Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. február 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9P/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712209471
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1712209471.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, vo veci starostlivosti o

maloleté dieťa: T. M., A.. XX.XX.XXXX, W. J. P., zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova ul. 2, Pezinok, dieťa rodičov: matky - G. M., A..
XX.XX.XXXX, W. Q. Š.B., F. XX a otca - W. M., A.. XX.XX.XXXX, W.: T. XX, XX L. D., S., Í., o návrhu
matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. M., A.. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 100
eur mesačne na sumu 200 eur mesačne počnúc dňom 01.06.2012, ktorú je otec povinný zasielať k
rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné na maloletého T. za obdobie od 01.06.2012 do 22.02.2013 v sume 878,57 eur je otec
povinný zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám matky.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k.: XXP XX/XXXX-XX, zo dňa
XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matkamaloletéhosanávrhomdoručenýmsúdudňa04.06.2012domáhalazvýšeniavýživnéhourčeného
rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k.: XXP XX/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola určená
vyživovacia povinnosť otca dieťaťa v sume 100 eur mesačne.

Návrh odôvodnila tým, že maloletý T. má psychickú diagnózu ADHD - poruchy sústredenia a diskalkúliu,
preto bol zaradený do špeciálnej integrovanej triedy v Bratislave. Okrem toho navštevuje imunológa,
psychiatra, očného lekára. Náklady na lieky vyjdú 210 eur mesačne. Vzrástli náklady na cestovné do

školy v sume 24 eur, obedy v škole a školský klub v sume 36 eur mesačne. Matka spolu so synom býva
u svojich rodičov v rodinnom dome, kde rodičom prispieva sumou 150 eur mesačne. Z príjmu 630 eur,
jej potom zostáva čiastka 90 eur, ktorá nestačí pokryť synove náklady.

Otec maloletého pracuje 5 rokov v Írsku, kde momentálne žije zo sociálnych dávok a prilepšuje si
opravami áut. Jeho príjem matka maloletého nepozná.

K návrhu na začatie konania sa odporca nevyjadril.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise: potvrdenie o návšteve školy,
vyčíslenie mesačných nákladov dieťaťa, matky a otca.Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému T. bola a naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Pezinok XXP XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX. Otcovi dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť v

sume 100 eur mesačne.

V tom čase mal maloletý T. 8 rokov, navštevoval 2. ročník základnej školy v Šenkviciach. Matka
maloletého bola v tom čase nezamestnaná. Bývala so synom u svojich rodičov. Otec bol pracovne
vycestovaný v Írsku, kde mal pracovný úraz a poberal sociálne dávky.

Náklady na maloletého T. vyčíslila matka dieťaťa na sumu 400 eur (oblečenie, škola, cestovné, lieky,
strava). Náklady na bývanie 150 eur, celkom spolu 550 eur mesačne, pričom príjem v čistom uviedla
matka 480 eur mesačne.

Na nariadenom pojednávaní súd vypočul matku a kolízneho opatrovníka. Odporca sa na pojednávanie

nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil.

Matka dieťaťa uviedla, že výživné nebolo upravované 4 roky. Syn navštevuje špeciálnu školu v
Bratislave, pre psychiatrickú diagnózu. Zvýšili sa jej náklady na lieky a cestovné. Okrem psychiatra, musí
dieťa navštevovať i psychológa, očného lekára a imunológa.

Kolízny opatrovník doporučil zvýšenie výživného na sumu 200 eur mesačne, nakoľko zvýšenie
výživného je v záujme dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ).

Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh na začatie konania je z väčšej časti dôvodný.

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému U. bola naposledy upravená v čase keď malo dieťa 8 rokov,
boložiakom1.stupňazákladnejškoly.Dnesprešlona2.stupeň,navštevuješpeciálnuintegrovanútriedu

na ZŠ Jelenia, Bratislava. Dieťa má poruchy sústredenia a diskalkúliu. Matke sa tak zvýšili náklady na
cestovné, nakoľko musí so synom denne cestovať vlakom do Bratislavy zo Šenkvíc a späť. Na lieky
dopláca sumou 30 eur mesačne. Synovi platí stravu v škole a školský klub. Stále býva so synom u
svojich rodičov, kde im prispieva sumou 150 eur mesačne.

