Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209488
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314209488.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,

Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr.
Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému N.A.B. R.Č.,nar. XX. X. XXXX, bytom
S. XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
občianske združenie, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom,
Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 258,16 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 94,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
z dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia a to v 15-eurových mesačných splátkach splatných vždy

do 25.-teho dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane žalovaného p r i z n á v a náhradu trov konania
v sume 16,03 eur, ktorú je žalobca p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na adresu právneho
zástupcu v lehote do l5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa X. X. XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 258,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 28.
6. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu zapožičal

SIM kartu a poskytoval telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu.
Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté
služby vyfakturované faktúrami za obdobie 02/2013 - 05/2013 vo výške 94,16 eur. Ďalej z podanej
žaloby vyplýva, že medzi účastníkmi konania bol uzatvorený aj dodatok k zmluve o pripojení, na základe
ktorého žalobca poskytol žalovanému mobilný telefón za zvýhodnenú akciovú cenu a žalovaný sa
zaviazal užívať služby žalobcu po dohodnutú dobu a v prípade nedodržania tohto záväzku, uhradiť
dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v

prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že žalobca žalovanému síce poskytol
mobilný telefón za akciovú cenu, avšak žalovaný si svoju povinnosť nesplnil. V snahe predísť procesnej
neistote pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody (ktorá bola v súdnych
konaniach vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku), žalobca sa domáha nároku titulom náhradyškody, ktorá mu vznikla tým, že poskytol žalovanému mobilný telefón za zvýhodnenú akciovú cenu.
Výšku tejto škody vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu 165 eur a akciovou
cenou 1 euro, za ktorú bol odpredaný žalovanému.

Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
94,16 eur za neuhradené poskytnuté služby a sumy 164 eur titulom náhrady škody, ako aj úroku z
omeškania z uvedených súm a náhradu trov konania.

Dňa 14. 10. 2014 došlo na súd podanie občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
ktoré prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. vstúpilo do
konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného.

Po doručení žaloby a jej príloh, podaním doručeným súdu dňa 29. 10. 2014 tento vedľajší účastník
na strane žalovaného žiadal žalobu zamietnuť v časti o zaplatenie 164 eur, ktoré žalobca požaduje

titulom náhrady škody. Ako dôvod uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v danej veci, keďže
nepreukázal ani vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody. Vo zvyšku žalobu žalobcu nespochybnil. Uplatnil si náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
najmä so zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve o pripojení, prílohou č. 1 dodatku k zmluve,
dokladmi o predlžení viazanosti, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
faktúrami a pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový stav.

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 5. 2. 2011 č. A. vyplýva, že žalovanému bola zapožičaná mikroprocesorová
SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX a ktorej predmetom bolo
poskytovanie v zmluve špecifikovaných programov a služieb.

Podľadodatkuktejtozmluvezodňa5.2.2011,žalobcaposkytolžalovanémumobilnýtelefónzn.C.N.C.
za kúpnu cenu so zľavou vo výške 1 euro s tým, že žalovaný je si vedomý toho, že bežná maloobchodná
cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú Podnik mobilný telefón
zo svojho majetku predáva, je 165 eur a toho, že akciová cena telefónu je vo výške rozdielu medzi
spotrebiteľskou cenou tohto telefónu a žalobcom poskytnutou zľavou a táto zľava je jej poskytnutá len

z dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by
spôsobilo podniku vznik škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu
(čl. 3.7 Dodatku).

Podľa čl. 2.2. Dodatku, žalovaný sa zaviazal, že počas doby viazanosti, bude mať na SIM karte taký

účastnícky program alebo jeho variant, u ktorého je výška mesačného poplatku vrátane DPH stanovená
prinajmenšom na sumu 23,66 eur.

Žalovaný sa v čl. 2.3. uvedeného Dodatku zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite
po dobu 24mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom,

po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k
ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo
o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať
aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde

k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. Dodatku.

Podľa čl. 2.5 týchto Dodatku, v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3
alebo 2.4 tohto článku dodatku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie
záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto

Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu
jeho platnosti), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 164 eur. Zmluvná
pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy z jejspotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón. Právo na
zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v
okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho

úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania
služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň
povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.
Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo

výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Podľa žalobcom priloženého dokladu, žalovanému bola predlžená viazanosť o 107dní. Pôvodná
viazanosť bola do 5. 2. 2013 a nová viazanosť do 23. 5. 2013.

