Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. február 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/204/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212129
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812212129.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:

GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o.,
Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459 p r o t i žalovanému: R.W. H., W.. XX.XX.XXXX, F. F.
XXX o zaplatenie 3.664,75 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2012 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.664,75 eur spolu s úrokom vo výške 17,30 % ročne z istiny 2.168,36 eur od
22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 2.168,36 eur od 22.12.2010

do zaplatenia a trov konania. Uviedol, že pohľadávku nadobudol od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 21.12.2010 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“). Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému
oznámené listom „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa
28.12.2010. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 28.12.2005 zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver vo výške 1.560,11 eur, pri úrokovej sadzbe 17,30% ročne. Žalovaný sa
zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť

prvej splátky bola zmluvnými stranami dohodnutá na 20.1.2006 a konečná splatnosť úveru na
20.12.2010. Dlžník bol povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť
úroky,poplatkydohodnutévzmluve,ďalšiepoplatkyanákladyspojenésúveromadodržiavaťdohodnuté
podmienky. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru,
podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v zmluve o úvere. Žalovaný svoj záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej
splatnosti, t. j. do 20.12.2010. Po postúpení predmetnej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na

žalobcu nebola na úhradu záväzku vzniknutého na základe zmluvy o úvere poukázaná žiadna platba.
Z uvedeného dôvodu sa žalobca pri vyčíslení pohľadávky pridržiaval jej vyčíslenia poskytnutého pri
postúpení pôvodným vlastníkom pohľadávky, t. j. Slovenskou sporiteľňou, a.s. Pohľadávka zo zmluvy o
úvere bola ku dňu postúpenia, t. j. 21.12.2010 vo výške celkom 3.664,75 eur, z toho istina po splatnosti
vo výške 2.168,36 eur, úroky vo výške 11,47 eur a úroky z omeškania vo výške 1.484,92 eur. Istinu vo
výške 2.168,36 eur žalobca ďalej úročil riadnym úrokom vo výške 17,30% ročne a zákonným úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne. Ďalej citoval ustanovenia § 497, § 502 ods. 1, § 504, § 369 ods. 1, § 503

ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 175 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky publikovaného v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššíhosoudu pod č. R 15/2001. Keďže pohľadávka žalobcu nebola ku dňu podania žaloby uhradená, žalobca
pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdu.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsožalobnýmnávrhomajehoprílohami,výpoveďoužalovaného
a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Do spisu predložil doklady o histórii
úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému, a to výpisy z úveru a Všeobecné obchodné podmienky, platné
v čase uzavretia zmluvy o úvere.

Žalobca v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 10.12.2012 uviedol, že uplatňovaná suma 3.664,75 eur

pozostáva z istiny 2.168,36 eur, úrokov zmluvných v sume 11,47 eur a úrokov z omeškania v sume
1.484,92 eur. Istina 2.168,36 eur zahŕňa aj poplatky za správu úveru v sume 63,40 eur, poplatky za
upomienky v sume 36,51 eur a riadne úroky v sume 795,39 eur s tým, že čistá istina je v sume 1.273,06
eur. Zmluvné úroky 11,47 eur sú zmluvným úrokom z istiny za mesiac august 2008, t.j. za obdobie od
1.8.2008 do 31.8.2008 počítané v sadzbe 17,30% p.a.. Úroky z omeškania 1.484,92 eur sú úrokmi z

omeškania z omeškaných splátok úveru za obdobie od 18.12.2007 do 21.12.2010 ( dátum vyčíslenia a
postúpenia pohľadávky ) počítané v sadzbe 26,4% p.a..

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že mu bol doručený výpis z úveru. Predložil súdu potvrdenie z
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že je nezamestnaný od roku 1994, kedy bol prerušovane
nezamestnaný, no od 1.1.2012 je nezamestnaný trvalo. Predložil aj rozhodnutie o tom, že mu bol

priznaná dávka v hmotnej núdzi. Vzhľadom na to, že ide o úver z roku 2005 a vzhľadom na to, že stratil
zamestnanie a prestal platiť splátky, pretože nemal z čoho, namietal premlčanie uvedenej pohľadávky.
V prípade, že by nárok žalobcu premlčaný nebol, v súčasnosti žije prakticky len zo sociálnych dávok a
z dávok v hmotnej núdzi, preto by zaplatil dlh na splátky maximálne po 20 eur mesačne.

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 28.12.2005 zmluvu o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom
zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto
zmluve. Výška úveru predstavovala 47.000,-Sk, druh úveru bol MINIúver do 10 minút, úroková sadzba
bola určená ako pevná do konečnej splatnosti úveru 17,30% ročne, výška splátky bola určená vo výške
1.230,- Sk, splatnosť prvej splátky bola určená na 20.1.2006, periodicita splátok mesačne, k 20. dňu v

kalendárnom mesiaci, končená splatnosť úveru na deň 20.12.2010. V zmysle ďalšieho všetky údaje a
náležitosti uvedené v základných podmienkach úverovej zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia zmluvy,
ich zmeny sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“) veriteľa účinnými od
1.8.2002.

Podľa bodu 1 čl. II zmluvy veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver po splnení podmienok uvedených

v zmluve, a to takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v základných
podmienkach zmluvy; úver sa považuje za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet dlžníka uvedeného
v základných podmienkach zmluvy.

Podľa čl. II bod 2 zmluvy bol dlžník povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom
čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky podľa sadzobníka a náklady veriteľa

spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.

Podľa čl. III bod 1 zmluvy pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z
omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom.Podľa čl. III bod 4 zmluvy dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru
platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ
najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to

v tomto poradí.

Podľa čl. V bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami
veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so
sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002 (ďalej len „VOP“).

Podľa čl. V bod 3 a 4 zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť

príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy
sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka.