Otec maloletého si plní vyživovaciu povinnosť pravidelne. V čase vyhlásenia rozsudku súd nemal k
dispozícii potvrdenie o príjme odporcu. Odporca je dlhodobo žijúci v Írsku, kde odišiel za prácou.
Podľa vyjadrenia matky je momentálne nezamestnaný, žijúci na sociálnych dávkach. Zo všeobecných
vedomostí je súdu známe, že výška dávky v nezamestnanosti v Írsku je 196 eur týždenne paušálne.
Keďže otec maloletého si plní vyživovaciu povinnosť na syna pravidelne, je odôvodnený predpoklad, že

je schopný platiť výživné.

Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času,
pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku
detí tieto nároky nediferencuje. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého

dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú
samy schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná
z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez
návrhu účastníka, kým po plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného.Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti,
nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí

plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre trvanie vyživovacej
povinnosti ďalej trvajú vŕšení plnoletosti.

Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú
v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. "Schopnosti a

možnosti" rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,
zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj
na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. "Majetkové pomery" rodičov treba zohľadňovať a posudzovať
nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej
hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných papierov, úspor
a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie

nedoložené príjmy.

Zhrnúc vykonané dokazovanie súd ustálil, že maloleté dieťa je odkázané na vyživovaciu povinnosť
oboch rodičov.

Porovnaním majetkových pomerov rodičov maloletého súd dospel k záveru, že domácnosť a rodina v
ktorej navrhovateľka i odporca žije patrí k pásmu priemeru. Potreby maloletého predstavujú sumu cca
400 eur strava, oblečenie, cestovné, hygiena, lieky, školské pomôcky, bývanie), Je povinnosťou rodičov
dieťaťa a i ustálenou praxou, že obaja rodičia by sa mali na uhrádzaní nákladov podieľať každý v jednej
polovici, t.j. v danom prípade sumou cca 200 eur.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vyplýva zo zákona a platenie výživného má prednosť pred
akoukoľvek inou pohľadávkou. Každý človek musí zvážiť koľko záväzkov je na seba môže viazať a či ich
bude schopný plniť, pričom výživné na dieťa je prednostnou pohľadávkou. Náklady dieťaťa, ktoré jeho
matka vyčíslila sú skutočne nákladmi bežnými. Okrem toho má dieťa zdravotné problémy, psychiatrickú

diagnózu s prihliadnutím na životnú úroveň odporcu, jeho nevyhnutné náklady súd ustálil a že suma 200
eur mesačne odráža tak reálne náklady dieťaťa ako aj možnosti a schopnosti otca.

Pre rozhodnutie súdu je podstatný stav v čase vyhlásenia rozsudku, pričom tento v prípade výživného
musí vychádzať z reálne vynaložených nákladov a aktuálnych potrieb.

Výrokom rozsudku súd zmenil rozsudok XXP XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX.

Zročné výživné za obdobie od 01.06.2012 do 22.2.2013 ustálil na sumu 878,57 eur, ktorú je otec
maloletého povinný zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania si účastníci konania neuplatnili a preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal v súlade s § 150 OSP. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je vyživovacia
povinnosť medzi rodičom a dieťaťom, súd mal za spravodlivé a adekvátne, aby si každý z účastníkov
znášať trovy konania sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie otec v lehote 15 dní
od doručenia tohto rozsudku na tunajšom súde.

Ostatní účastníci konania sa tohto práva výslovne vzdali, čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi

do zápisnice tunajšieho súdu.

Podľa § 205 odsek 1) O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 odsek 2) O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.