR PZ

v Ružomberku ČVS:ORP-228/JP-RK-2009 zo dňa 14.10.2009 v spojení s uznesením prokurátora OP
Ružomberok č.k. Pv 563/09-12 zo dňa 10.11.2009, ktorým prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa
ako obvineného voči predmetnému uzneseniu vyšetrovateľa. Uvedená žiadosť bola zo strany odporcu
vybavená oznámením č.k. XV/5 Spr. 109/12-7 zo dňa 21.01.2013 v tom zmysle, že zo strany prokuratúry
nebol zistený žiadny nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie, a preto bola predmetná
žiadosť ako nedôvodná odmietnutá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd v konaní jednoznačne

preukázané, že bola splnená podmienka predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne, a to
Generálnej prokuratúre SR.
Pokiaľ ide o právny základ navrhovateľom uplatneného nároku v súdenej veci, súd dospel k záveru,
že základ uplatňovaného nároku v súdenej veci je daný. Uvedený záver vyplýva z tej skutočnosti, že
voči navrhovateľovi ako obvinenému v trestnom konaní bolo vznesené obvinenie, pričom navrhovateľ

sa v priebehu celého trestného konania bránil voči vzneseniu predmetného obvinenia, a to prvotne
podaním sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, ktorým mu bolo vznesené obvinenie, pričom
predmetná sťažnosť bola prokurátorom OP Ružomberok ako nedôvodná zamietnutá. Napriek tomu, že
predmetné uznesenia neboli následne v rámci trestného konania pre nezákonnosť formálne zrušené,
avšak účelom uznesenia o vznesení obvinenia je odsúdenie páchateľa (v súdenej veci navrhovateľa),

k čomu však nedošlo (navrhovateľ bol rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, nie je trestným
činom), z čoho potom možno vyvodiť materiálnu nezákonnosť rozhodnutí tak vyšetrovateľa, ako aj
prokurátora. Uvedenú filozofiu právnej úpravy vzťahujúcej sa na odškodňovanie potvrdzujú aj závery
judikatúry týkajúcej sa náhrady trov obhajoby, podľa ktorej zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu

za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom
štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom
dospela súdna judikatúra k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu
spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin
nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej

začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím (uznesenie NS SR z 18.08.2010 sp.zn. 4 M Cdo 15/2009). Rovnako možno poukázať aj
na stanovisko vyslovené Najvyšším súdom SR v rozsudku sp.zn. 1Cdo/53/93 z 28.06.1993 z ktorého
možno vyvodiť, že oslobodenie spod obžaloby má v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 58/69 Zb. rovnaké
dôsledky ako zrušenie uznesenia o vzatí do väzby pre nezákonnosť, ak k oslobodeniu došlo z dôvodu,

že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený.
Štát teda musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli
do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup
týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii

potom nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či
sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku na náhradu škody, súd preskúmal výšku vynaložených trov

obhajoby z hľadiska súladu ich vyčíslenia so všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovujúcim
výšku trov obhajoby, t.j. ich súlad s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z., pričom dospel k záveru, že
uplatnenýnároknanáhraduškodyjedôvodnýibavčasti.Pokiaľideovýškutrovobhajoby,vsúdenejveci
nebolo rozhodné, koľko navrhovateľ reálne vyplatil svojmu obhajcovi, ale výška trov obhajoby, na ktoré
jeho obhajcovi vznikol nárok. Obhajca si v súvislosti s vykonávaním obhajoby v predmetnom trestnom

konaní uplatnil voči navrhovateľovi odmenu za štyri úkony právnej služby vykonané v roku 2009 a štyri
tzv. režijné paušály k týmto úkonom, odmenu za päť úkonov právnej služby vykonaných v roku 2010 a
päť režijných paušálov k týmto úkonom, ako aj odmenu za tri úkony právnej služby vykonané v roku
2011atritzv.režijnépaušályktýmtoúkonom.Právnyzástupcanavrhovateľasisúčasneuplatnilnáhraduza stratu času a cestovné za cestu z Dolného Kubína do Ružomberka dňa 26.11.2009 a 27.11.2009,
14.04.2010, 26.05.2010 a 02.02.2011, ako aj náhradu za stratu času a náhradu cestovného za cestu z
Dolného Kubína do Žiliny zo dňa 11.08.2010 a 13.04.2011, ako aj DPH k odmene a náhradám podľa

