Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114217397
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114217397.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s. so

sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom
so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12 proti žalovanému D. R., štátnemu občanovi Slovenskej republiky,
bytom C. F. R., H. XXXX/XX o zaplatenie 530 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil 530,- Eur s príslušenstvom. Uviedol, že mu poskytol úver
na základe zmluvy, ktorú spolu uzavreli. Poukázal na to, že žalovaný neplnil podmienky dohodnuté v
tejto zmluve, neuhrádzal jednotlivé splátky ku ktorým sa zaviazal, a preto oznámením zo dňa 16.6.2010

došlo k zosplatneniu celého dlhu k dátumu 5.3.2010. Žalobca požadoval od žalovaného dlh vo výške
530 Eur, úrok z omeškania z tejto sumy od 6.3.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o úvere č. 320092333,
upomienkou zo dňa 12.3.2010, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.6.2014, poštovým podacím
lístkom o doručení tohto oznámenia a rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.), podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Drobnými spormi sú podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory v ktorých predmet
konania nepresiahne sumu 1000 eur.

Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca predtým uvedenú čiastku, nebolo vo veci
nariadenépojednávanie,aleverejnevyhlásenýrozsudokvzneníuvedenomvovýrokutohtorozhodnutia,

ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu a tohto jeho právneho posúdenia:

Zo zmluvy č. 320092333 mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril dňa 24.10.2009 so žalobcom
zmluvu o úvere. Podľa tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 650 Eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 13 mesačných splátkach vo výške 84,50 Eur vždy do 15. dňa v
mesiaci. Predmetom zmluvy o úvere bola aj dohoda o priemernej RPMN vo výške 37,93 %.Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka ( platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú
zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa
ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva ( teda aj zmluva
o úvere u bez ohľadu na to podľa akého predpisu bola uzavretá) môže mať povahu spotrebiteľskej

zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva uzavretá žalobcom a žalovaným v danej veci má
charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom
ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca,
ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri
uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.

Podľa § 5b zák. 250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Premlčanie je inštitútom, ktorý znamená uplynutie času určeného zákonom na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, žeby sa toto právo vykonalo. V zákone o ochrane spotrebiteľov je zakotvená povinnosť
každého orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na premlčanie aj bez
návrhu, teda takúto povinnosť má aj súd. Keďže toto ustanovenie je procesného charakteru, platí
táto povinnosť od účinnosti citovaného zákonného ustanovenia, teda aj na právne vzťahy, ktoré súd v

predmetnej veci posudzoval.

Preto sa súd musel vyporiadať s tým, či nárok žalobcu nie je premlčaný ex offo, teda z úradnej
povinnosti. Na beh premlčacej doby bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
sú pre žalovaného ako spotrebiteľa prijateľnejšie. V zmysle § Občianskeho zákonníka je premlčacou
dobou všeobecná 3 ročná doba.

Žaloba v predmetnej veci bola uplatnená na súde 28.7.2014, ale dlh sa v celom rozsahu stal splatným
podľa tvrdenia žalobcu ( a preukázateľne aj z dôkazov, ktoré súd mal k dispozícii) dňom 5.3.2010. K
premlčaniu uplatneného nároku teda došlo dňom 5.3.2013. Z toho dôvodu mal súd za to, že žaloba bola
podaná po uplynutí zákonom stanovenej doby na premlčanie. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. musel
súdnatútookolnosťprihliadnuťaztohtodôvodužalobuzamietnuť.Zozaužívanejsúdnejpraxe vyplýva,

žesúdsamôžezaoberať námietkoupremlčaniabeztoho,abyskúmalsamotnúexistenciusubjektívneho
práva žalujúceho účastníka . V takomto prípade sa uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Podľa
tejto praxe, ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný, neskúma existenciu subjektívneho práva, ale
vychádza z toho, že i tak by bola žaloba z dôvodu premlčania zamietnutá.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V predmetnom konaní bol úspešný žalovaný a patrila by mu v zmysle citovaného ustanovenia plná
náhrada účelne vynaložených trov. Preukázateľne mu však žiadne nevznikli, a preto mu ich súd výrokom
tohto rozsudku nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).