Podľa ďalšieho žalobcom priloženého dokladu, žalovanému bola predlžená viazanosť o 169dní.

Pôvodná viazanosť bola do 23. 5. 2013 a nová viazanosť do 8. 11. 2013.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení sú Všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s..

Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby predloženými faktúrami v celkovej výške 94,16 eur
a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 2. 2013 splatnou dňa 23. 2. 2013 sumu 5 eur, faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 9. 2. 2013 splatnou dňa 23. 2. 2013 sumu 44,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 9. 3. 2013 splatnou dňa 23. 3. 2013 sumu 31,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 4.

2013 splatnou dňa 23. 4. 2013 sumu 5 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 5. 2013 splatnou dňa
23. 5. 2013 sumu 7,20 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 13. 6. 2013 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

Žalovaný na pojednávaní nepoprel nárok žalobcu titulom vyfakturovanej sumy za uskutočnené hovory
vo výške 94,16 eur s tým, že uvedenú sumu vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu je schopný splácať
splátkami po 15 eur mesačne. Náhradu škody, ktorú požaduje žalobca, však žalovaný neuznáva s
odôvodnením, že žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil. Náhradu trov konania si neuplatnil.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb

v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a

medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých
čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo

medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie

služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je

povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd má za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
SIM kartu.

Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanému služby a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/
Všeobecných podmienok, je tento povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej
kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd
nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd

žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 94,16 eur vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má
povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 94,16 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 164
eur, t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou.

Žalovaný v Dodatku k zmluve o pripojení vyhlásil, že je si vedomý, že mobilný telefón je jej predávaný za

zvýhodnenú akciovú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať dohodnuté služby počas dohodnutej
doby, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z

dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa
ustanovenia §420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia §420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.Ustanovenie §420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak
na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie
predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal,

že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa čl. 4.1 týchto Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán,

b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné
podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľačl.2Všeobecnýchpodmienok(Zmluvaopripojení.AktiváciaSlužieb)bod2.1-spoločnosťOrange
Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa čl. 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľaustanovenia§40ods.2Občianskehozákonníka,písomneuzavretádohodasamôžezmeniťalebo
zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal
a ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdŕžal. Treba
teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný

poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je
daný predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon.

Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia §442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu, vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou

cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
(napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno
považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilný telefón za nižšiu
ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným
spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného

telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktorédo zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za tento mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 164 eur a to
aj spolu s úrokom z omeškania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel v časti o
zaplatenie 94,16 eur (36,47%), čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 164 eur (63,53%)
však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že vo väčšej miere bol
v konaní úspešnejší žalovaný, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu od

úspechu, vo výške 27,06% z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu. Žalovaný
si však náhradu trov konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaného, súd má za to, že procesné

postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého
vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má
vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom
prípade žalovanému, na ktorého strane vystupuje vedľajší účastník, by patrila náhrada trov konania, po
odpočítaní jeho neúspechu od úspechu, v rozsahu 27,06% z celkových trov konania, na ktoré by mal

nárok pri plnom úspechu. Pri plnom úspechu by vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného patrila
náhrada trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, vo výške 59,24 eur (2krát hlavný
úkon po 21,58 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie vo veci samej + 2krát paušál po
8,04 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z uvedenej sumy 27,06% predstavuje 16,03 eur
a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaný požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach vo výške 15 eur mesačne,
keďže nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho úradu naraz. Poukázal na to, že jeho príjem
tvorí čiastočný invalidný dôchodok vo výške 143,80 eur mesačne a opatrovateľský príspevok vo výške
190,41 eur mesačne za opatrovanie rodičov. Z uvedeného príjmu uhrádza výživné pre mal. syna vo

výške 40 eur mesačne, určené súdom. Ďalej uhrádza stavebné sporenie 45 eur mesačne, hypotéku
100 eur mesačne a ďalšie splátky pôžičiek vo výške spolu 50 eur mesačne. V súlade s citovaným
ustanovením, po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného, vzhľadom na to, že
má vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd mu povolil
uhradiť dlžnú sumu splátkami po 15 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný

stratí túto výhodu splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).