Vyhlášky.
Po preskúmaní vyúčtovanej odmeny a nákladov obhajoby navrhovateľa súd dospel k názoru, že nárok
navrhovateľa na náhradu škody je dôvodný v časti odmeny za tri úkony právnej služby vykonané
v roku 2009 (t.j. prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na výsluchoch na OR PZ Ružomberok dňa
26.11.2009 a účasť na výsluchu obvineného na OR PZ Ružomberok dňa 27.11.2009) vo výške a´ 86,93

eur, t.j. 3 x 86,93 eur, spolu 260,79 eur, za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2010 (účasť na
hlavnom pojednávaní OS Ružomberok zo dňa 26.05.2010, vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zo dňa
01.07.2010 a účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.08.2010) vo výške a´
90,17 eur, t.j. 3 x 90,17 eur spolu 270,51 eur a odmeny za tri úkony právnej služby vykonané v roku
2011 (účasť na hlavnom pojednávaní OS Ružomberok zo dňa 02.02.2011, vyjadrenie k odôvodneniu
odvolania prokurátora zo dňa 15.03.2011 a účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Žiline zo

dňa 13.04.2011) vo výške a´ 92,63 eur, t.j. 3 x 92,63 eur, spolu 277,89 eur. Súd posúdil ako dôvodnú
odmenu obhajcu za účasť na verejnom zasadnutí Okresného súdu Ružomberok zo dňa 14.04.2010,
avšak nie v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny, ale iba vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej
odmeny, nakoľko sa jednalo o účasť na verejnom zasadnutí, t.j. predbežnom prejednaní obžaloby, za
ktoré patrila obhajcovi navrhovateľa odmena iba vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny v

zmysle § 14 ods. 3 písm. d) Vyhlášky, t.j. vo výške 45,09 euro. Obhajcovi navrhovateľa potom vznikol
nárok na odmenu v celkovej výške 854,28 eur. Pokiaľ ide o výšku odmeny, súd vychádzal z § 12 ods. 3
písm. b) Vyhlášky, keď navrhovateľ bol v uvedenej trestnej veci stíhaný pre trestný čin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) a c) Trestného zákona, podľa ktorého mu hrozil trest odňatia slobody na
tri až desať rokov, a teda za jeden úkon právnej služby prislúchala jeho obhajcovi odmena vo výške

1/8-iny výpočtového základu. V súlade s § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky, obhajcovi
navrhovateľa prislúchala aj náhrada hotových výdavkov tzv. režijných paušálov v súvislosti s tromi
úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2009 vo výške 3 x 6,95 eur, t.j. spolu 20,85 eur, v súvislosti
so štyrmi úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2010 vo výške 4 x 7,21 eur, t.j. spolu 28,84
eur a v súvislosti s tromi úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2011 vo výške 3 x 7,41 eur, t.j.

spolu 22,23 eur. Obhajcovi navrhovateľa potom vznikol nárok na tzv. režijné paušály v celkovej výške
71,92 eur. V súlade s § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky vznikol obhajcovi navrhovateľa
aj nárok na náhradu za stratu času za cestu Dolný Kubín - Ružomberok a späť zo dňa 26.11.2009
a 27.11.2009, a to za každú cestu vo výške 2 x 11,59 eur (t.j. za dve začaté polhodiny), t.j. spolu za
dve cesty vo výške 46,36 eur. V súlade s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky

vznikol obhajcovi navrhovateľa nárok na náhradu cestovného za cestu Dolný Kubín - Ružomberok a
späť zo dňa 26.11.2009 vo výške 8,96 eur (základná náhrada 0,183 eur, počet km 34, údaj podľa
technického preukazu o spotrebe motorového vozidla obhajcu navrhovateľa EČV: DK-XXXAO 6,9 1/100
km, priemerná cena spotrebovaných pohonných hmôt počas týždňa, v ktorom bola vykonaná predmetná
cesta, ktorá bola zverejnená Štatistickým úradom SR spolu s DPH 1,167 eur/1) a za cestu Dolný Kubín

