Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Zolotová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201170
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813201170.6

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, kontaktná adresa: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., H.. Z. F., Bajkalská 30, P.O.BOX 48, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: 1. E.
H., X. XX.XX.XXXX, L. Č. XXX 2/ R. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Č. XXX o zaplatenie úrokov z omeškania,
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 2.915,23 eur od 28.10.2008 do 29.02.2012 a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi
trovy konania pozostávajúce z časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 53,46 eur a to do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podaným návrhom zo dňa 08.03.2012 v konaní vedenom na tunajšom súde pod
spisovou značkou 5C/108/2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v
1. a 2. rade a žalovanú v 3.rade P. H., X.. XX.XX.XXXX na zaplatenie sumy 4.957,31 eur s úrokom
z omeškania vo výške 11,99 % ročne zo sumy 3.533,58 eur od 01.03.2012 do zaplatenia a náhrady
trov konania s tým, že plnením jedného so žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných

žalovaných. Podanie návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX
bola s odporcami v 1. až 3. rade uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 1.12.2006, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaných v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver
vo výške 3 319,39 eur. Žalovaní v 1. až 3. rade sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru
6,99% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy
vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej

sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. až 3. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,7% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Nakoľko si žalovaní
v 1.až3.radenesplnilizmluvnépovinnosti,boližalobcomupomínaníaupozorňovanínariadneavčasné
uhrádzanie splátok. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými v 1. až 3. rade,
omeškanímvsplácaní,odstúpilžalobcalistomzodňa16.08.2006odzmluvyomimoriadnommedziúvere
a stavebnom úvere a vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových

prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovaní v 1. až 3. rade finančné
prostriedky v danej lehote nevrátili. Zostatok pohľadávky ku dňu 29.02.2012 bol vo výške 4.957,31 eur
s 11,99 % p.a. s úrokom z omeškania zo sumy istiny 3 533,58 eur od 01.03.2012 do zaplatenia.Počas konania súd zistil, že žalovaná v 3.rade P. H., X.. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda
ešte pred podaním žaloby. Na základe uvedeného preto súd konanie voči nej zastavil uznesením zo dňa
11.09.2012,č.k.5C/108/2012-44stým,žežalobcuvočižalovanémuv1.av2.radevylúčilnasamostatné

konanie a rozhodnutie, ktoré sa vedie pod vyššie uvedenou spisovou značkou.

Počas konania žalobca požiadal o zmenu petitu žalobného návrhu, ktorú súd uznesením zo dňa
11.06.2013 pripustil. Predmetom konania je tak zaplatenie sumy 4,957,31 eur, 6,99% p.a. úroky zo
sumy 3.533,58 eur od 01.03.2012 do zaplatenia a 5%p.a. úroky z omeškania zo sumy 3.533,58 eur od
01.03.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Návrh na zmenu petitu žaloby ohľadom žalovaného v

III. rade nebol pripustený.

Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade súhlasili s žalobným návrhom a žiadali, aby im súd umožnil
uhradiť dlžnú sumu v splátkach.

Rozsudkomzodňa07.10.2013súdvovecirozhodolatoak,žežalovanúv1.radeažalovanéhov2.rade
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.915,23 eur s úrokom vo výške 6,99% ročne
zo sumy 2.915,23 eur od 23.08.2005 do 15.10.2008 a s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne

z dlžnej sumy 2.915,23 eur od 01.03.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,99% ročne z dlžnej istiny 3.533,58
eur od 01.03.2012 do zaplatenia zastavil Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovanú v 1. rade a
žalovaného v 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z
časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 47,52 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to proti tej časti v ktorej bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá s výnimkou výroku týkajúceho sa zastavenia konania.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28.01.2014 odmietol
odvolanie proti výroku o uložení povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 2 915,23 Eur s prísl..

Potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti s výnimkou výroku, ktorým bola
zamietnutá žaloba vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie od 21. 10.
2008 do 29. 02. 2012. Zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba vo vzťahu k 5 % úroku
z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd poukázal na to, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.Lennazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiajepotrebnépoukázaťnaskutočnosť,

podľa ktorej ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 23a ods.
1 za spotrebiteľské zmluvy považoval zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárali vo
viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval.

Uvedené ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva
o úvere uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Základnou črtou
spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená žalobcom túto charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré

spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Novela
Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 zakotvilado nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá
i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé
z ustanovenia § 879 g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 1.4.2004 v

ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení §
53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských
zmluvách napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy právnu
úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej
základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník má postavenie predpisu špeciálneho.
Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonník priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom
neupravené podľa predpisov Občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie
§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy

obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy
neprijateľných podmienok pri úverových zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a § 54
Občianskeho zákonníka upravujúcich analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho
poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a
to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1
umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu

trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy
v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava
odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia a
tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaní vzdať nemohli. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie
§ 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Keďže ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39

Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z
úradnej povinnosti. Možnosť použitia Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka na právny
vzťah vzniknutý medzi zmluvnými stranami priamo vyplýva z článku VIII. bod 1 Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere. Ak samotný žalobca v zmluve umožnil použitie tak Obchodného
zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka, použitie pre spotrebiteľa nevýhodnejšej úpravy pri odstúpení

od zmluvy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka je neprípustné. Okrem toho ustanovenia Obchodného
zákonníka o odstúpení od zmluvy nemožno, ako to už bolo skôr konštatované, aplikovať na zmluvu o
úvere uzatvorenú síce podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ale majúcu charakter
spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nebolo by totiž logické, aby pri spotrebiteľských zmluvách

uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy sa odstúpenie od zmluvy riadilo Občianskym zákonníkom
a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, Obchodným zákonníkom. Takýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej skupiny
spotrebiteľov v porovnaní so skupinou druhou. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že potreba

aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z ustanovenia § 5 zákona č.
258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je
uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka.

Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie
zmluvy s účinkami od začiatku, zrušili sa i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru,

zmluvne dohodnutý úrok z omeškania a poplatky za upomienky. Zo zrušenej zmluvy žalobcovi vznikloprávo iba domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Žalovaní na základe zrušenej zmluvy získali finančné

prostriedky v sume 3 319,39 Eur a z tejto čiastky žalobcovi vrátili sumu 404,16 Eur. Zostatok vo výške 2
915,23 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovaných, ktoré sú povinní vydať.
Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok, s výnimkou výroku,
ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania
zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 a výroku o trovách konania, ako

vecne správny potvrdil.

Zároveň podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol odvolanie proti výroku, ktorým bolo
žalobe čiastočne vyhovené ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Nie
každý účastník konania môže podať odvolanie proti rozhodnutiu. Predovšetkým ho nemôže podať ten
účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia odvolania výslovne vzdal ( § 207 ods. 1 O.s.p.). Oprávnenie
k podaniu odvolania chýba tiež i účastníkovi, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá

hoci i málo významná ujma na jeho právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to,
aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom, ktorým bolo žalobe čiastočne
vyhovené, žalobcovi žiadna ujma spôsobená nebola a preto tento účastník vo vzťahu k tomuto výroku
právo podať odvolanie nemá.

Čo sa týka zamietnutia žaloby vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za obdobie

od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Z odôvodnenia rozhodnutia sa totiž nedá zistiť, kedy došlo k omeškaniu žalovaných s plnením ich
peňažného záväzku. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia.
Preto podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka treba vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať
bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie

dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky
uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto
žaloby dlžníkovi. Odvolací súd tak postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O. s. p.
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k 5 % úroku z omeškania zo sumy 2 915,23 Eur za
obdobie od 21. 10. 2008 do 29. 02. 2012 a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec

vrátil na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného v zmysle pokynu Krajského súdu súd opätovnej vec prejednal v zrušenej časti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania,
Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 10.08.2005, vrátane všeobecných
obchodných podmienok, oznámeniami žalobcu o odstúpení od zmluvy zo dňa 15.10.2008 a

doručenkami, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.04.2012, zo dňa
03.06.25013, zo dňa 30.08.2013, výsluchom žalovaných vyjadrením žalobcu zo dňa 04.11.2014 a zistil
tento skutkový stav veci:

Súd poukazuje, že predmetom konania je už len nárok žalobcu na zaplatenie 5 % úrokov z omeškania
zo sumy 2.915,23 eur od 21.10.2008 do 29.02.2012.

Medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanými v 1. a 2. rade a bývalou žalovanou v 3.rade ako dlžníkmi,
došlo dňa 10.08.2005 k uzatvoreniu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere EČÚ
XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť medziúver pod
č. XXXXXXXXXX vo výške 3 319,39 eur (100 000,- Sk), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých

zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 1 991,64 eur (60
000,- Sk). Presná výška stavebného úveru sa mala rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy
pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení (Článok I., bod 1. zmluvy). Zmluva je podpísaná
všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu.VzmysleČlánkuII.zmluvy-Dobasplatnosti,úročenie,vyplatenieasplácaniemimoriadnehomedziúveru
a stavebného úveru, dlžník sa zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška
úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,99% p. a. ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle

tohto článku, do nasporenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 16,60 eur (500,- Sk). Podľa bodu 2. tohto článku
do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky
z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur (583,- Sk).
Vyplatené čiastky medziúveru sa úročia odo dňa vyplatenia. Veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej

splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky.

VzmysleČlánkuII.zmluvy-Dobasplatnosti,úročenie,vyplatenieasplácaniemimoriadnehomedziúveru
a stavebného úveru, pokiaľ sa týka stavebného úveru, tak dlžník sa zaväzuje uhradiť plnú výšku úveru
vrátane úrokov vo výške 4,70% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur (875,- Sk).
Splátka je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15. dňa každého mesiaca.
V splátke sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru. Veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky

svoje pohľadávky v nasledovnom poradí: sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu.

Podľa Článku III. bod 1. zmluvy - Zabezpečenie, písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že
je úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

Z Článku V. zmluvy - Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaväzujú plniť všetky
záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok a dlžník najmä všetky splátky

mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne.

V zmysle Článku VI. body 2. a 3. zmluvy - Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou,
má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere
z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s
viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený

požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa Článku VII. bod 1. zmluvy - Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a
požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak
nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Podľa bodu 2. písm. i) Článku VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité

splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

V zmysle bodu 4 písm. a) Článku VII. zmluvy, pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže
od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie
mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných

podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na
zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

Podľa bodu 5. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa bodu 7. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto

oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom
uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri
zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vráteniazásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo
neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

V zmysle bodu 8.Článku VII. zmluvy, po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom

úvere 3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú sadzbu z
celého zostatku dlhu.

V zmysle bodu 6. Článku VIII. zmluvy, dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z
tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po
odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu
na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na

vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 15.10.2008, ktoré bolo adresované žalovaným v 1. až
3. rade, žalobca oznámil, že napriek upozorneniam, riadne a včas neuhradili splátky a zostávajú v
omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace
a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami, čo veriteľ považuje za podstatné

porušenie zmluvných podmienok a odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX
a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2005 a zároveň požiadal o okamžité splatenie
poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní od doručenia listu. Tento si žalovaní prevzali dňa
20.10.2008 ako to vyplýva z podpísanej doručenky. Dlžná suma ku dňu 15.10.2008 bola vo výške 3
530,53 eur. Žalobca zároveň žalovaných upozornil, že ak dlh v stanovenej lehote neuhradia, pristúpi k

vymáhaniu pohľadávky v zmysle platnej právnej úpravy.

Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, číslo zmluvy XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaní v 1. až
3. rade uhradili v prospech žalobcu jednotlivými splátkami sumu 404,16 eur, pričom žalobca použil
jednotlivé splátky úveru aj na iný účel ako na splatenie istiny (v zmysle zmluvných dojednaní) na úroky,
úroky z omeškania rôzne poplatky a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú

možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť.

Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobou súhlasí, je si vedomá svojho dlhu, potvrdila,
že mali uzatvorenú zmluvu, kde neuhradili úver. Uviedla, že úver im bol poskytnutý,

Žalovaný v 2. rade taktiež so žalobou súhlasil, je si vedomý svojho dlhu, zmluvu podpísal. Potvrdil, že
úver ktorý im žalobca poskytol nesplácali. Potvrdil, že popísal úverovú zmluvu so žalobcom, úver im bol

poskytnutý postupne, nie naraz. Nepamätá sa kedy úver prestali splácať.

Obaja žalovaný zhodne žiadali, že vzhľadom na to, že sú v súčasnosti nezamestnaní, a finančná situácia
imneumožňujeuhradiťdlhnaraz požiadali,abyimsúdumožniluhradiťdlžnúsumuvsplátkachmesačne
vo výške 30,- eur.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že poberá sociálne dávky vo výške mesačne 450,- eur. V tejto sume

sú zohľadnené aj rodinné prídavky. Je vydatá, žalovaný v 2. rade je jej manželom. Má tri maloleté
nezaopatrené deti. Ich mesačné výdavky sú elektrina vo výške 40,- eur, nájom vo výške 40,- eur, zvyšok
sumy ide o na domácnosť , stravu a potreby pre mal. deti. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností
ani motorových vozidiel.

Žalovaný v 2. rade na dotaz súdu, aby ozrejmil svoje majetkové a zárobkové pomery uviedol, že v

súčasnosti je nezamestnaný. Sociálna dávka o ktorej hovorila žalovaná v 1. rade, v tejto sume je
zohľadnená aj jeho osoba. Spolu ich rodina poberá sociálne dávky vo výške 450,- eur. Nepracuje.
Podieľa sa na výdavkoch tak, ako to hovorila žalovaná v 1. rade uhrádzajú ich spolu. V súčasnostimá zdravotné problémy, lieči sa po psychickej stránke. Mesačne na lieky dá okolo 20,- eur. Nie je
vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani motorových vozidiel.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného

v rozhodnom období, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre
príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo
poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých

prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 491 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom
v rozhodnom období, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu

však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcichprvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia
zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 879e ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od

1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať
budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy,
a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto

zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona,
ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,, Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo

zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu

nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľalenvprípade,žedlžníknesplnilsvojsplatnýzáväzokvprimeranejdobepotom,čohonatoveriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a
riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol
odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 501 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky
poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez

zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť
poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto
účelom.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v

mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa
zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok

poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu
od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a

to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov
z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o

1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

V danej právnej veci účastníci konania uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu,
ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že úverová zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým
právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v
postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovaťustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Z
formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala
by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd

má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaných zo zmluvy vyplývajú v prípade žeby išlo
o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže
podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka,
napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.

Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorenýpriestornadojednanieobsahuzmluvyalebojehozmeny.Základnouzásadouspotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v

prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim
spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva
zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na
základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,
resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Žalobca na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a spotrebnom úvere poskytol žalovaným v 1. a
2. rade finančné prostriedky vo výške 3 319,39 eur (100 000,- Sk). Žalobca vyplatil žalovaným uvedené
finančné prostriedky a žalovaní v 1. a 2 . rade sa zaviazali uhradiť žalobcovi aj poplatok za spracovanie

