Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/372/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212380
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812212380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka5,Bratislava,IČO:36613843protižalovanému:V.G.,J..XX.X.XXXX,G.K.XXXozaplatenie
5.214,45 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

U r č u j e, že zmluvná podmienka v bode 4.2. Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a
používanie platobnej karty, ktorej obsahom je prehlásenie zákazníka, že uzavretím zmluvy o úvere
predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k.s. voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere
na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť j e n e p r i j a t e ľ n o uzmluvnou

podmienkou.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 31.10.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
5.214,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 997,63 eur, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 3.437,01 eur od 1.9.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.9.2009 medzi postupcom GE Money,
a.s., Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220 ( ďalej len „postupca“ ) a žalobcom postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca zaslal žalovanému doporučeným listom písomné

Oznámenie o postúpení pohľadávky. Postupca nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou
od 1.4.2006 na základe zmluvy o predaji podniku uzatvorenej medzi predávajúci GE Money Multiservis,
k. s., IČO: 35 783 214 ( ďalej len „pôvodný veriteľ“ ) a kupujúcim - postupcom. Ďalej uviedol, že postupca
v zastúpení obchodného zástupcu a žalovaný uzatvorili dňa 14.4.2008 Zmluvu o úvere č. 1221726002
( ďalej len „zmluva“ ), ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie
platobnej karty ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ) a Sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy postupca
poskytol žalovanému úver vo výške 4.315,21 eur, pričom žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnuté

finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Zmluva obsahuje všetky znaky
a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 - 507 Obchodného zákonníka, teda
je nesporné, že medzi postupcom a žalovaným vznikol obchodnozáväzkový vzťah, na základe ktorého
postupca poskytol žalovanému úver a jemu vznikla z tohto vzťahu povinnosť splácať mesačné splátky a
dodržiavať ostatné podmienky dohodnuté v zmluve. Žalovaný si túto povinnosť neplnil, čím sa dostal do
omeškaniasúhradoudlžnejsumy.Pohľadávkažalobcukudňupostúpeniapredstavovalasumu5.869,45
eur, ktorá pozostávala z istiny v sume 4.092,01 eur, riadneho úroku v sume 1.675,21 eur, zmluvnejpokuty v sume 74,02 eur a poplatkov v sume 28,21 eur. Jednotlivé položky dlžnej sumy sú uvedené
v Platobnej histórii a boli vypočítané v súlade s Obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov.
Žalovaný z ceny úveru do dňa postúpenia pohľadávky uhradil splátky, ktorých prehľad a započítanie

sú uvedené v Platobnej histórii pod položkou s názvom „Započítanie Vašej platby.“ Vzhľadom na to, že
žalovaný bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu, keď
je v platobnej histórii uvedená položka „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, čím bola v
súlade so zmluvnými ustanoveniami platnosť zmluvy ukončená. Istina uplatnená v návrhu predstavuje
rozdiel medzi poskytnutou istinou a započítanou platbou na istinu, úrok z omeškania uplatnený v návrhu

predstavujevzmyslesadzobníkapoplatkov0,1%dennezakaždúsplátkuvomeškaní.Nakoľkožalovaný
neplnil včas, čím porušil zmluvu, dostal sa do omeškania s tromi splátkami zároveň a postupca bol
oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku úveru. Zmluvná pokuta uplatnená
v návrhu vyplýva z bodu 6.1 a nasl. Obchodných podmienok a v zmysle Sadzobníka poplatkov je
to 20% z každej omeškanej splátky, minimálne 3,32 eur. Žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok v
dohode o uznaní záväzku, zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní

neuplatňuje. Žalovaný uhradil sumu 150 eur dňa 24.12.2010, 24.4.2011, 18.2.2011 a 25.5.2011, sumu
15 eur dňa 22.9.2011, 2.11.2011 a 31.8.2012 a dňa 18.5.2012 sumu 10 eur. Následne žalobca citoval
ust. § 369 Obchodného zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. s tým, že úrok z omeškania
si uplatňuje dňom 24.9.2009, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, ktorý na
základe platieb vykonaných žalovaným vyčíslil.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a zistil nasledovný
skutkový stav:

Postupca prostredníctvom obchodného zástupcu spoločnosti a žalovaný ako zákazník uzavreli dňa
12.4.2008 zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorou sa

postupca zaviazal, že na požiadanie zákazníka a po splnení stanovených podmienok poskytne v
prospech zákazníka peňažné prostriedky do určitej výšky a zákazník sa zaviazal takto poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. V ostatnom
určovali obsah zmluvy obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere. Takto bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 130.000,-Sk (4.315,21 eur), ktorý mal

splatiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 2.786,-Sk (92,48 eur). Cena úveru predstavovala
200.592,-Sk ( 6.658,43 eur), pričom dátum prvej splátky bol 10.5.2008 s tým, že dátum pravidelnej
splátky bol určený k 10. dňu v mesiaci.