- Ružomberok a späť zo dňa 27.11.2009 vo výške 8,96 eur (základná náhrada 0,183 eur, počet km
34, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla obhajcu navrhovateľa EČV: DK-.
6,9 l/100 km, priemerná cena spotrebovaných pohonných hmôt zverejnená Štatistickým úradom SR za
týždeň, v ktorom bola cesta vykonaná 1,167 eur/1 s DPH). V súlade s § 15 písm. b) v spojení s § 17
ods. 1 Vyhlášky vznikol obhajcovi navrhovateľa nárok na náhradu za stratu času za cestu Dolný Kubín

- Ružomberok a späť zo dňa 14.04.2010 a zo dňa 26.05.2010 a za cestu Dolný Kubín - Žilina a späť
zo dňa 11.08.2010, a to za cesty na trase Dolný Kubín - Ružomberok a späť vo výške 2 x 12,02 eur
(t.j. za dve začaté polhodiny), t.j. spolu za dve cesty vo výške 48,08 eur a za cestu na trase Dolný
Kubín - Žilina a späť vo výške 4 x 12,02 eur (t.j. za 4 začaté polhodiny) vo výške 48,08 eur. V súlade
s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky, vznikol obhajcovi navrhovateľa aj nárok na

náhradu cestovného za cestu Dolný Kubín - Ružomberok a späť zo dňa 14.04.2010 vo výške 8,32 eur
(základná náhrada 0,183 eur/km, počet km 34, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového
vozidla obhajcu navrhovateľa EČV: V. 5,6 1/100 km, priemerná cena spotrebovaných pohonných hmôt v
týždni, v ktorom bola vykonaná predmetná cesta zverejnená Štatistickým úradom SR s DPH 1,103 eur/
l), za cestu Dolný Kubín - Ružomberok a späť zo dňa 26.05.2010 vo výške 8,35 eur (základná náhrada

0,183 eur/km, počet km 34, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla obhajcu
navrhovateľa EČV: V. 5,6 l/100 km, priemerná cena spotrebovaných pohonných hmôt v týždni, v ktorom
bola vykonaná predmetná cesta zverejnená Štatistickým úradom SR s DPH 1,12 eur/l) a za cestu Dolný
Kubín - Žilina a späť zo dňa 11.08.2010 vo výške 31,56 eur (základná náhrada 0,183 eur/km, početkm 128, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla obhajcu navrhovateľa EČV:
V. 5,6 l/100 km, priemerná cena spotrebovaných pohonných hmôt v týždni, v ktorom bola vykonaná
predmetná cesta uverejnená Štatistickým úradom SR s DPH 1,135 eur/l). V súlade s § 15 písm. b) v

spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky vznikol obhajcovi navrhovateľa taktiež nárok na náhradu za stratu času
za cestu Dolný Kubín - Ružomberok a späť zo dňa 02.02.2011 a za cestu Dolný Kubín - Žilina a späť
zo dňa 13.04.2011, a to za cestu Dolný Kubín - Ružomberok vo výške 2 x 12,35 eur (t.j. za dve začaté
polhodiny), t.j. spolu vo výške 24,70 eur a za cestu Dolný Kubín - Žilina vo výške 4 x 12,35 eur (t.j. za
4 začaté polhodiny), t.j. spolu vo výške 49,40 eur. V súlade s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 16

ods. 4 Vyhlášky vznikol obhajcovi navrhovateľa nárok na náhradu cestovného za cestu Dolný Kubín -
Ružomberok a späť zo dňa 02.02.2011 vo výške 8,67 eur (základná náhrada 0,183 eur/liter, počet km 34,
údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla obhajcu navrhovateľa 5,6 1/100 km,
priemerná cena spotrebovaných pohonných hmôt platná v týždni, v ktorom bola vykonaná predmetná
cesta uverejnená štatistickým úradom SR s DPH 1,285 eur/liter) a za cestu Dolný Kubín - Žilina zo dňa
13.04.2011 vo výške 33,17 eur (základná náhrada 0,183 eur/km, počet km 128, údaj podľa technického

preukazu o spotrebe motorového vozidla obhajcu navrhovateľa EČV: V. 5,6 l/100 km, priemerná cena
spotrebovaných pohonných hmôt platná v týždni, v ktorom bola predmetná cesta vykonaná uverejnená
Štatistickým úradom SR s DPH 1,360 eur/l). Obhajcovi navrhovateľa potom vznikol nárok za náhradu
za stratu času v súvislosti s vyššie špecifikovanými cestami v celkovej výške 216,62 eur a v súvislosti s
cestovným za všetky vyššie uvedené cesty vo výške 95,55 eur. S poukazom na § 18 ods. 3 Vyhlášky sa

