Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. jún 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806200582
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8806200582.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného REAL VT, s.r.o., Dr. C. Daxnera 86, Vranov nad
Topľou,IČO:36477591,zastúpenéhoJUDr.IgoromLakatošom,advokátom,M.R.Štefánika875,Vranov
nadTopľouprotipovinnejG.V.,bytomV.B.XXX/XX,Z.nadI.,ovymoženie339,37Eurspríslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er 77/2006-12 zo
dňa 16. septembra 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia

V odôvodnení uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie udelil 31.1.2006, pričom exekúcia je vedená

na základe exekučného titulu notárskej zápisnice N/270/2005, Nz 68606/2005 spísanej notárkou JUDr.
Valériou Zahorjanovou dňa 28.12.2005, v ktorej za povinnú na základe plnomocenstva uznal jej záväzok
voči oprávnenému a dal súhlas s exekúciou JUDr. Vladimír Monok. Súd mal zistené, že záväzok
pochádzal zo zmluvy o pôžičke č. P59/2005 zo dňa 22.6.2005 uzavretej medzi oprávneným a povinnou
a súčasťou predtlače tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie pre JUDr. Vladimíra Monoka na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na uznanie záväzku v mene povinnej a vyjadrenie súhlasu

s tým, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. Súd odkazom na ust. §§ 22, 23, 37, 39
Občianskeho zákonníka a § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku uzavrel, že predmetná
notárska zápisnica je neúčinná, nemôže byť podkladom exekúcie, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti
plnomocenstva, keďže to bolo uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov. Takýto
záver vyvodil z toho, že JUDr. B. Q. konal v rozpore so zákonom, lebo ako zástupca pri uznaní dlhu konal
preukázateľne v rozpore so záujmami povinnej, nad rámec plnomocenstva určil povinnej aj lehotu na

splnenie dlhu, povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním zápisnice. Povinná sa tým vopred
vzdala práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok v čase, kedy záväzok v konkrétnej výške ešte
neexistoval, navyše si nemohla vybrať dobrovoľne zástupcu, lebo ten bol určený už v predtlači zmluvy
o pôžičke, zástupca tak bol vybraný oprávneným a povinná ho spolu s uzavretím zmluvy musela prijať.

Oprávnený podal odvolanie proti tomuto uzneseniu, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, nesprávnych skutkových zistení. Súd nesprávne priznal vyhláseniu o súhlase povinnej osoby s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice procesnoprávnu povahu, a tak nesprávne dospel k záveru, že
ide o úkon pri ktorom je povinná nezastupiteľná. Poukázal na to, že povinná splnomocnila zástupcuna spísanie zápisnice ako exekučného titulu a na udelenie súhlasu s jej vykonateľnosťou podľa
Exekučného poriadku. Rozobral inštitút zastúpenia osoby pri právnych úkonoch, rozsah oprávnenia
splnomocnenca, otázku prekročenia jeho oprávnenia, jeho dôsledky, spôsoby zániku plnomocenstva,

okrem iných aj odvolanie plnomocenstva. Práve tieto otázky súd prvého stupňa právne nedostatočne
vyhodnotil. Pochybil tiež keď nevzal do úvahy, že dlžníci oprávneného si vyberali za splnomocnencov aj
iné osoby, JUDr. S., JUDr. K.. Nemal preto dôvod rozhodnúť o neprípustnosti exekúcie, súhlas povinnej
a udelenie plnomocenstva v zmluve sú jasné a zrozumiteľné, zápisnica spĺňa všetky predpoklady pre
jej vykonateľnosť. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore

so záujmami zastúpeného.

Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ).

Notárska zápisnica N 270/2005, NZ 68606/2005, NCRls 67761/2005 z 28.12.2005 bola označená
ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska
zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia

občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinnej s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinnej) robí z notárskej
zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3Cdo/63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je

spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,

predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože
za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore s jej záujmami. Toto vyplýva už len
zo samotnej skutočnosti, že oprávnený v pozícii veriteľa predformuloval osobu zástupcu JUDr. Q. pre
dlžníka vo formulárovej zmluve o pôžičke č. P59/2005 zo dňa 22.6.2005, a teda nešlo o výber zástupcu

zo strany povinnej.

Ide o neplatné splnomocnenie, preto povinná nemohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný
právny úkon nie je možné odvolať. Z tohto dôvodu nebolo absolútne potrebné skúmať zákonné možnosti
zániku plnomocenstva.

Súd prvého stupňa vyhodnotil nezákonnosť, neplatnosť zastúpenia povinnej nie z dôvodu, že jej

zastúpenie je nemožné, ale z dôvodu, že konkrétne zastúpenie JUDr. Q. ako osobou určenou
oprávneným v predtlači zmluvy o pôžičke je nezákonné. Odvolací argument, že dlžníci oprávneného vo
všeobecnosti majú na výber z niekoľkých zástupcov, je nepodstatný, keďže vždy ide o osobu určenú
oprávneným už v predtlači zmluvy.Prvostupňový súd správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, lebo na splnenie podmienok
exekúcie treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007
vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997

„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu
Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:

„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia

je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad
exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním
poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1

Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté
exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného
titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že
exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom
exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj
zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods.
3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným
titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“

Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutia rôznych súdov,

ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE/152/2010, 14CoE/303/2010, 14CoE/307/2010).
Odvolací súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/35/2013 zo dňa 09.09.2013 týkajúce sa obdobnej veci. V ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval, že „Právna teória aj prax označuje za konanie in fraudem legis konanie subjektu, ktorý

formálne postupuje podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný
alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto urobený nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi
účinkamianajmäcieľomzákonobchádza.Dovolacísúdzakonanieinfraudemlegispovažujeajkonanie,
v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné
zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany,

následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového
subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu“.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený bol v odvolacom
konaní neúspešný a povinnej a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.