Podľa Čl. 1. bod 1.1 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty (ďalej len
„Obchodné podmienky“) tieto vymedzujú vzťahy medzi pôvodným veriteľom ako veriteľom a zákazníkom

- fyzickou osobou ako dlžníkom, ktorý požiadal o poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške uvedenej
v zmluve o úvere. Tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Vzťahy zmluvami výslovne neupravené
sa riadia ustanoveniami zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

Podľa čl. 2. bod 2.1. Obchodných podmienok ak je úver použitý na nákup tovaru, je tovar vo vlastníctve

zákazníka.

Zákazník je povinný platiť za služby poskytované GE Money Multiservis, k. s. úroky, poplatky a ostatné
nákladypodľaaktuálnehoSadzobníkapoplatkov.Sadzobníkjeneoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvere,
obsahuje poplatky, pokuty a úrokové sadzby (bod 2.3. čl. 2. Obchodných podmienok).

Podľa čl. 4 bod 4.2. Obchodných podmienok zákazník uzavretím zmluvy o úvere prehlasuje v súlade

s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE MoneyMultiservis, k. s. voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto
doba plynúť. Takéto prehlásenie sa vzťahuje aj na práva vzniknuté odstúpením od zmluvy o úvere.

Podľa čl. 5 bod 5.1. Obchodných podmienok výška celkového zmluvného záväzku predstavuje súčet

celkovej výšky úveru uvedenej v zmluve o úvere, úrokov, poplatkov a ostatných nákladov podľa zmluvy
o úvere. Zákazník je povinný splácať túto čiastku v pravidelných mesačných splátkach, zahŕňajúcich
splátku istiny a úrokov („splátka“) v stanovených termínoch a v dohodnutej výške tak, ako je uvedené
v zmluve o úvere.

V zmysle čl. 7. bod 7.3. Obchodných podmienok GE Money Multiservis, k. s. je oprávnený požadovať
okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných zákazníkom podľa zmluvy o úvere v prípade,

že nastane ktorákoľvek z nasledujúcich skutočností: zákazník porušuje zmluvu o úvere, najmä ak bol v
omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň.

V zmysle čl. 7. bod 7.5. Obchodných podmienok ukončenie platnosti zmluvy z akéhokoľvek dôvodu
nezbavuje zákazníka povinnosti uhradiť v súlade s ustanovením zmluvy o úvere všetky nesplatené
splátky za dobu, na ktorú bola zmluva o úvere uzatvorená, výdavky spojené s ukončením zmluvy o

úvere, zmluvné pokuty, náhradu škody a iné záväzky.

Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.3.2006 GE Money Multiservis, k. s. - pôvodný veriteľ ako
predávajúci previedol na kupujúceho - postupcu vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové
hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku.

Postupca listom zo dňa 23.9.2009 označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému

oznámil, že ako postupca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom, na základe ktorej
bola pohľadávka voči nemu postúpená na žalobcu, ktorý sa stáva veriteľom uvedenej pohľadávky a
zároveň ho vyzval, aby vzhľadom k uvedeným skutočnostiam všetky svoje plnenia na úhradu dlhu od
dátumu doručenia tohto oznámenia platil na účet žalobcu a upozornil ho, že od doručenia oznámenia
jeho záväzky vyplývajúce z postúpenej pohľadávky budú považované za riadne a včas splnené iba ich

riadnym a včasným uhradením na uvedený účet žalobcu.

Podľa platobnej histórie predmetného úveru dňom 21.2.2009 došlo k zrieknutiu sa budúceho poplatku
za vedenie účtu.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 19.9.2012 adresovaným žalovanému tohto vyzval na splnenie
svojej povinnosti v sume 6.404,45 eur najneskôr do 26.9.2012.

Zdohodyouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkachzodňa18.5.2010súdzistil,žezmluvnými
stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaný ako osoba
uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na
základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 4.092,01
eur, úroku z omeškania 36,5% ročne zo sumy 4.092,01 eur za dobu od 24.9.2009 do dňa splatnosti a

nákladov na inkasné konanie v sume 252,23 eur. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku dlžník sa zaviazal
splatiť svoj záväzok v 6 pravidelných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 150 eur k 25. Dňu v
mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený na 25.5.2010 a poslednej 25.10.2010. Podľa
bodu 3.2 v prílohe dohody sa nachádzal písomný splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok. V
bode 3.4 sa žalovaný ako dlžník zaviazal k úhrade príslušenstva pohľadávky a zároveň vyhlásil, že má

vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 401 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením
druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia
ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom

plynutia premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie

bolo preukázané oznámením o postúpení postupcom žalovanému, ktoré bolo vykonané v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto
má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Podľa Obchodných podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a aj žalobca vo svojom návrhu uviedol, že medzi účastníkmi konania

vznikol obchodnozáväzkový vzťah. Súd však vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu uzavretú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,

ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako

aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Vyhlásenie žalovaného v 1. rade o predĺžení premlčacej doby až na 10 rokov
odo dňa, kedy premlčacia doba začala plynúť bolo urobené v súlade s ustanovením § 401 Obchodného
zákonníka.

Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, najmä
ohľadom určenia a predĺženia premlčacej doby, došlo k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako
spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Ustanovenie, obsahom ktorého je vyhlásenie žalovaného, že
predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k. s. voči klientovi zo zmluvy o úvere a
to na dobu 10 rokov odo dňa, kedy začne táto doba plynúť, spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného - spotrebiteľa, a preto predmetné ustanovenie
vyhlásil za neprijateľnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je v zmysle § 53 ods. 5
OZ neplatná.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento
jepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoréupravujúvzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Tietoustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda

aj právny úkon uznania dlhu žalovaným.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu

došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná.

Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovaného o vedomosti

premlčania dlhu a jeho následkoch.

Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutie uzavrieť

takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v čl. 2.,

no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v čl. 3. označenom ako
forma splatenia záväzku, a to až v poslednej vete.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní
vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre

právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté
právne následky.

Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
však nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný uznal dňa 18.5.2010. Pri závere o tom, že sa
jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné

aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovaným došlo
pravdepodobne v čase, keď dlh ešte nebol premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť 22.2.2009,
dňom nasledujúcim po zrieknutí sa poplatku za vedenie účtu, ktorým dňom deklaroval zosplatnenie
úveru aj žalobca a pri všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka by teda
premlčacia doba uplynula 22.2.2012 a uznanie bolo vykonané ešte dňa 18.5.2010.

V ďalšom súd predmetnú spotrebiteľskú vec hodnotil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej

praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,

využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť
pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.5.2010

žalovaným hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto
zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako aj potenciálne riziko,
že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Takýto záver súdu podporuje aj skutočnosť, že uznanie
bolo vykonané na formulárovej predtlači dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach,
ktorý úkon mohol byť žalovaným vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami

dohody, a tak v konečnom dôsledku k jeho zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu
právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej
doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaný nemusel mať vedomosť, keďže prioritne mal
záujem o úhradu svojho záväzku v splátkach. Je nepochybné, že takéto uznanie dlhu žalovaným
popri predĺžení premlčacej doby už v samotnej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach

spôsobiloopätovnépredĺženiepremlčacejdobynauplatneniežalobcovhonárokunasúdeatýmposilnilo
postavenie žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľovi.

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy by mal dopadať aj na nadväzujúce úkony
vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá je podpísaná žalovaným, má

nepochybne charakter predtlačenej formulárovej zmluvy, obsah ktorej nemohol žalovaný ovplyvniť,
preto aj táto dohoda má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože bezprostredne nadväzuje na
predchádzajúce dojednania spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu.

Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem na
úhrade záväzku žalovaným, ktorý možno vyvodiť z jeho záujmu o uzavretie splátkového kalendára a

dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany voči žalovanému, no za súčasného
dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu,
keď žalovaný splátkový kalendár nedodržiaval, a tým sa stal splatným celý žalovaným uznaný dlh,podal žalobu po viac ako dvoch rokoch s uplatnením úroku z omeškania od 24.9.2009, t. j. odo dňa
nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky aj keď zohľadniac úhrady vykonané žalovaným.

Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie

prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie
voči žalovanému na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou, no aj príslušenstvom pohľadávky
spočívajúcou jednak v úrokoch z omeškania ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho
zastúpenia, za niekoľko rokov omeškania, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne
navýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaný uhradiť.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobcom uplatnené právo v danej právnej veci je

právom, ktoré si tento uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky a teda ide o výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi, ktorému súd neposkytol ochranu a za určenia vyhlásenia žalovaného o
predĺžení premlčacej doby za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný bol v
konaní v plnom rozsahu úspešný, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadal a zo spisu

mu žiadne trovy nevyplynuli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.