zvyšuje odmena a náhrady podľa Vyhlášky o DPH, a to vo vzťahu k úkonom právnej služby a náhradám
podľa Vyhlášky vykonaných obhajcom navrhovateľa do 26.05.2010 o 19 % DPH a pri odmene za úkony
právnej služby a náhrady, nárok na ktoré vznikol obhajcovi navrhovateľa po tomto dátume vo výške 20 %
DPH, súd mal za to, že obhajcovi navrhovateľa vznikol nárok na DPH v celkovej výške 236,28 eur. Pokiaľ
si však navrhovateľ v súdenej veci uplatnil aj nárok na priznanie náhrady škody za odmenu vyplatenú

právnemu zástupcovi za úkon právnej služby „nazretie do spisu OR PZ Ružomberok zo dňa 27.11.2009“,
resp. návrhy na vykonanie dôkazov zo dňa 19.04.2010, súd mu náhradu škody za tieto úkony nepriznal,
a to s poukazom na skutočnosť, že uvedené úkony jeho obhajcu nie sú úkonmi právnych služieb tak, ako
ich vypočítava § 14 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Z rovnakého dôvodu súd potom navrhovateľovi nepriznal
ani náhradu za tzv. režijné paušály k týmto dvom úkonom. Súčasne pokiaľ si navrhovateľ uplatnil titulom

náhrady škody, aj náhradu za stratu času v trvaní 6 polhodín za cesty, ktoré vykonal jeho obhajca v
rámci trestného konania na trase Dolný Kubín - Žilina a späť, súd s poukazom na vzdialenosť Dolného
Kubína od Žiliny mal za to, že cestu na uvedenej trase možno vykonať do 1 hodiny v jednom smere.
Z uvedeného dôvodu potom súd uznal vo vzťahu k predmetným dvom cestám nárok na náhradu iba
v rozsahu 4 začatých polhodín. Nakoľko si obhajca navrhovateľa v rámci vyúčtovaných trov obhajoby

uplatnilDPHajzcenyspotrebovanýchpohonnýchhmôt,ktorúsivyčíslilvrátaneDPH,súdpricestovných
náhradách, ktoré si obhajca uplatnil vo vzťahu k navrhovateľovi, priznal navrhovateľovi náhradu škody
spočívajúcu v DPH iba z opotrebenia motorového vozidla (t.j. 19 % resp. 20 % zo súčinu výpočtového
základu vo výške 0,183 eur a celkového počtu najazdených km).

Na základe uvedeného súd potom priznal navrhovateľovi nárok na istinu iba v časti čo do zaplatenia
sumy 1.474,65 eur a vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ odporca v priebehu konania poukazoval na to, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
nespĺňala náležitosti zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, súd sa nestotožnil s

týmto názorom. Napriek tomu, že zákon č. 412/2012 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 514/2003
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013 neobsahuje úpravu prechodných ustanovení pokiaľ ide o konania o
žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku podaných pred účinnosťou predmetného zákona, súd
poukazuje na to, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola podaná už dňa 27.10.2012, t.j. v čase
účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. pred jeho novelizáciou zákonom č. 412/2012 Z.z., a teda predmetná

žiadosť spĺňala všetky zákonné predpoklady v čase jej podania a nemôže byť na škodu navrhovateľa, že
následnedošlokzmeneprávnehopredpisuupravujúcehopodmienkyprerokovaniažiadostiopredbežné
prerokovanie nároku.

Pokiaľ odporca súčasne namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane pokiaľ ide o

škodu spočívajúcu v trovách obhajoby, ktoré vznikli navrhovateľovi po tom, ako bol zrušený rozsudok
tunajšieho súdu č.k. 8T/42/2010-798 zo dňa 26.05.2010, poukazujúc na to, že po zrušení predmetného
rozhodnutia došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa a
vznikom ďalšej škody, súd poukazuje na to, že prvotným podkladom pre vznik nároku na náhraduškody spočívajúcej v trovách obhajoby bolo vznesenie obvinenia zo strany vyšetrovateľa PZ a následne
uznesenie prokurátora, ktorým bola sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá. Súd sa
nemohol stotožniť s argumentáciou odporcu, nakoľko predmetný rozsudok súdu prvého stupňa nemal