Podľa čl. 1 bod 1.2. VOP tieto upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe

zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním,
ktorého cieľom je uzavretie zmluvy. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou
a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný bankový
produkt vo VOP upravený (čl. 1 bod 1.3. VOP).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti

s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých
bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa čl. 7 VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovo - právne vzťahy medzi bankou a klientom

- fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta - fyzickej osoby, nepodnikateľa ako dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky v určitej mene a do určitej sumy a klient - fyzická osoba, nepodnikateľ ako dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa čl. 7 bod 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v

zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše
peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva
spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Banka

je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania
úverového vzťahu. Zánikom pohľadávky zo zmluvy zanikajú aj zmluvné vzťahy uzavreté medzi bankou
a klientom, ktoré upravovali spôsob splácania pohľadávky, ako aj všetky pokyny klienta voči banke,
obsahom ktorých bol spôsob splácania pohľadávky. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania,
poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na

ich úhradu, klient a banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme
zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne
na účte nepovolené prečerpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má
možnosť nakladať s poukázanou sumou (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:

a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní

banka je oprávnená:

a)vyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru,t.j.požadovaťsplateniepohľadávkyzozmluvyaklientjepovinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti,

b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez
výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie
zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,

c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,

d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré mali za
následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru,

e) zmeniť výšku úrokovej sadzby o výšku určenú zverejnením, ak dôjde počas trvania úverového vzťahu
k zániku alebo čiastočnému zániku poistnej zmluvy alebo vinkulácie poistného plnenia z poistnej udalosti

k zálohu v prospech banky.

Podľa čl. 17 bod 17.4. VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu klienta a banky, až do úplného
vysporiadania ich vzájomných vzťahov.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca
žalovanému oznámila, že pohľadávku vo výške 3.664,75 eur s príslušenstvom z uzavretej úverovej

zmluvy postúpila žalobcovi ako postupníkovi, a že uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia
tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Žalovaný si toto oznámenie neprevzal.

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 21.12.2010
došlo k postúpeniu pohľadávky, a to zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu. Z prílohy k
zmluve súd zistil, že poskytnutá suma predstavovala 1.560,11 eur, zostatok pohľadávky sumu 3.664,75

eur, istina do spl. sumu 2.168,36 eur, úroky celkom 1496,39 eur, riadny úrok sumu 11,47 eur a úrok
z omeškania 1.484,92 eur a sadzba 26,4%. Ďalej súd zistil, v kolónke splatnosť bol uvedený dátum
11.8.2008, počet dní omeškania 1492 a sadzby 26,4.

Zo žalobcom predloženého výpisu z úveru číslo XXXXXXXXXX na meno žalovaného súd zistil, že
žalovanýpoposkytnutíúveružalobcomuhradilposlednúsplátkudňa17.12.2007 ažeposlednýpoplatok

za správu úveru bol právnym predchodcom žalobcu účtovaný v mesiaci august 2008, následne boli na
predmetnom účte účtované už len zmluvné úroky z omeškania.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva

vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky
zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že

určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodnéhozákonníka,idevšakospotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52 anasl.Občianskehozákonníka,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je
potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu v tomto konaní.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú

ustanovenia tohto predpisu ( § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsahobchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje

za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa s ňou vysporiadať.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento

je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanému úver a žalovaný bol povinný poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach.

Tak ako už súd uviedol vyššie, pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení zo dňa

21.12.2010, pričom v prílohe k predmetnej zmluve bola uvedená totožná suma pohľadávky a suma
úrokov celkom, riadnych úrokov a úrokov z omeškania ako boli uvedené aj v žalobnom návrhu a
doplňujúcom vyjadrení žalobcu. V prílohe bol taktiež uvedený počet dní omeškania a to 1492, čo
predstavuje 4 roky a 32 dní ku dňu postúpenia pohľadávky. V doplňujúcom vyjadrení žaloba uvádza,
že úrok z omeškania v sume 1.484,92 eur bol úrokom z omeškania z omeškaných splátok úveru za

obdobie od 18.12.2007 do 21.12.2010 počítaný pri sadzbe 26,4% ročne. Za významný pre posúdenie
otázky premlčania súd v kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami, z ktorých jednoznačne vyplýva,
že žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy neplnil, považuje dátum 11.8.2008, ktorý je v predmetnej
prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok uvedený v kolónke splatnosť, nakoľko súd má za to, že aj
keď žalobca výslovne v žalobe a jej doplnení neuviedol, že došlo k zosplatneniu predmetného úveru,

túto skutočnosť potvrdzuje všetky ostané ním uvádzané skutočnosti tak ako sa nimi súd zaoberal vyššie
či už ohľadom počtu dní omeškania ako aj vyčíslenia jednotlivých nárokov alebo údajov vyplývajúcich
z výpisu z úverového účtu. Teda súd má za to, že právny predchodca žalobcu využil niektoré zo
svojich oprávnení v zmysle príslušných ustanovení VOP či už ohľadom mimoriadnej splatnosti úveru,
výpovede zmluvy alebo odstúpenia od nej, v dôsledku ktorého následne v prílohe k zmluve o postúpení

deklaroval dátum 11.8.2008 ako dátum splatnosti. Potom má súd za to, že dňom nasledujúcim po
tomto dni, t.j. dňa 12.8.2008 začala plynúť premlčacia doba a pri všeobecnej trojročnej dobe podľaustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 12.8.2011, no žaloba bola podaná až dňa 23.10.2012,
teda po uplynutí premlčacej doby, preto v dôsledku účinne vznesenej námietky premlčania žalovaným
nezostávalo súdu iné ako žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k
účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal
vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne
trovy nevyplynuli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.