úveru vo výške 3 500,- Sk. Žalovaní sa ďalej zaviazali platiť mesačne úroky z úveru a raz ročne platiť v
zmysle sadzobníka poplatkov poplatok za vedenie úverového účtu. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci
sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnými splátkami. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade si neplnili
platobné podmienky v zmysle zmluvy o medziúvere a spotrebnom úvere, žalobca od zmluvy odstúpil a
vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy vyčíslenej ku dňu odstúpenia od zmluvy, teda

ku dňu 15.10.2008 vo výške 3 533,58 eur. Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 15.10.2008.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že keďže žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3.3.19,39 eur, a títo
z neho uhradili len sumu 404,16, zvyšok dlžnej sumy pokiaľ ide o istinu ja tak 2.915,23 eur. V tejto
časti považoval súd žalobu za dôvodu. Túto sumu potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo svojom vyššie
citovanom rozsudku

Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 5% ročne ( menej ako je zákonný úrok z
omeškania) zo sumy istiny 3.533,58 eur od 01.03.2012 do zaplatenia. V tejto časti súd považoval nárok
žalobcu za dôvodný avšak len zo sumy istiny 2.915,23 eur. Túto sumu a úroky z omeškania vo výške 5%
ročne od 01.03.2012 potvrdil aj Krajský súd vo svojom vyššie citovanom rozsudku. Úroky z omeškania
boli potvrdené zo sumy 2.915,23 eur od 01.03.2012. Predmetom konania ostali úroky z omeškania vo

výške 5% ročne zo sumy 2.915,23 eur od 21.10.2008 do 29.02.2012.

V predmetom konaní je zrejmé, čo nepochybne vyplynulo z vykonaného dokazovania čo potvrdil aj
Krajský súd V Prešove, že v danom prípade došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy, čím sa zmluva
od začiatku zrušila a týmto došlo na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu. Pri nároku navydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia. Preto podľa ust. § 563 Občianskeho
zákonníka treba vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po
tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované

požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň
nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby dlžníkovi.

V danej veci je nepochybné, že žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 15.10.2008 , ktorý si žalovaní
prevzali osobne a to dňa 20.10.2008, čo vyplýva z doručenky. V tomto liste označenom ako odstúpenie
od zmluvy žalovaným samotný žalobca stanovil 7 dňovú lehotu na plnenie. Keďže žalovaní list prevzali

dňa 20.10.2008, táto lehota uplynula dňa 27.10.2008, do omeškania sa preto mohli dostať až odo
dňa 28.10.2008 a nie od 21.10.2008 ako to žiadal a uvádzal žalobca. Preto sú žalovaní povinní až od
tohto dňa uhradiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ktoré žiadal t.j. dňa 28.10.2008 a to až do
29.02.2012, čo ešte ostalo predmetom konania. Nárok na úroky z omeškania za obdobie pred dňom
28.10.2008 súd zamietol ako nedôvodný.

Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a

nerozdielne uhradiť žalobcovi úroky z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Pre úplnosť súd poukazuje, že návrhu na povolenie splátok súd nemohol vyhovieť, tak ako pri
predchádzajúcom rozhodnuté, pretože žalovaní svoje pomery žiadnymi hodnovernými listinnými
dôkazmi nepreukázali.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v
lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade uhradiť pomerené trovy konania žalobcu, ktorý bol podľa pomeru úspechu

a neúspechu úspešnejší ako žalovaní.

V danej právnej veci bol žalobca úspešný len čo výšky 59 %. Žalovaný bol úspešný čo do výšky 41%.
Súd priznal zo žiadnej sumy 4.957,31 eur s úrokmi sumu 2.915,23 eur s úrokmi.

V predmetnej veci mal po orientačnom prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca úspech vo výške
59 % a žalovaní vo výške 41 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaných ( 59% - 41%),

žalobcovi tak vznikol nárok na priznanie trov konania vo výške 18 % z jeho celkových trov konania.Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného poplatku vo výške 297 eur, pričom súd podľa
pomeru úspechu a neúspechu priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 18 % z tejto sumy čo je
53,46 eur z vyššie uvedených dôvodov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.