za následok vznik ďalšej škody na strane odporcu, nakoľko ako už bolo uvedené, predmetná škoda bola
spôsobenávsúvislostistým,ževočinavrhovateľovibolovedenétrestnéstíhanienapodkladeuznesenia
o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi, u ktorého absentovala zložka správnosti a z toho vyplývajúcej
materiálnej zákonnosti. Súčasne pokiaľ odporca poukázal na to, že nezákonnosť predmetného rozsudku
tunajšieho súdu č.k. 8T/42/2010-798 zo dňa 26.05.2010 má byť dôvodom pre prerušenie príčinnej

súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa a vznikom škody spočívajúcej v trovách
obhajoby po vydaní predmetného rozsudku, súd poukazuje na to, že predmetný rozsudok nemôže
byť podkladom pre náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko nespĺňa kvalifikačné
predpoklady § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko sa nejedná o právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola spôsobená škoda a toto rozhodnutie nebolo následne zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Navyše je potrebné poukázať aj na to, že rozsudok tunajšieho súdu

č.k. 8T/42/2010-798 zo dňa 26.05.2010, podobne ako rozsudok tunajšieho súdu č.k. 8T/42/2010-871 zo
dňa 02.02.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 2To/22/2011-891 zo dňa 13.04.2011
oslobodil, navrhovateľa spod obžaloby a tento rozsudok bol napadnutý výlučne odvolaním prokurátora.

Súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.474,65 eur (t.j.

zo súdom priznanej žalovanej istiny) od 05.02.2013 až do zaplatenia. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil
úroky z omeškania od 01.12.2012 až do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola
odporcovi doručená žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku, súd poukazuje na to, že
predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
je prerokovanie predmetného nároku na príslušnom orgáne, pričom až po uplynutí 6-mesačnej lehoty

na prerokovanie nároku na náhradu škody, resp. po samotnom predbežnom prerokovaní nároku na
náhradu škody príslušným orgánom (a to podľa toho, ktorá z týchto právnych skutočností nastala skôr),
sa stane predmetný dlh v občianskom súdnom konaní vymáhateľný. V tejto súvislosti súd poukazuje aj
na judikatúru českých súdov, ktorá je s poukazom na obdobnosť právnej úpravy platnej a účinnej v SR
do 31.12.2012 aplikovateľná v SR, v zmysle ktorej až po uplynutí lehoty šiestich mesiacov stanovenej v

§ 10 zákona č. 58/1969 Zb. na uspokojenie nárokov poškodeného ústredným orgánom štátu prináleží
poškodenému právo na úrok z omeškania z neuhradenej čiastky náhrady škody, na ktorú má nárok
(rozhodnutie Obvodného súdu pre Prahu IV zo dňa 21.04.1994, sp.zn. 24C 531/92). Na základe
uvedeného, keďže v súdenej veci bolo navrhovateľovi doručené vyrozumenie odporcu o predbežnom
prerokovaní nároku dňa 05.02.2013, navrhovateľovi nič nebránilo podať návrh na začatie konania už

v uvedený deň, pričom uvedeným dňom (keďže v uvedený deň bola pohľadávka navrhovateľa titulom
náhrady škody už súdne vymáhateľná), sa odporca dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu.
Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 (vzhľadom k tomu, že záväzkový
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vznikol z dôvodu, že navrhovateľ bol oslobodený od obžaloby

vo vyššie uvedenej trestnej veci, a súčasne si uplatnil nárok na predbežné prerokovanie nároku dňa
27.10.2012, a preto predmetný záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013). Výška priznaných úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňa 05.02.2013. Z vyššie uvedených dôvodov potom sa
súd pri posúdení splatnosti predmetného peňažného záväzku nestotožnil s právnou argumentáciou

právneho zástupcu navrhovateľa, ktorá vychádzala z aplikácie § 563 Občianskeho zákonníka, a v časti
úrokov z omeškania, ktorá prevyšovala priznanú výšku návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ mal vo veci
úspech len čiastočný, nakoľko bol neúspešný v časti ním uplatnenej istiny vo výške 361,12 eur, úroku z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.835,77 eur od 01.12.2012 do 04.02.2013, úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 361,12 eur od 05.02.2013 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo
výške 0,25 % ročne zo sumy 1.474,65 eur od 05.02.2013 až do zaplatenia. Trovy konania navrhovateľa
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 11,61 eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 297,16 eur, ktorých výška bola vyčíslená v súlade s ust. Vyhlášky MS SR

