Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/775/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213160
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412213160.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 14. 05. 2014 proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/135/2012-28 zo dňa 01. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenia
práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd (výrok I.), rovnako zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ( výrok II.) a odporcovi právo na
náhradu trov konania nepriznal ( výrok III.).

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady
škody a tiež priznania náhrady nemajetkovej ujmy s odkazom na Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Návrh dôvodil tým, že exekučný súd / Okresný súd Žiar nad Hronom / po podaní žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie mal v zmysle zákona povinnosť rozhodnúť o takejto žiadosti do 15 dní
od jej doručenia. Podľa navrhovateľa, súd však o žiadosti o udelení poverenia rozhodol až po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty /viac ako 6 mesiacov/ t.j. po veľmi dlhej dobe, práve v dôsledku nečinnosti
súdu. Navrhovateľ tvrdil, že i keď neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a bez zbytočných prieťahov, k rozhodnutiu pristúpil až po značne dlhej dobe
so zbytočnými prieťahmi a preto podľa navrhovateľa nesprávnosť úradného postupu, spočíva v porušení
procesných pravidiel exekučného súdu, ktorý v exekučnom konaní nerozhodol bez zbytočných prieťahov
o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodol po zákonom stanovenej dobe / § 44
ods. 2. Exekučného poriadku/. Navrhovateľ preto uplatňoval nárok na priznanie majetkovej škody a tiež
uplatnil nárok na náhradu priznania nemajetkovej ujmy.

Súd určil termín pojednávania na deň 1.4.2014, účastníkom konania ako i právnemu zástupcovi
navrhovateľa riadnym spôsobom predvolanie doručil, všetkým dňa 10.2.2014. Právny zástupca
navrhovateľa elektronickým podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.3.2014 zaslal návrh na
zrušenie nariadeného termínu pojednávania a navrhol konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu - SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva
navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Odporca sa do určeného termínu
pojednávania k návrhu nevyjadril a ani svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Súd návrh navrhovateľa na zrušenie nariadeného pojednávania nepovažoval za kvalifikované
ospravedlnenie s označením náležitého dôvodu, pre ktoré žiada zrušiť určený termín pojednávania,
keďže aj odporca neúčasť neospravedlnil bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu na pojednávaní, súd s
odkazom na ustanovenie § 101 ods. 2. OSP vec prejednal v neprítomnosti účastníkov.

Súd o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu -
SR o ústavnej sťažnosti pre porušenia práva žalobcu na zákonného sudcu a nestranný súd zamietol,
pretože má za to, že samotné podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov
tunajšieho súdu nie je takým dôvodom, ktorý zakladá obligatórnu povinnosť súdu podľa § 109 ods. 1.
písm. b/ OSP konanie prerušiť. Okresný súd nie je oprávnený riešiť otázku, či jeho sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania v danej právnej veci. Nadriadený súd / Krajský súd v Banskej Bystrici /
už v danej právnej veci rozhodol uznesením sp. zn. 4NcC 241/2012 tak, že zákonný sudca JUDr. Igor
Valent v danej právnej veci vylúčený nebol.

Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ podal pred uplatneným nárokom
na príslušnom súde žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo
spravodlivosti SR o ktorých príslušný orgán v lehote určujúcej zákonom /6 mesiacov/ nerozhodol.

Súd potom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania ako i s pripojeným
exekučným spisom sp. zn. 5Er 881/2009, predloženou kópiou ústavnej sťažnosti, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav veci:

V návrhu na začatie konania navrhovateľ tvrdil, že tunajší súd o žiadosti na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo vyššie uvedenom exekučnom konaní rozhodol po viac ako 6 mesiacoch odo
dňa podania žiadostí o udelenie poverenia. Takéto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom navrhovateľ súdu
nepreukazoval. Súd uvádza, že navrhovateľ však do lehoty omeškania nesprávne započítal aj obdobie
počas ktorého bol návrh na začatie exekúcie zadržiavaný súdnym exekútorom a nepočítal omeškanie
až od okamihu doručenia žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu.
Zo spisu 9C 135/2012, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom 5Er
881/2009 mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie voči
povinnému C. A. na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR 05295/2009/. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 25.9.2009. Súd dňa 13.10.2009 vyzval exekútora, aby postupoval
v zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku a poučil tiež, aby oprávnený opravil nesprávny návrh na
začatie exekúcie. Dňa 16.11.2009 v intenciách výzvy a poučenia exekučného súdu tomuto bol doručený
opravný návrh na začatie exekúcie a následne súd 1.12.2009 udelil poverenie na vykonanie exekúcie
JUDr. Rudolfovi Krutému súdnemu exekútorovi Bratislava Záhradnícka č.62.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučného poriadku, platného v čase od 1.2.2002 do 31.5.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti v návrhu, alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vyššie označené exekučné konanie začalo na návrh na vykonanie exekúcie, ktoré oprávnený podal dňa
12. augusta 2009.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že zákonom vymedzená lehota, v ktorej exekučný
súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je 15 dní,
ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie zo zákonom, alebo
exekučným titulom, ktorá lehota plynie odo dňa doručenia žiadosti súdu na poverenie vykonanie
exekúcie exekútorom. Pokiaľ však súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so

zákonom o žiadosti na udelenia poverenia na exekúciu rozhodne tak, že túto uznesením zamietne.
Zákonom určená 15 dňová lehota uvedená v tomto ustanovení Exekučného poriadku je lehotou
procesnou, ktorá má poriadkový charakter bez určenia akejkoľvek sankcie pre prípad jej nedodržania.
I keď je pravdou, že v exekučnom konaní podľa takýchto procesných pravidiel je určená povinnosť
súdu konať a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,
samotná skutočnosť nedodržania takejto zákonnej lehoty, nemá za dôsledok nesprávny úradný postup,
tak ako to v konaní tvrdil navrhovateľ. Je nutné zohľadniť objektívne skutočnosti, ktoré viedli exekučný
súd k tomu, že zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia nebola dodržaná. Vo vyššie uvedenej
exekučnej veci bolo rozhodnuté v lehote zákonnej, t. j. 15 dní odo dňa doplneného a opraveného návrhu
na začatie exekúcie oprávneným. Z týchto dôvodov preto nie je možné ani konštatovať, že exekučný
súd rozhodnutie vydal po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti
podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného
predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva
nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Aj keď zodpovednosť štátu s odkazom na vyššie uvedený Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je zodpovednosťou
objektívnou, bez zreteľa na zavinenie a nemožnosť sa jej zbaviť, k podstatným / esenciálnym /
predpokladom takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradnom postupom a škodou. Je potrebné, aby pre vznik takejto
zodpovednosti kumulatívne boli splnené všetky tri základné predpoklady.

Navrhovateľ nepreukázal ani primárny predpoklad a to nesprávnosť úradného postupu konajúceho súdu
v rámci exekučných konaní, tak ako to tvrdil. Súd preto bez ďalšieho návrh zamietol a nezaoberal sa
dôvodnosťou a skúmaním existencie vzniku škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tak ako to tvrdil v konaní navrhovateľ.

Z dokazovania súd mal za to, že v exekučnom konaní nebolo postupované v rozpore s Exekučným
poriadkom s odkazom na vyššie uvedené nemožno konštatovať, že exekučné konanie vykazuje znaky
nesprávneho úradného postupu v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z.
Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup
nebol v exekučnom konaní zistený, naopak, vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom a bez zbytočných prieťahov, nedošlo k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci.

Keďže nebol splnený tento primárny predpoklad pre založenie zodpovednosti za škodu a to nesprávny
úradný postup, súd i z dôvodu hospodárnosti ďalšieho konania v prejednávanej veci ďalšie dokazovanie
nevykonával a rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP, t.j. podľa úspechu v konaní. Odporca i
keď bol v konaní úspešný, nevznikli mu žiadny trovy v súvislosti s konaním a preto súd o náhrade trov
konania rozhodol tak, že tieto odporcovi nepriznal.

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého
stupňa, namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd
vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne
pojednávanie a ďalej vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec
netýkajú. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy
splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a
spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie odporcu k zaslanému odvolaniu podané nebolo, odporca sa vyjadril len k zaslanému návrhu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu
a nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje
ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.