č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhlášky“) nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu
zástupcovi navrhovateľa odmena vo výške 81,33 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky) potom za 4 úkony právnych
služieb (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 31.07.2012, spísanie návrhu na začatie konania na súd
zo dňa 14.02.2013, účasť na pojednávaniach zo dňa 10.04.2013 a 27.05.2013), t.j. 4 x 81,33 eur, t.j.spolu325,32eur.Podľa§15písm.a)vspojenís§16ods.3Vyhláškyprávnemuzástupcovinavrhovateľa
prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti s jedným úkonom právnych služieb vykonaným v roku
2012 vo výške 7,63 eur a s tromi úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2013 vo výške 3 x 7,81

eur, t.j. spolu 23,43 eur. V súlade s § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky prislúcha právnemu
zástupcovi navrhovateľa náhrada za stratu času za cestu Dolný Kubín - Ružomberok a späť zo dňa
10.04.2013azodňa27.05.2013,atozakaždúcestuvovýške2x13,01eur(t.j.zadvezačatépolhodiny),
t.j. spolu za dve cesty vo výške 52,04 eur. V súlade s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 16 ods.
4 Vyhlášky prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada cestovného za cestu Dolný Kubín -

Ružomberok a späť zo dňa 10.04.2013 vo výške 9,72 eur (základná náhrada 0,183 eur/km, počet km 34,
údaj podľa technického preukazu motorového vozidla právneho zástupcu navrhovateľa EČV V. 6,9 l/100
km, uplatnená cena spotrebovaných pohonných hmôt, ktorá je nižšia ako priemerná cena pohonných
hmôt v SR podľa údaju zverejneného Štatistickým úradom SR v týždni, v ktorom bola vykonaná cesta,
1,495eur/1)azacestuDolnýKubín-Ružomberokaspäťzodňa27.05.2013vovýške9,68eur(základná
náhrada 0,183 eur/km, počet km 34, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla

právneho zástupcu navrhovateľa EČV: V. 6,9 l/100 km, priemerná cena spotrebovaných pohonných
hmôt zverejnená Štatistickým úradom SR v týždni, ktorý predchádzal prvému dňu týždňa, v ktorom
sa konalo pojednávanie súdu, vo výške 1,475 l/100 km). S poukazom na § 18 ods. 3 Vyhlášky, podľa
ktorého sa zvyšuje odmena a náhrady podľa Vyhlášky o DPH vo výške 20 %, súd priznal navrhovateľovi
DPH v celkovej výške 84,17 eur. Nakoľko si však právny zástupca navrhovateľa uplatnil DPH aj z ceny

spotrebovanýchpohonnýchhmôt,ktorúsivyčíslilvrátaneDPH,súdpricestovnýchnáhradáchmupriznal
DPH iba z opotrebenia motorového vozidla (t.j. 20 % zo súčinu výpočtového základu vo výške 0,183
eur a celkového počtu najazdených km).
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní úspešný v 79,02 % predmetu konania a neúspešný v
časti 20,98 % predmetu konania (pri zohľadnení pomeru výšky uplatnenej istiny s úrokom z omeškania

a priznanej istiny s úrokom z omeškania, keď uplatnená istina s úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia
rozsudku predstavovala výšku 1.916,34 eur a priznaná istina spolu s úrokmi z omeškania ku dňu
vyhlásenia rozsudku predstavovala výšku 1.514,24 eur), súd priznal pomernú náhradu trov konania vo
výške58,04%(t.j.rozdielúspechuvovýške79,02%aneúspechuvkonanívovýške20,98%,t.j.308,77
eur t.j. (58,04 % zo sumy 531,99 eur - súčet trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku).

Pokiaľ si právny zástupca uplatnil aj náhradu trov konania a tzv. režijný paušál k úkonu právnej služby
„doloženie dokladov na výzvu súdu zo dňa 23.04.2013“, súd mu odmenu a tzv. režijný paušál k tomuto
úkonu nepriznal, nakoľko sa nejedná o podanie vo veci samej a jednalo sa o doplnenie dokladov za
účelom preukázania nároku, ktorý navrhovateľ mal preukázať už pri podaní návrhu na začatie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.